Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sža/58/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny

Berthótyovej, PhD., v právnej veci žalobcu: O. B., K., právne zastúpený Mgr. M. G.,

advokátom, AK so sídlom v B. proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Úrad hraničnej

a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Hrobákova 44,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. UHCP-RHCP-BA-

HCP-R-3-4/2010 zo dňa 2. marca 2010, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. -40 zo dňa 14. júna 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -40 zo dňa 14. júna 2011 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.3S/132/2010-40 zo dňa 14. júna 2011 zrušil

rozhodnutie žalovaného č. UHCP-RHCP-BA-HCP-R-3-4/2010 zo dňa 2. marca 2010

a rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava, Riaditeľstva hraničnej

a cudzineckej polície Bratislava, Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR, Hrobákova

44, Bratislava č. UHCP-5623-15/RHCP-BA-OCP-Ž-2009/SUT zo dňa 23. novembra 2009

podľa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaného

zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 388 20 Eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku na účet právneho zástupcu.

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že úlohou súdu v prejednávanej veci bolo

preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktorými

bola zamietnutá žiadosť žalobcu o obnovenie povolenia na prechodný pobyt podľa § 19

o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v platnom znení (ďalej len „“) na účel podnikania. Oba správne orgány

vo svojich rozhodnutiach uviedli dôvody, prečo žalobcovi nebolo vydané povolenie

na prechodný pobyt za účelom podnikania, že žalobca nespĺňa povinnosť § 27 ods. 6 zákona

č. a to, že žalobca v zdaňovacom období 2008 nedisponoval čiastkou

2 222,28 Eur.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že obnovenie povolenia

na prechodný pobyt je upravené v . K žiadosti o obnovenie

povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania je cudzinec povinný priložiť aj potvrdenie

o tom, že má uhradené daňové a colné záväzky, poistné na zdravotné poistenie, poistné

na sociálne poistenie a príspevky na starobné, dôchodkové sporenie; to neplatí ak ide

o cudzinca s dlhodobým pobytom. Cudzinec je povinný k žiadosti o obnovenie povolenia

na prechodný pobyt na účel podnikania preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu z tohto

podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu; to neplatí ak ide o cudzinca s dlhodobým

pobytom (§ 27 ods. 6).

Krajský súd uviedol, že podľa prvá veta ,

na rozhodovanie o žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt platia primerane

3

ustanovenia § 25 a § 26, ak nie je ustanovené inak. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenia § 25

a § 26 sú vo vzťahu k ustanoveniu § 27 všeobecnými ustanoveniami, pričom ustanovenie § 27

má špeciálny charakter. Preto sa v tomto prípade použije zásada lex specialis derogat legi

generali (špeciálny zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie).

Vychádzajúc z uvedeného nemožno od cudzinca, ktorý žiada o obnovenie povolenia

na prechodný pobyt za účelom podnikania, žiadať splnenie podmienky k preukázaniu

finančného zabezpečenia najmenej vo výške dvanásťnásobku minimálnej mzdy na každý

mesiac pobytu, nakoľko pri obnovení povolenia na prechodný pobyt je osobitne upravená

podmienka preukázania finančného zabezpečenia – cudzinec musí preukázať, že je schopný

zo zdaneného príjmu z podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu (s výnimkou cudzinca

s dlhodobým pobytom) - . Nakoľko správny orgán žiadal

v konaní o obnovení povolenia na prechodný pobyt od žalobcu preukázanie finančného

zabezpečenia vo výške dvanásťnásobku minimálnej mzdy, pochybil a nekonal v súlade s § 27

ods.6 .

Podľa názoru krajského súdu žalovaný si v ďalšom konaní primárne vyrieši otázku,

či žalobca je schopný zo zdaneného príjmu z podnikania uživiť seba prípadne svoju rodinu.

Touto otázkou sa žalovaný ani prvostupňový správny orgán vôbec nezaoberal.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd zrušil

rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný má za to, že v konaní o žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt

na území SR za účelom podnikania cudzinca – žalobcu v žiadnom prípade prvostupňový

správny orgán a ani odvolací orgán nežiadali preukázanie finančného zabezpečenia pobytu,

ale preukázanie skutočnosti, že je schopný zo zdaneného príjmu z podnikania uživiť seba,

prípadne svoju rodinu. Správny orgán posudzuje splnenie

za zdaňovacie obdobie, ktoré je podľa o dani z príjmov 12 mesiacov.

Účastník konania mal preukázať zdanený príjem vo výške životného minima podľa zákona

č. o životnom minime na celé zdaňovacie obdobie, čo predstavuje sumu

12 x 185,19 Eur, čo je 2 222,28 Eur. Správny orgán nežiadal od cudzinca dvanásťnásobok

minimálnej mzdy na každý mesiac pobytu ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho

rozsudku, ale preukázanie skutočnosti, že je schopný uživiť seba, prípadne svoju rodinu

zo zdaneného príjmu a to vo výške životného minima a nie vo výške minimálnej mzdy.

4

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo

v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá

bez nariadenia pojednávania podľa a

v spojení s veta prvá Občianskeho súdneho

poriadku s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk , a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie je dôvodné. Rozsudok

krajského súdu zmenil a žalobu zamietol podľa § 250ja ods. 3, § 220 v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 1. februára

2012 ( a v spojení s veta prvá

).

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1

). Za správne orgány sa považujú orgány štátnej správy, orgány

územnej samosprávy, ako aj orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby, ako aj

fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických

a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ods. 2). Rozhodnutiami správnych orgánov sa

rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,

ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických

osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj

jeho nečinnosť (ods. 3). Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania

napadnutého rozhodnutia správneho orgánu (§ 250i ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho

poriadku).

Za dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia v intenciách

ustanovenia treba považovať také dôkazy, ktoré vedú k zisteniu,

či skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu, bol

pre rozhodnutie správneho orgánu postačujúci.

5

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny

orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo

pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané

dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu

posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Ako bolo zistené z celého priebehu konania ako i z celého spisového materiálu,

žalovaný Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Úrad hraničnej a cudzineckej polície,

Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície rozhodnutím Č.p.: UHCP-RHCP-BA-HCP-R-3-

3/2010 zo dňa 2. marca 2010 potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie

Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č.p.: UHCP-5623-15/RHCP-BA-OCP-Ž-2009

zo dňa 23. novembra 2009 podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní a odvolanie žalobcu

zamietol. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č.p.: UHCP-5623-15/RHCP-BA-

OCP-Ž-209 zo dňa 23. novembra 2009 bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o obnovenie

povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania podľa § 26

ods. 2 písm. g/ .

Z obsahu odôvodnenia žalovaného vyplýva, že prvostupňový správny orgán

pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil

si dostatočné podklady pre rozhodnutie. Zo zisteného spisového materiálu a z vykonaného

dokazovania je nesporné, že podklady zaobstarané prvostupňovým správnym orgánom vedú

k presvedčivosti rozhodnutia. V spisovom materiáli sú ako podklady pre rozhodnutie založené

listinné dôkazy, preskúmaním ktorých dospel odvolací orgán k názoru, že zamietnutie žiadosti

účastníka konania o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania je dôvodné

a skutočnosti zistené úradnou činnosťou prvostupňového orgánu považuje odvolací orgán

za nepochybné.

6

Odvolací orgán preverením všetkých známych skutočností zistil, že prvostupňový

správny orgán dňa 4. novembra 2009 požiadal Daňový úrad Bratislava VI o vyčíslenie výšky

dosiahnutých výnosov, nákladov, základu dane a dane za zdaňovacie obdobie roku 2008

za predmetný podnikateľský subjekt. Daňový úrad Bratislava VI zaslal na správny orgán

potvrdenie, v ktorom sa uvádza, že daňový subjekt B. O. dosiahol za zdaňovacie obdobie roku

2008 čistý príjem vo výške 807, 38 Eur ( 24 323,- Sk).

Ako uviedol žalovaný, účastník konania si nesplnil povinnosť v zmysle § 27 ods. 6

.

Preverením vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia odvolací orgán

zistil, že účastník konania nie je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba,

prípadne svoju rodinu, pretože správny orgán posudzuje splnenie § 27 ods. 6 zákona

č. . za zdaňovacie obdobie, ktoré je podľa o dani

z príjmov 12 mesiacov. Účastník konania mal preukázať zdanený príjem vo výške životného

minima podľa o životnom minime na celé zdaňovacie obdobie,

čo predstavuje sumu 12 x 185,19 Eur, čo je 2 222,28 Eur.

Podľa povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania

môže policajný útvar udeliť cudzincovi na základe oprávnenia na podnikanie vydaného podľa

osobitného predpisu.

Podľa policajný útvar žiadosť o udelenie

povolenia na prechodný pobyt zamietne, ak cudzinec nespĺňa podmienky na udelenie

povolenia na prechodný pobyt.

Podľa cudzinec je povinný k žiadosti o obnovenie

povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania preukázať, že je schopný zo zdaneného

príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu; to neplatí ak ide o cudzinca

s dlhodobým pobytom.

Odvolací súd zastáva názor, že v odvolacom konaní boli medzi účastníkmi konania

sporné tie isté otázky ako v prvostupňovom súdnom konaní a v konaní pred správnymi

7

orgánmi. O správnosti skutkových zistení správnych orgánov nemal odvolací súd

pochybnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s odôvodnením rozsudku krajského

súdu a to pokiaľ sa jedná o právne posúdenie veci.

Spornou bola otázka, či správne orgány pri vydávaní rozhodnutí postupovali v súlade

s platnou právnou úpravou pokiaľ sa jedná o posúdenie splnenia

podmienky vyplývajúcej z § 27 ods. 6 zákona, teda či účastník konania je schopný

zo zdaneného príjmu v zmysle o dani z príjmu, z tohto podnikania

uživiť seba, prípadne svoju rodinu, pričom suma zo zdaneného príjmu musí dosahovať

najmenej výšku životného minima podľa o životnom minime,

ktorá predstavuje čiastku 185,19 Eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že správny orgán posudzuje splnenie

podmienky za zdaňovacie obdobie, ktoré je podľa zákona

o daniach 12 mesiacov. Účastník konania mal preukázať zdanený príjem vo výške

12 x 185,19 Eur, čo predstavuje sumu 2 222,28 Eur. Uvedenú povinnosť nesplnil, pretože ako

vyplynulo z potvrdenia Daňového úradu Bratislava VI, daňový subjekt – žalobca dosiahol

za zdaňovacie obdobie roku 2008 čistý príjem vo výške 807,38 Eur (24 323,-Sk).

Podľa názoru odvolacieho súdu účastník konania nesplnil podmienku na obnovenie

povolenia na prechodný pobyt.

Vychádzajúc z uvedeného, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok

krajského súdu postupom podľa ustanovenia

s poukazom na ustanovenie § 246c ods. 1 v spojení s ustanovením § 250ja ods. 3

a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1

v spojení s , tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu,

pretože nebol v tomto konaní úspešný a žalovanému preto, že mu žiadne nevznikli.

8

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 1. februára 2012

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková