Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e67/383013.6190e7.pdf
PDF · 110.61 KB
No categories available
6Cdo/234/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 234/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. K., bývajúceho v B.,
zastúpeného Mgr. Miroslavom Hončárom, advokátom so sídlom v Bratislave, Záhradnícka
27, proti ţalovanému S., spol. s r.o., so sídlom v B., o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru, náhrady mzdy a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom
súde Bratislava II pod sp. zn. 12 C 8/2004, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 31. mája 2010 sp. zn. 8 Co 124/2009 takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcu o d m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 22. januára 2009 č. k. 12 C 8/2004-199
zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného
pomeru v skúšobnej dobe, zaplatenia náhrady mzdy 50 000,-- Sk mesačne od mesiaca október
2003 aţ do rozhodnutia súdu a uloţenia povinnosti ţalovanému zdrţať sa akejkoľvek formy
jeho diskriminácie v zamestnaní. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov
konania a zároveň zaviazal ţalobcu zaplatiť na účet súdu „trovy konania“ v sume 99,50 €.
Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe k skončeniu pracovného pomeru
došlo medzi účastníkmi v súlade s § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe. Uviedol, ţe
pracovný pomer bol medzi nimi uzavretý pracovnou zmluvou dňa 11. júla 2003 na dobu
neurčitú s dňom nástupu do zamestnania 11. júla 2003 a skúšobnou dobou dohodnutou na tri
mesiace, pričom oznámenie o skončení pracovného pomeru bolo doručené ţalobcovi počas
skúšobnej doby dňa 29. septembra 2003. S poukazom na § 2 zákona č. 365/2004 Z.z. ţalobu
zamietol s odôvodnením, ţe zo svedeckých výpovedí zistil, ţe ţalobca bol problémovým
pracovníkom, nespokojným s pracovným zaradením, pričom svedkovia sa nevedeli vyjadriť
k dôvodu skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Vzhľadom na to, ţe pracovný
pomer ţalobcu skončil u ţalovaného v skúšobnej dobe dňa 3. októbra 2003 konštatoval, ţe
ţalobca v priebehu konania stratil aktívnu vecnú legitimáciu, keďţe zákaz diskriminácie sa
vzťahuje len na zamestnancov a tým uţ v súčasnosti ţalobca u ţalovaného nie je.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 31. mája 2010 sp. zn. 8 Co 124/2009
na odvolanie ţalobcu rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uviedol, ţe súd prvého stupňa svoj záver o platnosti skončenia pracovného pomeru ţalobcu
u ţalovaného v skúšobnej dobe, a tým aj úsudok o nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu
v časti jeho návrhu na zdrţanie sa diskriminácie, zaloţil na nesprávnom právnom posúdení
veci, keďţe sa nezaoberal vecou z hľadiska právne významných skutočností týkajúcich sa
platného dojednania skúšobnej doby. Z dôvodu rešpektovania poţiadavky ústavného princípu
dvojinštančnosti konania, zrušil preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Zároveň mu uloţil, aby sa v ňom zaoberal platnosťou dojednania
skúšobnej doby v písomnej pracovnej zmluve z 11. júla 2003 a za tým účelom doplnil
dokazovanie a ustáli si predmet tohto konania.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby dovolací
súd predmetné zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe vyhlási skončenie
pracovného pomeru ţalobcu u ţalovaného v skúšobnej dobe za neplatné. V dovolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, keď na vec aplikoval § 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p. a následne § 221 ods. 2 O.s.p., napriek tomu, ţe bol podľa jeho názoru dôvod
na zmenu prvostupňového rozsudku a vyhovenie ţalobe. Mal za to, ţe v časti neplatnosti
dojednania skúšobnej doby, ako aj v časti zneuţitia práv ţalovaným, uniesol v konaní
dôkazné bremeno.
Ţalovaný ţiadal rozhodnúť v jeho prospech a ţalobu zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému
takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
V danom prípade je dovolanie podané proti zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu.
Toto nevykazuje znaky ani jedného z uznesení uvedených v ustanoveniach vymenovaných
vyššie, keďţe sa nejedná ani o zmeňujúce ani o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu
a nejde ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska. Prípustnosť dovolania preto
podľa § 239 O.s.p. neprichádza do úvahy.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p.,
moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 239 O.s.p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta
druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.,
dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto
zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,
o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti
účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom
nesprávne obsadeným.
Dovolateľ v mimoriadnom opravnom prostriedku takúto vadu nenamietal a ani
v dovolacom konaní existencia vady takejto povahy nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania
preto nemoţno vyvodiť ani z tohto ustanovenia.
Dovolateľom namietané nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.) je síce dovolacím dôvodom, no samotný tento dôvod prípustnosť dovolania nezakladá.
Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny
opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu.
Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté
rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani zohľadniť prípadné vecné
nesprávnosti rozhodnutia.
Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa
§ 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobcu
odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa
zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania
proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal, nakoľko nepodal návrh na ich priznanie (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1
O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. februára 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová