Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5a7/386114.fcdaaa.pdf
PDF · 193.93 KB
No categories available
6To/15/2010
N a j v y š š í s ú d 6 To 15/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom v Bratislave 2. februára 2012 v trestnej veci proti obţalovanému Ľ. K. pre trestný
čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. a iné účinného
do 1. januára 2006, o odvolaní krajského prokurátora v Ţiline proti rozsudku Krajského súdu
v Ţiline, sp. zn. 4T 6/2005, z 21. apríla 2010 takto
rozhodol:
Podľa § 258 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 259 ods. 1 Tr. por. v r a c i a sa vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Krajský prokurátor v Prešove podal obţalobu na obvineného Ľ. K. a spol.
25. mája 2004 pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák.
a iné.
Krajský súd v Ţiline uznesením zo 14. marca 2005 vylúčil vec proti Ľ. K.
na samostatné konanie.
Krajský súd v Ţiline na hlavnom pojednávaní konanom 21. apríla 2010
podľa § 226 písm. a/ Tr. por. obţalovaného
Ľ. K., nar. X. v T., bytom T., L. č. X., súkromného podnikateľa,
pre skutky obţalobou Krajskej prokuratúry Prešov, sp. zn. Kv 78/01, zo dňa
25. mája 2004, právne kvalifikované
v bode V.
- ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. sčasti
dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák.,
v bode X.
- ako pokračujúci trestný čin skrátenia dane a poistného spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v jednočinnom súbehu
s trestným činom neodvedenia dane a poistného spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2 k § 148a ods. 1, ods. 3 Tr. zák.,
ktorých sa mal obţalovaný dopustiť tak, ţe
v bode V.
v presne nezistenom čase v mesiaci november 2001 v priestoroch firmy E., Ţ.
sa Ing. I. D., F. S., Ľ. K. a P. T. spolčili za účelom spáchania trestného činu podvodu tak,
ţe Ing. D., S. a K. vyhotovili plán za účelom odoberania tovaru od firmy, kde by bola
splatnosť faktúr niekoľko týţdňov, za ten čas by firma A. tovar odkúpila, tento ihneď
previedla na firmu B. a vzápätí pre konečného odberateľa spoločnosť K., pričom cieľom bolo
odobrať čo najväčšie mnoţstvo tovaru bez úhrady faktúr. Po vyhotovení tohto plánu na pokyn
Ing. D., T., konateľ firmy A. zistil moţnosť odoberania hutníckeho tovaru z firmy F., Ţ.
s dobou splatnosti 21 dní, zaregistroval sa ako odberateľ, dal objednávku na odber hutníckeho
materiálu v mnoţstve 101 ton a na základe toho došlo k uzatvoreniu kúpno-predajných zmlúv
č. X., č. X., č. X., č. X., č. X., č. X., č. X., teda spolu sedem zmlúv na odber materiálu
v celkovej hodnote 3 263 054,01 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 108 314 €,
a v dňoch 21. novembra 2001, 22. novembra 2001 a 23. novembra 2001 bol tovar v celkovej
hodnote 1 764 342 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 58 565 €, T. odobratý
a prevezený do priestorov firmy K. - K. Ľ. v T., ale účtovne bol tovar prevedený na firmu B.
Vzhľadom na rýchlosť a mnoţstvo odobratého tovaru Ing. O. z firmy F., Ţ. zastavila
vyskladnenie ďalšieho tovaru. V dôsledku toho Ing. D. zatelefonoval Ing. O. a chcel
sa zaručiť za firmu A., aby pokračovali vo vyskladňovaní tovaru. Ing. O. trvala aspoň
na čiastkovej úhrade faktúr, preto dňa 29. novembra 2001 previedol obţalovaný K. z účtu
č. X. na účet firmy B., č. X. čiastku 358 963,20 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu
činí 11 915 €, ako úhradu faktúry č. X. vystavenej firmou B., túto sumu konateľ firmy B. M.
F. na pokyn S. dňa 30. novembra 2001 vybral z účtu a odovzdal prostredníctvom ďalšej osoby
Ing. D., ktorý doplnil finančné prostriedky na celkovú sumu 500 000 Sk, čo v prepočte
podľa konverzného kurzu činí 16 597 €, tieto T. vloţil na účet firmy A., vzápätí táto suma
bola prevedená na účet firmy F., ako úhrada za hutnícky materiál. Po tejto transakcii došlo
dňa 4. decembra 2001 k ďalšiemu odberu materiálu, ale ďalší odber Ing. O. zastavila,
v bode X.
- ako konateľ firmy K., zahrnul do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb
za rok 2001 podaného dňa 2. apríla 2002 na Daňovom úrade Trnava a do daňových priznaní
k DPH ako mesačný platca dane za mesiace 3/2001 a 4/2001 podaných na Daňovom úrade
v Trnave fiktívne faktúry č. F., F., F. a F. vydané firmou A., aj keď k reálnemu zdaniteľnému
plneniu nedošlo, čím skrátil daň z príjmov fyzických osôb o sumu 378 500 Sk, čo v prepočte
podľa konverzného kurzu činí 12 563,90 € a neoprávnene uplatnil odpočet DPH vo výške
321 792,20 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 10 681,54 €,
- ako konateľ firmy K. - K. Ľ. zahrnul do daňového priznania k dani z príjmu
fyzických osôb za rok 2001 podaného dňa 2. apríla 2002 na Daňovom úrade v Trnave
a do daňových priznaní k DPH ako mesačný platca dane za rok 2001 fiktívne faktúry
bez reálneho zdaniteľného plnenia od dodávateľa A., čím skrátil daň z príjmu o sumu
3 001 824 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 99 642,30 € a uplatnil
neoprávnene odpočet DPH vo výške 1 643 860 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu
činí 54 566,16 €,
- ako spoločník a konateľ spoločnosti S., zahrnul do daňového priznania k dani
z príjmu fyzických osôb za rok 2001 podané na Daňovom úrade v Trnave dňa 2. apríla 2002
a do daňových priznaní k DPH za rok 2001 ako mesačný platca dane fiktívne faktúry
bez reálneho zdaniteľného plnenia od dodávateľských firiem M. - Ing. D., A. a M., čím skrátil
daň z príjmu o sumu 315 500 Sk, čo v prepočte podľa konverzného kurzu činí 10 472,68 €
a neoprávnene uplatnil odpočet DPH vo výške 250 388,70 Sk, čo v prepočte
podľa konverzného kurzu činí 8 311,38 €,
pretože nebolo preukázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 229 ods. 3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 poškodenú stranu - F.,
so sídlom v Ţ., B. č. X., s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach
občianskoprávnych.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal riadne, včas odvolanie krajský prokurátor
v Ţiline.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, ţe nemoţno prisvedčiť argumentácii
krajského súdu, ţe ani jeden priamy dôkaz nesvedčí o vine obţalovaného a existujú len
nepriame dôkazy netvoriace logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich
skutočností, ktoré by vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazovali všetky okolnosti
ţalovaného skutku a usvedčovali obţalovaného, ale súčasne vylučovali moţnosť akéhokoľvek
iného záveru.
Za priamy dôkaz je potrebné povaţovať výpoveď svedka Ing. T. Z., z ktorej
jednoznačne vyplýva zainteresovanosť obţ. K. do trestného činu od počiatku. Podľa tejto
výpovede to bol práve obţ. K., ktorý dal Ing. D. typ na F., Ţ., ktorá dáva tovar na faktúru
so splatnosťou aţ 1 mesiac. Obţ. K. dal Ing. D. zároveň na papieri zoznam tovaru, ktorý bolo
treba objednať.
Podľa obţaloby bol teda obţ. K. do skutku od počiatku zainteresovaný tým, ţe dal
Ing. D. typ na F., objednal si konkrétny tovar, ktorý potreboval v čase, keď F. zastavila
vyskladnenie tovaru, doloţil istú časť peňazí, aby mohlo dôjsť k ďalším dodávkam, navigoval
vodičov do firmy K. a následne sa tieţ zúčastnil jednaní s F. a následne bol ochotný tovar F.
zaplatiť, hoci na to nemal ţiadny dôvod.
Výpoveď svedka Z. v plnom rozsahu korešponduje s výpoveďou svedka F..
Okolnosti celého prípadu detailne popísala aj svedkyňa Ing. J. O. z F..
O trestnoprávnom pozadí celého obchodného prípadu a o tom, ţe prípad bol
od počiatku jasne cielený podvod, svedčí aj skutočnosť, ţe tovar bol fakturačne odpredaný
spoločnosťou A. spoločnosti B. a aţ táto spoločnosť odpredala tovar obţ. K.. A. pritom tovar
fakturačne previedla na B. za nákupnú cenu, ktorá však uţ tovar obţ. K. predala za výrazne
niţšiu cenu ako nakúpila.
Všetky tieto priame a nepriame dôkazy podľa názoru obţaloby vytvárajú logický
a nepochybný záver nielen o tom, ţe sa trestný čin stal, ale ţe sa ho dopustil
aj obţ. Ing. K..
Na základe takto zistených skutočností je odôvodnený záver, ţe skutok sa stal,
konkrétne osoby konajúce za konkrétne obchodné spoločnosti tovar od spoločnosti F., Ţ.
objednali, následne prevzali a v konečnom dôsledku odpredali spoločnosti K. – K. Ľ.,
pričom za dodaný tovar z väčšej časti nezaplatili. Ak mal krajský súd pochybnosť o tom,
ţe obţalovaný do skutku nebol zainteresovaný alebo ţe by obţalovaní nemali od počiatku
úmysel za dodaný tovar nezaplatiť, bolo jeho povinnosťou obţalovaného spod obţaloby
oslobodiť nie podľa ustanovenia § 226 písm. a/ Tr. por., ale podľa iných ustanovení § 226
písm. b/ alebo písm. c/ Tr. por.
Vo vzťahu k bodu X. obţaloby nebol predovšetkým v poţadovanom rozsahu zistený
skutkový stav veci tým, ţe na hlavnom pojednávaní nebol vypočutý ako svedok Ing. T. Z.,
kľúčový svedok obţaloby, ktorého výpoveď je pre objasnenie skutkového stavu veci
mimoriadne dôleţitá.
Je potrebné prisvedčiť argumentácii súdu, ţe ak by na hlavnom pojednávaní právo
nevypovedať vyuţil, nebolo by moţné jeho výpoveď z prípravného konania vzhľadom
na dikciu § 211 ods. 2 písm. b/ Tr. por. z dôvodu, ţe na hlavnom pojednávaní mal právo
odmietnuť výpoveď, čítať. Nie je však pravdivé tvrdenie, ţe uvedený svedok svoje právo
odmietnuť výpoveď na hlavnom pojednávaní vyuţil. Obţalovaný len predloţil súdu
vyjadrenie, ţe vyuţíva svoje právo odoprieť výpoveď, nakoľko bol v pôvodnej trestnej veci
sám spoluobţalovaným. Uvedeného svedka bude potrebné na hlavné pojednávanie riadne
predvolať, poučiť ho nielen o práve odmietnuť vypovedať, ale aj procesných následkoch
odopretia výpovede, teda ţe takto nebude moţné čítať jeho výpoveď z prípravného konania
a ponechať na jeho slobodné rozhodnutie, či vypovedať bude alebo nebude so všetkými
dôsledkami z toho vyplývajúci.
Trestná zodpovednosť obţalovaného v tejto časti však vyplýva aj z ďalších
vykonaných dôkazov, predovšetkým výpovedí pracovníčok daňových úradov,
resp. skutočností zistených pri daňových kontrolách.
V tejto súvislosti je tieţ nelogické, aby súd na jednej strane odsúdil obţalovaných
Ing. I. D. a Ing. T. Z. za skutky uvedené v bodoch I. 1/ - 3/ obţaloby, no na druhej strane
za to isté konanie neodsúdil obţ. Ing. Ľ. K..
Nie je korektná tá časť odôvodnenia rozsudku, ţe by v spoločnostiach K.,
a u podnikateľského subjektu Ľ. K. nebola vykonaná daňová kontrola.
Daňová kontrola u daňového subjektu T., T. (predtým K. ) bola ukončená dodatočným
platobným výmerom Daňového úradu Trnava a daň z pridanej hodnoty s dorubom dane
vo výške 321 792 Sk. Zo záverov kontrolných zistení zhmotnených aj v odôvodnení
dodatočného platobného výmeru pritom vyplýva, ţe konateľ spoločnosti A. dotknuté faktúry
nevystavil a ţiadny tovar pre odberateľa K. nedodal.
Daňovému subjektu K. Ľ. bola vykonaná daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie
február 2001 s potvrdením oprávnenosti nadmerného odpočtu.
Je toho názoru, ţe aj kontrolné zistenia vo vzťahu k spoločnosti A. sú významné
aj vo vzťahu k obţ. Ing. Ľ. K.. Ak spoločnosť A. tovar nenadobudla a tovar neprišiel
ani zo zásob z roku 2000, je logicky moţné vysloviť záver, ţe tovar nemohla ani predať
spoločnosti S..
Aj v tejto časti je predčasné tvrdenie, ţe sa skutok nestal. Skutok sa stal a za tento boli
(zatiaľ neprávoplatne) odsúdení obţalovaní Ing. I. D. a Ing. T. Z.. Ak mal teda súd
pochybnosť, či tento skutok je trestným činom, mohol to byť skôr dôvod na oslobodenie
spod obţaloby podľa § 226 písm. b/ Tr. por.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 258 ods. 1
písm. b/, písm. c/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 259 ods. 1 Tr. por. vec vrátil
súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Krajský súd v Ţiline v súlade s ustanovením § 251 Tr. por. zaslal odvolanie krajského
prokurátora v Ţiline na vyjadrenie obvinenému.
Obvinený v písomných dôvodoch vyjadrenia uviedol, ţe odvolanie krajského
prokurátora povaţuje za nedôvodné a navrhuje ho zamietnuť. Poukazuje na skutočnosť,
ţe obţaloba trpí vadami, vo výroku obţaloby sú nepresne formulované skutky, iba veľmi
ťaţko sa z obţaloby dajú dedukovať jednotlivé protiprávne konania obţalovaného, chýba
odôvodnenie skutkov pod bodmi 9/ - 10/. Súd v konaní musel dopĺňať dokazovanie nad rámec
stavu dokazovania a podobnú úlohu zohrala aj obhajoba. V spisovom materiáli sa nenašiel
ţiadny dôkaz, ţe obv. K. mal údajne zahrnúť do „zdaniteľného plnenia fiktívne faktúry
bez reálneho plnenia“. Túto fikciu obţaloby musel dôkazne doplniť a vyvrátiť. Predloţil
dôkazy, ţe K. od dodávateľa prebral tovar, potom ho predal a zaplatil. Predloţil súdu sparové
faktúry, účtovnú dokumentáciu. Ak sa v konaní preukázalo, ţe dodávatelia s faktúrami
manipulovali obv. K. s tým nemá nič spoločné. Obv. K. a jeho firma K., nemá ţiadne daňové
podlţnosti. Nie je moţné obvinenému dávať za vinu, ţe dodávateľ nábytku nemá doklad
o jeho nadobudnutí. Podstatné je, firma obvineného nábytok reálne vlastní, má ho zahrnutý
v účtovníctve.
Skutočnosť, ţe zaplatil škodu F., nemôţe byť braná v jeho neprospech ale opačne.
Urobil to preto, ţe je dlhoročný odberateľ z F. a chce mať dobré vzťahy a pokračovať
v obchodoch.
Všetky uvedené skutočnosti si uvedomuje aj prokurátor, keď neţiada kategoricky
zrušiť rozsudok, ale poukazuje aj na zlé rozhodnutie o oslobodení obvineného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov rozsudku, proti ktorým môţe odvolateľ podať dovolanie i správnosť postupu
konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadol pritom i na chyby, ktoré neboli vytýkané
a zistil, ţe prvostupňový súd sa v konaní dopustil viacerých procesných pochybení,
nevysporiadal sa v odôvodnení rozhodnutia so všetkými vykonanými dôkazmi,
a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ani jeden priamy dôkaz
nesvedčí o vine obţ. Ľ. K.. Nepriame dôkazy netvoria logickú a ničím nenarušenú sústavu
vzájomne sa doplňujúcich skutočností, ktoré by vo svojom celku usvedčovali obţalovaného
zo spáchania trestného činu. Existujú pochybnosti, či sa skutok stal. Poukázal na to,
ţe obţalovaný poprel spáchanie trestného činu a obchod povaţoval za štandardný obchodný
vzťah. Prevzal pohľadávky z obchodného vzťahu a uhradil ich. Nebolo preukázané,
ţe by sa obţ. Ľ. K. bol spolčil s Ing. D., F. S. a P. T. za účelom spáchania trestného činu
podvodu spôsobom rozvedeným v skutkovej vete bodu V. obţaloby. Na dohodu medzi
obţ. K. a ďalšími osobami nenasvedčujú ani výsledky odpočúvania a záznamy
telekomunikačnej prevádzky. Nebolo preukázané, ţe by obţalovaný v čase preberania tovaru
konal v úmysle nezaplatiť ho. Vyjadril názor, ţe obţaloba neuniesla dôkazné bremeno a súd
pri rozhodovaní musel rešpektovať princíp prezumpcie neviny.
K bodu X. prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe existujú
závaţné pochybnosti, či sa skutok uvedený v bode X. obţaloby stal. Obţalovaný spáchanie
trestného činu poprel, tvrdí, ţe tovar prevzal, zaplatil zaň a odpredal ho ďalším odberateľom.
Z výsledkov daňových kontrol vyplynulo, ţe ak dodávateľ nemá prvotné doklady, ţe tovar
nakúpil, nemohol byť firmám obţalovaného reálne dodaný. Obţaloba v bode X. vychádzala
pri konštrukcii skutkov z výsledkov daňovej kontroly v A. a z jej výsledkov vyvodzovala
aj trestnoprávnu zodpovednosť. Obţ. K. ale predloţil doklady o tom, ţe jeho firma hutnícky
materiál predávala ďalej, ako aj vyhlásenia odberateľov, ţe tovar dostali a riadne zaň zaplatili.
Z faktúr je jasné, ţe boli vystavované v dobe, kedy obţalovaný dostal tovar z A. Pokiaľ
ide o faktúry ohľadne prenájmu, svedkovia potvrdili, ţe priestory sa vyuţívali na účel
podľa nájomnej zmluvy. Obţaloba sa nemôţe opierať o výpoveď obţ. Ing. Z.,
keď obţalovaný vyuţil svoje právo a nevypovedal. Výpoveď z prípravného konania
je ako dôkazný prostriedok nepouţiteľná. V súvislosti s trestnou činnosťou vo vzťahu
k faktúram pre S., krajský súd zaujal také isté stanovisko ako k trestnej činnosti pod bodom
V., ţe daňová kontrola bola vykonaná len u dodávateľa a vychádzalo sa z toho,
keď u dodávateľa chýbali prvotné doklady o nadobudnutí aj u odberateľa išlo o fiktívne
faktúry.
Obţalovaný v čase výkonu kontroly nebol majiteľom firmy a nemal k dispozícii
poţadované doklady. Zo svedeckých výpovedí vyplýva, ţe kancelársky nábytok, kancelárska
technika bola dodaná. Neboli zabezpečené priame dôkazy o vine obţalovaného.
Po vyhodnotení dôkazov súd dospel k záveru, ţe sú pochybnosti o vine obţalovaného.
Obţaloba neuniesla dôkazné bremeno, nedá sa bez pochybností preukázať, ţe sa skutok stal
a preto krajský súd obţalovaného spod obţaloby podľa § 226 písm. a/ Tr. por. oslobodil.
Podľa § 125 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne vyloţí,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom
odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel
návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval,
keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
a trestu. Ak boli do rozsudku pojaté ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe najmä v bode V. krajský súd rozsudok odôvodnil
vo všeobecnej rovine a nevyhodnotil jednotlivé dôkazy tak, ako to vyţaduje ustanovenie
§ 125 Tr. por. pre odôvodnenie rozhodnutia.
V prípade bodu X. prvostupňový súd tak isto nevyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo,
ktoré boli v rámci dokazovania súdu predloţené, ale súd sa vysporiadal len s niektorými
dôkazmi, ktoré boli v konaní vykonané.
V ďalšom konaní sa musí krajský súd vysporiadať s kaţdým dôkazom, ktorý bol
na hlavnom pojednávaní vykonaný, či je na prospech obţalovaného alebo v jeho neprospech,
s dôkazmi, ktoré navrhol prokurátor.
V rámci konania došlo k niektorým procesným pochybeniam zo strany
prvostupňového súdu. Krajský súd na hlavné pojednávanie 30. marca 2010 predvolal
spoluobţalovaného Ing. Z..
Ing. T. Z. zaslal Krajskému súdu v Ţiline prípis, ktorý bol na krajský súd doručený
11. marca 2010. Ing. Z. v prípise uviedol, ţe v trestnej veci obţ. Ľ. K. oznamuje súdu,
ţe vyuţíva svoje právo a v tejto veci vypovedať nebude, nakoľko bol v pôvodnom konaní,
3T 6/04, aj sám obţalovaný.
Na hlavné pojednávanie sa nedostavil a súd na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 30. marca 2010, po vyjadrení obţalovaného a krajského prokurátora, ţe netrvajú
na osobnom výsluchu svedkov F. S. a Ing. T. Z. vyhlásil uznesenie, ţe upúšťa od výsluchu
svedkov F. S. a Ing. T. Z. vzhľadom na ich vyjadrenie na č. l. 6059, 6217. Následne súd
vyhlásil uznesenie podľa § 211 ods. 2 písm. b/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006 a prečítal
časť výpovede Ing. T. Z. týkajúcej sa bodu V. obţaloby z prípravného konania č. l. 138 – 142
spisu.
Obţalovaný sa k prečítanej výpovedi nevyjadril, čo je v rozpore s ustanovením
10 6 To 15/2010
Je nepochybné, ţe Ing. T. Z. má právo odmietnuť výpoveď, ak bol vo veci, ktorá bola
vylúčená na samostatné konanie ako spoluobţalovaný. Ale jeho právo odmietnuť výpoveď
sa vzťahuje na celú jeho výpoveď z prípravného konania a nie len na tú časť, kde vypovedal
k skutku, kde nebol trestne stíhaný. V ďalšom konaní musí súd opätovne na hlavné
pojednávanie predvolať Ing. Z., poučiť ho o tom, kedy má právo odmietnuť vypovedať
a vypočuť ho ako svedka ku skutku, kde nemal v pôvodnom konaní postavenie
spoluobţalovaného. Obdobnú problematiku rieši aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 2 Tdo 4/2011, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
Slovenskej republiky č. 1/2012 pod č. 14.
Obdobná situácia nastala u obvineného T.. T. sa dostavil na hlavné pojednávanie
22. februára 2010. Po poučení podľa ustanovení §§ 97, 99, 100, 101 ods. 2, ods. 3 Tr. por.
uviedol, ţe v identickej veci vystupoval ako obţalovaný, a preto vyuţíva svoje právo
a odopiera na hlavnom pojednávaní vypovedať. Na to súd vyhlásil uznesenie podľa § 211
ods. 2 písm. b/ Tr. por., číta sa výpoveď P. T. týkajúca sa bodu X. obţaloby č. l. 377 - 392,
417 - 438, 445 - 450. V odôvodnení rozsudku k bodu V. súd konštatuje, ţe svedok vyuţil
svoje procesné právo a odmietol vypovedať. V odôvodnení rozsudku k bodu X. (str. 23)
sa cituje jeho výpoveď z prípravného konania. Aj v prípade obţ. T. súd musí postupovať tak,
ţe svedka ešte raz predvolá na hlavné pojednávanie, poučí ho ako svedka a vypočuje.
Z procesného hľadiska v súlade s § 214 Tr. por. sa mal obţalovaný vyjadriť k výpovedi
svedka. Jeho vyjadrenie v zápisnici o hlavnom pojednávaní chýba. Z obţaloby vyplýva,
ţe na obţ. T. bola podaná obţaloba len pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4
písm. a/, ods. 5 Tr. zák. sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák.,
pre skutok uvedený pod bodom V. obţaloby. K tomuto bodu môţe obţalovaný vyuţiť svoje
právo a nevypovedať, lebo je vo veci spoluobţalovaný. K ostatným skutočnostiam môţe byť
vypočutý ako svedok, ktoré sa netýkajú skutku, pre ktorý bola na neho podaná obţaloba.
Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, ţe obchody mal dohadovať a celý priebeh
tzv. fiktívnych obchodov mal riadiť obţ. Ing. D.. Ing. D. bol v postavení svedka vypočutý
na hlavnom pojednávaní 29. marca 2010. Jeho výsluch je zaprotokolovaný na cca 1,5 strany.
Podľa § 101 ods. 1 Tr. por. pred výsluchom svedka treba vţdy zistiť jeho totoţnosť,
jeho pomer k obvinenému, poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, a ak treba, aj o zákaze
výsluchu alebo o moţnosti postupu podľa odsekov 3 aţ 6, ako aj o tom, ţe je povinný
vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčať. Ak sa vykonáva výsluch agenta (§ 88b ods. 10),
11 6 To 15/2010
súd do zápisnice namiesto údajov o skutočnej totoţnosti agenta uvedie príslušné krycie
údaje.
Podľa § 101 ods. 2 Tr. por. na začiatku výsluchu treba sa svedka opýtať na pomer
k prejednávanej veci a k stranám a podľa potreby aj na iné okolnosti významné na zistenie
jeho hodnovernosti. Svedkovi sa musí dať moţnosť, aby súvisle vypovedal všetko,
čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel okolnosti ním uvádzané. Svedka moţno vypočúvať
iba do miery nevyhnutnej vzhľadom na účel trestného konania.
Prvostupňový súd musí výsluch svedka Ing. D. zopakovať, aby bol v súlade
s ustanovením § 101 ods. 1, ods. 2 Tr. por.
Podľa § 211 ods. 1 Tr. por. namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní moţno
čítať zápisnicu o jeho výpovedi, ak súd nepokladá osobný výsluch za potrebný a prokurátor
aj obţalovaný s tým súhlasia. Súhlas obţalovaného nie je potrebný, ak sám poţiadal,
aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti; o tejto skutočnosti musí byť
obţalovaný v predvolaní poučený.
Podľa názoru Najvyššieho súdu neboli v konaní splnené podmienky na čítanie
svedeckej výpovede Ing. J. O. č. l. 6246. Súd svedkyňu niekoľkokrát predvolal na hlavné
pojednávanie, doručoval jej predvolanie cestou polície, jej výpoveď prečítal a nevypočul
ju na hlavnom pojednávaní napriek tomu, ţe ešte pred vyhlásením rozsudku na hlavnom
pojednávaní konanom 21. apríla 2010, mu bolo 7. apríla oznámené miesto nového trvalého
pobytu svedkyne. V ďalšom konaní súd musí svedkyňu vypočuť na hlavnom pojednávaní.
V rámci konania na prvostupňovom súde sa musí prvostupňový súd vysporiadať
s dôvodmi, ktoré uvádza krajský prokurátor v odvolaní, prečo na jednej strane odsúdil
Ing. D. a Ing. Z., v bode I. – 1, 2, 3 rozsudku z pokračujúceho trestného činu skrátenia dane
a poisteného spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 148 ods. 1,
ods. 5 Tr. zák., v jednočinnom súbehu s trestným činom neodvedenia dane a poisteného
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 148a ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
a obţ. Ľ. K., ktorý bol podľa obţaloby obţalovaný zo spáchania tých istých skutkov
a trestných činov spod obţaloby oslobodil. Čiastočne svoje rozhodnutie okresný súd
o oslobodení obţ. Ľ. K. spod obţaloby odôvodnil na str. 35 - 41 rozsudku. Nepresvedčivé
je najmä odôvodnenie rozsudku v tom smere a v tej časti, ktorá sa týka čiastkového skutku
12 6 To 15/2010
vo vzťahu k firme S.. Obţ. Ľ. K. v čase páchania skutkov bol predsa konateľ spoločnosti S.
a odôvodňovať rozhodnutie o oslobodení spod obţaloby tým, ţe nebola vyvrátená obrana
obţalovaného, ţe v čase výkonu daňovej kontroly vo firme S., uţ nebol majiteľom
ani konateľom a nemohol ju ovplyvniť a nemohol predloţiť potrebné doklady preukazujúce,
ţe tovar bol vo firme na základe faktúr reálne dodaný je nepresvedčivé a nedostatočné.
Je potrebné dodanie tovaru dokazovať inými spôsobmi a podrobne na tieto okolnosti vypočuť
obţalovaného.
Je potrebné súhlasiť aj s názorom Krajskej prokuratúry v Ţiline v tom smere,
ţe ak by opätovne krajský súd dospel po doplnení dokazovania k záveru, ţe je potrebné
obţ. Ľ. K. oslobodiť spod obţaloby, nemôţe byť obţalovaný oslobodený spod obţaloby
v bode V. z dôvodu § 226 písm. a/ Tr. por. Okrem tvrdení uvedených na začiatku skutkovej
vety o spolčení obţalovaného za účelom spáchania trestného činu podvodu, všetko prebehlo
reálne tak, ako je to uvedené v skutku. Z konštatovaného vyplýva, ţe skutok sa stal.
Ak by súd oslobodzoval po doplnení dokazovania obţ. Ľ. K., nie je to moţné
podľa ustanovenia § 226 písm. a/ Tr. por.
Aj v prípade bodu X. rozsudku k čiastkovým skutkom došlo tak, ako je to popísané
v skutkovej vete obţaloby. Faktúry do daňového priznania boli zahrnuté, je potrebné vyriešiť
len otázku, či ide o fiktívne faktúry. Vyriešenie otázky, či išlo o fiktívne faktúry, ktoré boli
zahrnuté do daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb za rok 2001 u firiem, ktorých
bol K. konateľ, je otázkou skutkovou. Všetky ďalšie skutočnosti uvádzané v čiastkových
skutkoch v bode X. obţaloby sa stali. Nie je moţné vyvodiť záver, ţe skutok sa nestal.
Oslobodenie obţalovaného spod obţaloby podľa písm. a/ prichádza do úvahy len vtedy,
ak na základe výsledkov dokazovania nie je moţné jednoznačne vyvodiť záver, ţe sa vôbec
stal skutok, ktorý je uvedený v obţalobe.
Ale v danom prípade v skutku pod bodom V. a čiastkových skutkoch pod bodom X.
sú popísané skutočnosti (s výnimkou tých častí konaní, na ktoré uţ odvolací súd upozornil
v predchádzajúcej časti odôvodnenia, ţe sú sporné), ktoré sa stali spôsobom uvedeným
v obţalobe. Neprichádza do úvahy preto oslobodenie obţalovaného z dôvodu ustanovenia
§ 226 písm. a/ Tr. por., ale ak súd dospeje po doplnení dokazovania k právnemu
záveru, ţe je obţalovaného potrebné spod obţaloby oslobodiť pre skutky uvedené
v bodoch V., X. obţaloby tak podľa iných ustanovení § 226 Tr. por.
13 6 To 15/2010
Súd v prípade oslobodzujúcej časti rozsudku v bode V. poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Ţiline, sp. zn. 3T 6/2004, z 26. februára 2009, ktorým krajský súd oslobodil
zo skutku pod bodom V. obţaloby ďalších spoluobţalovaných (D., S., T.),
ale podľa ustanovenia § 226 písm. b/ Tr. por., nie podľa § 226 písm. a/ Tr. por.
Prvostupňový súd sa musí v odôvodnení rozhodnutia vysporiadať aj s výpoveďami
pracovníkov daňového úradu a s otázkou, či ak Daňový úrad v Ţiline uzavrel daňové kontroly
v spoločnostiach A., M. – Ing. D., M. tak, ţe tieto spoločnosti vystavili fiktívne faktúry
pre spoločnosti, v ktorých bol K. konateľ (uvedené v bodoch X. – K. , K. – K. Ľ., S.) a tieto
výsledky Daňový úrad Trnava prevzal od Daňového úradu v Ţiline a vystavil dodatočné
platobné výmery pre spoločnosti – K. , K. – K. Ľ., S.), či takýto postup daňového úradu
bol správny a hlavne s tým, či je táto skutočnosť aj dôvodom na vyvodenie trestnoprávnej
zodpovednosti voči obţ. K., lebo na druhej strane v jeho prospech sú svedecké výpovede
a spárové faktúry.
Aţ po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude môcť prvostupňový súd
vo veci správne rozhodnúť.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 2. februára 2012
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová