Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1e2/434883.343f70.pdf
PDF · 112.91 KB
No categories available
3Obo/4/2012
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3Obo/3/2012 – 734
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu D. C., s. r. o., so sídlom
v N., zastúpeného JUDr. P. L., advokátkou, advokátska kancelária, N., proti ţalovaným 1)
Ing. E. S. a 2) B. S., obom bývajúcim v H., 3) JUDr. B. B. a 4) Ing. M. B., obom
bývajúcim v N., 5) B. G. bývajúcej v H., 6) J. S. bývajúcemu v H., 7) M. S.,
bývajúcej v H., 8) RNDr. Ľ. T. a 9) Mgr. B. T., obom bývajúcim v N., ţalovaní 1), 2), 5), 6),
7), 8), 9) zastúpení JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Šafárikovo nám. 2, o zaplatenie 103 913,80 eur o odvolaní ţalobcu proti uzneseniam
Krajského súdu v Bratislave z 19. októbra 2011 č. k. Z-2-38 Cb 741/1995 –
694 a z 27. októbra 2011, č. k. Z-2-38 Cb 741/1995 – 702, jednomyseľne takto
rozhodol:
I.
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 19. októbra 2011 č. k. Z-2-38 Cb 741/1995 – 694
m e n í tak, ţe návrh ţalovaných 3) a 4) na nariadenie predbeţného opatrenia z a m i e t a.
II.
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27. októbra 2011, č. k. Z-2-38 Cb 741/1995 – 702
m e n í tak, ţe konanie vo vzťahu k ţalovaným 8) a 9) p r e r u š u j e do právoplatného
skončenia veci vedenej na Okresnom súde v Nitre pod sp. zn. 19C 155/2011.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Uznesením z 19. októbra 2011 č. k. Z-2-38 Cb 741/1995 – 694 súd prvého stupňa na
návrh ţalovaných 3) a 4) nariadil predbeţné opatrenie, ktorým uloţil ţalobcovi, aby
nenakladal s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území Nitra, zapísaných na
2
LV č. X ako parc. č. x – zastavané plochy a nádvoria s domom súpisné číslo x o výmere x m
2
a parc. č. X – záhrady o výmere xmv celosti a to formou výkonu záloţného práva podľa §
151j Občianskeho zákonníka t.j., aby ich nepredal spôsobom, určeným v zmluve o zriadení
záloţného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.09.1992 a nepredal na draţbe podľa zákona č.
527/2002 aţ do právoplatného skončenia sporu, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. Z-2-
Rozhodol tak s odôvodnením, ţe ţalovaní 3) a 4) v návrhu na vydanie predbeţného
opatrenia uviedli, ţe ţalobca začal s výkonom záloţného práva k nehnuteľnostiam podľa
§ 151j Obč. zák. predajom na dobrovoľnej draţbe podľa zák. č. 527/2002 Z. z. a vykonaním
draţby poveril draţobnú spoločnosť. Predmetná draţba by bola protizákonná a existuje reálne
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy pretoţe by bol predaný dom, ktorý uţívajú
a majú v ňom trvalé bydlisko. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe
bezprostredne hrozí ujma ţalovaných preto podľa § 74, § 75 a § 102 ods. 1 O. s. p. bolo
potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov. Keďţe ak to je moţné od tretej osoby
spravodlivo ţiadať, moţno predbeţným opatrením uloţiť povinnosť aj niekomu, kto nie je
účastníkom konania, uloţil draţobnej spoločnosti auctio s. r. o. povinnosť rešpektovať
nariadené predbeţné opatrenie.
Proti nariadenému predbeţnému opatreniu podal odvolanie ţalobca. Okrem
procesného pochybenia spočívajúceho v tom, ţe mu súd prvého stupňa spolu s uznesením
o nariadení predbeţného opatrenia napriek upozorneniu nedoručil návrh, v odvolaní uviedol,
ţe ţalovaní nehnuteľnosť previedli na svojho zaťa B. K.. Ţalobca uvedenú skutočnosť súdu
oznámil 7. septembra 2010 a navrhol postup podľa § 92 O. s. p. Súd prvého stupňa doposiaľ
o návrhu nerozhodol. Pre ţalovaných bolo zmluvou zriadené vecné bremeno právo
doţivotného bývania a uţívania nehnuteľnosti. Napadnutým predbeţným opatrením súd
neumoţnil konanie dobrovoľnej draţby, ktorá bola nariadená na 15. novembra 2011. Ak by sa
draţba konala v prípade zmeny vlastníctva by sa postavenie ţalovaných nezmenilo, pretoţe
podľa § 30 zák. č. 527/2002 Z. z. by vecné bremeno prešlo na vydraţiteľa, ktorý by musel
strpieť a akceptovať právo ţalovaných. Ţalovaným tak nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy
nehrozilo. Súd prvého stupňa mal návrh zamietnuť predovšetkým preto, ţe ţalovaní nie sú
vlastníkmi nehnuteľnosti.
Ţalobcu oprávňuje na výkon záloţného práva zmluva o zriadení záloţného práva.
V zmluve sa účastníci dohodli na realizácii práva ak zabezpečená pohľadávka nebude riadne
a včas splnená. Z dôvodu zániku obligačného dlţníka je ţalobca (v odvolaní zrejme omylom
uvedené „odporca“) oprávnený ţiadať o splnenie záväzku záloţných dlţníkov, v súčasnosti B.
K.. Ţalobca, ako záloţný veriteľ má právo nehnuteľnosť predať podľa zákona
o dobrovoľných draţbách. Vydaním predbeţného opatrenia súd neprimeraným spôsobom
zasiahol do práva ţalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky proti záloţnému dlţníkovi,
ktorým ani nie sú ţalovaní 3) a 4). Navyše rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje
odôvodnenie zodpovedajúce § 76 ods. 6 O. s. p. Z uvedených dôvodov ţiadal napadnuté
rozhodnutie zmeniť tak, ţe odvolací súd návrh na vydanie predbeţného opatrenia zamietne.
Ţalovaní 3) a 4) vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdiť. V odvolaní podrobne uvádzajú dôvody, pre ktoré nemôţe (nesmie) byť
záloţné právo vykonané. Okrem iného poukazujú na skutočnosť, ţe v čase uzatvárania
úverovej zmluvy mohli draţby vykonávať len štátne orgány. Mimosúdny výkon záloţného
práva platná právna úprava neumoţňovala.
II.
Uznesením z 27. októbra 2011, č. k. Z-2-38 Cb 741/1995 – 702 súd prvého stupňa
zamietol návrh ţalobcu, aby bolo konanie vo vzťahu k ţalovaným 8) a 9) prerušené.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca na nehnuteľnosti zapísané na LV č. X v kat.
území Ch. vykonal prostredníctvom draţobnej spoločnosti auctio s. r. o. záloţné právo.
Zaplatením ceny dosiahnutej na draţbe dňom príklepu prešlo vlastníctvo k zapísaným
nehnuteľnostiam zo ţalovaných na vydraţiteľku. Podľa § 151md ods. 1 Obč. zák. tým
zaniklo aj záloţne právo k uvedenej nehnuteľnosti. Ţalovaní 8) a 9) podali 5. augusta 2011
na Okresnom súde v Nitre ţalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej draţby. Konanie o ţalobe
je vedené pod sp. zn. 19 C 155/2011.
Skutočnosti, ktoré uviedol ţalobca o zániku záloţného práva a podaní ţalôb na určenie
neplatnosti draţby, nie sú podľa názoru súdu prvého stupňa právne relevantné pre konanie
a rozhodnutie v prejednávanej veci. Preto neboli splnené podmienky pre prerušenie konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. a súd návrh na prerušenie zamietol.
Proti uzneseniu podal odvolanie ţalobca. V odvolaní uviedol, ţe napadnuté uznesenie
neobsahuje ţiadne odôvodnenie, je preto nepreskúmateľné. Ţalobca podal návrh na prerušenie
konania z dôvodu, ţe záloţné právo vykonaním draţby zaniklo. Keďţe sa vedie konanie,
ktorého predmetom je neplatnosť draţby, bolo by nehospodárne vykonávať dokazovanie,
ktoré bude rovnaké ako v konaní o určenie neplatnosti draţby. Keďţe konanie o určenie
neplatnosti draţby je osobitným súdnym konaním podľa § 21 zák. č. 527/2002 Z. z., nemôţe
byť neplatnosť draţby predmetom skúmania v inom konaní ani ako otázka predbeţná. Otázka
platnosti dobrovoľnej draţby má pritom v prejednávanej veci zásadný význam.
Z uvedených dôvodov ţiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, ţe návrhu na prerušenie
konania vyhovie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutia bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel
k záveru, ţe obe odvolania sú opodstatnené.
I.
Pred začatím pojednávania môţe predseda senátu nariadiť predbeţné opatrenie, ak je
potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, ţe by výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Z rovnakých dôvodov môţe byť nariadené predbeţné
opatrenie aj po začatí konania (§ 74 ods. 1, § 102 ods. 1 O. s. p.). S výnimkou prípadov, ak
ide o predbeţné opatrenie týkajúce sa konania, ktoré môţe súd začať aj bez návrhu, súd
predbeţné opatrenie nariadi na návrh.
Úprava predbeţného opatrenia, ktoré má byť nariadené po začatí konania je
stručná a výslovne z nej nevyplýva, kto je oprávnený podať návrh na vydanie predbeţného
opatrenia. Keďţe sa má vydať v rámci uţ prebiehajúceho konania, je zrejmé, ţe môţe návrh
podať len účastník konania. O tom, ţe ho môţe podať účastník v postavení ţalobcu
(navrhovateľa v konaní) nemôţe byť pochybnosť. Zo samotného charakteru tohto procesného
inštitútu vyplýva, ţe to bude predovšetkým ţalobca. Bude to platiť takmer bez výnimky ak
má byť účelom predbeţného opatrenia zabezpečiť budúci výkon súdneho rozhodnutia pred
zmarením.
Spravidla to bude platiť aj tam, kde má byť predmetom predbeţného opatrenia
dočasná úprava pomerov účastníkov. Ani z tohto dôvodu totiţ nemoţno ţalobcovi
predbeţným opatrením ukladať povinnosť (konať niečo, alebo sa zdrţať niečoho), ktorá mu
vzhľadom na predmet prebiehajúceho konania nemôţe byť uloţená rozhodnutím vo veci
samej. Inak by sa ţalobca samotným podaním ţaloby (návrhu) dostal do horšieho postavenia,
ako keby ţalobu nepodal. Samozrejme to neplatí pre procesné povinnosti, ktoré účastníkom
vznikajú alebo vyplývajú z procesnoprávnych vzťahov. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalovaný
bude môcť len výnimočne s úspechom ţiadať o vydanie predbeţného opatrenia. To
prirodzene neplatí pre konania, predmetom, ktorých je aj vzájomný návrh, pretoţe tam má
ţalovaný vo vzťahu k vzájomnému návrhu postavenie ţalobcu.
Všeobecne platí, ţe navrhované predbeţné opatrenie musí súvisieť z predmetom
konania, čo znamená, ţe vzťah, ktorý sa dočasne upraví predbeţným opatrením má
byť aspoň sčasti súčasťou riešenia vzťahov v konečnom rozhodnutí vydanom na
základe ţaloby. (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č.
66/1997).
V prejednávanej veci súdom vydané predbeţné opatrenie uvedenú podmienku
nespĺňa. Podkladom konania je v prejednávanej veci tzv. záloţná ţaloba, ktorou má ţalobca,
v prospech ktorého je zriadené záloţné právo k nehnuteľnosti (záloţný veriteľ) získať
judiciálny titul na nútený výkon (realizáciu) záloţného práva proti vlastníkovi zaloţenej
nehnuteľnosti (vecný dlţník), ktorý nie je zároveň aj obligačným dlţníkom. Ak bude ţalobca
v konaní úspešný, titulom ktorý tak získa bude rozsudok odsudzujúci dlţníkov na zaplatenie
ţalovanej čiastky (jej časti). V prípade neúspechu bude ţaloba zamietnutá. I keď pre
rozhodnutie je kľúčovou otázka existencie záloţného práva (avšak nielen), súd ju bude riešiť
len ako otázku predbeţnú. Ak súd ţalobu zamietne, nebude súčasťou jeho rozhodnutia
(rozsudku) výrok o platnosti resp. neplatnosti záloţnej zmluvy, záloţného práva ani iného
dôvodu pre ktorú ţaloba neobstála (napríklad neexistencia dlhu).
Titulom na základe ktorého ţalobca vedie, viedol, alebo mieni viesť dobrovoľnú
draţbu (oprávnenie byť navrhovateľom draţby podľa § 7 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z.) je iný
titul. Je nim samotná skutočnosť, ţe je záloţným veriteľom, čo musí preukázať spôsobom
a v rozsahu určenom v uvedenom zákone. Na preukaz o legitimácii byť navrhovateľom
draţby nepotrebuje súdne rozhodnutie. Akékoľvek súdne rozhodnutie, ktoré vzíde
v prejednávanej veci nemôţe mať vplyv na oprávnenie ţalobcu realizovať záloţné právo
formou dobrovoľnej draţby. Ak bude ţaloba zamietnutá, nebude to rozhodnutie
preukazujúce, ţe ţalobca nie je oprávnený navrhnúť vykonanie draţby podľa § 19 ods. 1
písm. a zák. č. 527/2002 Z. z., ktoré by bránilo vykonaniu dobrovoľnej draţby.
Výsledkom konania v prejednávanej veci nemôţe byť ani ţiadne rozhodnutie vo veci
samej, ktorým sa zakázali alebo obmedzili dispozičné oprávnenia ţalobcu, ktoré majú iný
titul ako titul, ktorého sa ţalobca domáha v tomto konaní.
Pokiaľ ţalovaní vo vyjadrení poukazujú na skutočnosti, ktoré podľa nich bránia
výkonu záloţného práva, tieto môţu mať vplyv len na rozhodnutie o predmete
konania v prejednávanej veci nie však na rozhodovanie o tom, či je moţné ţalobcovi
zakázať v predbeţnom opatrení opísanú dispozíciu s nehnuteľnosťami. Keďţe predmetom
konania nie je dobrovoľná draţba, nie je dôvod, aby sa súd zaoberal otázkou, či záloţné
právo zaťaţujúce nehnuteľnosti ţalovaných je moţným podkladom pre dobrovoľnú draţbu
a to ani pri rozhodovaní vo veci samej ani pri rozhodovaní o potrebe nariadiť predbeţné
opatrenie.
Z uvedených dôvodov súdom prvého stupňa nariadené predbeţné opatrenie nemá
vzťah k predmetu konania vo veci samej, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa podľa § 221 O. s. p. zmenil tak, ţe návrh na nariadenie predbeţného opatrenia
zamietol.
Treba tieţ prisvedčiť ţalobcovi, ţe súd prvého stupňa nevenoval pozornosť
skutočnosti, ţe ţalovaní 3) a 4) uţ nie sú vlastníkmi zaloţených nehnuteľností a pochybil tým,
ţe nerozhodol o návrhu ţalobcu na zámenu účastníkov. K odôvodneniu uznesenia súdu
prvého stupňa sa ţiada dodať, ţe ak sa predbeţným opatrením ukladá povinnosť tretej osobe
(osobe, ktorá nie je účastníkom konania) musí byť jeho povinnosť vyjadrená vo výroku
rozhodnutia. Vo výroku napadnutého rozhodnutia sa však draţobnej spoločnosti ţiadna
povinnosť neukladá.
II.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe draţba na nehnuteľnosti zapísanej na LV X katastrálne
územie Ch., ktorých vlastníkom boli ţalovaní 8) a 9) sa uskutočnila a nehnuteľnosti vydraţila
MUDr. I. S.. Ţalovaní podali na Okresnom súde v Nitre ţalobu o určenie neplatnosti
dobrovoľnej draţby, kde je vedená pod sp. zn. 19C 155/2011.
Treba prisvedčiť ţalobcovi, ţe ţaloba o určenie neplatnosti draţby podľa § 21 ods. 2
Zák. č. 5272002 Z. z. je osobitným druhom ţaloby, a otázku platnosti či neplatnosti draţby
nemôţe riešiť súd v inom konaní ako otázku predbeţnú. Vyplýva to okrem iného z toho, ţe
pre uplatnenie neplatnosti je stanovená trojmesačná prekluzívna lehota a predpísaný je aj
okruh účastníkov konania (ods. 4).
Dovolací súd sa nestotoţňuje so záverom súdu (ničím bliţšie nezdôvodneným),
ţe ţalobcom uvádzané skutočnosti nie sú právne relevantné. Dôvod pre ktorý prípadne
bude draţba určená za neplatnú, môţe mať význam aj pre záver súdu o dôvodnosti
ţaloby v prejednávanej veci. Predovšetkým však bude mať pre ďalšie konanie význam
prípadné negatívne rozhodnutie. Ak bude ţaloba o určenie neplatnosti draţby zamietnutá,
bude to znamenať, ţe ţalovaní uţ nie sú vlastníkmi záloţným právom
zaťaţenej nehnuteľnosti. Záloţná ţaloba sa voči nim zrejme stane neopodstatnenou. Bez
rozhodnutia o platnosti draţby, ktorá sa musí riešiť a rieši v inom konaní, súd nemôţe
posúdiť dôvodnosť ţaloby voči ţalovaným 8) a 9) a rozhodnúť o nej (prípadné zastavenie
konania o neplatnosti draţby bude mať pre konanie o záloţnej ţalobe rovnaké účinky ako
zamietnutie ţaloby).
Keďţe prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre
rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, je návrh ţalobcu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 2 písm. c) O. s. p. opodstatnený. Odvolací súd preto súd napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa podľa § 221 O. s. p. zmenil tak, ţe konanie prerušil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné
V Bratislave 31. januára 2012
JUDr. Peter Dukes, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: M. Némethová