Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nc/6/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. J. M., bývajúcej

v K., zastúpenej A., so sídlom v B., proti odporcovi Ing. J. M., bývajúcemu v H., o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde

Humenné pod sp. zn. , o vylúčení sudkyne Krajského súdu v Prešove

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Prešove JUDr. A. I. n i e j e v y l ú č e n á z

prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. (vec

Okresného súdu Humenné sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

V konaní o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo

4. novembra 2010 č. k. -353 uplatnil právny zástupca navrhovateľky

telefaxovým podaním z 25. októbra 2011 (písomne doplneným v zákonom stanovenej lehote)

námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu 15Co Krajského súdu v Prešove JUDr. A. I..

V námietke uviedol, že novinár I. B. mu 24. októbra 2011 doručil e-mail, ktorého prílohou

bola aj e-mailová komunikácia medzi odporcom, bratom odporcu, M. M. a A. I.. Z obsahu

tejto e- mailovej komunikácie má vyplývať, že jej predmetom je súdne konanie, ktoré má

prejednávať a rozhodovať predsedníčka senátu JUDr. A. I.. Právny zástupca navrhovateľky sa

k pravosti a hodnovernosti tejto e- mailovej komunikácie vyjadriť nevedel, avšak zdôraznil,

že jej pravosť nemožno vylúčiť, a preto realizuje svoje právo namietať zaujatosť JUDr. A. I..

Zároveň žiadal, aby sa namietaná sudkyňa vyjadrila k uvedenej e-mailovej komunikácii, ako

2

aj k tomu, či pozná osobu označenú ako M. M.. K námietke priložil i potvrdenie o jeho e-

mailovej komunikácii uskutočnenej 24. októbra 2011 s novinárom I. B..

Predsedníčka senátu JUDr. A. I. podaním z 2. novembra 2011 (č. l. 401) vyzvala

právneho zástupcu navrhovateľky, aby predložil súdu kompletnú dokumentáciu tvoriacu

prílohy spomínaného e-mailu obdržaného od I. B., ktoré mali preukazovať existenciu jej e-

mailovej komunikácie tvrdenej v námietke zaujatosti. Právny zástupca navrhovateľky súdu

oznámil, že tejto výzve nemôže vyhovieť z technických dôvodov. Na jeho žiadosť však

požadované prílohy (č. l. 405-418 spisu) zaslal Krajskému súdu v Prešove novinár I. B..

V sprievodnom liste uviedol, že sa jedná o „prefotené materiály e-mailovej komunikácie,

ktorá mala podľa neidentifikovaného zdroja, ktorý uvedenú dokumentáciu do STV doručil,

prebiehať medzi JUDr. A. I. a priateľom účastníka konania.“ Svoj zdroj bližšie

nešpecifikoval.

JUDr. A. I. vo svojom vyjadrení k námietke zaujatosti uviedla, že odporcu vôbec

nepozná a prvý krát ho videla až na pojednávaní uskutočnenom 24. októbra 2011. Nepozná

taktiež ani jeho brata a nikdy so žiadnym z nich žiadnym spôsobom nekomunikovala. Pána

M. M. označila za svojho dlhoročného priateľa, s ktorým komunikuje predovšetkým osobne,

ale aj telefonicky. Nespomenula si však, že by niekedy komunikovali prostredníctvom e-

mailu a takúto komunikáciu vo svojom počítači ani neeviduje. Zdôraznila, že zo zaslaných

podkladov nevyplýva, čo všetko bolo predmetom tvrdenej komunikácie, keďže listinné

dôkazy sú neštandardným spôsobom pospájané. Ich autenticitu nepotvrdila. Vyjadrila

presvedčenie, že cieľom tejto námietky je dosiahnuť potvrdenie rozsudku akýmkoľvek

spôsobom, teda aj nátlakom a zastrašovaním jej osoby. Na záver uviedla, že nemá vzťah

k účastníkom konania, ani pomer k veci a necíti sa zaujatá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po tom, čo mu bola vec predložená na rozhodnutie

podľa , vrátil spis Krajskému súdu v Prešove z dôvodu nedostatočných

skutkových podkladov pre rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti. Krajskému súdu

uložil urobiť dopyt na pána M. M. a požiadať ho o vyjadrenie, či medzi ním a namietanou

sudkyňou prebiehala predmetná e-mailová komunikácia, ako aj k okolnostiam, ktoré sú mu

v predmetnej veci známe a týkajú sa uplatnenej námietky. Zároveň si vyžiadal od krajského

súdu oznámenie, akým spôsobom bolo vybavené podanie I. B., ktoré malo byť podľa jeho

3

vlastného vyjadrenia v sprievodnom liste (č. l. 404) adresované vedeniu súdu v súvislosti

s touto vecou.

V zmysle uvedeného pokynu Krajský súd v Prešove predvolal M. M. na výsluch, ktorý

sa uskutočnil 10. januára 2012. Pán M. M. sa vyjadril, že JUDr. I. osobne pozná, má s ňou

dlhoročný priateľský vzťah a že sa stretávajú na rôznych spoločenských a reprezentačných

podujatiach. Uviedol, že s pani I. nemá žiadnu e-mailovú komunikáciu, nemá totiž žiadnu jej

pracovnú ani osobnú e-mailovú adresu. Kauza medzi Ing. J. M. a Ing. J. M. mu nie je známa,

týchto ľudí nikdy nestretol a nepozná ich. V jednej z jeho firiem (G.) však majú evidovaného

klienta pána P. M., ktorý u nich objednáva dodávky pracovného oblečenia. Nevie však, či je

s pánom J. M. v príbuzenskom vzťahu. Krajský súd taktiež pripojil k spisovému materiálu

výpis z e-mailovej komunikácie medzi I. B. a ich hovorcom JUDr. M. D., PhD., ako aj e-

mailovú reakciu uvedeného novinára na vyjadrenie JUDr. I. k námietke zaujatosti.

Po opätovnom predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený

Krajskému súdu v Prešove ( ) posudzoval opodstatnenosť vznesenej

námietky zaujatosti z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z

prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom z ustanovenia , podľa

ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich

pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Inštitútom vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť (§ 14 až

) sa v občianskom súdnom konaní garantuje základné právo na prerokovanie a

rozhodnutie veci nestranným súdom podľa č1. 46 ods. 1 . Nestrannosť sa definuje

spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti (nadŕžania určitej procesnej

strane).

Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh účastníka

súdneho konania ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (

). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu

vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania

a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci

nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na

4

vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom

(I. ÚS . , ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

svojom rozhodovaní (viď napríklad Piersack c. Belgicko).

Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku

konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto

hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z

prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Nestrannosť z hľadiska správania

sudcu je vlastne nedostatok subjektívnej nezaujatosti, o ktorom svedčí správanie sudcu

(Boekmans c. Belgicko). Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje

judikatura ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti.

Rozhodujúce nie je len (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych

skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych

symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [viď tézu, že spravodlivosť

nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná (Justice must not

only be done, it must also be seen to be done")]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný,

ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt c. Belgicko). Objektívny aspekt

nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných

prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Nestrannosť

sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť

zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť.

Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti zákonného sudcu je to, či obava

účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade,

či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar c.

Spojené kráľovstvo).

Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na

objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť

5

nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť

sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu. Podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (viď tiež Fey c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava

považovať objektívne za oprávnenú.

Z vyššie uvedenej judikatury ESĽP a ústavného súdu možno vyvodiť, že subjektívne

hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej

nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len

subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by

mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k

veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a

rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom

alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej

povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio", teda nezávisle a nestranne.

Pri posudzovaní dôvodnosti vznesenej námietky zaujatosti vychádzal Najvyšší súd

Slovenskej republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, že výnimky z

tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z

prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k

veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď

ustanovenie ).

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1/ k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším

účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ak sudca verejne -

6

napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je

objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť alebo aj vtedy ak sudca získal poznatky o veci

iným spôsobom než z dokazovania v konaní, napr. ako svedok vnímal skutočnosti, ktoré sú

predmetom dokazovania), 2/ k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu

sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného

vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)], 3/ k

zástupcom účastníkov konania (viď vyššie 2/ ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím k obsahu spisu dospel k záveru, že

v dané veci o prípad vylúčenia sudcu podľa nejde. Z obsahu spisu

nevyplývajú žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod pochybovať o jeho

nazaujatosti.

Skutočnosť namietaná navrhovateľkou (resp. jej zástupcom), že predsedníčka senátu

JUDr. I. mala prostredníctvom e-mailu komunikovať so svojim priateľom M. M. o danej

právnej veci preukázaná nebola. Autenticitu tvrdenej e-mailovej komunikácie nielenže

nepotvrdila namietaná sudkyňa a adresát tohto rozhovoru M. M., (títo rezolútne popreli

akúkoľvek komunikáciu tohto druhu), ale dokonca aj novinár I. B., ktorý celý materiál

poskytol právnemu zástupcovi navrhovateľky, nezaručil jeho autenticitu. Sám uviedol, že ide

o sprostredkovanú informáciu od nemenovaného zdroja.

Za daného stavu, keď neexistuje relevantný dôkaz potvrdzujúci pravosť

inkriminovanej e - mailovej komunikácie medzi JUDr. I. a M. M., nič nenasvedčuje tomu, že

by JUDr. I. mala k veci či k účastníkom konania nejaký vzťah, ktorý by potvrdzoval jej

zaujatosť vo veci a vylučoval by ju z jej prejednávania a rozhodovania.

Za reálnu existenciu takého vzťahu nemožno považovať len samotné tvrdenie

účastníka konania, že takýto vzťah existuje. Existenciu či neexistenciu niektorého v zákone

uvedených dôvodov pre vylúčenie sudcu je treba objektívne zistiť, nepostačuje len

subjektívne presvedčenie účastníka konania.

.

7

V posudzovanom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu

skutočnosť, ktorá by zakladala pochybnosť o nezaujatosti JUDr. I. a preto ju nevylúčil

z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2012

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta