Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/105/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora

Belka, a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD.

v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova

č. 25, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Správa katastra Myjava, so sídlom Moravská 1,

907 01 Myjava, za účasti: A., trvale bytom D., t. č. P., o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia správneho orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie navrhovateľa

a odvolanie zúčastneného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 5. apríla 2011

č. k. -44, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 5. apríla 2011 č. k. -44 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

2

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím zo dňa 17.7.2008 č. j. V 732/08 odporca v zmysle § 31 ods. 1 zákona

č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č.

“) a o správnom konaní v znení neskorších

predpisov zamietol návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam dotknutým začatým

vkladovým konaním.

Svoje zamietavé rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že pán A. má predmetné

nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve zo svojou manželkou A., ktorá mu súhlas so

záložným právom nedala a v premlčacej dobe sa dovolala neplatnosti právneho úkonu mimo

súdneho konania, a to prejavom vôle adresovaným ostatným účastníkom záložnej zmluvy.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ cestou odporcu na Krajský súd v Trenčíne

opravný prostriedok.

Krajský súd dospel k záveru, že odporca vykonal dostatočné dokazovanie, na základe

ktorého správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny názor, a preto napadnuté

rozhodnutie podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len ) potvrdil.

V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že plnomocenstvo bolo dané

priamo v zmluve o úvere a z jeho obsahu nie je zrejmé, či bola uzavretá ešte iná dohoda

o plnomocenstve alebo či malo obsahovať aj dohodu podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len ). Podľa plnomocenstva bol

Mgr. Kušnír oprávnený v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu za účelom zabezpečenia

pohľadávky. Neboli tam špecifikované nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom

zabezpečenia záväzku. Ide teda o neurčitý prejav vôle, keďže v čase udelenia plnomocenstva

nebolo zrejmé, ktorých konkrétnych nehnuteľností vo vlastníctve A. sa bude zmluva

3

o zriadení záložného práva týkať. Tento neurčitý prejav vôle má za následok neplatnosť

plnomocenstva. Úverová zmluva a zmluva o zriadení záložného práva sú nevyvážené,

nakoľko výška úveru a predmet záložného práva sú vo výraznom nepomere. Navyše zástupca

dlžníka nekonal v súlade so záujmom zastúpeného pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného

práva a aj z tohto dôvodu je právny úkon neplatný. Krajský súd ďalej v svojom odvolaní

skonštatoval, že odporca správne prihliadol na námietku A. o relatívnej neplatnosti právneho

úkonu, vzhľadom na to, že predmet zálohu je v bezpodielovom spoluvlastníctve a na takýto

úkon nedala súhlas.

III.

Odvolanie navrhovateľa

Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie zo 16.5.2011

(č. l. 51) v celom rozsahu, ktoré odôvodnil v zmysle ust. ) Podľa

jeho názoru odporca i krajský súd vec nesprávne právne posúdili.

Podľa názoru navrhovateľa plná moc v úverovej zmluve spĺňa všetky náležitosti

vyžadované , a keďže bola splnená zákonom predpísaná písomná

forma, možno ju považovať za platnú. Vyplýva z nej jednoznačný zámer dlžníka splnomocniť

Mgr. Kušníra pre prípad insolventnosti dlžníka na uzatvorenie záložnej zmluvy

k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka. V čase podpisu navrhovateľ nevyžadoval

od dlžníka predloženie listov vlastníctva, pretože od podpisu úverovej zmluvy

po insolventnosť často ubehne dlhšie časové obdobie a dochádza k rýchlym prevodom

nehnuteľností za účelom ukracovania veriteľa.

Na platnosť procesno-právneho splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia

nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú

identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, a to najmä v prípade, ak z obsahu

dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený

zriaďovať záložné právo ku všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu. Plná moc je

platným právnym úkonom, pretože je v písomnej forme, konajúce osoby pripojili svoje

podpisy na jednej listine a z udeleného plnomocenstva je zrejmý rozsah zástupcovho

oprávnenia konať v mene a na účet zastúpeného.

4

K obmedzeniu voľby dlžníka na výber splnomocneného zástupcu uviedol, že dlžník

neprejavil svoj nesúhlas s Mgr. Kušnírom, neodmietol udelenie takejto plnej moci, ani túto

plnú moc neskôr neodvolal.

Krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď vyslovil, že rozhodnutie odporcu bolo

zákonné, pretože podľa navrhovateľa sú Úverová zmluva, Udelené plnomocenstvo,

ako aj Záložná zmluva platné.

Podľa názoru navrhovateľa, ak mala správa katastra pochybnosti o platnosti

splnomocnenia, mala konanie prerušiť a zaobstarať si podklad pre rozhodnutie. Obdobne mal

postupovať aj súd v rámci súdneho konania.

Správny orgán nerešpektoval rovnosť účastníkov a ustanovil sám seba do funkcie

ochrancu práv dlžníka. Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne

a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a navrhovateľ

ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného

práva. Uvedené neznamená automatickú možnosť uspokojenia svojej pohľadávky.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok

krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie

konanie. Zároveň žiadal o uloženie povinnosti odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy

konania.

IV.

Odvolanie zúčastneného

Proti rozsudku krajského súdu sa včas odvolal aj zúčastnený A. (č. l. 63). Uviedol, že

nesúhlasí s tým, aby mu bol zobratý byt, kvôli tomu, že nesplatil pôžičku 9 000,-Sk. Neplatil

ju, lebo vážne ochorel a teraz je ochotný ju splatiť. Žiadal, aby o veci rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky.

5

V.

Vyjadrenie odporcu

Odporca sa k podanému odvolaniu proti rozsudku krajského súdu vyjadril listom

z 13.6.2011, v ktorom uviedol, že plne súhlasí s rozhodnutím krajského súdu. K odvolaniu

pána N. uviedol, že je jasné, že ten zjavne nepochopil, že rozhodnutie vydané odporcom

a rozhodnutie krajského súdu je v jeho prospech, keďže vklad bol zamietnutý. Odvoláva sa

voči exekúcii na jeho majetok a podľa obsahu ide o vyjadrenie, ktoré podporuje rozhodnutie

krajského súdu.

VI.

Právne názory odvolacieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa zákona Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa

ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania (§ 250ja ods. 2 v spoj. s ust. 250l ods. 2) jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č.

) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je

vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom

uvedeným v potvrdil.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší

súd s prihliadnutím na ust. v spoj. s konštatuje, že nezistil

dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu

so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého

rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu

s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí

6

iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku

a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2

umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie

dôvody).

Zo zrekonštruovaného administratívneho spisu Najvyšší súd zistil, že navrhovateľ

uzavrel zmluvu o úvere dňa 23.11.2007 v zmysle a nasl. , ako

veriteľ s dlžníkom A.. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 9 000,-Sk, dlžník

sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 17 520,-Sk. Zo spisu ďalej vyplýva,

že dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra aby za účelom zabezpečenia jeho

záväzku voči veriteľovi na základe úverovej zmluvy uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu.

Nehnuteľnosť, ktorej sa záložná zmluva týkala, je v bezpodielovom spoluvlastníctve

dlžníka A. a jeho bývalej manželky A.. Tá však nebola účastníčkou spomínanej záložnej

zmluvy, nikdy nedala manželovi súhlas podľa . Neplatnosti záložnej zmluvy sa

dovolala v súlade s , prejavom vôle adresovaným všetkým účastníkom záložnej

zmluvy. V takomto prípade sa nevyžaduje výrok súdu o neplatnosti právneho úkonu.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Podľa tretej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje

súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam

správnych orgánov.

Podľa o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým

preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie

§ 250j ods. 5 platí obdobne.

Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je

geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach

k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve

zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva

7

a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva

k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku

obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom,

ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej len „právo

k nehnuteľnosti“). Kataster slúži ako aj informačný systém, najmä na ochranu práv

k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä

pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu,

na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu

národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok ako aj chránených území

a prírodných výtvorov a budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2

katastrálneho zákona).

V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom

vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 16 ods. 2 veta prvá katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu

správu na úseku katastra v územnom obvode okresu.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené

v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 28

ods. 2 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa

alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa odseku 3 § 28 citovaného zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe

právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe

právoplatného rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu

je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo

k nehnuteľnosti. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2

katastrálneho zákona).

8

V zmysle § 30 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne

a obsahuje:

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,

b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť

právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych

úkonov, označia sa všetky právne úkony,

d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má

byť vkladom dotknuté, zapísané v katastri,

e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu

na iné osoby podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä:

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra,

v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia,

b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo

k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

d) geometrický plán,

e) ocenenie nehnuteľností,

f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická

osoba,

g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis

splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,

h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod

podľa osobitného predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy,

a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený

v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné

a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

9

Podľa ods. 2 § 31 citovaného zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada

správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie

vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené správa

katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti

návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda

právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno

podať opravný prostriedok. Správa katastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia

o povolení vkladu všetkým účastníkom konania (§ 31 ods. 7 katastrálneho zákona). V zmysle

§ 8 správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra,

ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra

podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996

Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, pri skúmaní

platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje

zákonom alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým mravom a to najmä, či

a) účastník bol spôsobilý na právne úkony,

b) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným

zástupcom,

c) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca,

d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme

notárskej zápisnice,

e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom

na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje,

f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu

s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní

s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.

10

Najvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách vyššie citovaných ustanovení

katastrálneho zákona a vyhlášky preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel

k záveru, že odporca ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom

(condicio sine qua non). Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv

k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych

inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike

sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony.

Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania (napr. podľa

Občianskeho a ), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa

hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako správneho orgánu

podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného

práva do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená,

že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom

do katastra. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu

a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv

k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie

o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza

nehnuteľnosť.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu

účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu,

na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má

účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu

vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti

príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení

§ 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách

ustanovenia vyhlášky č.

To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,

pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov

podľa , katastrálneho zákona a vyhlášky č. posudzuje

11

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho

procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu

na vklad.

Podľa ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení

§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon

za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol

urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore

so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom

odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý

z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon

neplatný.

Dovolať sa neplatnosti právneho úkonu je možné aj mimo súdneho konania,

a to prejavom vôle adresovaným ostatným účastníkom právneho vzťahu, pričom právne

účinky dovolania nastanú okamihom, keď prejav oprávneného dôjde ostatným účastníkom

právneho úkonu. Krajský súd preto správne potvrdil rozhodnutie správneho orgánu, ktorý

z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra

nehnuteľností.

Pokiaľ ide o námietky navrhovateľa obsiahnuté v odvolaní, Najvyšší súd sa k nim

nebude vyjadrovať, nakoľko tie sú v prejednávanej veci irelevantné. Je zrejmé, že ide

o odvolanie, ktoré je vytvorené podľa vzoru, ktorý je používaný v prípadoch kedy správa

katastra zamietne návrh na vklad záložného práva na základe záložnej zmluvy z dôvodov,

že plnomocenstvo nie je dostatočne určité, keďže neobsahuje presnú špecifikáciu

nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zálohu, alebo že bola dlžníkovi obmedzená voľba

na výber advokáta, prípadne že úverová zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi,

vzhľadom na nepomer pohľadávky a predmetu zálohu. V tomto prípade ale správa katastra

zamietla návrh na vklad z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy, vzhľadom na to, že manželka

dlžníka sa platne dovolala neplatnosti tohto právneho úkonu, nakoľko neposkytla manželovi

12

súhlas s uzavretím záložnej zmluvy. Väčšinu skutočností namietané v odvolaní, rozhodnutie

správneho orgánu, ani rozhodnutie krajského súdu neobsahujú.

Čo sa týka odvolania zúčastneného, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,

že odvolanie môže podať len ten účastník, ktorému nebolo rozhodnutím súdu prvého stupňa

v celom rozsahu vyhovené, prípadne ktorému bola rozhodnutím spôsobená určitá ujma

na jeho právach. Neprihliada sa na subjektívne presvedčenie účastníka konania,

ale na objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená ujma, ktorú možno

odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia. Z rozhodnutia odporcu,

ako aj z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že bolo rozhodnuté v prospech zúčastneného,

vzhľadom na to, že odporca svojim rozhodnutím zamietol návrh na vklad záložného práva

týkajúci sa nehnuteľností v jeho vlastníctve a krajský súd následne toto rozhodnutie odporcu

potvrdil.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok navrhovateľa ako aj argumentácie odporcu, s osvojením

si argumentácie krajského súdu postupom podľa v spojení s

rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2

rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný

záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná

možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle (úprava vzťahov

týkajúcich sa evidencie nehnuteľností vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo

potrebné v súlade s ust. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov

nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa

v spojitosti s a , podľa ktorého neúspešnému

navrhovateľovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.

13

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 14. februára 2012

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová