Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžso/9/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej,

v právnej veci žalobcu J. M., bytom Z. č. X., L. – O. proti žalovanému Krajskému

riaditeľstvu Policajného zboru v Banskej Bystrici, Ul. 9. mája č. 1, Banská Bystrica

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-PK-6-04/2010 o preplatku na

nemocenskom zo 14. mája 2010, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo 6. októbra 2010, č. k. -23, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 6. októbra 2010, č. k. -23, m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného

č. KRP-PK-6-04/2010 zo 14. mája 2010 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie

konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 9 €

do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom zo 6. októbra 2010, č. k. -23, zamietol žalobu

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo 14. mája 2010 číslo KRP-PK-6-04/2010, ktorým

žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Lučenci z 15. marca 2010 číslo ORP-VO-247/2010, ktorým bolo

žalobcovi podľa a , (ďalej len „“)

za dni od 15. januára 2010 do 29. januára 2010 priznané nemocenské vo výške polovice sumy

nemocenského podľa , vo výške 10,21 € za kalendárny deň a ktorým súčasne podľa

bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť sumu

284,49 € ako rozdiel medzi vyplatenou náhradou služobného platu a nemocenským priznaným

týmto rozhodnutím za kalendárne dni od 15. januára 2010 do 29. januára 2010 v lehote 30 dní

odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal po preskúmaní rozhodnutia

za preukázané, že žalobca porušil liečebný režim tým, že sa nezdržiaval v mieste určenom

lekárom, ktoré bolo uvedené v potvrdení o dočasnej práceneschopnosti, a nedodržal čas

povolených vychádzok v zmysle . Krajský súd preto považoval rozhodnutie

žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za rozhodnutie vydané

v súlade so .

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca. Namietal, že liečebný

režim neporušil, keďže bol v daný deň pozvaný na stretnutie s prezidentom Policajného zboru

Slovenskej republiky gen. JUDr. Jánom Packom, ktorý bol jeho najvyšším nadriadeným

a teda išlo o služobnú cestu, pričom mu bola prezidentom PZ SR udelená pamätná medaila.

Udelenie tejto medaily preukazuje, že išlo výslovne o služobnú cestu, aj keď utajenú

z dôvodu podozrenia z trestnej činnosti nadriadených žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že

ošetrujúca lekárka M.. Č. uvádzala vo veci nepravdivé tvrdenia, pričom ani správny orgán ani

súd prvého stupňa nevykonali ním navrhované dôkazy(konfrontáciu medzi M.. Č.

a manželkou žalobcu). Podľa jeho názoru správny orgán porušil základné pravidlá konania

uvedené v až 4 , nevypočul ním navrhované osoby

a nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žiadal, aby odvolací súd

rozhodnutie krajského súdu zmenil a priznal mu náhradu trov konania vo výške 44,25 € ako

náhradu cestovného do Banskej Bystrice

Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu

odvolania v medziach žaloby, v súlade s bez pojednávania a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci

výšky nemocenského a povinnosti žalobcu vrátiť preplatok na nemocenskom.

Podľa výška nemocenského je u policajta 70% čistého

denného služobného platu ustanoveného v § 12 a u profesionálneho vojaka je 70 % čistého

denného služobného príjmu ustanoveného v § 12.

Podľa policajt, ktorý má počas dočasnej neschopnosti nárok

na služobný plat, náhradu služobného platu alebo nemocenské, alebo profesionálny vojak,

ktorý má počas dočasnej neschopnosti nárok na služobný príjem, náhradu služobného príjmu

alebo nemocenské a ktorý porušil liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, má odo dňa

porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej neschopnosti nárok na polovicu

nemocenského podľa § 8.

Podľa poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia

je povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej

neschopnosti zdržiavať sa na adrese uvedenej na potvrdení o dočasnej neschopnosti.

Skutočnosť, že žalobca dňa 15. januára 2010 sa v čase pri vykonaní kontroly

dodržiavania liečebného režimu nenachádzal v mieste bydliska a nemal v danom čase ani

povolené vychádzky ošetrujúcim lekárom, je z podkladov administratívneho spisu nesporná

a nebola žalobcom vyvrátená. Žalobca totiž nijakým spôsobom nepreukázal, že počas

dočasnej práceneschopnosti dodržiaval liečebný režim, ktorý mu bol určený lekárom, čoho

dôkazom je skutočnosť, že v deň vykonania kontroly si vybavoval, ako sám uvádza, iné

záležitosti. Ani sám žalobca, ktorý bol práceneschopný od 1. januára 2010 netvrdil, že ide

do Bratislavy za účelom odborného vyšetrenia, čo by sa mohlo považovať za účel súvisiaci

s jeho zdravotným stavom, ale ako sám uviedol, išiel za policajným prezidentom. Na taký

účel mu ošetrujúci lekár ani nemohol dať súhlas na celodennú vychádzku. Odvolací súd

považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že zo žiadneho zákonného ustanovenia

nevyplýva možnosť počas trvania dočasnej práceneschopnosti vykonať služobnú cestu,

o ktorú podľa názoru žalobcu malo ísť. Tak ako krajský súd, aj odvolací súd preto dospel

k záveru, že porušenie liečebného režimu zo strany žalobcu bolo jednoznačne preukázané

a na ten účel nebolo potrebné vykonať v správnom konaní ďalšie dokazovanie.

Ak teda za uvedeného skutkového stavu vo veci správne orgány rozhodli, že žalobca

z dôvodu porušenia liečebného režimu má podľa nárok na výplatu

polovice nemocenského, v tejto časti ich rozhodnutia odvolací súd považoval za súladné

so .

Povinnosť vrátiť preplatok na nemocenskom v sume 284,49 € prvostupňový správny

orgán vo výroku „2“ svojho rozhodnutia oprel o ustanovenie § 113 ods. 2 písm. g/ bod 2

.

Podľa poberateľ dávky sociálneho zabezpečenia

je povinný vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila

vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, ak prijímal dávku sociálneho zabezpečenia alebo

jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neoprávnene alebo

vo vyššej sume, ako patrila.

Podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci doteraz nebolo bez akýchkoľvek

pochybností preukázané naplnenie podmienok uvedených v § 113 ods. 2 písm. g/ bodu 2

. Správne orgány prvého a druhého stupňa sa vo svojich rozhodnutiach naplnením

týchto podmienok vôbec nezaoberali a v rozhodnutiach neuviedli, na akom základe dospeli

k záveru, že žalobca vedel alebo musel z okolností (akých) predpokladať, že sa mu

nemocenské vyplatilo neoprávnene alebo vo vyššej sume ako patrilo. V tejto časti je tak

prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov. Túto otázku ponechal bez povšimnutia aj krajský súd napriek tomu, že žalobca

v žalobe namietal aj povinnosť vrátiť neoprávnene vyplácanú sumu vo výške 284,49 €.

Nie je úlohou súdov pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nahrádzať ich

činnosť, najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu. Odvolací súd vzhľadom

na nedostatok odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v časti týkajúcej preplatku

na nemocenskom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako celok nie je v súlade

so . Z toho dôvodu rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie žalovaného podľa

v spojení s zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

V ďalšom konaní je bude úlohou žalovaného na účely zistenia skutočného stavu

doplniť dokazovanie v intenciách ustanovenia a vo veci

opätovne rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie aj riadne odôvodní.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 246c ods. 1 v spojení

s a , keďže žalobca bol v konaní úspešný. Žalobcovi

v súdnom konaní vznikli trovy pozostávajúce z cestovného na pojednávanie dňa 6. októbra

2010 na Krajský súd v Banskej Bystrici a späť, ktoré mu súd priznal vo výške cestovného

autobusovou dopravou z Lučenca do Banskej Bystrice a späť v sume 2x4,50 €, celkom

v sume 9 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku. Odvolací súd žalobcovi nepriznal uplatnenú náhradu cestovného osobným

motorovým vozidlom vo výške 44,25 €, lebo v zmysle

žalobcovi patrí náhrada cestovného ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2012

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská