Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
88a/383397.fee6a2.pdf
PDF · 114.89 KB
No categories available
10Sžr/69/2011
Najvyšší súd 10Sžr/69/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD.
a JUDr. Milana Moravu v právnej veci navrhovateľky Ing. M. F., rod. O., nar. X.,
bytom K., proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Poprad, Partizánska
690/87, za účasti Slovenského pozemkového fondu, so sídlom Búdková 36, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu Č.j. 2010/305/3147-RV zo dňa
16. decembra 2010, o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
č. k. 6Sp/2/2011 - 19 zo dňa 15. marca 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. 6Sp/2/2011 - 19 zo dňa 15. marca 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie odporcu
zo dňa 16.12.2010 č. 2010/305/3147-RV podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/, § 2501
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a vrátil vec odporcovi
na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z predloženého
administratívneho spisu je nepochybné, že navrhovateľka písomným podaním zo dňa
22.12.2004 požiadala o navrátenie vlastníctva k pozemku. V tejto žiadosti doslovne
uviedla: „Po zvážení využívam možnosť a horemenovaná posielam túto žiadosť ako
jediná dedička po mojom nebohom otcovi J. O. Jedná sa o katastrálne územie S.,
parcela číslo X., druh pozemku: podľa pozemnoknižnej vložky č. X. kapustnica,
výmera 718 m2. Spoluvlastnícky podiel na tomto pozemku nebol, lebo mám originál
darovacej zmluvy, ktorou starý otec môjho otca mu tento pozemok daroval ako
svadobný dar. Listinu, ktorou pôda prešla na štát, nemám. Len na výpise
pozemnoknižnej vložky č. X., v ktorých viacerých nehnuteľnostiach mal nebohý otec
spoluvlastnícky podiel je poznámka konfiškované podľa dekrétu číslo 104/1945 Sb. n.
SNR. Potrebné doklady predložím.“ Obvodný pozemkový úrad v Poprade následne
vyzval navrhovateľku, aby predložila vyvlastňovacie rozhodnutia, na základe ktorých
prešli nehnuteľnosti na štát alebo inú právnickú osobu, úmrtné listy, prípadne dedičské
rozhodnutie pôvodných vlastníkov, rodné listy oprávnených osôb, doklady o štátnom
občianstve oprávnených osôb, pozemnoknižné vložky a aktuálnu identifikáciu parciel,
na ktoré si uplatňuje nároky, vyplnené čestné prehlásenie s vyznačením, či
za vyvlastnené nehnuteľnosti bola poskytnutá finančná náhrada, resp. náhradný
pozemok. Navrhovateľka v podaní zo dňa 23.8.2006 uviedla, že rozbehla vybavovanie
dokladov podľa výzvy zo dňa 18.4.2005 a z jej ďalšieho podania z 20.10.2006
vyplýva, že predložila pozemnoknižné vložky a aktuálnu identifikáciu parciel, ktoré jej
boli doručené Katastrálnym úradom v Poprade. Následne Obvodný pozemkový úrad
v Poprade rozhodnutím zo dňa 5.3.2003 č.j. 686/508/2009/RV okrem iného rozhodol,
že navrhovateľke ako oprávnenej osobe priznáva právo na náhradu za nehnuteľnosti
v k.ú. S., pozemnoknižná vložka X., mpč. X., X., X., v pozemnoknižnej vložke č. X.,
mpč. X., X., a to v pozemnoknižnej vložke č. X. podiel 7/12 a v pozemnoknižnej
vložke č. X. podiel v 1/6, pričom v odôvodnení tohto rozhodnutia správny orgán
uviedol, že navrhovateľka si žiadosťou zo dňa 28.12.2004 uplatnila ako oprávnená
osoba nárok po nebohom otcovi J. O. ako jediná dedička na Obvodnom pozemkovom
úrade v Poprade na pozemky, ktoré boli pôvodne vedené v pozemnoknižnej vložke
č. X. a X., k.ú. S., a ktoré boli skonfiškované jej otcovi, pôvodnému vlastníkovi J. O.
Preto ak správny orgán v preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 16.12.2010 tvrdí, že
navrhovateľka si reštitučný nárok vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným
v pozemnoknižnej vložke č. X., k.ú. S. neuplatnila, jeho závery sú zmätočné
a nesprávne. Rešpektovanie základných zásad správneho konania je primárnou
povinnosťou správneho orgánu, pričom z vyššie uvedených skutočností je
nepochybné, že správny orgán podľa týchto zásad nepostupoval, navyše sám vyzval
po lehote 31.12.2004 navrhovateľku na odstránenie vád podania, neargumentoval
vo svojom prvom rozhodnutí, že navrhovateľka nesplnila podmienky § 5 ods. 1 a že
v zákonom ustanovenej lehote zároveň nepreukázala skutočnosti podľa § 3 a dokonca
v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že splnila podmienky § 5 zákona č. 503/2003
Z.z. a akceptoval predloženie pozemnoknižných výpisov z vložiek č. X. a X., k.ú. S.
po uplynutí prekluzívnej lehoty. Okrem toho súd považoval napadnuté rozhodnutie aj
za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.
Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ v spojení
s ust. § 2501 ods. 2 a § 250q od. 2 OSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec
odporcovi na ďalšie konanie s tým, že pri novom rozhodnutí má vychádzať
zo skutočnosti, že navrhovateľka si uplatnila reštitučný nárok aj vo vzťahu
k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. X., k.ú. S. a rozhodnutie
má vydať na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a náležite a presvedčivo
odôvodnené.
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l
ods. 2 OSP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože úspešná
navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odporca
odvolanie; namietal, že krajský súd v konaní preskúmaval nie rozhodnutie
č.j 2010/305/3147 – RV zo dňa 16.12.2010, ale jeho predchádzajúce rozhodnutie
č.j. 686/508/2009 RV z 5.3.2009, ktoré bolo krajský súdom právoplatne zrušené.
Nesúhlasí s právnym názorom krajského súdu, že si navrhovateľka uplatnila nárok aj
na mpč. pôvodne vedených v PKV č. X. k.ú. S. a s týmto názorom odporcu sa stotožnil
aj Slovenský pozemkový fond. Zo strany navrhovateľky nešlo o uplatnenie
reštitučného nároku aj na mpč. pôvodne vedené v PKV č. X. k.ú. S., ale na poukázanie
dôsledku odňatia podľa § 3 ods. 2 zákona, preto v tomto smere je názor krajského súdu
nesprávny.
Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil
v celom rozsahu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP),
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 OSP. Po zistení,
že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 OSP)
a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s
ods. 2 OSP odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nemožno
priznať úspech. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa ust. § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
15.02.2012 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).
Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu, ktorým bolo
zrušené rozhodnutie odporcu zo dňa 16.12.2010 č. 2010/305/3147-RV a vec mu bola
vrátená na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ OSP,
po tom, čo krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo pre nedostatok dôvodov.
Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal, či odvolacie námietky
odporcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
Z administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľka si podaním
doručeným odporcovi dňa 28.12.2004, uplatnila ako oprávnená osoba právo
na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území S. podľa zákona č.
503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na
usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. V konaní bol
sporný rozsah nehnuteľností, ktorých sa mal uplatnený reštitučný nárok týkať.
Skutkový stav v tomto smere je podrobne popísaný v odôvodnení rozhodnutia
krajského súdu, preto naň odvolací súd v podrobnostiach odkazuje. Sporným zostalo,
či krajský súd pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti neprávoplatnému
rozhodnutiu odporcu zo dňa 16.12.2010 č. 2010/305/3147-RV mohol prihliadať aj
na predchádzajúce rozhodnutie správneho orgánu vydané v tejto veci, ktoré krajský
súd svojím predchádzajúcim rozhodnutím zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie
konanie. Odvolací súd v tomto smere považoval postup krajského súdu za správny
a zákonný, pretože predmetom súdneho konania nie je len preskúmanie samotného
rozhodnutia odporcu, ale aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a to od momentu
uplatnenia nároku.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci krajským súdom,
ktoré vo svojom odôvodnení naozaj podrobne odôvodnil a na ktoré odvolací súd
v zmysle § 219 ods. 2 OSP odkazuje a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia iba
poukazuje na ustálenú judikatúru ústavného súdu, ktorý vo svojich nálezoch
opakovane zdôrazňuje, že uplatnenie reštitučných predpisov má za cieľ obnoviť
oprávneným osobám ich pôvodné vlastnícke vzťahy, prípadne poskytnúť náhradný
pozemok alebo finančnú náhradu, pričom je potrebné, aby orgány, ktoré rozhodujú
o reštitučných nárokoch oprávnených osôb, pristupovali k interpretácii reštitučných
zákonov s určitou veľkorysosťou a nemalo by dochádzať k neústretovému
formalistickému prístupu.
Preto pokiaľ správny orgán aj po uplynutí prekluzívnej lehoty na uplatnenie
reštitučných nárokov podľa citovaného zákona umožnil navrhovateľke doplnenie jej
pôvodného podania (dokonca ju na doplnenie sám vyzval) a pri svojom prvom
rozhodnutí považoval za uplatnené nároky k pozemkom, ktoré boli pôvodne vedené
v pozemnoknižnej vložke č. X. aj X., k.ú. S. a ktoré boli skonfiškované jej otcovi,
pôvodnému vlastníkovi J. O., musí z tohto právneho posúdenia vychádzať aj
pri novom rozhodnutí.
Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je vecne správny, bol vydaný na základe dostatočne zisteného
skutkového stavu a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, preto ho podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 OSP
v spojení s § 246c ods. 1, § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom ich
náhradu nepriznal, pretože úspešnej navrhovateľke v odvolacom konaní nevznikli
žiadne trovy a odporca na ne nemá zákonný nárok.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 15. februára 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková