Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
eb5/385133.e3d7d3.pdf
PDF · 111.7 KB
No categories available
6Tost/32/2011
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 32/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu
a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci obvineného V. K.
a spol. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 a iné, na neverejnom zasadnutí v Bratislave 9. februára 2012 o sťažnosti
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. februára 2011, sp. zn. 2 T 3/05,
takto
rozhodol:
Podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov) sťažnosť prokurátora sa z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Na Krajský súd v Banskej Bystrici bola podaná dňa 23. júna 1999 obžaloba
na obvinených V. K. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.), spolupáchateľstvom podľa § 9
ods. 2 Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 41 ods. 1 Tr. zák., J. M. ,
Ing. R. S. a Z. K. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods.3 písm. a/, ods. 4 Tr. zák.
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. (obvinený Ing. R. S. čiastočne aj samostatne),
P. K. a V. O. pre pomoc k trestnému činu podvodu podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 250 ods. 1,
ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. a trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 158 ods. 1, písm. a/ ods. 2, písm. a/, psím. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe
ako je uvedené v obžalobe Krajského prokurátora v Banskej Bystrici pod sp. zn. 1 Kv 68/96.
Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. februára 2011, sp. zn. 2 T 3/05,
podľa § 188 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.) bola predmetná
trestná vec vrátená prokurátorovi na došetrenie.
Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkový stav, najmä v bodoch I. –
XI. nebol riadne zistený, je potrebné odstrániť procesné pochybenia prípravného konania
a na došetrenie základných skutkových okolností, bez ktorých nie je možné rozhodnúť
na hlavnom pojednávaní a v konaní pred súdom by bolo také došetrenie spojené s výraznými
ťažkosťami. Poukázal taktiež na nedostatočné odôvodnenie obžaloby – chýba analýza
listinných dôkazov, niektoré skutky sú postavené na domnienkach.
Krajský súd v rozhodnutí poukázal na nedostatky v jednotlivých bodoch obžaloby,
pričom ohľadom bodu I. poukázal najmä na to, že pri konštatovaní prokurátora, že nafta
v skutočnosti do Českej republiky vyvezená nebola, následne v bodoch 28/, 34/ a 42/ tohto
bodu obžaloby konštatuje jej skutočný vývoz do Českej republiky. Upozorňuje na okolnosť,
že vôbec neboli vypočutí vodiči, ktorí mali naftu prevážať- body 24/, 28/, 34/, 71/, 75/, 3/, 4/,
7/, 9/, 11/, 13/, 15/, 17/, 19/, 23/, 27/, 42/, neboli zohľadnené a následne vyhodnotené
výpovede svedkov - vodičov, ktorí nepotvrdzujú tvrdenia obžaloby (M., S., V., R.. Taktiež
krajský súd namietal, že nie je zrejmé, z čoho obžaloba vychádzala, keď konštatovala,
že nafta bola odpredaná do K. (body 30/, 33/, 63/, 81/, 90/), taktiež považoval
za nepreskúmateľné vyjadrenie Daňového úradu B. pri stanovení výšky škody, upozornil
na výpovede jednotlivých colníkov, nie celkom spoľahlivo potvrdzujú údaje o okolnosti,
že jednotlivé dodávky boli, alebo neboli vyvezené do Českej republiky, v tej súvislosti
poukázal aj na výpoveď svedka V., napokon konštatovanie v závere skutku I.
je nepreskúmateľné tvrdenie bez analýzy a poukázania na konkrétne dôkazy, ktoré by to mali
potvrdzovať.
Aj pokiaľ ide o bod II. obžaloby súd poukázal opätovne na nedostatočne zistený
skutkový stav - nevypočutie relevantných svedkov, nepreskúmateľné vyjadrenia Daňového
úradu B..
V bode III. je markantná nezrovnalosť vo výške SpD a DPH v úvode skutku
a následne v jeho jednotlivých bodoch, údaje o tonáži, spotrebnej dane i DPH vyčíslené
prokurátorom nemajú podklad v údajoch z daňovej kontroly (Daňový úrad B.)
aj keď na ňu poukazuje. Neboli preverované tvrdenia svedka V. st. ohľadom vývozov v roku
1995, nebol vypočutý sv. D..
Aj v bode IV. a V. nie je zrejmé, ako bola ustálená výška spôsobenej škody,
jej vyčíslenie Daňovým úradom Č. je nedostatočné.
Ohľadom bodu VI. súd konštatuje, že bez hĺbkovej previerky ide iba o domnienky,
v prospech obvineného K. vyzneli aj výpovede P., K. ml. a N., čo nebolo zohľadnené
a neboli objasňované ani okolnosti vyplývajúce z výpovedí svedkov C. (colnica), N., B. a P..
Ohľadom bodu VII. súd namietol nepreskúmateľnosť výšky spôsobenej škody
nakoľko Daňový úrad Š. sám poukázal na okolnosť, že jeho zistenia sú zatiaľ nezáväzné
vzhľadom na nedostatočné podklady.
K bodu VIII. Krajský súd Banská Bystrica uviedol predovšetkým tú námietku,
že vôbec nebola preverovaná obhajoba obvineného K., či už výpoveďami ním navrhnutých
svedkov, zabezpečením listinných dôkazov, preverením účtovníctva firmy E., aj v tomto
bode aj v bode IX., X. a XI. nie je dostatočne preukázaná výška spôsobenej škody,
rozhodnutia daňových orgánov boli neskôr zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v inom konaní.
Prvostupňový súd sa preto domáha odstrániť uvedené nedostatky znaleckým
posudkom z odboru účtovníctva a daňovníctva (posudok znalca z odboru elektrotechnika
a výpočtová technika považuje za úplne nedostatočný), výška zistených škôd daňovými
úradmi bola spochybnená – v spise chýba rozsudok tunajšieho súdu z 18. marca 1998, taktiež
bude potrebné vykonať hĺbkovú kontrolu (súd zrejme myslel znalecké dokazovanie) vo firme
E. a J. M. - C., vypočuť navrhovaných svedkov, vyhotoviť písmo znalecký posudok, doplniť
listinné dôkazy a objasniť ďalšie relevantné skutočnosti.
Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor v zákonnej lehote sťažnosť, pričom
v písomných dôvodoch poukázal na tú okolnosť, že súd obžalobu vrátil až po 12. rokoch
od jej podania a po 16. rokoch od spáchania skutkov.
Pokiaľ súd považuje za potrebné vykonať znalecké dokazovanie, môže toto nariadiť
aj sám a pri pochybnostiach ohľadom jednotlivých skutkov, môže tieto vypustiť.
S prihliadnutím na okolnosti danej veci, keď za neúmerne dlhú dĺžku konania možno
považovať 6 ročnú dobu a za extrémny prípad je považovaná doba 8 rokov od vznesenia
obvinenia, považuje zastavenie konania (poukazuje na § 11 ods. 1, písm. h/ Tr. por.) v tomto
prípade za dôvodné a zákonné, keď žiaden z obvinených prieťahy nezapríčinil.
Navrhol preto aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie
a sám zastavil trestné stíhanie z dôvodu jeho neprípustnosti podľa § 11 ods. 1, písm. h/
Tr. por. účinného do 1. januára 2006, eventuálne uložil krajskému súdu, aby vo veci znovu
konal a rozhodol.
Krajský súd následne 3. októbra 2011 predložil vec tunajšiemu súdu na rozhodnutie.
Najvyšší súd v zmysle § 564 ods. 4 terajšieho Tr. por. ako súd rozhodujúci
o sťažnosti v zmysle § 147 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o nej preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, nezistil dôvod na rozhodnutie
podľa § 148 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ Tr. por. ani podľa § 149 ods. 1 Tr. por., ale dospel
k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná (§ 148 od. 1 písm. c/ Tr. por.).
Aj keď výhrady prokurátora, že súd rozhodol po 12. rokoch po podaní obžaloby
sú pravdivé a opodstatnené ako aj skutočnosť, že od spáchania skutkov do súčasnosti
uplynulo neuveriteľných 17. rokov bez výraznejšieho pričinenia zo strany obvinených,
nezoslabuje to výhrady súdu do takej miery, že by ich nebolo možné akceptovať.
V dobe podania obžaloby, a teda aj následné konanie pred súdom účinný zákon (§ 2
ods. 5 Tr. por.) stanovil, že všetky orgány činné v trestnom konaní, teda aj vyšetrovateľ
a prokurátor (§ 12 ods. 1 Tr. por.) postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci
v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom objasňujú s rovnakou starostlivosťou
okolnosti svedčiace proti obvineným i okolnosti, ktoré svedčia v ich prospech a vykonávajú
v oboch smeroch dôkazy, nečakajúc na návrh strán.
V uvedenej veci sa prokurátor pri podávaní obžaloby týmito zásadami dôsledne
neriadil.
Odvolací súd si osvojuje v podstate všetky uvedené výhrady prvostupňového súdu
najmä pokiaľ ide o kvalitu a hodnotenie jednotlivých dôkazov, ktoré by mali preukazovať
zavinenie jednotlivých obvinených poprípade spôsobenú výšku škody jednotlivými
skutkami. Základom pre stanovenie trestnoprávnej zodpovednosti obvineného je jednak
rozsah inkriminovanej činnosti, ale aj preukazovanie jeho zavinenia vyvoditeľné z určitých
preukázaných úkonov. K tomu smeruje aj oprávnená požiadavka krajského súdu na znalecké
dokazovanie z odboru účtovníctva, ktoré by objektivizovalo konanie obvinených
pri ich podnikaní, a preto sa javí ako nevyhnutný dôkaz. Aj keď rovnakým radovým
dôkazom sú aj protokoly daňových úradov ostávajú realitou nedostatky týchto, a teda
aj nedostatky v zistenom skutkovom stave neumožňujúce zatiaľ meritórne rozhodnúť,
ako tieto špecifikuje vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa.
Pri niektorých skutkoch obsahuje vyšetrovací spis v podstate len prílohy predkladané
daňovými úradmi a prípravné konanie pritom nemôže byť len na úrovni daňového konania,
ktoré vychádza z iných procesných zásad ako trestné konanie (obrátené dôkazné bremeno).
Trestné konanie nemôže len dopĺňať daňové konanie, môže z neho iba vychádzať, prokurátor
však musí oprieť obžalobu o dostatočné množstvo dôkazov, na základe ktorých je možné
kvalifikovať konanie obvineného ako trestný čin podľa osobitnej časti Tr. zák., pričom
v danom prípade boli navyše závery daňových orgánov spochybnené rozsudkom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v inom konaní.
V danom prípade je teda požiadavka krajského súdu na vykonanie dôkazov
rozhodných pre posúdenie či sú naplnené niektoré zo znakov skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu, a to aj znakov tzv. kvalifikovanej skutkovej podstaty zákonnou podmienkou
pre vrátenie veci prokurátorovi, nakoľko ide o objasnenia základných skutočností
pre rozhodnutie; preto bude potrebné presné vyčíslenie výšky škody spôsobenej trestnou
činnosťou.
Absencia ďalších dôkazov - nevypočutie svedkov označených prvostupňovým
súdom, nie je možné nahrádzať konaním súdu na hlavnom pojednávaní. Je v rozpore
s povinnosťou zistiť skutočný stav veci (§ 2 ods. 5 Tr. por.), ak orgány prípravného konania
nevypočujú svedkov, pretože predpokladajú, že tí vzhľadom na časový odstup nebudú
už schopní poskytnúť spoľahlivé informácie o skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania.
Vec nemožno považovať za dostatočným spôsobom objasnenú pokiaľ nebola preverená
obhajoba obvineného a vykonávanie dôkazov v tomto smere súdom v porovnaní
s možnosťami zabezpečovať také dôkazy v prípravnom konaní, by bolo spojené s výraznými
ťažkosťami.
Nie je prípustné, aby prokurátor prenášal svoje povinnosti, vyplývajúce mu
z ustanovenia § 2 ods. 5 Tr. por. na súd a očakával, že až súd vyrieši dokazovaním
na hlavnom pojednávaní predpoklady trestnej zodpovednosti obvinených.
Na druhej strane nie je celkom zrejmé, prečo krajský súd vznáša požiadavku
na vykonanie, okrem znaleckého dokazovania, „hĺbkovej kontroly“ a už vôbec nemožno
akceptovať požiadavku, aby hĺbková kontrola a znalecké dokazovanie zodpovedalo otázky,
kto trestnú činnosť organizoval a trestne zodpovedne sa podieľal.
Súd konajúci o sťažnosti si je vedomý praktických problémov spôsobených časovým
odstupom pri tomto došetrení, ako to namieta prokurátor, ale toto je v súlade s už citovaným
ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por. a z toho dôvodu nie je ani možné prijať tvrdenie, že neboli
naplnené podmienky stanovené v § 188 ods. 1 písm. e/ Tr. por.
Najvyšší súd pozná rozhodnutie tohto súdu, citované sťažovateľom, ktorým bolo
akceptované zastavenie trestného stíhania pri 8 ročnom trvaní trestného stíhania, ktoré súdy
považovali za extrémne.
Aj teraz prejednávaná vec je z pohľadu dĺžky konania extrémnou, pričom nedošlo
ešte ani k prijatiu obžaloby a vytýčeniu hlavného pojednávania na prvostupňovom súde,
preto sa javí požiadavka prokurátora na zastavenie trestného konania legitímnou. Pokiaľ
by v tomto smere rozhodoval tunajší súd, uprel by stranám možnosť podať riadny opravný
prostriedok a pokiaľ by rozhodoval prvostupňový súd, v prípade podania úspešnej sťažnosti,
by musel opätovne rozhodovať o obžalobe, ktorú však považuje za predčasne podanú.
Najvyšší súd po zvážení vyššie uvedených okolností, keďže nezistil v postupe
krajského súdu závažnejšie nedostatky, dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora v princípe
nie je dôvodná a túto podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.
Naznačený postup uvedený v sťažnosti môže zrealizovať napokon sám prokurátor
po zistení, či obvinení po vznesení obvinenia sa opätovne nedopúšťali závažnejšej úmyselnej
trestnej činnosti a novú obžalobu ani nepodať.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 9. februára 2012
JUDr. Peter H a t a l a , v. r.
predseda senátu
.
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová