Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6MCdo/15/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. J., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom v Prešove, Floriánova 2, proti

ţalovaným 1/ O. A., 2/ Mgr. E. Ď., 3/ MVDr. D. S. a 4/ B. L., bývajúcim v P., zastúpeným

PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o. so sídlom v Prešove,

Masarykova 13, za ktorú koná advokát JUDr. Patrik Palša, o náhradu za užívanie

nehnuteľností, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove z 28. októbra 2010 sp.zn. , takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .

Ţalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 3. júna 2010 č.k.

-119 zastavil „konanie ţalobcu“ proti ţalovaným 1/ aţ 4/ a ţalobcovi uloţil

povinnosť zaplatiť ţalovanej 1/ náhradu trov konania v sume 279,96 € a ţalovaným 2/ aţ 4/

v sume po 259,98 €, všetko do troch dní od právoplatnosti uznesenia a na účet ich zástupcu.

Konanie zastavil podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za

výpis z registra trestov z dôvodu, ţe ţalobca napriek výzve nezaplatil súdny poplatok.

O trovách konania rozhodol podľa , veta prvá ,

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) majúc za to, ţe

ţalobca procesne zavinil, ţe sa konanie muselo zastaviť. Trovy konania, spočívajúce len

v trovách právneho zastupovania ţalovaných advokátom, určil podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1

písm. a/ a c/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“) v znení do 31. mája 2010. Uviedol, ţe keďţe išlo

2

o spoločné úkony pri zastupovaní viacerých ţalovaných, zníţila sa základná sadzba tarifnej

odmeny za úkony vykonané v zastúpení ţalovaných 2/ aţ 4/ podľa § 13 ods. 2 vyhlášky

o 20 %. Ku kaţdej takto určenej odmene potom priznal paušálnu náhradu nákladov a odmenu

a náhradu napokon zvýšil o daň z pridanej hodnoty.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) konajúci o odvolaní ţalobcu proti

výroku uznesenia súdu prvého stupňa o trovách konania, uznesením z 28. októbra 2010 sp.zn.

potvrdil napadnutý výrok uznesenie súdu prvého stupňa. O trovách

odvolacieho konania rozhodol tak, ţe ţalovanej 1/ priznal ich náhradu v sume 19,65 €

a ţalovaným 2/ aţ 4/ v sume po 18,85 € s tým, ţe ţalobca je povinný zaplatiť náhradu trov

odvolacieho konania zástupcovi ţalovaných do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Dospel

k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutom výroku o trovách

prvostupňového konania správne ( ). O trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa v spojení s vychádzajúc z toho, ţe „keďţe

odvolanie smerovalo iba proti výrokom o náhrade trov konania, pre účely odmeny advokáta

hodnotou veci sú čiastky náhrad trov konania, proti ktorým odvolanie smeruje a nie hodnota

predmetu konania vo veci samej“. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za úkony v zastúpení

ţalovaných 2/ aţ 4/, rovnako ako súd prvého stupňa, zníţil podľa § 13 ods. 2 vyhlášky

o 20 %, a keďţe nešlo o úkony vo veci samej, zníţil podľa „§ 14 ods. 2 písm. c/“ vyhlášky

u kaţdého ţalovaného odmenu vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny,

ku ktorým pripočítal paušálnu náhradu nákladov a takto určenú odmenu a náhradu napokon

zvýšil o daň z pridanej hodnoty.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bola ţalovaným 1/ aţ 4/ priznaná

náhrada trov odvolacieho konania a ţalobca bol zaviazaný zaplatiť túto náhradu zástupcovi

ţalovaných, podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „dovolateľ“)

mimoriadne dovolanie. Navrhol uznesenie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec

v rozsahu zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, ţe mimoriadne

dovolanie podáva na podnet ţalobcu, pretoţe napadnutou časťou rozhodnutia odvolacieho

súdu bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených záujmov tohto

účastníka konania nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Mimoriadny

opravný prostriedok odôvodnil podľa tvrdiac, ţe odvolací súd

vec nesprávne posúdil po právnej stránke. Podľa dovolateľa odvolací súd pochybil, keď

pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania (spočívajúcej v odmene zástupcu ţalovaných

3

za vyjadrenie k odvolaniu z 15. októbra 2010) základnú sadzbu tarifnej odmeny zníţil

z dôvodu spoločných úkonov pri zastupovaní ţalovaných o 20 %, hoci dňom 1. júna 2010

nadobudla účinnosť , ktorá v ustanovení vyhlášky slová

"o 20%" nahradila slovami "o 50%". Podľa dovolateľa potom základná sadzba tarifnej

odmeny predstavuje u ţalovanej 1/ sumu 23,24 € a u ţalovaných 2/ aţ 4/ sumy po 21,58 €.

Všetci ţalovaní boli zastúpení tým istým advokátom, v dôsledku čoho sa základná sadzba

tarifnej odmeny za jeden spoločný úkon zníţi o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky v znení od 1. júna

2010) na sumu 11,62 € u ţalovanej 1/ a na sumu po 10,79 € u ţalovaných 2/ aţ 4/. Vyjadrenie

z 15. októbra 2010 nesmerovalo voči rozhodnutiu vo veci samej, preto takto vypočítaná

odmena sa ďalej zniţuje na polovicu (§ 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky), a to u ţalovanej 1/

na sumu 5,81 € a u ţalovaných 2/ aţ 4/ na sumu po 5,40 €. Po pripočítaní reţijného paušálu

vo výške 7,21 € a 19 % dane z pridanej hodnoty vypočítanej z odmeny a reţijného paušálu

v čiastke 2,47 € u ţalovanej 1/ a v čiastke 2,40 € u ţalovaných 2/ aţ 4/, trovy právneho

zastúpenia v odvolacom konaní predstavujú u ţalovanej 1/ sumu 15,49 € a u ţalovaných 2/ aţ

4/ sumu 15,01 €, uzavrel dovolateľ.

Ţalovaní 1/ aţ 4/ navrhli mimoriadne dovolanie zamietnuť. Uviedli, ţe podľa ich

názoru tento opravný prostriedok nie je dôvodný „s poukazom na zákonom umoţnený rozsah

na podanie mimoriadneho dovolania“, keďţe podľa ustanovenia dovolanie

nie je prípustné proti rozhodnutiam o trovách konania a ustanovenie

vylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam o peňaţnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy. Podľa ţalovaných mimoriadne dovolanie nie je naostatok ani

dôvodné, pretoţe v predmetnej právnej veci „neboli v nijakom v procesnom spoločenstve“

a trovy ich právneho zastúpenia preto mali byť určené podľa § 13 ods. 3 vyhlášky, a nie § 13

ods. 2 vyhlášky. To, ţe si uplatnili náhradu trov v rozsahu priaznivejšom pre ţalobcu, bolo ich

slobodným rozhodnutím. Keďţe súdy predmetnú náhradu trov takto priznali (iura novit

curia), povaţovali to za správne, pričom ţalobca náhradu trov konania uţ aj zaplatil. Ak aj

teda odvolací súd pochybil, urobil tak len pri odôvodnení rozhodnutia, nie však vo výroku

svojho rozhodnutia, keďţe o trovách rozhodol vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p), preskúmal

vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe mimoriadnym dovolaním je napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu ( v spojení s ). Vzhľadom

na námietku ţalovaných v ich vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu predovšetkým skúmal, či

4

ţalovaní opodstatnene tvrdia, ţe tento opravný prostriedok „nie je dôvodný s poukazom

na zákonom umoţnený rozsah na podanie mimoriadneho dovolania“, keďţe § 238 ods. 5

a vylučujú prípustnosť dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

v nich uvedeným, o aké rozhodnutie v danej veci ide. Dospel k záveru, ţe táto námietka nie je

dôvodná. Ţalovaní, zastúpení advokátom, opomínajú ustanovenia a nasl.

ustanovujúce procesné predpoklady podania mimoriadneho dovolania odlišne od procesných

predpokladov a prípustnosti dovolania účastníka, osobitne ustanovenie ,

podľa ktorého v konaní o mimoriadnom dovolaní platia primeranie ustanovenia o konaní

na dovolacom súde (§ 242 aţ 243d), ak tento zákon neustanovuje inak. V konaní

o mimoriadnom dovolaní teda neplatia ustanovenia aţ 239 upravujúce

prípustnosť dovolania účastníka konania.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu dôvodnosti

v mimoriadnom dovolaní uvedených dôvodov, z ktorých dovolateľ má za, ţe napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nie je správne.

V zmysle mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými

dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v a tieţ

tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242

ods. 1, druhá veta v spojení s ). Dovolacie dôvody pritom

neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného

prostriedku.

Plniac si vyššie uvedené povinnosti dovolací súd sa preto predovšetkým zaoberal

otázkou, či konanie v tejto právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v aţ g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo

5

začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd nezistil, ţe

by konanie v preskúmavanej právnej veci bolo takou vadou postihnuté; takouto vadou

konania napokon neodôvodňuje svoj mimoriadny opravný prostriedok ani dovolateľ.

So zreteľom na ustanovenie , druhá veta , bez ohľadu na to, či

generálny prokurátor odôvodnil svoje mimoriadne dovolanie dovolacím dôvodom aj podľa

, dovolací súd rovnako z úradnej moci skúmal, či v konaní

nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. O vadu tejto povahy ide okrem iného tieţ vtedy, keď súd skutkové závery, z ktorých

vyvodil svoje právne závery, zaloţil na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané

v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým

dôkazným prostriedkom alebo ţe jeho skutkové závery sú v rozpore s tým, čo vyšlo za

konania najavo. V dovolacom konaní nevyšli najavo ani vady konania v zmysle § 243f ods. 1

písm. b/

Dovolateľ v mimoriadnom dovolaní vytýka napadnutej časti rozhodnutia odvolacieho

súdu, ţe spočíva v nesprávnom právnom posúdení ( ). Robí tak ale

neopodstatnene.

Na rozdiel od skutočností, ktoré môţu byť dovolacím dôvodom podľa ustanovenia

a (vady konania majúce za následok tzv. zmätočnosť a iné

vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), na ktoré dovolací súd prihliadne aj

z úradnej povinnosti (, druhá veta v spojení s ) je

dovolací súd viazaný dovolacím dôvodom podľa ustanovenia

(nesprávne právne posúdenie veci). Viazanosť ostatne uvedeným dovolacím dôvodom sa

prejaví tým, ţe dovolací súd je oprávnený preskúmať len tie právne otázky, ktoré dovolateľ

v dovolaní označil. Ak dospeje k záveru, ţe dovolací dôvod, tvrdený v nesprávnom právnom

posúdení veci, neobstojí, napr. preto, ţe nesúvisí so zisteným skutkovým stavom, dovolanie

zamietne.

Dovolateľ namieta správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách odvolacieho

konania z dôvodu nesprávnej aplikácie ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky v znení platnom

pred novelou vykonanou vyhláškou č. (ktorá s účinnosťou od 1. júna 2010

6

v predmetnom ustanovení nahradila slová "o 20%" slovami "o 50%"), teda vychádzajúc

z toho, ţe išlo o určenie (zníţenie) tarifnej odmeny zo spoločných úkonov pri zastupovaní

dvoch alebo viacerých osôb. V preskúmavanej veci ale o takúto procesnú situáciu nešlo.

Ţalobca sa ţalobou domáhal, aby ţalovaným 1/ aţ 4/ bola uloţená povinnosť zaplatiť

mu náhradu za uţívanie nehnuteľností, kaţdému z nich v sume 1 468,53 € spolu

s príslušenstvom. Kaţdý z týchto nárokov mohol byť uplatnený samostatnou ţalobou. Išlo

teda o spojenie viacerých vecí, kedy sa na zvýšenie alebo zníţenie tarifnej odmeny pouţije

ustanovenie § 13 ods. 3 vyhlášky (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 27. marca 2008 sp.zn. ), a nie ustanovenie § 13 ods. 2 vyhlášky,

nesprávna aplikácia ktorého sa vytýka v mimoriadnom dovolaní. Dovolateľ sa teda

pri odôvodnení mimoriadneho dovolania dopustil „fatálneho“ omylu.

Z týchto dôvodov mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej

republiky dovolací súd nepovaţoval za dôvodné a podľa , v spojení

s uznesením ho zamietol.

Dovolací súd na záver poznamenáva, ţe mimoriadne dovolanie by bolo potrebné

zamietnuť aj v prípade, ţe by sa dovolateľ nedopustil omylu pri jeho odôvodnení. Ak by sa

totiţ o náhrade trov odvolacieho konania ţalovaným 1/ aţ 4/ rozhodlo podľa ustanovení

vyhlášky, ktoré mali byť správne pouţité, ţalobcovi, ktorý podal podnet na podanie

mimoriadneho dovolania, mala byť uloţená povinnosť zaplatiť ţalovaným 1/ aţ 4/ náhradu

trov odvolacieho konania vo väčšom rozsahu, ako mu táto bola uloţená napadnutým

rozhodnutím. Podľa dovolacieho súdu totiţ odvolací súd, okrem nesprávnej aplikácie

ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky, nesprávne vychádzal z toho, ţe „keďţe odvolanie

smerovalo iba proti výrokom o náhrade trov konania, pre účely odmeny advokáta hodnotou

veci sú čiastky náhrad trov konania, proti ktorým odvolanie smeruje a nie hodnota predmetu

konania vo veci samej“.

Zákaz reformationis in peius (zákaz zmeny k horšiemu), ktorý sa uplatňuje aj

v dovolacom konaní spočíva v tom, ţe dovolací súd je rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým

bolo určitým spôsobom zaloţené procesné postavenie účastníka konania, viazaný, a preto toto

rozhodnutie nemôţe zmeniť v neprospech účastníka, ktorý dovolanie (podnet na mimoriadne

dovolanie) podal, a v prospech účastníka, ktorý dovolanie (podnet na mimoriadne dovolanie)

7

nepodal. Rozsah preskúmavacej činnosti dovolacieho súdu teda závisí od dovolacieho návrhu

účastníka, predovšetkým čo do kvantity. Výnimkou z tejto viazanosti sú prípady uvedené

v , o ktorý prípad v danej veci ale nejde.

V dovolacom konaní úspešným ţalovaným 1/ aţ 4/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania

a ktorý úspech nemal ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky ţalovaným

1/ aţ 4/ ale náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodali návrh na jej priznanie

( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 8. februára 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová