Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/55/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: RNDr. M. C., nar. X.,

bytom: N., zast. A., s. r. o., so sídlom: P. IČO: X., proti žalovanému: JUDr. M. B.,

so sídlom: H. správca konkurznej podstaty úpadcu: Z. S., akciová spoločnosť „v konkurze“,

so sídlom: V., IČO: X., o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty úpadcu, vedenej

na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. júna 2011, č. k. -377, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 29. júna 2011, č. k. -377 v napadnutej časti vo výroku o trovách odvolacieho

konania z r u š u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 23. novembra 2010, č. k.

-330 prerušil konanie až do právoplatného skončenia veci vedenej

na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. .

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca v súlade s ust. § 78 ods. 3 zákona

č. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) sa žalobou z 13. augusta 2008 domáha

vylúčenia nehnuteľného majetku – bytu a garáže nachádzajúceho sa na Z., zo súpisu

oddelenej podstaty úpadcu, odôvodňujúc to tým, že veriteľ Č., a. s. (predtým I.) si prihlásila

svoju pohľadávku voči úpadcovi – Z. S., a. s. „v konkurze“ vo výške 9 533 003,19 eur, ktorá

má byť okrem iného zabezpečená aj majetkom žalobcu. Právnym dôvodom zabezpečenia má

byť Zmluva o zriadení záložného práva ZN č. 30/120/2002 z 5. novembra 2002, ktorej

2

neplatnosti sa žalobca domáha v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn.

, a to z dôvodu, že predmet záložnej zmluvy nie je dostatočne určitým spôsobom

špecifikovaný v súlade s ust. . Súd po vyhodnotení

všetkých s vecou súvisiacich okolností dospel k záveru, že rozhodnutie Okresného súdu

Bratislava I. o prípadnej neplatnosti záložnej zmluvy, na základe ktorej bol majetok žalobcu

zapísaný do súpisu majetku podstát, je rozhodujúce pre posúdenie, či na strane žalobcu sú

dôvody, ktoré zapísanie majetku do súpisu majetku podstát vylučujú alebo nie, a teda či

majetkom žalobcu je zabezpečená pohľadávka veriteľa Č., a. s. Vzhľadom na vyššie uvedené

súd konanie o vylučovacej žalobe prerušil až do právoplatného skončenia konania o

neplatnosť záložnej zmluvy, vedeného na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn.

.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací,

uznesením z 29. júna 2011, č. k. -377, uznesenie súdu prvého stupňa ako

vecne správne podľa (ďalej len „“)

potvrdil. Súčasne podľa v spojitosti s rozhodol o povinnosti

žalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 43,-- eur. Pri vyčíslení

trov - jedného polúkonu právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu), vychádzal z ustanovenia

vyhlášky č. dôvodiac tým, že predmetom sporu nie je

uplatnené právo na zaplatenie sumy, ale žalobca sa domáha vylúčenia majetku

konkretizovaného v návrhu na začatie konania zo súpisu podstát, ktorého hodnota je len ním

tvrdená.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 9. augusta 2011.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu o náhrade trov odvolacieho konania podal

žalobca v zákonom stanovenej lehote dovolanie. Podanie dovolania odôvodnil existenciou

dovolacích dôvodov podľa , , Uviedol, že postupom

odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ),

pretože odvolací súd v časti výroku o trovách konania neuviedol, že priznané trovy sú

pohľadávkou proti podstate. Odvolaciemu súdu súčasne vytkol, že nesprávne vyčíslil hodnotu

sporu v konaní a o obidvoch otázkach rozhodol bez toho, aby žalobca mal akúkoľvek

možnosť opravného prostriedku, v dôsledku ktorej skutočnosti porušil zásadu

3

dvojinštančnosti konania. Priznanie trov excindačného konania ako pohľadávky proti

podstate, ako aj správna výška hodnoty sporu v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu, sú

relevantné tak pre konanie na súde prvého stupňa, ako aj druhého stupňa. Súd prvého stupňa

však otázku trov konania do času vydania napadnutého (len procesného) uznesenia

odvolacieho súdu vôbec neriešil. Podľa názoru dovolateľa, odvolací súd v napadnutom

uznesení nemal o trovách konania vôbec rozhodovať, pretože s poukazom na ust. § 151 ods. 1

, o trovách konania je potrebné rozhodnúť najskôr pri skončení konania ako takého

a nielen pri vyriešení len určitej čiastkovej procesnej otázky v konaní, po ktorej vyriešení

však konanie naďalej pokračuje. Pokiaľ podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné posúdiť

osobitne otázku trov konania už v rámci vyriešenia čiastkovej procesnej otázky v konaní, mal

odvolací súd aplikovať ust. Z dôvodu, že odvolací súd vôbec

neodôvodnil, prečo vo výroku svojho uznesenia neuviedol, že trovy konania sú pohľadávkou

proti dotknutej podstate, postupujúc tak v rozpore s (v znení účinnom

do 31. decembra 2011- pozn. dovolacieho súdu), zaťažil konanie aj inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle .

V neposlednom rade dovolateľ namietol nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom

( ), a to v otázke vyčíslenia hodnoty predmetu excindačného

sporu, aplikujúc ust. vyhlášky č. . Z vyššie uvedených

dôvodov dovolateľ navrhol, aby dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 29. júna 2011, č. k. -377 v časti výroku o trovách konania, zrušil.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

advokátom ( veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( ) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

4

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie

súdu prvého stupňa ( ), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ veta prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ďalej ak ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, alebo ak ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa , ustanovenia

odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej

pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu

vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých

uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje

uznesením.

V prejednávanej veci je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v časti výroku

o trovách konania, preto dovolanie podľa , prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Ak je

totiž konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ , možno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239

vylúčené.

5

Vady vymenované v písm. a/ až g/ , majú za následok tzv. zmätočnosť

rozhodnutia.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietol vadu konania podľa ,

v zmysle ktorého dovolanie je prípustné, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

O náhrade trov sporového konania rozhoduje súd podľa zásady úspechu vo veci

(, , , , , ) alebo podľa zásady zodpovednosti

za zavinenie alebo náhodu ( ). Podľa veta prvá , o povinnosti

nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí. Z uvedeného vyplýva, že pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, možno o trovách

konania rozhodnúť len v prípade, keď rozhodnutie o trovách konania nezávisí od výsledku

konania (napríklad pri aplikácii ).

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je vylúčenie v návrhu špecifikovaného

nehnuteľného majetku žalobcu zo súpisu oddelenej podstaty úpadcu. Ide o sporové konanie,

v ktorom rozhodovanie o trovách konania bude závisieť od výsledku konania.

Podľa , ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca

majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku

zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že trovy konania o vylúčení majetku

zo súpisu sú síce pohľadávkou proti dotknutej podstate, avšak táto skutočnosť musí vyplývať

6

z rozhodnutia súdu. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí žalobcovi priznal trovy

odvolacieho konania, ale neuviedol, že tieto sú pohľadávkou proti podstate a túto skutočnosť

ani neodôvodnil.

V predmetnej veci odvolací súd predčasne, ešte pred rozhodnutím, ktorým sa konanie

končí, s odkazom na ustanovenie , rozhodol o trovách konania spojených len

s odvolacím konaním vo veci prerušenia konania. Výsledok vo veci samej nie je doposiaľ

zrejmý, preto súd nemohol posúdiť podľa úspech či neúspech účastníkov a o ich

trovách rozhodnúť v súlade s ustanoveniami , ako aj

s ustanovením .

Z vyššie uvedeného je nepochybné, že odvolací súd žalobcovi odňal možnosť konať

pred súdom v zmysle , pretože nesprávnym procesným postupom

a predčasným rozhodnutím o čiastočných trovách konania odňal žalobcovi právo domáhať sa

ich náhrady v rozhodnutí, ktorým sa konanie o vylúčenie veci končí, ako aj právo domáhať sa

práva priznať týmto trovám status pohľadávky proti podstate.

Vzhľadom na existenciu dovolacieho dôvodu v zmysle ,

preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa dovolaním napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania, zrušil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 31. januára 2012

JUDr. Alena Priecelová, v . r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová