Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/15/2010

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom v Bratislave 2. februára 2012 v trestnej veci proti obţalovanému Ľ. K. pre trestný

čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. a iné účinného

do 1. januára 2006, o odvolaní krajského prokurátora v Ţiline proti rozsudku Krajského súdu

v Ţiline, sp. zn. , z 21. apríla 2010 takto

rozhodol:

Podľa , v znení neskorších

predpisov z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa v r a c i a sa vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Krajský prokurátor v Prešove podal obţalobu na obvineného Ľ. K. a spol.

25. mája 2004 pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák.

a iné.

Krajský súd v Ţiline uznesením zo 14. marca 2005 vylúčil vec proti Ľ. K.

na samostatné konanie.

Krajský súd v Ţiline na hlavnom pojednávaní konanom 21. apríla 2010

podľa obţalovaného

Ľ. K., nar. X. v T., bytom T., L. č. X., súkromného podnikateľa,

2

pre skutky obţalobou Krajskej prokuratúry Prešov, sp. zn. , zo dňa

25. mája 2004, právne kvalifikované

v bode V.

- ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. sčasti

dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák.,

v bode X.

- ako pokračujúci trestný čin skrátenia dane a poistného spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v jednočinnom súbehu

s trestným činom neodvedenia dane a poistného spáchaný formou spolupáchateľstva

podľa § 9 ods. 2 k § 148a ods. 1, ods. 3 Tr. zák.,

ktorých sa mal obţalovaný dopustiť tak, ţe

v bode V.

v presne nezistenom čase v mesiaci november 2001 v priestoroch firmy E., Ţ.

sa Ing. I. D., F. S., Ľ. K. a P. T. spolčili za účelom spáchania trestného činu podvodu tak,

ţe Ing. D., S. a K. vyhotovili plán za účelom odoberania tovaru od firmy, kde by bola

splatnosť faktúr niekoľko týţdňov, za ten čas by firma A. tovar odkúpila, tento ihneď

previedla na firmu B. a vzápätí pre konečného odberateľa spoločnosť K., pričom cieľom bolo

odobrať čo najväčšie mnoţstvo tovaru bez úhrady faktúr. Po vyhotovení tohto plánu na pokyn

Ing. D., T., konateľ firmy A. zistil moţnosť odoberania hutníckeho tovaru z firmy F., Ţ.

s dobou splatnosti 21 dní, zaregistroval sa ako odberateľ, dal objednávku na odber hutníckeho

materiálu v mnoţstve 101 ton a na základe toho došlo k uzatvoreniu kúpno-predajných zmlúv

č. X., č. X., č. X., č. X., č. X., č. X., č. X., teda spolu sedem zmlúv na odber materiálu

v celkovej hodnote 3 263 054,01 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 108 314 €,

a v dňoch 21. novembra 2001, 22. novembra 2001 a 23. novembra 2001 bol tovar v celkovej

hodnote 1 764 342 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 58 565 €, T. odobratý

a prevezený do priestorov firmy K. - K. Ľ. v T., ale účtovne bol tovar prevedený na firmu B.

Vzhľadom na rýchlosť a mnoţstvo odobratého tovaru Ing. O. z firmy F., Ţ. zastavila

vyskladnenie ďalšieho tovaru. V dôsledku toho Ing. D. zatelefonoval Ing. O. a chcel

sa zaručiť za firmu A., aby pokračovali vo vyskladňovaní tovaru. Ing. O. trvala aspoň

na čiastkovej úhrade faktúr, preto dňa 29. novembra 2001 previedol obţalovaný K. z účtu

č. X. na účet firmy B., č. X. čiastku 358 963,20 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu

3

činí 11 915 €, ako úhradu faktúry č. X. vystavenej firmou B., túto sumu konateľ firmy B. M.

F. na pokyn S. dňa 30. novembra 2001 vybral z účtu a odovzdal prostredníctvom ďalšej osoby

Ing. D., ktorý doplnil finančné prostriedky na celkovú sumu 500 000 Sk, čo v prepočte

podľa konverzného kurzu činí 16 597 €, tieto T. vloţil na účet firmy A., vzápätí táto suma

bola prevedená na účet firmy F., ako úhrada za hutnícky materiál. Po tejto transakcii došlo

dňa 4. decembra 2001 k ďalšiemu odberu materiálu, ale ďalší odber Ing. O. zastavila,

v bode X.

- ako konateľ firmy K., zahrnul do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb

za rok 2001 podaného dňa 2. apríla 2002 na Daňovom úrade Trnava a do daňových priznaní

k DPH ako mesačný platca dane za mesiace 3/2001 a 4/2001 podaných na Daňovom úrade

v Trnave fiktívne faktúry č. F., F., F. a F. vydané firmou A., aj keď k reálnemu zdaniteľnému

plneniu nedošlo, čím skrátil daň z príjmov fyzických osôb o sumu 378 500 Sk, čo v prepočte

podľa konverzného kurzu činí 12 563,90 € a neoprávnene uplatnil odpočet DPH vo výške

321 792,20 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 10 681,54 €,

- ako konateľ firmy K. - K. Ľ. zahrnul do daňového priznania k dani z príjmu

fyzických osôb za rok 2001 podaného dňa 2. apríla 2002 na Daňovom úrade v Trnave

a do daňových priznaní k DPH ako mesačný platca dane za rok 2001 fiktívne faktúry

bez reálneho zdaniteľného plnenia od dodávateľa A., čím skrátil daň z príjmu o sumu

3 001 824 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 99 642,30 € a uplatnil

neoprávnene odpočet DPH vo výške 1 643 860 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu

činí 54 566,16 €,

- ako spoločník a konateľ spoločnosti S., zahrnul do daňového priznania k dani

z príjmu fyzických osôb za rok 2001 podané na Daňovom úrade v Trnave dňa 2. apríla 2002

a do daňových priznaní k DPH za rok 2001 ako mesačný platca dane fiktívne faktúry

bez reálneho zdaniteľného plnenia od dodávateľských firiem M. - Ing. D., A. a M., čím skrátil

daň z príjmu o sumu 315 500 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 10 472,68 €

a neoprávnene uplatnil odpočet DPH vo výške 250 388,70 Sk, čo v prepočte

podľa konverzného kurzu činí 8 311,38 €,

pretože nebolo preukázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

4

Podľa účinného do 1. januára 2006 poškodenú stranu - F.,

so sídlom v Ţ., B. č. X., s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach

občianskoprávnych.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal riadne, včas odvolanie krajský prokurátor

v Ţiline.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, ţe nemoţno prisvedčiť argumentácii

krajského súdu, ţe ani jeden priamy dôkaz nesvedčí o vine obţalovaného a existujú len

nepriame dôkazy netvoriace logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich

skutočností, ktoré by vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazovali všetky okolnosti

ţalovaného skutku a usvedčovali obţalovaného, ale súčasne vylučovali moţnosť akéhokoľvek

iného záveru.

Za priamy dôkaz je potrebné povaţovať výpoveď svedka Ing. T. Z., z ktorej

jednoznačne vyplýva zainteresovanosť obţ. K. do trestného činu od počiatku. Podľa tejto

výpovede to bol práve obţ. K., ktorý dal Ing. D. typ na F., Ţ., ktorá dáva tovar na faktúru

so splatnosťou aţ 1 mesiac. Obţ. K. dal Ing. D. zároveň na papieri zoznam tovaru, ktorý bolo

treba objednať.

Podľa obţaloby bol teda obţ. K. do skutku od počiatku zainteresovaný tým, ţe dal

Ing. D. typ na F., objednal si konkrétny tovar, ktorý potreboval v čase, keď F. zastavila

vyskladnenie tovaru, doloţil istú časť peňazí, aby mohlo dôjsť k ďalším dodávkam, navigoval

vodičov do firmy K. a následne sa tieţ zúčastnil jednaní s F. a následne bol ochotný tovar F.

zaplatiť, hoci na to nemal ţiadny dôvod.

Výpoveď svedka Z. v plnom rozsahu korešponduje s výpoveďou svedka F..

Okolnosti celého prípadu detailne popísala aj svedkyňa Ing. J. O. z F..

O trestnoprávnom pozadí celého obchodného prípadu a o tom, ţe prípad bol

od počiatku jasne cielený podvod, svedčí aj skutočnosť, ţe tovar bol fakturačne odpredaný

spoločnosťou A. spoločnosti B. a aţ táto spoločnosť odpredala tovar obţ. K.. A. pritom tovar

fakturačne previedla na B. za nákupnú cenu, ktorá však uţ tovar obţ. K. predala za výrazne

niţšiu cenu ako nakúpila.

5

Všetky tieto priame a nepriame dôkazy podľa názoru obţaloby vytvárajú logický

a nepochybný záver nielen o tom, ţe sa trestný čin stal, ale ţe sa ho dopustil

aj obţ. Ing. K..

Na základe takto zistených skutočností je odôvodnený záver, ţe skutok sa stal,

konkrétne osoby konajúce za konkrétne obchodné spoločnosti tovar od spoločnosti F., Ţ.

objednali, následne prevzali a v konečnom dôsledku odpredali spoločnosti K. – K. Ľ.,

pričom za dodaný tovar z väčšej časti nezaplatili. Ak mal krajský súd pochybnosť o tom,

ţe obţalovaný do skutku nebol zainteresovaný alebo ţe by obţalovaní nemali od počiatku

úmysel za dodaný tovar nezaplatiť, bolo jeho povinnosťou obţalovaného spod obţaloby

oslobodiť nie podľa ustanovenia , ale podľa iných ustanovení

písm. b/ alebo písm. c/

Vo vzťahu k bodu X. obţaloby nebol predovšetkým v poţadovanom rozsahu zistený

skutkový stav veci tým, ţe na hlavnom pojednávaní nebol vypočutý ako svedok Ing. T. Z.,

kľúčový svedok obţaloby, ktorého výpoveď je pre objasnenie skutkového stavu veci

mimoriadne dôleţitá.

Je potrebné prisvedčiť argumentácii súdu, ţe ak by na hlavnom pojednávaní právo

nevypovedať vyuţil, nebolo by moţné jeho výpoveď z prípravného konania vzhľadom

na dikciu z dôvodu, ţe na hlavnom pojednávaní mal právo

odmietnuť výpoveď, čítať. Nie je však pravdivé tvrdenie, ţe uvedený svedok svoje právo

odmietnuť výpoveď na hlavnom pojednávaní vyuţil. Obţalovaný len predloţil súdu

vyjadrenie, ţe vyuţíva svoje právo odoprieť výpoveď, nakoľko bol v pôvodnej trestnej veci

sám spoluobţalovaným. Uvedeného svedka bude potrebné na hlavné pojednávanie riadne

predvolať, poučiť ho nielen o práve odmietnuť vypovedať, ale aj procesných následkoch

odopretia výpovede, teda ţe takto nebude moţné čítať jeho výpoveď z prípravného konania

a ponechať na jeho slobodné rozhodnutie, či vypovedať bude alebo nebude so všetkými

dôsledkami z toho vyplývajúci.

Trestná zodpovednosť obţalovaného v tejto časti však vyplýva aj z ďalších

vykonaných dôkazov, predovšetkým výpovedí pracovníčok daňových úradov,

resp. skutočností zistených pri daňových kontrolách.

6

V tejto súvislosti je tieţ nelogické, aby súd na jednej strane odsúdil obţalovaných

Ing. I. D. a Ing. T. Z. za skutky uvedené v bodoch I. 1/ - 3/ obţaloby, no na druhej strane

za to isté konanie neodsúdil obţ. Ing. Ľ. K..

Nie je korektná tá časť odôvodnenia rozsudku, ţe by v spoločnostiach K.,

a u podnikateľského subjektu Ľ. K. nebola vykonaná daňová kontrola.

Daňová kontrola u daňového subjektu T., T. (predtým K. ) bola ukončená dodatočným

platobným výmerom Daňového úradu Trnava a daň z pridanej hodnoty s dorubom dane

vo výške 321 792 Sk. Zo záverov kontrolných zistení zhmotnených aj v odôvodnení

dodatočného platobného výmeru pritom vyplýva, ţe konateľ spoločnosti A. dotknuté faktúry

nevystavil a ţiadny tovar pre odberateľa K. nedodal.

Daňovému subjektu K. Ľ. bola vykonaná daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie

február 2001 s potvrdením oprávnenosti nadmerného odpočtu.

Je toho názoru, ţe aj kontrolné zistenia vo vzťahu k spoločnosti A. sú významné

aj vo vzťahu k obţ. Ing. Ľ. K.. Ak spoločnosť A. tovar nenadobudla a tovar neprišiel

ani zo zásob z roku 2000, je logicky moţné vysloviť záver, ţe tovar nemohla ani predať

spoločnosti S..

Aj v tejto časti je predčasné tvrdenie, ţe sa skutok nestal. Skutok sa stal a za tento boli

(zatiaľ neprávoplatne) odsúdení obţalovaní Ing. I. D. a Ing. T. Z.. Ak mal teda súd

pochybnosť, či tento skutok je trestným činom, mohol to byť skôr dôvod na oslobodenie

spod obţaloby podľa

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 258 ods. 1

písm. b/, písm. c/ napadnutý rozsudok zrušil a podľa vec vrátil

súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Ţiline v súlade s ustanovením zaslal odvolanie krajského

prokurátora v Ţiline na vyjadrenie obvinenému.

Obvinený v písomných dôvodoch vyjadrenia uviedol, ţe odvolanie krajského

prokurátora povaţuje za nedôvodné a navrhuje ho zamietnuť. Poukazuje na skutočnosť,

7

ţe obţaloba trpí vadami, vo výroku obţaloby sú nepresne formulované skutky, iba veľmi

ťaţko sa z obţaloby dajú dedukovať jednotlivé protiprávne konania obţalovaného, chýba

odôvodnenie skutkov pod bodmi 9/ - 10/. Súd v konaní musel dopĺňať dokazovanie nad rámec

stavu dokazovania a podobnú úlohu zohrala aj obhajoba. V spisovom materiáli sa nenašiel

ţiadny dôkaz, ţe obv. K. mal údajne zahrnúť do „zdaniteľného plnenia fiktívne faktúry

bez reálneho plnenia“. Túto fikciu obţaloby musel dôkazne doplniť a vyvrátiť. Predloţil

dôkazy, ţe K. od dodávateľa prebral tovar, potom ho predal a zaplatil. Predloţil súdu sparové

faktúry, účtovnú dokumentáciu. Ak sa v konaní preukázalo, ţe dodávatelia s faktúrami

manipulovali obv. K. s tým nemá nič spoločné. Obv. K. a jeho firma K., nemá ţiadne daňové

podlţnosti. Nie je moţné obvinenému dávať za vinu, ţe dodávateľ nábytku nemá doklad

o jeho nadobudnutí. Podstatné je, firma obvineného nábytok reálne vlastní, má ho zahrnutý

v účtovníctve.

Skutočnosť, ţe zaplatil škodu F., nemôţe byť braná v jeho neprospech ale opačne.

Urobil to preto, ţe je dlhoročný odberateľ z F. a chce mať dobré vzťahy a pokračovať

v obchodoch.

Všetky uvedené skutočnosti si uvedomuje aj prokurátor, keď neţiada kategoricky

zrušiť rozsudok, ale poukazuje aj na zlé rozhodnutie o oslobodení obvineného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých

výrokov rozsudku, proti ktorým môţe odvolateľ podať dovolanie i správnosť postupu

konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadol pritom i na chyby, ktoré neboli vytýkané

a zistil, ţe prvostupňový súd sa v konaní dopustil viacerých procesných pochybení,

nevysporiadal sa v odôvodnení rozhodnutia so všetkými vykonanými dôkazmi,

a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ani jeden priamy dôkaz

nesvedčí o vine obţ. Ľ. K.. Nepriame dôkazy netvoria logickú a ničím nenarušenú sústavu

vzájomne sa doplňujúcich skutočností, ktoré by vo svojom celku usvedčovali obţalovaného

zo spáchania trestného činu. Existujú pochybnosti, či sa skutok stal. Poukázal na to,

ţe obţalovaný poprel spáchanie trestného činu a obchod povaţoval za štandardný obchodný

vzťah. Prevzal pohľadávky z obchodného vzťahu a uhradil ich. Nebolo preukázané,

ţe by sa obţ. Ľ. K. bol spolčil s Ing. D., F. S. a P. T. za účelom spáchania trestného činu

8

podvodu spôsobom rozvedeným v skutkovej vete bodu V. obţaloby. Na dohodu medzi

obţ. K. a ďalšími osobami nenasvedčujú ani výsledky odpočúvania a záznamy

telekomunikačnej prevádzky. Nebolo preukázané, ţe by obţalovaný v čase preberania tovaru

konal v úmysle nezaplatiť ho. Vyjadril názor, ţe obţaloba neuniesla dôkazné bremeno a súd

pri rozhodovaní musel rešpektovať princíp prezumpcie neviny.

K bodu X. prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe existujú

závaţné pochybnosti, či sa skutok uvedený v bode X. obţaloby stal. Obţalovaný spáchanie

trestného činu poprel, tvrdí, ţe tovar prevzal, zaplatil zaň a odpredal ho ďalším odberateľom.

Z výsledkov daňových kontrol vyplynulo, ţe ak dodávateľ nemá prvotné doklady, ţe tovar

nakúpil, nemohol byť firmám obţalovaného reálne dodaný. Obţaloba v bode X. vychádzala

pri konštrukcii skutkov z výsledkov daňovej kontroly v A. a z jej výsledkov vyvodzovala

aj trestnoprávnu zodpovednosť. Obţ. K. ale predloţil doklady o tom, ţe jeho firma hutnícky

materiál predávala ďalej, ako aj vyhlásenia odberateľov, ţe tovar dostali a riadne zaň zaplatili.

Z faktúr je jasné, ţe boli vystavované v dobe, kedy obţalovaný dostal tovar z A. Pokiaľ

ide o faktúry ohľadne prenájmu, svedkovia potvrdili, ţe priestory sa vyuţívali na účel

podľa nájomnej zmluvy. Obţaloba sa nemôţe opierať o výpoveď obţ. Ing. Z.,

keď obţalovaný vyuţil svoje právo a nevypovedal. Výpoveď z prípravného konania

je ako dôkazný prostriedok nepouţiteľná. V súvislosti s trestnou činnosťou vo vzťahu

k faktúram pre S., krajský súd zaujal také isté stanovisko ako k trestnej činnosti pod bodom

V., ţe daňová kontrola bola vykonaná len u dodávateľa a vychádzalo sa z toho,

keď u dodávateľa chýbali prvotné doklady o nadobudnutí aj u odberateľa išlo o fiktívne

faktúry.

Obţalovaný v čase výkonu kontroly nebol majiteľom firmy a nemal k dispozícii

poţadované doklady. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, ţe kancelársky nábytok, kancelárska

technika bola dodaná. Neboli zabezpečené priame dôkazy o vine obţalovaného.

Po vyhodnotení dôkazov súd dospel k záveru, ţe sú pochybnosti o vine obţalovaného.

Obţaloba neuniesla dôkazné bremeno, nedá sa bez pochybností preukázať, ţe sa skutok stal

a preto krajský súd obţalovaného spod obţaloby podľa oslobodil.

Podľa ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne vyloţí,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel

a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom

odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel

9

návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval,

keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny

a trestu. Ak boli do rozsudku pojaté ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe najmä v bode V. krajský súd rozsudok odôvodnil

vo všeobecnej rovine a nevyhodnotil jednotlivé dôkazy tak, ako to vyţaduje ustanovenie

pre odôvodnenie rozhodnutia.

V prípade bodu X. prvostupňový súd tak isto nevyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo,

ktoré boli v rámci dokazovania súdu predloţené, ale súd sa vysporiadal len s niektorými

dôkazmi, ktoré boli v konaní vykonané.

V ďalšom konaní sa musí krajský súd vysporiadať s kaţdým dôkazom, ktorý bol

na hlavnom pojednávaní vykonaný, či je na prospech obţalovaného alebo v jeho neprospech,

s dôkazmi, ktoré navrhol prokurátor.

V rámci konania došlo k niektorým procesným pochybeniam zo strany

prvostupňového súdu. Krajský súd na hlavné pojednávanie 30. marca 2010 predvolal

spoluobţalovaného Ing. Z..

Ing. T. Z. zaslal Krajskému súdu v Ţiline prípis, ktorý bol na krajský súd doručený

11. marca 2010. Ing. Z. v prípise uviedol, ţe v trestnej veci obţ. Ľ. K. oznamuje súdu,

ţe vyuţíva svoje právo a v tejto veci vypovedať nebude, nakoľko bol v pôvodnom konaní,

, aj sám obţalovaný.

Na hlavné pojednávanie sa nedostavil a súd na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 30. marca 2010, po vyjadrení obţalovaného a krajského prokurátora, ţe netrvajú

na osobnom výsluchu svedkov F. S. a Ing. T. Z. vyhlásil uznesenie, ţe upúšťa od výsluchu

svedkov F. S. a Ing. T. Z. vzhľadom na ich vyjadrenie na č. l. 6059, 6217. Následne súd

vyhlásil uznesenie podľa účinného do 1. januára 2006 a prečítal

časť výpovede Ing. T. Z. týkajúcej sa bodu V. obţaloby z prípravného konania č. l. 138 – 142

spisu.

Obţalovaný sa k prečítanej výpovedi nevyjadril, čo je v rozpore s ustanovením

10

Je nepochybné, ţe Ing. T. Z. má právo odmietnuť výpoveď, ak bol vo veci, ktorá bola

vylúčená na samostatné konanie ako spoluobţalovaný. Ale jeho právo odmietnuť výpoveď

sa vzťahuje na celú jeho výpoveď z prípravného konania a nie len na tú časť, kde vypovedal

k skutku, kde nebol trestne stíhaný. V ďalšom konaní musí súd opätovne na hlavné

pojednávanie predvolať Ing. Z., poučiť ho o tom, kedy má právo odmietnuť vypovedať

a vypočuť ho ako svedka ku skutku, kde nemal v pôvodnom konaní postavenie

spoluobţalovaného. Obdobnú problematiku rieši aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov

Slovenskej republiky č. 1/2012 pod č. 14.

Obdobná situácia nastala u obvineného T.. T. sa dostavil na hlavné pojednávanie

22. februára 2010. Po poučení podľa ustanovení §, 99, 100, 101 ods. 2, ods. 3

uviedol, ţe v identickej veci vystupoval ako obţalovaný, a preto vyuţíva svoje právo

a odopiera na hlavnom pojednávaní vypovedať. Na to súd vyhlásil uznesenie podľa § 211

ods. 2 písm. b/ , číta sa výpoveď P. T. týkajúca sa bodu X. obţaloby č. l. 377 - 392,

417 - 438, 445 - 450. V odôvodnení rozsudku k bodu V. súd konštatuje, ţe svedok vyuţil

svoje procesné právo a odmietol vypovedať. V odôvodnení rozsudku k bodu X. (str. 23)

sa cituje jeho výpoveď z prípravného konania. Aj v prípade obţ. T. súd musí postupovať tak,

ţe svedka ešte raz predvolá na hlavné pojednávanie, poučí ho ako svedka a vypočuje.

Z procesného hľadiska v súlade s sa mal obţalovaný vyjadriť k výpovedi

svedka. Jeho vyjadrenie v zápisnici o hlavnom pojednávaní chýba. Z obţaloby vyplýva,

ţe na obţ. T. bola podaná obţaloba len pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4

písm. a/, ods. 5 Tr. zák. sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák.,

pre skutok uvedený pod bodom V. obţaloby. K tomuto bodu môţe obţalovaný vyuţiť svoje

právo a nevypovedať, lebo je vo veci spoluobţalovaný. K ostatným skutočnostiam môţe byť

vypočutý ako svedok, ktoré sa netýkajú skutku, pre ktorý bola na neho podaná obţaloba.

Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, ţe obchody mal dohadovať a celý priebeh

tzv. fiktívnych obchodov mal riadiť obţ. Ing. D.. Ing. D. bol v postavení svedka vypočutý

na hlavnom pojednávaní 29. marca 2010. Jeho výsluch je zaprotokolovaný na cca 1,5 strany.

Podľa pred výsluchom svedka treba vţdy zistiť jeho totoţnosť,

jeho pomer k obvinenému, poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, a ak treba, aj o zákaze

výsluchu alebo o moţnosti postupu podľa odsekov 3 aţ 6, ako aj o tom, ţe je povinný

vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčať. Ak sa vykonáva výsluch agenta (§ 88b ods. 10),

11

súd do zápisnice namiesto údajov o skutočnej totoţnosti agenta uvedie príslušné krycie

údaje.

Podľa na začiatku výsluchu treba sa svedka opýtať na pomer

k prejednávanej veci a k stranám a podľa potreby aj na iné okolnosti významné na zistenie

jeho hodnovernosti. Svedkovi sa musí dať moţnosť, aby súvisle vypovedal všetko,

čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel okolnosti ním uvádzané. Svedka moţno vypočúvať

iba do miery nevyhnutnej vzhľadom na účel trestného konania.

Prvostupňový súd musí výsluch svedka Ing. D. zopakovať, aby bol v súlade

s ustanovením ,

Podľa namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní moţno

čítať zápisnicu o jeho výpovedi, ak súd nepokladá osobný výsluch za potrebný a prokurátor

aj obţalovaný s tým súhlasia. Súhlas obţalovaného nie je potrebný, ak sám poţiadal,

aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti; o tejto skutočnosti musí byť

obţalovaný v predvolaní poučený.

Podľa názoru Najvyššieho súdu neboli v konaní splnené podmienky na čítanie

svedeckej výpovede Ing. J. O. č. l. 6246. Súd svedkyňu niekoľkokrát predvolal na hlavné

pojednávanie, doručoval jej predvolanie cestou polície, jej výpoveď prečítal a nevypočul

ju na hlavnom pojednávaní napriek tomu, ţe ešte pred vyhlásením rozsudku na hlavnom

pojednávaní konanom 21. apríla 2010, mu bolo 7. apríla oznámené miesto nového trvalého

pobytu svedkyne. V ďalšom konaní súd musí svedkyňu vypočuť na hlavnom pojednávaní.

V rámci konania na prvostupňovom súde sa musí prvostupňový súd vysporiadať

s dôvodmi, ktoré uvádza krajský prokurátor v odvolaní, prečo na jednej strane odsúdil

Ing. D. a Ing. Z., v bode I. – 1, 2, 3 rozsudku z pokračujúceho trestného činu skrátenia dane

a poisteného spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 148 ods. 1,

ods. 5 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s trestným činom neodvedenia dane a poisteného

spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 148a ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

a obţ. Ľ. K., ktorý bol podľa obţaloby obţalovaný zo spáchania tých istých skutkov

a trestných činov spod obţaloby oslobodil. Čiastočne svoje rozhodnutie okresný súd

o oslobodení obţ. Ľ. K. spod obţaloby odôvodnil na str. 35 - 41 rozsudku. Nepresvedčivé

je najmä odôvodnenie rozsudku v tom smere a v tej časti, ktorá sa týka čiastkového skutku

12

vo vzťahu k firme S.. Obţ. Ľ. K. v čase páchania skutkov bol predsa konateľ spoločnosti S.

a odôvodňovať rozhodnutie o oslobodení spod obţaloby tým, ţe nebola vyvrátená obrana

obţalovaného, ţe v čase výkonu daňovej kontroly vo firme S., uţ nebol majiteľom

ani konateľom a nemohol ju ovplyvniť a nemohol predloţiť potrebné doklady preukazujúce,

ţe tovar bol vo firme na základe faktúr reálne dodaný je nepresvedčivé a nedostatočné.

Je potrebné dodanie tovaru dokazovať inými spôsobmi a podrobne na tieto okolnosti vypočuť

obţalovaného.

Je potrebné súhlasiť aj s názorom Krajskej prokuratúry v Ţiline v tom smere,

ţe ak by opätovne krajský súd dospel po doplnení dokazovania k záveru, ţe je potrebné

obţ. Ľ. K. oslobodiť spod obţaloby, nemôţe byť obţalovaný oslobodený spod obţaloby

v bode V. z dôvodu Okrem tvrdení uvedených na začiatku skutkovej

vety o spolčení obţalovaného za účelom spáchania trestného činu podvodu, všetko prebehlo

reálne tak, ako je to uvedené v skutku. Z konštatovaného vyplýva, ţe skutok sa stal.

Ak by súd oslobodzoval po doplnení dokazovania obţ. Ľ. K., nie je to moţné

podľa ustanovenia

Aj v prípade bodu X. rozsudku k čiastkovým skutkom došlo tak, ako je to popísané

v skutkovej vete obţaloby. Faktúry do daňového priznania boli zahrnuté, je potrebné vyriešiť

len otázku, či ide o fiktívne faktúry. Vyriešenie otázky, či išlo o fiktívne faktúry, ktoré boli

zahrnuté do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2001 u firiem, ktorých

bol K. konateľ, je otázkou skutkovou. Všetky ďalšie skutočnosti uvádzané v čiastkových

skutkoch v bode X. obţaloby sa stali. Nie je moţné vyvodiť záver, ţe skutok sa nestal.

Oslobodenie obţalovaného spod obţaloby podľa písm. a/ prichádza do úvahy len vtedy,

ak na základe výsledkov dokazovania nie je moţné jednoznačne vyvodiť záver, ţe sa vôbec

stal skutok, ktorý je uvedený v obţalobe.

Ale v danom prípade v skutku pod bodom V. a čiastkových skutkoch pod bodom X.

sú popísané skutočnosti (s výnimkou tých častí konaní, na ktoré uţ odvolací súd upozornil

v predchádzajúcej časti odôvodnenia, ţe sú sporné), ktoré sa stali spôsobom uvedeným

v obţalobe. Neprichádza do úvahy preto oslobodenie obţalovaného z dôvodu ustanovenia

, ale ak súd dospeje po doplnení dokazovania k právnemu

záveru, ţe je obţalovaného potrebné spod obţaloby oslobodiť pre skutky uvedené

v bodoch V., X. obţaloby tak podľa iných ustanovení

13

Súd v prípade oslobodzujúcej časti rozsudku v bode V. poukazuje na rozsudok

Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. , z 26. februára 2009, ktorým krajský súd oslobodil

zo skutku pod bodom V. obţaloby ďalších spoluobţalovaných (D., S., T.),

ale podľa ustanovenia , nie podľa

Prvostupňový súd sa musí v odôvodnení rozhodnutia vysporiadať aj s výpoveďami

pracovníkov daňového úradu a s otázkou, či ak Daňový úrad v Ţiline uzavrel daňové kontroly

v spoločnostiach A., M. – Ing. D., M. tak, ţe tieto spoločnosti vystavili fiktívne faktúry

pre spoločnosti, v ktorých bol K. konateľ (uvedené v bodoch X. – K. , K. – K. Ľ., S.) a tieto

výsledky Daňový úrad Trnava prevzal od Daňového úradu v Ţiline a vystavil dodatočné

platobné výmery pre spoločnosti – K. , K. – K. Ľ., S.), či takýto postup daňového úradu

bol správny a hlavne s tým, či je táto skutočnosť aj dôvodom na vyvodenie trestnoprávnej

zodpovednosti voči obţ. K., lebo na druhej strane v jeho prospech sú svedecké výpovede

a spárové faktúry.

Aţ po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude môcť prvostupňový súd

vo veci správne rozhodnúť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 2. februára 2012

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová