Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d0a/382877.e9897c.pdf
PDF · 193.84 KB
No categories available
1Sžr/105/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžr/105/2011
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora
Belka, a z členov Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD.
v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova
č. 25, 811 09 Bratislava, proti odporcovi: Správa katastra Myjava, so sídlom Moravská 1,
907 01 Myjava, za účasti: A., trvale bytom D., t. č. P., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu v katastrálnom konaní, na odvolanie navrhovateľa
a odvolanie zúčastneného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 5. apríla 2011
č. k. 13Sp 1/2011-44, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 5. apríla 2011 č. k. 13Sp 1/2011-44 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
2
Konanie na správnom orgáne
Rozhodnutím zo dňa 17.7.2008 č. j. V 732/08 odporca v zmysle § 31 ods. 1 zákona
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č.
162/1995 Z.z.“) a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov zamietol návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam dotknutým začatým
vkladovým konaním.
Svoje zamietavé rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že pán A. má predmetné
nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve zo svojou manželkou A., ktorá mu súhlas so
záložným právom nedala a v premlčacej dobe sa dovolala neplatnosti právneho úkonu mimo
súdneho konania, a to prejavom vôle adresovaným ostatným účastníkom záložnej zmluvy.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ cestou odporcu na Krajský súd v Trenčíne
opravný prostriedok.
Krajský súd dospel k záveru, že odporca vykonal dostatočné dokazovanie, na základe
ktorého správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny názor, a preto napadnuté
rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) potvrdil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že plnomocenstvo bolo dané
priamo v zmluve o úvere a z jeho obsahu nie je zrejmé, či bola uzavretá ešte iná dohoda
o plnomocenstve alebo či malo obsahovať aj dohodu podľa § 23 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ). Podľa plnomocenstva bol
Mgr. Kušnír oprávnený v mene dlžníka uzavrieť záložnú zmluvu za účelom zabezpečenia
pohľadávky. Neboli tam špecifikované nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom
zabezpečenia záväzku. Ide teda o neurčitý prejav vôle, keďže v čase udelenia plnomocenstva
nebolo zrejmé, ktorých konkrétnych nehnuteľností vo vlastníctve A. sa bude zmluva
3
o zriadení záložného práva týkať. Tento neurčitý prejav vôle má za následok neplatnosť
plnomocenstva. Úverová zmluva a zmluva o zriadení záložného práva sú nevyvážené,
nakoľko výška úveru a predmet záložného práva sú vo výraznom nepomere. Navyše zástupca
dlžníka nekonal v súlade so záujmom zastúpeného pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného
práva a aj z tohto dôvodu je právny úkon neplatný. Krajský súd ďalej v svojom odvolaní
skonštatoval, že odporca správne prihliadol na námietku A. o relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, vzhľadom na to, že predmet zálohu je v bezpodielovom spoluvlastníctve a na takýto
úkon nedala súhlas.
III.
Odvolanie navrhovateľa
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie zo 16.5.2011
(č. l. 51) v celom rozsahu, ktoré odôvodnil v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f ) O.s.p. Podľa
jeho názoru odporca i krajský súd vec nesprávne právne posúdili.
Podľa názoru navrhovateľa plná moc v úverovej zmluve spĺňa všetky náležitosti
vyžadované Občianskym zákonníkom, a keďže bola splnená zákonom predpísaná písomná
forma, možno ju považovať za platnú. Vyplýva z nej jednoznačný zámer dlžníka splnomocniť
Mgr. Kušníra pre prípad insolventnosti dlžníka na uzatvorenie záložnej zmluvy
k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka. V čase podpisu navrhovateľ nevyžadoval
od dlžníka predloženie listov vlastníctva, pretože od podpisu úverovej zmluvy
po insolventnosť často ubehne dlhšie časové obdobie a dochádza k rýchlym prevodom
nehnuteľností za účelom ukracovania veriteľa.
Na platnosť procesno-právneho splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia
nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú
identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, a to najmä v prípade, ak z obsahu
dohody o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený
zriaďovať záložné právo ku všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu. Plná moc je
platným právnym úkonom, pretože je v písomnej forme, konajúce osoby pripojili svoje
podpisy na jednej listine a z udeleného plnomocenstva je zrejmý rozsah zástupcovho
oprávnenia konať v mene a na účet zastúpeného.
4
K obmedzeniu voľby dlžníka na výber splnomocneného zástupcu uviedol, že dlžník
neprejavil svoj nesúhlas s Mgr. Kušnírom, neodmietol udelenie takejto plnej moci, ani túto
plnú moc neskôr neodvolal.
Krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď vyslovil, že rozhodnutie odporcu bolo
zákonné, pretože podľa navrhovateľa sú Úverová zmluva, Udelené plnomocenstvo,
ako aj Záložná zmluva platné.
Podľa názoru navrhovateľa, ak mala správa katastra pochybnosti o platnosti
splnomocnenia, mala konanie prerušiť a zaobstarať si podklad pre rozhodnutie. Obdobne mal
postupovať aj súd v rámci súdneho konania.
Správny orgán nerešpektoval rovnosť účastníkov a ustanovil sám seba do funkcie
ochrancu práv dlžníka. Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne
a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a navrhovateľ
ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného
práva. Uvedené neznamená automatickú možnosť uspokojenia svojej pohľadávky.
Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok
krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie
konanie. Zároveň žiadal o uloženie povinnosti odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy
konania.
IV.
Odvolanie zúčastneného
Proti rozsudku krajského súdu sa včas odvolal aj zúčastnený A. (č. l. 63). Uviedol, že
nesúhlasí s tým, aby mu bol zobratý byt, kvôli tomu, že nesplatil pôžičku 9 000,-Sk. Neplatil
ju, lebo vážne ochorel a teraz je ochotný ju splatiť. Žiadal, aby o veci rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky.
5
V.
Vyjadrenie odporcu
Odporca sa k podanému odvolaniu proti rozsudku krajského súdu vyjadril listom
z 13.6.2011, v ktorom uviedol, že plne súhlasí s rozhodnutím krajského súdu. K odvolaniu
pána N. uviedol, že je jasné, že ten zjavne nepochopil, že rozhodnutie vydané odporcom
a rozhodnutie krajského súdu je v jeho prospech, keďže vklad bol zamietnutý. Odvoláva sa
voči exekúcii na jeho majetok a podľa obsahu ide o vyjadrenie, ktoré podporuje rozhodnutie
krajského súdu.
VI.
Právne názory odvolacieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
podľa § 212 zákona O.s.p. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s O.s.p. odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania (§ 250ja ods. 2 v spoj. s ust. 250l ods. 2) jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je
vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom
uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší
súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom rozsahu
a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu
s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí
6
iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku
a doplnenia svojich odlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2
O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie
dôvody).
Zo zrekonštruovaného administratívneho spisu Najvyšší súd zistil, že navrhovateľ
uzavrel zmluvu o úvere dňa 23.11.2007 v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako
veriteľ s dlžníkom A.. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 9 000,-Sk, dlžník
sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 17 520,-Sk. Zo spisu ďalej vyplýva,
že dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra aby za účelom zabezpečenia jeho
záväzku voči veriteľovi na základe úverovej zmluvy uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu.
Nehnuteľnosť, ktorej sa záložná zmluva týkala, je v bezpodielovom spoluvlastníctve
dlžníka A. a jeho bývalej manželky A.. Tá však nebola účastníčkou spomínanej záložnej
zmluvy, nikdy nedala manželovi súhlas podľa § 145 OZ. Neplatnosti záložnej zmluvy sa
dovolala v súlade s § 40a OZ, prejavom vôle adresovaným všetkým účastníkom záložnej
zmluvy. V takomto prípade sa nevyžaduje výrok súdu o neplatnosti právneho úkonu.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.
Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam
správnych orgánov.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie
§ 250j ods. 5 platí obdobne.
Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je
geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach
k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve
zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva
7
a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva
k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku
obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom,
ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej len „právo
k nehnuteľnosti“). Kataster slúži ako aj informačný systém, najmä na ochranu práv
k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä
pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu,
na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu
národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok ako aj chránených území
a prírodných výtvorov a budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2
katastrálneho zákona).
V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom
vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
Podľa § 16 ods. 2 veta prvá katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu
správu na úseku katastra v územnom obvode okresu.
Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené
v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 28
ods. 2 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa
alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa odseku 3 § 28 citovaného zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.
V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra.
Podľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu
je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo
k nehnuteľnosti. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2
katastrálneho zákona).
8
V zmysle § 30 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne
a obsahuje:
a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,
b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,
c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť
právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych
úkonov, označia sa všetky právne úkony,
d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má
byť vkladom dotknuté, zapísané v katastri,
e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu
na iné osoby podľa osobitného predpisu.
Podľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä:
a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra,
v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia,
b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo
k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,
d) geometrický plán,
e) ocenenie nehnuteľností,
f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická
osoba,
g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis
splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,
h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod
podľa osobitného predpisu.
Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy,
a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený
v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné
a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
9
Podľa ods. 2 § 31 citovaného zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada
správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.
Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené správa
katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti
návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.
Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda
právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno
podať opravný prostriedok. Správa katastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia
o povolení vkladu všetkým účastníkom konania (§ 31 ods. 7 katastrálneho zákona). V zmysle
§ 8 správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania.
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na správe katastra,
ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra
podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.
Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996
Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, pri skúmaní
platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje
zákonom alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým mravom a to najmä, či
a) účastník bol spôsobilý na právne úkony,
b) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným
zástupcom,
c) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme
notárskej zápisnice,
e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom
na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje,
f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu
s nehnuteľnosťou, a či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní
s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.
10
Najvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách vyššie citovaných ustanovení
katastrálneho zákona a vyhlášky preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel
k záveru, že odporca ako orgán verejnej moci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom
(condicio sine qua non). Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv
k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych
inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou úpravou v Slovenskej republike
sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam vyžadujú dva úkony.
Prvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania (napr. podľa
Občianskeho a obchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa
hmotného práva. Ďalším úkonom je rozhodnutie správy katastra, ako správneho orgánu
podľa katastrálneho zákona, ktorým sa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného
práva do katastra. Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená,
že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom
do katastra. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu
a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv
k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie
o povolenie vkladu je miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza
nehnuteľnosť.
Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu
účastníka konania, pričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu,
na základe ktorého sa vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má
účastník vkladového konania spolu s návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu
vkladového konania správa katastra ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v ustanovení
§ 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách
ustanovenia § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.
To znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup,
pri ktorom správa katastra ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov
podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. posudzuje
11
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho
procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu
na vklad.
Podľa § 40a ods. 1 OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon
za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore
so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom
odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 145 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý
z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.
Dovolať sa neplatnosti právneho úkonu je možné aj mimo súdneho konania,
a to prejavom vôle adresovaným ostatným účastníkom právneho vzťahu, pričom právne
účinky dovolania nastanú okamihom, keď prejav oprávneného dôjde ostatným účastníkom
právneho úkonu. Krajský súd preto správne potvrdil rozhodnutie správneho orgánu, ktorý
z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností.
Pokiaľ ide o námietky navrhovateľa obsiahnuté v odvolaní, Najvyšší súd sa k nim
nebude vyjadrovať, nakoľko tie sú v prejednávanej veci irelevantné. Je zrejmé, že ide
o odvolanie, ktoré je vytvorené podľa vzoru, ktorý je používaný v prípadoch kedy správa
katastra zamietne návrh na vklad záložného práva na základe záložnej zmluvy z dôvodov,
že plnomocenstvo nie je dostatočne určité, keďže neobsahuje presnú špecifikáciu
nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zálohu, alebo že bola dlžníkovi obmedzená voľba
na výber advokáta, prípadne že úverová zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi,
vzhľadom na nepomer pohľadávky a predmetu zálohu. V tomto prípade ale správa katastra
zamietla návrh na vklad z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy, vzhľadom na to, že manželka
dlžníka sa platne dovolala neplatnosti tohto právneho úkonu, nakoľko neposkytla manželovi
12
súhlas s uzavretím záložnej zmluvy. Väčšinu skutočností namietané v odvolaní, rozhodnutie
správneho orgánu, ani rozhodnutie krajského súdu neobsahujú.
Čo sa týka odvolania zúčastneného, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,
že odvolanie môže podať len ten účastník, ktorému nebolo rozhodnutím súdu prvého stupňa
v celom rozsahu vyhovené, prípadne ktorému bola rozhodnutím spôsobená určitá ujma
na jeho právach. Neprihliada sa na subjektívne presvedčenie účastníka konania,
ale na objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená ujma, ktorú možno
odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia. Z rozhodnutia odporcu,
ako aj z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že bolo rozhodnuté v prospech zúčastneného,
vzhľadom na to, že odporca svojim rozhodnutím zamietol návrh na vklad záložného práva
týkajúci sa nehnuteľností v jeho vlastníctve a krajský súd následne toto rozhodnutie odporcu
potvrdil.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení námietok navrhovateľa ako aj argumentácie odporcu, s osvojením
si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2
O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný
záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná
možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava vzťahov
týkajúcich sa evidencie nehnuteľností vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo
potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov
nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa
§ 224 ods. 1 v spojitosti s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému
navrhovateľovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.
13
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 14. februára 2012
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová