Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/7/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Jaroslavy

Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci

ţalobcu: K. S.-Ú. D. so sídlom v P., D. H. X., IČO: X., zastúpeného J.. Ľ. S., advokátom, so

sídlom v B., Š. N.. X., proti ţalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky

(pôvodne Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky) so sídlom v Banskej Bystrici,

Lazovná ulica 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej

republiky č. I/225/13395-119776/2009/990770-r zo dňa 4. novembra 2009, o odvolaní

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -41 zo dňa 26. októbra

2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.

-41 zo dňa 26. októbra 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca

domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného Daňového riaditeľstva SR

č. I/225/13395-119776/2009/990770-r zo dňa 4.11.2009, potvrdzujúceho rozhodnutie

Daňového úradu Poprad č. /Neuv zo dňa 10.7.2009, ktorým ţalobcovi ako

platiteľovi dane určil rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie

2

II. štvrťroka 2005 v sume 7544,34 € v zmysle § 29 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). O trovách konania

rozhodol krajský súd tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal.

V odôvodnení rozsudku s poukazom na ustanovenia § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51

ods. 1 písm. a/ o daní z pridanej hodnoty v znení účinnom

k 30.6.2005 (ďalej aj ,,zákon o DPH“) sa stotoţnil s názorom správnych orgánov, ţe pri DPH

zákon stanovuje presné kritériá a nestačí iba deklarovanie dodania tovaru alebo sluţby, ale

musí byť jednoznačne a nepochybne preukázaný reálny obsah. Poukázal na to, ţe k dohode

o výške dane so ţalobcom nedošlo, keďţe predseda predstavenstva ţalobcu R. P. s ňou

nesúhlasil trvajúc na tom, ţe dodávateľ ţalobcu, spoločnosť R., S., G., pre ţalobcu pracovala

a vyhotovila faktúry za rok 2005, fotokópie ktorých predloţil ku kontrole, keďţe ich originály

boli znehodnotené. K ţalobcovej námietke, ţe neboli akceptované ním navrhované dôkazné

prostriedky, poukázal rovnako ako ţalovaný na ustanovenie

Zb. a na skutočnosť, ţe protokol zo dňa 5.6.2009 bol R. P. doručený toho istého dňa výzvou

z 5.6.2009 bol vyzvaný, aby sa dostavil na prerokovanie protokolu na deň 8.7.2009, výzva mu

bola doručená dňa 12.6.2009, ţalobca písomným podaním zo dňa 19.6.2009 doručeným v ten

istý deň správcovi dane poţiadal o predĺţenie lehoty na podanie vyjadrenia, pričom je však

nepochybné, ţe správca dane zo zákona nemôţe predĺţiť túto lehotu, lebo v § 15 ods. 10

je ustanovená 8 - dňová lehota, ktorej zmeškanie nemoţno odpustiť,

z čoho vyplýva, ţe lehotu nie je moţné predĺţiť. S poukazom na ustanovenie § 44 ods. 3

konštatoval, ţe ţalobca neuviedol ţiadne konkrétne skutočnosti, na

ktoré nebolo prvostupňovým správnym orgánom prihliadnuté a z ktorých vyplývali pre

ţalobcu výhody. K námietke ţalobcu, ţe predseda predstavenstva ţalobcu má podľa

predloţených lekárskych nálezov poruchu vnímania a schopnosti rozpoznať relevantné

skutočnosti, krajský súd konštatoval, ţe odborným lekárom na konštatovanie takéhoto záveru

odborný lekár psychológ, psychiater, a naviac z výpisu obchodného registra ţalobcu

jednoznačne vyplýva, ţe štatutárnym orgánom ţalobcu je predstavenstvo v zloţení aj

z predsedu R. P. a je teda vecou predstavenstva, ak napriek údajným zdravotným ťaţkostiam

R. P. tento zotrváva vo svojej funkcii, pričom podľa

predstavenstvo je štatutárnym orgánom druţstva, podľa ods. 5 tohto ustanovenia

predstavenstvo volí za svojich členov predsedu druţstva prípadne podpredsedu a podľa § 243

ods. 3 druhá veta ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda

3

alebo podpredseda; ak teda ţalobca napriek údajným zdravotným ťaţkostiam svojho predsedu

R. P. nevyuţil moţnosti dané mu citovanými ustanoveniami v konaní

pred daňovým úradom, jeho námietky v tomto smere povaţoval za účelové. Krajský súd

dospel k záveru, ţe správne orgány v predmetnom konaní postupovali v intenciách

príslušných právnych predpisov a v ich postupe nezistil ţiadne procesné pochybenie majúce

za následok nezákonnosť rozhodnutí. Výrok o trovách konania odôvodnil poukazom na §

250k ods. 1 (ďalej len „“).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca navrhujúc, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

alternatívne, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného a aj

prvostupňového správneho orgánu a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie, dôvodiac

ustanoveniami , , a Namietal, ţe krajský súd a ani správny

orgán nevzali pri svojom rozhodovaní do úvahy listiny, ním doloţené do spisu

prvostupňového správneho orgánu, a to pokladničné a výdavkové bloky, výpisy z účtov

a prehlásenia konateľa spoločnosti R., S., a teda ţe správny orgán a ani súd sa nezaoberali

návrhmi ţalobcu na doplnenie dokazovania, a to ani výsluchom konateľa spoločnosti R., S. a

stavbyvedúcich na jednotlivých stavbách, na ktorých boli práce dodané, pričom správny orgán

sa obmedzil iba na výsluchy zamestnancov ţalobcu a výsluch predsedu predstavenstva

ţalobcu R. P.. Ţalobca mal za to, ţe aţ po vykonaní vyššie uvedených dôkazov by bolo

moţné jednoznačne konštatovať, či boli práce vykonané spoločnosťou R., S. riadne dodané,

a teda či ţalobca uplatnil odpočet DPH v súlade so zákonom. Bol toho názoru, ţe bez

náleţitého zistenia skutkového stavu nie je moţné povaţovať závery správneho orgánu a aj

súdu prvého stupňa za dostatočne odôvodnené v zmysle

Konštatovanie súdu prvého stupňa, ţe len do doručenia protokolu o určení dane podľa

pomôcok môţe daňový subjekt predkladať doklady,

povaţoval ţalobca za prísny formalizmus zo strany správneho orgánu. Namietal tieţ, ţe

s poukazom na váţne zdravotné problémy predsedu predstavenstva ţalobcu, s ktorým správny

orgán konal, je celé správne konanie postihnuté vadou, pretoţe nie je moţné, aby správny

orgán a rovnako aj súd prvého stupňa prihliadli na úkony ním vykonané. Poukázal na to, ţe

v mene ţalobcu pri objednávkach prác a zhotovovaní predmetu diela podľa dokumentov

predloţených správnemu orgánu konal v mene ţalobcu p. G. ako podpredseda predstavenstva,

ktorý však zomrel dňa X., a p. P. ako predseda predstavenstva, pričom ďalšia členka

predstavenstva, p. K. P., ako dôverníčka starostlivosti o členov nevystupuje navonok v mene

4

ţalobcu a nevedela by sa vyjadriť k predmetnej daňovej kontrole, a preto nebolo moţné

poveriť zastupovaním pred daňovým úradom ţiadnu inú osobu ako člena predstavenstva, ako

to poţadoval v odôvodnení rozsudku krajský súd. Ţalobca nepovaţoval svoje tvrdenia

ohľadne váţneho zdravotného stavu predsedu predstavenstva, s ktorým správny orgán konal,

za účelové, pretoţe jeho zdravotný stav ţalobca preukázal lekárskymi správami a nálezmi

interného lekára a súčasne nezávisle aj lekárskou správou neurológa. Pokiaľ mal súd

pochybnosti o tvrdeniach ţalobcu, ktoré boli doloţené lekárskymi správami, mal nariadiť

znalecké dokazovanie zdravotného stavu predsedu druţstva. Záverom zdôraznil, ţe správny

orgán sa neriadil základnou zásadou daňového konania, podľa ktorej pri uplatňovaní

daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho

úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej na určenie alebo vybratie dane podľa § 2 ods. 6

; na uvedené skutočnosti pri posudzovaní dôvodnosti ţaloby

neprihliadol ani súd prvého stupňa.

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť povaţujúc dôvody uvedené v odvolaní v celom

rozsahu za neopodstatnené. Zdôraznil, ţe aj napriek nesporne zisteným procesnoprávnych

skutočnostiam zakladajúcim moţnosť správcu dane v tomto prípade určiť daň podľa

pomôcok, ţalobca opakovane, avšak neúčinne namieta rozsahom vykonaného dokazovania,

avšak nenamieta tým, ţe neboli splnené zákonné podmienky na pouţitie tohto spôsobu

určenia dane alebo ţe nebol dodrţaný postup podľa ,

a hoci deklaruje odvolacie dôvody v značne širokom rozsahu (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/

), námietky tomu vôbec nezodpovedajú. Poukázal na to, ţe odvolateľ bez akéhokoľvek

vplyvu na procesnoprávne podmienky tohto prípadu namieta iba rozsahom vykonaného

dokazovania, ktoré malo viesť k nedostatočne zistenému skutkovému stavu, z čoho je zjavné,

ţe daňové orgány ostali nepochopené v základnej a rozhodujúcej rovine t. j., ţe boli splnené

všetky zákonné podmienky na pouţitie spôsobu určenia dane podľa pomôcok a ţe správca

dodrţal postup stanovených v

Dňa 1. novembra 2011 nadobudol účinnosť okrem § 1 aţ 10 ods. 1 aţ 8, ktoré

nadobudli účinnosť 1. januára 2012, o orgánoch štátnej správy

v oblasti daní, poplatkov a colníctva, predmetom úpravy ktorého je aj postavenie, organizácia,

právomoc a pôsobnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (§ 1 ods. 1 písm. b/

citovaného zákona).

5

Podľa vety prvej Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky a Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa predpisov účinných do

31. decembra 2011 sú finančným riaditeľstvom podľa tohto zákona.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia vety prvej

Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom konaní začatom proti Daňovému

riaditeľstvu Slovenskej republiky pokračoval s Finančným riaditeľstvom Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

v medziach podaného odvolania ( veta prvá a ),

odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na

internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( a v spojení

s vetou prvou a ), a dospel k záveru, ţe odvolaniu

ţalobcu nie je moţné priznať úspech.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb ( ).

Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho

orgánu podľa piatej časti druhej hlavy je posudzovať, či

správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre

vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi

konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či

obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo

vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť

6

rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu

predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda

skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné

pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla

mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Správny súd pri prekúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých

správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo

pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané

dôkazy logicky robia vôbec moţným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu

posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

Pokiaľ ţalobca vytýkal krajskému súdu, ţe dostatočne nezistil skutkový stav veci,

najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý

posudzuje iba právne otázky napadnutého rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol

v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( prvá veta ). Preto v správnom

súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je

nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom

správneho súdnictva ( veta druhá ). Je to tak preto, ţe úlohou súdu

v správnom súdnictve (prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť

správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale

preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych

otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne

predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí

s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného

správneho orgánu, potvrdzujúceho rozhodnutie – platobný výmer prvostupňového správneho

orgánu, ktorým ako správca dane určil ţalobcovi podľa

7

rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2005 v sume 7544,34 eura

na základe , teda podľa pomôcok, a preto odvolací súd

preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu

v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce najmä

z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými

v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti.

Podľa v daňovom konaní sa postupuje v súlade so

všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na

zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb

zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú

vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného

hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať,

či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi

predpismi. Keďţe ide i fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú

úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre

správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa , a v znení účinnom v čase rozhodovania

daňových orgánov ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane,

môţe správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11.

Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú

zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemoţno daňovú povinnosť správne určiť

a daň sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím

obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých

dôsledkom je zníţenie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane

8

pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo

ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môţu byť

najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov,

znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných

správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových zdruţení a vlastné poznatky správcu

dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových

subjektov.

Podľa ods. 8 citovaného ustanovenia daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré

majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo

záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa v znení účinnom v čase rozhodovania

daňových orgánov ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa

pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto

spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak odvolací orgán zistí, ţe

tieto zákonné podmienky a postup podľa § 44 ods. 3 bol dodrţaný, odvolanie pre jeho

neodôvodnenosť zamietne.

Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení

účinnom do 31.12.2005 platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo

majú byť platiteľovi dodané.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2005 právo na

odpočítanie dane podľa § 49 môţe platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú

podľa § 71,

b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b/ je daň uvedená v záznamoch podľa

§ 70,

9

c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c/ má faktúru od dodávateľa z iného

členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do

tuzemska doklad o premiestnení tovaru,

d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d/ má dovozný doklad potvrdený

colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa,

ţe správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali a rozhodli v súlade

s citovanými ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty platného v čase kontrolovaného

zdaňovacieho obdobia v spojení s citovanými ustanoveniami

Odvolací súd z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril

administratívny spis, zistil skutkové okolnosti tak, ako ich uviedli vo svojich rozhodnutiach

daňové orgány oboch stupňov a ako ich konštatoval v odôvodnení svojho rozhodnutia i súd

prvého stupňa.

Ţalobca v odvolaniach proti platobným výmerom správcu dane ako aj v ţalobe

a v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa namietal, ţe správca dane nevykonal

dostatočne dokazovanie na správne určenie rozdielu dane ţalobcu ako daňového subjektu za

zdaňovacie obdobie II. štvrťroka 2005.

Zo skutkových zistení v danej veci vyplýva, ţe ţalobca si nesplnil povinnosť

preukázať skutočnosti uvedené v daňovom priznaní, v konaní nepostupoval v súčinnosti

so správcom dane, nepredloţil dôkazy, preukazujúce vykonanie stavebných prác

v zdaňovacom období II. štvrťrok 2005, čím zavinil, ţe nebolo moţné preveriť správnosť

údajov, uvedených v daňovom priznaní, napriek tomu, ţe na predloţenie relevantných

účtovných a daňových dokladov bol správcom dane viackrát vyzvaný.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

č. preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či si

daňové subjekty splnili svoje povinnosti, stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi.

Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu

zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností, rozhodujúcich pre správne

určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

10

Zákonodarca v právnej norme ustanovil,

ţe správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nesplní pri

dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností,

v dôsledku čoho nemoţno daňovú povinnosť správne určiť, a daň sa neurčí ani podľa § 29

ods. 5

Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa námietky

ţalobcu týkajúce sa dokazovania povaţoval za nedôvodné. Z predloţeného administratívneho

spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, ţe ţalobca si svoju dôkaznú povinnosť,

vyplývajúcu mu z ustanovenia nesplnil, a to napriek

viacnásobným výzvam správcu dane, z ktorých dôvodov boli splnené zákonné podmienky pre

určenie daňovej povinnosti ţalobcu podľa pomôcok v zmysle

Zb. Ţalobca nespolupracoval so správcom dane a takýmto pasívnym postojom sa ukrátil

o procesné práva, ktoré daňovým subjektom priznáva, a preto odvolací

súd na námietky ţalobcu uvedené v odvolaní týkajúce sa dokazovania nemohol prihliadnuť.

Odvolací súd v tejto súvislosti povaţuje za potrebné taktieţ poukázať na ustanovenie

, z ktorého plynie, ţe odvolací správny orgán sa pri

vybavovaní odvolania proti platobnému výmeru vydanému na základe pomôcok uţ nezaoberá

eventuálne predloţenými dôkaznými prostriedkami, pretoţe podľa tohto ustanovenia skúma

iba dodrţanie zákonných podmienok pre tento spôsob určenia dane, t. j. podľa pomôcok.

Nakoľko v prejednávanom prípade ţalovaný zistil, ţe tieto podmienky boli splnené, odvolanie

ako neodôvodnenosť zamietol.

Keďţe ţalovaný pri rozhodovaní o odvolaný bol viazaný ustanovením § 48 ods. 4

, súd môţe iba posúdiť, či sa ţalovaný pri svojom rozhodovaní

neodchýlil z rámca, ktorý mu zákon vymedzuje, a či o odvolaní rozhodol spôsobom

stanoveným zákonom; prípadnými námietkami mimo tento rámec sa súd zaoberať nemôţe.

Ţalobca v ţalobe ani odvolaciemu orgánu nevytkol nedodrţanie zákonných podmienok pre

určenie dane podľa pomôcok.

Pretoţe správca dane nemohol pre nesplnenie zákonnej povinnosti daňovým

subjektom určiť daňovú povinnosť dokazovaním a bol nútený ju určiť podľa pomôcok, stratil

11

daňový subjekt právo odporovať skutkovým zisteniam, na ktorých je zaloţený úsudok

správcu dane o základe dane, a je z ďalšieho spolupôsobenia vylúčený.

Pokiaľ ţalobca spochybňoval konanie svojho štatutárneho zástupcu, predsedu

predstavenstva, a jeho úkony urobené pred správcom dane, odvolací súd poukazuje na to, ţe

ţalobca relevantným dôkazom nepreukázal, ţe tento bol právne nespôsobilý resp. ţe jeho

spôsobilosť bola obmedzená. Lekárske správy, ktoré na podporu svojich tvrdení predloţil,

nemôţu ani podľa názoru odvolacieho súdu na účel spochybnenia konania predsedu

predstavenstva v mene ţalobcu slúţiť ako spôsobilý podklad.

Vychádzajúc s uvedeného a s ohľadom na to, ţe odvolanie ţalobcu neobsahuje ţiadne

právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého

rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa , v spojení

s vety druhej potvrdil, stotoţniac sa s právnym posúdením a dôvodmi

krajského súdu.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1

v spojení s a s pouţitím vety prvej tak, ţe ţalobcovi

nepriznal ich náhradu z dôvodu jeho neúspechu v tomto konaní a ţalovanému preto, ţe mu

náhrada trov zo zákona neprináleţí.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov

3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. 5. 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. februára 2012

JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

12

Dagmar Bartalská