Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 17 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (26)9fb/382911.2a46cb.pdf
PDF · 114.78 KB
No categories available
6MCdo/15/2011
Najvyšší súd 6 M Cdo 15/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. J., bývajúceho v P.,
zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom v Prešove, Floriánova 2, proti
ţalovaným 1/ O. A., 2/ Mgr. E. Ď., 3/ MVDr. D. S. a 4/ B. L., bývajúcim v P., zastúpeným
PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o. so sídlom v Prešove,
Masarykova 13, za ktorú koná advokát JUDr. Patrik Palša, o náhradu za užívanie
nehnuteľností, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16 C 51/2009,
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 28. októbra 2010 sp.zn. 7 Co 159/2010, takto
rozhodol:
Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .
Ţalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 3. júna 2010 č.k.
16 C 51/2009-119 zastavil „konanie ţalobcu“ proti ţalovaným 1/ aţ 4/ a ţalobcovi uloţil
povinnosť zaplatiť ţalovanej 1/ náhradu trov konania v sume 279,96 € a ţalovaným 2/ aţ 4/
v sume po 259,98 €, všetko do troch dní od právoplatnosti uznesenia a na účet ich zástupcu.
Konanie zastavil podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov z dôvodu, ţe ţalobca napriek výzve nezaplatil súdny poplatok.
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku,
zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) majúc za to, ţe
ţalobca procesne zavinil, ţe sa konanie muselo zastaviť. Trovy konania, spočívajúce len
v trovách právneho zastupovania ţalovaných advokátom, určil podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1
písm. a/ a c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“) v znení do 31. mája 2010. Uviedol, ţe keďţe išlo
o spoločné úkony pri zastupovaní viacerých ţalovaných, zníţila sa základná sadzba tarifnej
odmeny za úkony vykonané v zastúpení ţalovaných 2/ aţ 4/ podľa § 13 ods. 2 vyhlášky
o 20 %. Ku kaţdej takto určenej odmene potom priznal paušálnu náhradu nákladov a odmenu
a náhradu napokon zvýšil o daň z pridanej hodnoty.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) konajúci o odvolaní ţalobcu proti
výroku uznesenia súdu prvého stupňa o trovách konania, uznesením z 28. októbra 2010 sp.zn.
7 Co 159/2010 potvrdil napadnutý výrok uznesenie súdu prvého stupňa. O trovách
odvolacieho konania rozhodol tak, ţe ţalovanej 1/ priznal ich náhradu v sume 19,65 €
a ţalovaným 2/ aţ 4/ v sume po 18,85 € s tým, ţe ţalobca je povinný zaplatiť náhradu trov
odvolacieho konania zástupcovi ţalovaných do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Dospel
k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku o trovách
prvostupňového konania správne (§ 219 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol
podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc z toho, ţe „keďţe
odvolanie smerovalo iba proti výrokom o náhrade trov konania, pre účely odmeny advokáta
hodnotou veci sú čiastky náhrad trov konania, proti ktorým odvolanie smeruje a nie hodnota
predmetu konania vo veci samej“. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za úkony v zastúpení
ţalovaných 2/ aţ 4/, rovnako ako súd prvého stupňa, zníţil podľa § 13 ods. 2 vyhlášky
o 20 %, a keďţe nešlo o úkony vo veci samej, zníţil podľa „§ 14 ods. 2 písm. c/“ vyhlášky
u kaţdého ţalovaného odmenu vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny,
ku ktorým pripočítal paušálnu náhradu nákladov a takto určenú odmenu a náhradu napokon
zvýšil o daň z pridanej hodnoty.
Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bola ţalovaným 1/ aţ 4/ priznaná
náhrada trov odvolacieho konania a ţalobca bol zaviazaný zaplatiť túto náhradu zástupcovi
ţalovaných, podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „dovolateľ“)
mimoriadne dovolanie. Navrhol uznesenie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec
v rozsahu zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, ţe mimoriadne
dovolanie podáva na podnet ţalobcu, pretoţe napadnutou časťou rozhodnutia odvolacieho
súdu bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov tohto
účastníka konania nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadny
opravný prostriedok odôvodnil podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. tvrdiac, ţe odvolací súd
vec nesprávne posúdil po právnej stránke. Podľa dovolateľa odvolací súd pochybil, keď
pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania (spočívajúcej v odmene zástupcu ţalovaných
za vyjadrenie k odvolaniu z 15. októbra 2010) základnú sadzbu tarifnej odmeny zníţil
z dôvodu spoločných úkonov pri zastupovaní ţalovaných o 20 %, hoci dňom 1. júna 2010
nadobudla účinnosť vyhláška č. 232/2010 Z.z., ktorá v ustanovení § 13 ods. 2 vyhlášky slová
"o 20%" nahradila slovami "o 50%". Podľa dovolateľa potom základná sadzba tarifnej
odmeny predstavuje u ţalovanej 1/ sumu 23,24 € a u ţalovaných 2/ aţ 4/ sumy po 21,58 €.
Všetci ţalovaní boli zastúpení tým istým advokátom, v dôsledku čoho sa základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden spoločný úkon zníţi o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky v znení od 1. júna
2010) na sumu 11,62 € u ţalovanej 1/ a na sumu po 10,79 € u ţalovaných 2/ aţ 4/. Vyjadrenie
z 15. októbra 2010 nesmerovalo voči rozhodnutiu vo veci samej, preto takto vypočítaná
odmena sa ďalej zniţuje na polovicu (§ 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky), a to u ţalovanej 1/
na sumu 5,81 € a u ţalovaných 2/ aţ 4/ na sumu po 5,40 €. Po pripočítaní reţijného paušálu
vo výške 7,21 € a 19 % dane z pridanej hodnoty vypočítanej z odmeny a reţijného paušálu
v čiastke 2,47 € u ţalovanej 1/ a v čiastke 2,40 € u ţalovaných 2/ aţ 4/, trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní predstavujú u ţalovanej 1/ sumu 15,49 € a u ţalovaných 2/ aţ
4/ sumu 15,01 €, uzavrel dovolateľ.
Ţalovaní 1/ aţ 4/ navrhli mimoriadne dovolanie zamietnuť. Uviedli, ţe podľa ich
názoru tento opravný prostriedok nie je dôvodný „s poukazom na zákonom umoţnený rozsah
na podanie mimoriadneho dovolania“, keďţe podľa ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. dovolanie
nie je prípustné proti rozhodnutiam o trovách konania a ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p.
vylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam o peňaţnom plnení neprevyšujúcom
trojnásobok minimálnej mzdy. Podľa ţalovaných mimoriadne dovolanie nie je naostatok ani
dôvodné, pretoţe v predmetnej právnej veci „neboli v nijakom v procesnom spoločenstve“
a trovy ich právneho zastúpenia preto mali byť určené podľa § 13 ods. 3 vyhlášky, a nie § 13
ods. 2 vyhlášky. To, ţe si uplatnili náhradu trov v rozsahu priaznivejšom pre ţalobcu, bolo ich
slobodným rozhodnutím. Keďţe súdy predmetnú náhradu trov takto priznali (iura novit
curia), povaţovali to za správne, pričom ţalobca náhradu trov konania uţ aj zaplatil. Ak aj
teda odvolací súd pochybil, urobil tak len pri odôvodnení rozhodnutia, nie však vo výroku
svojho rozhodnutia, keďţe o trovách rozhodol vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p), preskúmal
vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe mimoriadnym dovolaním je napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu (§ 243a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom
na námietku ţalovaných v ich vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu predovšetkým skúmal, či
ţalovaní opodstatnene tvrdia, ţe tento opravný prostriedok „nie je dôvodný s poukazom
na zákonom umoţnený rozsah na podanie mimoriadneho dovolania“, keďţe § 238 ods. 5
a § 239 ods. 3 O.s.p. vylučujú prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu
v nich uvedeným, o aké rozhodnutie v danej veci ide. Dospel k záveru, ţe táto námietka nie je
dôvodná. Ţalovaní, zastúpení advokátom, opomínajú ustanovenia § 243a a nasl. O.s.p.
ustanovujúce procesné predpoklady podania mimoriadneho dovolania odlišne od procesných
predpokladov a prípustnosti dovolania účastníka, osobitne ustanovenie § 243i ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého v konaní o mimoriadnom dovolaní platia primeranie ustanovenia o konaní
na dovolacom súde (§ 242 aţ 243d), ak tento zákon neustanovuje inak. V konaní
o mimoriadnom dovolaní teda neplatia ustanovenia § 236 aţ 239 O.s.p. upravujúce
prípustnosť dovolania účastníka konania.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu dôvodnosti
v mimoriadnom dovolaní uvedených dôvodov, z ktorých dovolateľ má za, ţe napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nie je správne.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými
dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ
tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242
ods. 1, druhá veta O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom
neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného
prostriedku.
Plniac si vyššie uvedené povinnosti dovolací súd sa preto predovšetkým zaoberal
otázkou, či konanie v tejto právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv
začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo
začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd nezistil, ţe
by konanie v preskúmavanej právnej veci bolo takou vadou postihnuté; takouto vadou
konania napokon neodôvodňuje svoj mimoriadny opravný prostriedok ani dovolateľ.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1, druhá veta O.s.p., bez ohľadu na to, či
generálny prokurátor odôvodnil svoje mimoriadne dovolanie dovolacím dôvodom aj podľa
§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., dovolací súd rovnako z úradnej moci skúmal, či v konaní
nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. O vadu tejto povahy ide okrem iného tieţ vtedy, keď súd skutkové závery, z ktorých
vyvodil svoje právne závery, zaloţil na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané
v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým
dôkazným prostriedkom alebo ţe jeho skutkové závery sú v rozpore s tým, čo vyšlo za
konania najavo. V dovolacom konaní nevyšli najavo ani vady konania v zmysle § 243f ods. 1
písm. b/ O.s.p.
Dovolateľ v mimoriadnom dovolaní vytýka napadnutej časti rozhodnutia odvolacieho
súdu, ţe spočíva v nesprávnom právnom posúdení (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Robí tak ale
neopodstatnene.
Na rozdiel od skutočností, ktoré môţu byť dovolacím dôvodom podľa ustanovenia
§ 243f ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. (vady konania majúce za následok tzv. zmätočnosť a iné
vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), na ktoré dovolací súd prihliadne aj
z úradnej povinnosti (§ 241 ods. 1, druhá veta O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) je
dovolací súd viazaný dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.
(nesprávne právne posúdenie veci). Viazanosť ostatne uvedeným dovolacím dôvodom sa
prejaví tým, ţe dovolací súd je oprávnený preskúmať len tie právne otázky, ktoré dovolateľ
v dovolaní označil. Ak dospeje k záveru, ţe dovolací dôvod, tvrdený v nesprávnom právnom
posúdení veci, neobstojí, napr. preto, ţe nesúvisí so zisteným skutkovým stavom, dovolanie
zamietne.
Dovolateľ namieta správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách odvolacieho
konania z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky v znení platnom
pred novelou vykonanou vyhláškou č. 232/2010 Z.z. (ktorá s účinnosťou od 1. júna 2010
v predmetnom ustanovení nahradila slová "o 20%" slovami "o 50%"), teda vychádzajúc
z toho, ţe išlo o určenie (zníţenie) tarifnej odmeny zo spoločných úkonov pri zastupovaní
dvoch alebo viacerých osôb. V preskúmavanej veci ale o takúto procesnú situáciu nešlo.
Ţalobca sa ţalobou domáhal, aby ţalovaným 1/ aţ 4/ bola uloţená povinnosť zaplatiť
mu náhradu za uţívanie nehnuteľností, kaţdému z nich v sume 1 468,53 € spolu
s príslušenstvom. Kaţdý z týchto nárokov mohol byť uplatnený samostatnou ţalobou. Išlo
teda o spojenie viacerých vecí, kedy sa na zvýšenie alebo zníţenie tarifnej odmeny pouţije
ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27. marca 2008 sp.zn. 3 M Cdo 18/2007), a nie ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky,
nesprávna aplikácia ktorého sa vytýka v mimoriadnom dovolaní. Dovolateľ sa teda
pri odôvodnení mimoriadneho dovolania dopustil „fatálneho“ omylu.
Z týchto dôvodov mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej
republiky dovolací súd nepovaţoval za dôvodné a podľa § 243b ods. 1, 4 O.s.p. v spojení
s § 243i ods. 2 O.s.p. uznesením ho zamietol.
Dovolací súd na záver poznamenáva, ţe mimoriadne dovolanie by bolo potrebné
zamietnuť aj v prípade, ţe by sa dovolateľ nedopustil omylu pri jeho odôvodnení. Ak by sa
totiţ o náhrade trov odvolacieho konania ţalovaným 1/ aţ 4/ rozhodlo podľa ustanovení
vyhlášky, ktoré mali byť správne pouţité, ţalobcovi, ktorý podal podnet na podanie
mimoriadneho dovolania, mala byť uloţená povinnosť zaplatiť ţalovaným 1/ aţ 4/ náhradu
trov odvolacieho konania vo väčšom rozsahu, ako mu táto bola uloţená napadnutým
rozhodnutím. Podľa dovolacieho súdu totiţ odvolací súd, okrem nesprávnej aplikácie
ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky, nesprávne vychádzal z toho, ţe „keďţe odvolanie
smerovalo iba proti výrokom o náhrade trov konania, pre účely odmeny advokáta hodnotou
veci sú čiastky náhrad trov konania, proti ktorým odvolanie smeruje a nie hodnota predmetu
konania vo veci samej“.
Zákaz reformationis in peius (zákaz zmeny k horšiemu), ktorý sa uplatňuje aj
v dovolacom konaní spočíva v tom, ţe dovolací súd je rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým
bolo určitým spôsobom zaloţené procesné postavenie účastníka konania, viazaný, a preto toto
rozhodnutie nemôţe zmeniť v neprospech účastníka, ktorý dovolanie (podnet na mimoriadne
dovolanie) podal, a v prospech účastníka, ktorý dovolanie (podnet na mimoriadne dovolanie)
nepodal. Rozsah preskúmavacej činnosti dovolacieho súdu teda závisí od dovolacieho návrhu
účastníka, predovšetkým čo do kvantity. Výnimkou z tejto viazanosti sú prípady uvedené
v § 242 ods. 2 O.s.p., o ktorý prípad v danej veci ale nejde.
V dovolacom konaní úspešným ţalovaným 1/ aţ 4/ vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania
a ktorý úspech nemal (§ 148a ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ţalovaným
1/ aţ 4/ ale náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodali návrh na jej priznanie
(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. februára 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová