Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3e0/383146.f8e3ee.pdf
PDF · 117.76 KB
No categories available
8Sžf/14/2011
Najvyšší súd 8Sžf/14/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera
v právnej veci ţalobcu: Ľ. Š., ul. S. X., D. N., IČO: X., právne zastúpeného A. G., S., AK
zast. J.. I.. M. Ď., P. C. X., B. B., proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky (pôvodne Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky), Vazovova 2, Bratislava,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 12595/2010 zo dňa 16. augusta
2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
23S/90/2010-44 zo dňa 8. decembra 2010, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
23S/90/2010-44 zo dňa 8. decembra 2010, p o t v r d z u j e .
Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu voči rozhodnutiu
ţalovaného 12595/2010 zo dňa 16. augusta 2010, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu - Colného úradu Banská Bystrica, ktorým bola ţalobcovi
ako fyzickej osobe – podnikateľovi uloţená sankcia za správny delikt podľa § 47 ods. 1
písm. i/ zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu vo výške 1659,69 euro za to, ţe
nevedel preukázať spôsob nadobudnutia spotrebiteľského balenia liehu 11 ks B. lihovina 40%
balenie á 1l a 3 ks T. G.lihovina 40% balenie á 1l. Zároveň nepriznal ţalobcovi náhradu trov
konania.
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe v danom prípade je zodpovednosť
ţalobcu za existujúci stav – zistenie liehu v jeho prevádzke, ktorého pôvod a spôsob
nadobudnutia nevedel preukázať podľa zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu
v znení neskorších predpisov, objektívna. Podľa názoru krajského súdu za zistený skutkový
stav zodpovedá ţalobca bez ohľadu na jeho zavinenie a skutočnosti, ţe lieh nadobudol
dobromyseľne. Dôkazné bremeno bolo na ţalobcovi, pričom pre naplnenie skutkovej podstaty
správneho deliktu podľa § 47 ods. 1 písm. i/ zákona č. 105/2004 Z.z. bolo postačujúce, ţe
u ţalobcu bolo zistené spotrebné balenie liehu, ktorého spôsob alebo pôvod nadobudnutia
nevedel preukázať. Pre posúdenie v danej veci nebolo rozhodujúce, či účtovníctvo
v rozhodnom období bolo u ţalobcovho dodávateľa menené, alebo či nenakupoval lieh
u výrobcu O., S.S. od iného subjektu, ale ţe ţalobca si mal ako podnikateľ preveriť, či
spotrebiteľské balenie liehu bolo nadobudnuté v súlade so zákonom. Preto ţalobu ako
nedôvodnú zamietol a ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca prostredníctvom právneho zástupcu
v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, ţe v predmetnej veci krajský súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“) a rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia podľa
§ 205 písm. f/ OSP. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe krajský súd
nevykonal ţiadne dokazovanie, nakoľko sa stotoţnil so závermi správnych orgánov oboch
stupňov. Podľa jeho názoru si však ţalobca splnil svoju povinnosť podľa zákona č. 105/2004
Z.z., keď poskytol colným orgánom všetku potrebnú súčinnosť a listinné dôkazy a predloţil
návrhy na vykonanie dokazovania. Sám nemal zákonnú moţnosť ani povinnosť skúmať
konanie svojho dodávateľa vo vzťahu k jeho povinnostiam vyplývajúcich mu z daňových
predpisov. Podľa jeho názoru nemôţe byť zodpovedný za nesprávnu, neúplnú účtovnú
evidenciu dodávateľa a správca dane bol oprávnený poţadovať preukázanie vierohodnosti,
správnosti alebo úplnosti evidencie len vo vzťahu k záznamom, ktoré viedol v svojom
účtovníctve ţalobca. Podľa jeho názoru v daňovom konaní uniesol dôkazné bremeno v celom
rozsahu a má za to, ţe nemôţe byť vadou jeho konania a ani jeho zákonnou povinnosťou to,
ţe či si dodávateľ splnil povinnosti vyplývajúce z ust. § 10 ods. 35 zákona č. 105/2004 Z.z.
o spotrebnej dani z liehu. Namietal porušenie § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe
daní a poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S 366/1993 záver
v zmysle ktorého tam kde nie je hodnoverný doklad o nákupe tovaru, nie je moţné bez
ďalšieho vyvodiť záver, ţe nebol nakúpený ţiaden tovar. Poukázal taktieţ na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3Sţf/20/2008 z ktorého vyplýva podľa ţalobcu to,
ţe námietky obsiahnuté v odvolaní smerovali k skutočnosti, ţe v danom prípade vydali
správne orgány rozhodnutie na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Podľa
ţalobcu správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav veci v rozsahu poţadovanom § 29
zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a to v tom smere, ţe druhostupňový správny orgán
nedostatočné zistenie skutkového stavu v prvostupňovom rozhodnutí nezistil a nenapravil
a krajský súd riadne nepreskúmal a následne nezrušil rozhodnutia správnych orgánov
z dôvodu nesprávneho skutkového posúdenia veci. Preto povaţuje rozhodnutie krajského
súdu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ OSP za rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho
skutkového stavu veci. Ţalobca ďalej namietal, ţe krajský súd uviedol, ţe mohol preskúmať
len tie námietky ţalobcu, ktoré boli vznesené v odvolaní voči prvostupňovému správnemu
rozhodnutiu – či dodávateľ viedol účtovníctvo v programe O. a či dodávateľ nenakupoval lieh
výrobcu O., S. od iného subjektu. Podľa § 249 ods. 2 OSP a § 250 i ods. 3 OSP ţiadnym
spôsobom nevyplývajú obmedzenia revíznej ţiadosti ţalobcu uvedenej v ţalobe samotnej,
z ktorých by vyplývalo, ţe predmetom súdneho prieskumu môţu byť len tie námietky
ţalobcu, ktoré uţ boli uplatnené v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho
orgánu. Týmto by sa poprel účel súdneho prieskumu správnych rozhodnutí. Podľa jeho
názoru je táto prax súdov v rozhodovacej činnosti uţ v súčasnosti prekonaná a takého
námietky je moţné vzniesť aj v ţalobe na súd. Ţiadal napadnuté rozhodnutie krajského súdu
zmeniť a ţalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania.
Ţalovaný sa vo svojom vyjadrení stotoţnil s právnym názorom krajského súdu
a pridrţiaval sa svojho vyjadrenia k ţalobe. Poukázal na to, ţe ţalobca nevedel hodnoverným
spôsobom preukázať spôsob nadobudnutia spotrebiteľských balení liehu u neho zisteného
a preto navrhol ţalobcom napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu
(§ 212 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 OSP), bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá
veta OSP) a podľa § 250ja ods. 3 druhá veta OSP v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP napadnutý
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 47 ods. 1 písm. i/ zákona č. 105/2004 Z.z. správneho deliktu sa dopustí
právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto
zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza
alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako
s vlastným.
Podľa § 47 ods. 2 písm. i/ zákona č. 105/2004 Z.z. colný úrad uloţí pokutu vo výške
50% dane pripadajúcej na mnoţstvo zisteného liehu, najmenej však 1659,69 eura, za správny
delikt podľa odseku 1 písm. i/, a taký lieh zabezpečí.
Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní daňový subjekt preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Z rozhodnutia Colného úradu v Banskej Bystrici č. 2227/2010/5131 z 21.1.2010
vyplýva, ţe ţalobcovi ako fyzickej osobe – podnikateľovi bola uloţená sankcia - pokuta
podľa § 47 ods. 2 písm. i/ zákona č. 105/2004 Z.z. vo výške 1659,69 eur, za porušenie § 47
ods. 1 písm. i/ zákona č. 105/2004 Z.z. za to, ţe nevedel preukázať spôsob nadobudnutia
spotrebiteľského balenia liehu 11 ks B. lihovina 40% balenie á 1l a 3 ks T. G.lihovina 40%
balenie á 1l na základe miestneho zisťovania v priestoroch jeho prevádzky „R. Š.“ v obci D.
N..
Z odôvodnenia rozhodnutia Colného úradu v Banskej Bystrici č. 2227/2010/5131
z 21.1.2010 vyplynulo, ţe zaistený lieh mal ţalobcovi podľa jeho tvrdenia a podľa ţalobcom
predloţených dokladov (faktúra č. 2007181 a príjmový pokladničný doklad na sumu 5933,50
Sk oba z 14.8.2007) dodať ako dodávateľ T. Š., K. X., T.. Colný úrad Banská Bystrica
miestnym zisťovaním u dodávateľa zistil, ţe tento so ţalobcom neobchodoval, doklady
predloţené ţalobcom nevystavil a predmetný lieh ţalobcovi nedodal. Následne ţalovaný
svojim rozhodnutím z 16.8.2010 rozhodnutie Colného úradu v Banskej Bystrici č.
2227/2010/5131 z 21.1.2010 ako vecne správne potvrdil.
Podľa piatej časti OSP, § 244 ods. 1, v správnom súdnictve súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy. Podľa piatej časti, druhej hlavy OSP, rozhoduje súd o ţalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov v prípadoch (§ 247ods. 1 OSP), v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím
a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal jeho zákonnosť, pričom posúdi súd
i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia a postupu. Treba povaţovať za osobitnú
náleţitosť ţaloby aj konkrétne tvrdenie ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich právach
nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva
vyplývajúce z právneho predpisu. Ţalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje porušenie zákona.
V danom prípade ide o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného, ktorým potvrdil colného
úradu v Banskej Bystrici č. 2227/2010/5131 z 21.1.2010 vyplýva, ţe ţalobcovi ako fyzickej
osobe – podnikateľovi bola uloţená sankcia - pokuta podľa § 47 ods. 2 písm. i/ zákona
č. 105/2004 Z.z. vo výške 1659,69 eur, za porušenie § 47 ods. 1 písm. i/ zákona č. 105/2004
Z.z. za to, ţe nevedel preukázať spôsob nadobudnutia spotrebiteľského balenia liehu 11 ks B.
lihovina 40% balenie á 1l a 3 ks T. G. lihovina 40% balenie á 1l na základe miestneho
zisťovania v priestoroch jeho prevádzky „R. Š.“ v obci D. N..
Zákon o správe daní ukladá daňovník v § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe
daní ukladá daňovým subjektom povinnosť preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní
alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako
aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených
daňovým subjektom.
V predmetnom daňovom konaní správca dane – príslušný colný úrad Banskej Bystrici
spochybnil vykonaným dokazovaním správnosť a vierohodnosť dokladov ktoré k zaistenému
liehu predloţil ţalobca, hoci ten bol povinný riadne viesť svoju účtovnú evidenciu a za tým
účelom bol oprávnený ţiadať od svojich dodávateľov, aby mu dodávatelia dodávali ním
poţadovaný tovar s riadne a správne vyplnenými daňovými a účtovnými dokladmi pre
potreby jeho evidencie a prípadnej daňovej kontroly vykonávanej príslušným správcom dane.
Túto povinnosť si však ţalobca v predmetnom daňovom konaní riadne nesplnil, a preto
postupovali daňové orgány, ale aj prvostupňový súd správne, keď ţalobou napadnuté
rozhodnutie ţalovaného ako vecne a právne správne potvrdili. Ţalobca je jednak povinný
správcovi dane preukázať hodnoverným spôsobom nadobudnutie liehu, ktorý sa u neho
nachádza pri kontrole a taktieţ zodpovedajúcim spôsobom preukázať správcovi dane
vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených
daňovým subjektom, pričom ak tak neurobí a doklady nachádzajúce sa v jeho evidencii boli
správcom dané spochybnené, tak potom dôkazná povinnosť v prípadnom daňovom konaní
prechádza z správneho orgánu na daňovníka. Je totiţ povinnosť daňovníka, aby jeho účtovná
evidencia zodpovedala stavu zistenému u daňovníka. Ak tak neurobí, a spochybnenie
daňových dokladov, ktoré predloţil správcovi dane hodnoverne nepreukáţe, tak potom je
povinný znášať si za toto porušenie svojich povinností uloţenie sankcie podľa § 47 ods. 2
Odvolací súd preto z uvedených dôvodov nemohol prihliadnuť k argumentácii ţalobcu
o nedostatku zistenia skutočného stavu a nesprávneho právneho posúdenia zo strany
administratívnych orgánov. Preto rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
23S/90/2010-44 zo dňa 8. decembra 2010 ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe
neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania nepriznal.
Ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí zo zákona.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 14. februára 2012
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská