Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/11/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej,

v právnej veci navrhovateľky V. K., bytom Š. č. 117/3 B, L., zastúpenej JUDr. Róbertom

Gombalom, advokátom so sídlom Dr. Herza 12, Lučenec, proti odporkyni Sociálnej

poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku úrazovej renty, o odvolaní

odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. novembra 2010, č. k.

-31, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 3. novembra 2010, č. k. -31, p o t v r d z u j e .

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke do rúk jej právneho zástupcu

JUDr. Róberta Gombalu náhradu trov konania v sume 77,29 € do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie číslo

z 24. mája 2010, ktorým odporkyňa rozhodla, že navrhovateľka, ktorá utrpela poškodenie

zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej 5. decembra 1995, má podľa § 272 ods. 3

o sociálnom poistení od 1. januára 2004 nárok na úrazovú rentu

v sume 45,25 € mesačne až do zmeny skutočností rozhodujúcich na nárok na úrazovú rentu,

jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona o sociálnom poistení. Krajský súd mal

2

za preukázané, že u navrhovateľky bola 5. decembra 1995 zistená choroba z povolania,

od 24. septembra 1996 do 21. februára 1997 bola práceneschopná, od 4. februára 1997 bola

preradená na prácu pomocného robotníka v „tunelke“ a od 6. mája 1998 poberala čiastočný

invalidný dôchodok. Od 24. februára 1997, t. j. od preradenia na prácu pomocného robotníka,

vznikol navrhovateľke nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti,

ktorý trval aj k 31. decembru 2003. Krajský súd konštatoval, že odporkyňa pri výpočte

úrazovej renty správne vychádzala z pravdepodobného zárobku za štvrtý kvartál roku 1996

v sume 9058,33 Sk podľa potvrdenia zamestnávateľa Slovmag Lovinobaňa, a.s. z 23. apríla

1997, keďže navrhovateľka v rozhodnom období neodpracovala 22 dní. Keďže odporkyňa

nerealizovala valorizáciu pravdepodobného zárobku rozhodujúceho pre výpočet náhrady

za straty na zárobku podľa o úprave náhrady za stratu na zárobku

po skončení pracovnej neschopnosti a vydaných opatrení MPSVaR SR za roky 1998 až 2002

pri aplikovaní ustanovenia v znení

účinného od 1. apríla 2002, výpočet náhrady za stratu na zárobku, ktorá sa od 1. januára 2004

transformovala na úrazovú rentu podľa krajský súd

považoval za nesprávny a nesúladný so zákonom. Vzhľadom na túto skutočnosť krajský súd

napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil pre nesprávne právne posúdenie a vec jej vrátil

na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá

nesúhlasila s právnym názorom krajského súdu o spôsobe valorizácie pravdepodobného

zárobku rozhodujúceho pre výpočet náhrady za straty na zárobku. Poukázala na skutočnosť,

že podľa účinného od 1. apríla 2002, výšku percenta a obdobie,

za ktoré sa bude náhrada za stratu na zárobku upravovať, mal ustanoviť osobitný predpis,

ktorý však nebol schválený a preto nebolo možné toto ustanovenie v praxi aplikovať

a naďalej sa používal spôsob valorizácie podľa Podľa jej názoru nie

je možné valorizovať už valorizovanú náhradu za stratu na zárobku tak, ako to požaduje

navrhovateľka a bolo by to v rozpore so . Z toho dôvodu navrhla, aby

najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne z 24. mája 2010

potvrdí a trovy konania znáša navrhovateľka.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhla, aby odvolací súd

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov konania

za jeden úkon v sume 57 € + paušál 7,41 € + 20% DPH, spolu v sume 77,29 €.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nie je

možné vyhovieť.

Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne

o úrazovej rente navrhovateľky podľa o sociálnom

poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).

Podľa § 272 ods. 3 zákona náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu

na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj

po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili

do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.

Z obsahu spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporkyne odvolací

súd zistil, že u navrhovateľky bola 5. decembra 1995 zistená choroba z povolania

a po preradení na prácu pomocného robotníka v tunelke od 4. februára 1997 jej vznikol

nárok na náhradu za stratu na zárobku. Od 6. mája 1998 poberala čiastočný invalidný

dôchodok.

Z obsahu administratívneho spisu však nie je možné jednoznačne zistiť v akej

výške bola navrhovateľke náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti

(ďalej len „náhrada“) vyplácaná k 31.12.2003 a teda v akej výške ju mala odporkyňa podľa

prevziať a naďalej vyplácať ako úrazovú rentu.

V administratívnom spise sa nachádzajú len neúplné fotokópie, z ktorých vyplýva neoverený

záver, že náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti navrhovateľke

vyplácala Slovenská poisťovňa, a.s. pobočka Lučenec, ktorá k 31.12.2003 zistila údajný

preplatok na tejto náhrade. Nie je však uvedená suma, v akej náhrada navrhovateľke

k 31. decembru 2003 patrila; jej výška bola a je medzi účastníkmi sporná. Administratívny

spis je neúplný a neoriginálny, čo samo osebe by bolo dôvodom zrušenie rozhodnutia

odporkyne podľa

4

Keďže navrhovateľke nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej

neschopnosti vznikol 4. februára 1997 a tento nárok trval k 31. decembru 2003 a aj po tomto

dni, odporkyňa bola povinná prevziať výplatu úrazovej renty vo výške, v ktorej náhrada

patrila.

Výpočet náhrady straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, ktorý

vykonala odporkyňa je v skutočnosti rozhodovaním o výške tejto náhrady pred 1. januárom

2004 a na takéto rozhodovanie odporkyňa nie je oprávnená. Na rozhodnutie o tom, v akej

výške náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patrila k 31.12.2003,

je v zmysle § 273 ods. 11 zákona príslušný všeobecný súd v občiansko-právnom konaní.

Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odporkyňa nedostatočne

zistila skutočný stav veci a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa

ako vecne správny potvrdil, aj keď pre zrušenie rozhodnutia odporkyne boli dané iné dôvody.

V ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu

(Ja ods. 4 ). Jej úlohou bude postupovať v zmysle vyššie uvedeného a zistiť,

v akej výške náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti patrila k 31.12.2003

a vyžiada si všetky relevantné podklady od Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., prípadne aj od

navrhovateľky. Pokiaľ výšku vyplácanej náhrady navrhovateľka spochybňuje a tvrdí, že jej

patrila v inej, vyššej sume, odporkyňa zistí, či o jej výške k 31.12.2003 rozhodol súd, resp.

odkáže navrhovateľku, aby sa určenia výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti, aká jej podľa jej tvrdenia patrila k 31.12.2003, domáhala na súde

v občiansko-právnom konaní. Do predloženia právoplatného rozhodnutia súdu bude

odporkyňa vyplácať úrazovú rentu v sume doteraz vyplácanej, ktorej výšku k 31.12.2003

nespochybňuje ani odporkyňa a považuje ju za správnu. Na základe prípadného

právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady 31.12.2003 odporkyňa znovu rozhodne

o žiadosti navrhovateľky o zvýšenie úrazovej renty v súlade s

Z. z.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

v súlade s a v spojení s 224 ods. 2 , vzhľadom na úspech

navrhovateľky v odvolacom konaní. Odporkyni uložil uhradiť navrhovateľke náhradu trov

odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby

5

(vyjadrenie z 12. januára 2011 k odvolaniu odporkyne) á 57 € podľa § 11 ods. 1 vyhl.

č. + 1 x režijný paušál 7,41 €, spolu 64,41 € + 20 % DPH (12,88 €), celkom

77,29 €,

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 31. januára 2012

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská