Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/94/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: A. B., nar. X., bytom R.,

v dovolacom konaní zastúpený JUDr. J. D., advokátom v L., proti ţalovanému: J. T.,

zomrelému X., naposledy bytom V., o zaplatenie 1.365,80 Eur (41.146,-Sk) istiny s

príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného proti žalobcovi o zaplatenie 2.655,51

Eur (80.000,-Sk) istiny s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 11C

199/2006, o dovolaní dedičov ţalovaného: 1. H. T., bytom V., 2. J. T., bytom V. a 3. S. M.,

rod. T., bytom L., časť H., v dovolacom konaní všetci zastúpení JUDr. V. Š., advokátom v B.,

proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 31. marca 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaných o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Levice uznesením zo dňa 30. októbra 2009 č. k. -153

rozhodol o tom, ţe pokračuje v konaní s dedičmi ţalovaného J. T., zomrelého 4. októbra

2008, ktorými sú H. T., J. T. a S. M. ako ţalovanými v 1/ aţ 3/ rade. Svoje rozhodnutie

odôvodnil s poukazom na obsah spisu a citované ustanovenia a tým, ţe

ţalovaný J. T., X zomrel, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a dedičské konanie

po ňom bolo ukončené vydaním osvedčenia o dedičstve Okresným súdom Levice č. k. 11D

261/2008, , (ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. apríla 2009), z ktorého

rozhodnutia vyplýva okruh dedičov . O pokračovaní v konaní s dedičmi ţalovaného rozhodol

z dôvodu, ţe predmetom konania je majetková vec.

2

Krajský súd v Nitre odvolanie ţalovaných 1/ - 3/ uznesením zo dňa 31. marca 2010 sp.

zn. odmietol. V odôvodnení odvolací súd konštatoval, ţe odvolanie smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné ( ),

pretoţe súd prvého stupňa napadnutým uznesením upravil procesný postup v konaní po tom,

čo sa v konaní vyskytla prekáţka postupu konania v úmrtí ţalovaného.

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podali včas dovolanie ţalovaní 1/ - 3/

ktorého prípustnosť dôvodili podľa , , a ţiadali, aby dovolací

súd napadnuté uznesenie spolu s uznesením súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolatelia namietali, ţe záver odvolacieho súdu

o neprípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu, pretoţe ide o vedenie konania nemá

oporu v zákone. Poukázali na to, ţe oba súdy niţších stupňov rozhodli podľa § 107 ods. 1, 3

a nie podľa . Rozhodnutie súdu prvého stupňa povaţovali aj za

nepreskúmateľné, pretoţe súd uviedol v odôvodnení oba odseky (teda 1 aj 3) ustanovenia

§ 107, hoci kaţdý z nich upravuje inú situáciu. Vyslovili tieţ názor, ţe v danom prípade sú

splnené podmienky pre zastavenie podľa , keďţe v čase smrti poručiteľa ich

právneho predchodcu iba prebiehalo konanie o náhradu škody podľa .

Občianskoprávne zodpovednosť poručiteľa nebola preukázaná a dedičia nie sú subjektmi

tejto zodpovednosti.

Ţalobca uviedol, ţe podľa jeho názoru v danom prípade sú splnené podmienky k

pokračovaniu konania s právnymi nástupcami po (nebohom ) ţalovanom, a preto navrhol aby

dovolací súd dovolanie zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd

a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

3

dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239

ods. 2 je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky. Keďţe napadnutým je také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky

ţiadneho z uznesení uvedených v a , nemoţno prípustnosť proti nemu

smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.

Vzhľadom k zákonnej povinnosti ( ) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd

prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Je však potrebné zdôrazniť, ţe z hľadiska nie je právne významné samotné

tvrdenie účastníka o existencii určitej procesnej vady, ale aţ zistenie, ţe k namietanej vade

skutočne došlo.

Procesné vady konania v zmysle aţ e/ a dovolatelia netvrdili

a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení nevyplýva.

Dovolatelia namietali, ţe konanie je postihnuté vadou v zmysle ,

ktorej existenciu vidia v tom, ţe odvolací sú odmietol ich odvolanie ako neprípustné hoci pre

to neboli splnené zákonné podmienky.

So zreteľom na ţalobcami 1/ aţ 3/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší

súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v

prejednávanej veci im súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať ( ).

4

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. O procesnú vadu v zmysle ide vtedy, ak súd v

konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkom konania ich procesné práva.

Odmietnutie odvolania v preskúmavanej veci odôvodnil odvolací súd s poukazom na

ustanovenie tým, ţe nebolo prípustné. Dovolací súd sa preto

zaoberal správnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu len z hľadiska otázky prípustnosti

odvolania.

Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník môţe napadnúť

zásadne kaţdé rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylučuje ( ).

Ustanovenie upravuje tri skupiny prípadov, v ktorých nie je odvolanie prípustné,

alebo sú obmedzené dôvody prípustnosti odvolania proti určitým rozhodnutiam vo veci samej

(rozsudkom). Neprípustnosť odvolania znamená, ţe zákon výslovne vylučuje moţnosť

rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom.

Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniam, ktorými sa upravuje vedenie

konania.( ). Podľa ustanovenia , ak zákon nestanovuje

inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa okrem iného rozhoduje aj o veciach, ktoré sa

týkajú vedenia konania. Uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, zostávajú bez

vplyvu na rozhodnutie vo veci samej a nemôţu privodiť váţnejšiu ujmu na právach

účastníkov. Týkajú sa spravidla takých otázok, ktoré v záujme hospodárneho vedenia konania

vyţadujú rýchle riešenie bez toho, ţe by odopretie moţnosti opravného prostriedku mohlo byť

na ujmu práv účastníkov konania. Súd nie je týmito uzneseniami viazaný a môţe ich zmeniť,

prípadne vydať nové uznesenie, ktorým bude otázka vedenia konania upravená inak, pričom

výslovné zrušenie predchádzajúceho uznesenia nie je potrebné.

V danom prípade súd prvého stupňa rozhodol o tom, ţe pokračuje v konaní s dedičmi

ţalovaného J. T.. Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie

právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť

alebo či môţe v ňom pokračovať. Zákon v ustanovení § 107 ods. 3OSP rieši situáciu postupu

súdu v prípade úmrtia navrhovateľa alebo odporcu v majetkovej veci. Ukladá súdu povinnosť

pokračovať v konaní právnym nástupcom účastníka, teda s dedičmi účastníka, prípadne s

5

tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v

konaní ide. Ide tu o zákonom zaloţené právne nástupníctvo ako dôsledok univerzálnej

sukcesie. Zákon neurčuje postup súdu, teda neukladá mu rozhodnúť o okruhu účastníkov. Súd

preto len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní

pokračovalo skôr, pokračuje v konaní s právnymi nástupcami pôvodného účastníka. Ak

napriek tomu vydal súd uznesenie, nemoţno jeho postup povaţovať za nesprávny. Toto

uznesenie je uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, proti ktorému odvolanie nie je

prípustné.

Z uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd, ktorý odvolanie ţalovaných odmietol,

rozhodol vecne správne a svojim postupom neodňal dovolateľom moţnosť konať pred súdom

v zmysle . Nad rámec uvedeného dovolací súd poznamenáva ţe konanie

vo veci samej ďalej pokračuje a dovolatelia majú moţnosť uplatňovať svoje práva v rámci

tohto konania. Inak povedané, môţu svoje návrhy a námietky, uplatniť v konaní pred

okresným súdom.

Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe

dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5

v spojení s odmietol. Riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu sa

nezaoberal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2012

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta