Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžd/17/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana

Moravu v právnej veci žalobcu: Mgr. J. H., nar. X., bytom S., právne zastúpený

JUDr. M. M., advokátom so sídlom B., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo PZ

v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, Pionierska ul. č. 33, Prešov, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: KRP-102-4/DI-2-2008 zo dňa 13.6.2008, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -25 zo dňa 14.12.2010,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č. k. -25 zo dňa 14. decembra 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania rozhodnutia Krajského riaditeľstva policajného zboru v Prešove, Krajského

dopravného inšpektorátu č.p. KRP-102-4/DI-2-2008, ktorým tento zamietol odvolanie

žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Humennom,

Okresného dopravného inšpektorátu č.p. ORP-P-665/DI-3-2007 a č.p. ORP-P-11/DI-3-2008

ako vecne správne. Týmto rozhodnutím bol žalovaný uznaný vinným za porušenie

ustanovenia a , čím spáchal

priestupok podľa a

Priestupkov podľa sa žalobca mal

dopustiť, keď ako vodič motorového vozidla dňa 17.11.2007 o 2:20 hod. v Humennom

na Chemlonskej ulici sa na výzvu policajnej hliadky odmietol podrobiť dychovej skúške

na alkohol a tiež ďalej tak, že dňa 30.11.2007 o 20:30 hod. na ulici SNP Humenné nevykonal

na výzvu dychovú skúšku na alkohol predpísaným spôsobom, pričom v obidvoch prípadoch

nežiadal, aby bola vykonaná krvná skúška. Na základe uvedených skutkov bola žalobcovi

uložená pokuta vo výške 15.000,- Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18

mesiacov.

Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ako aj

prvostupňového správneho orgánu a po oboznámení sa so spisom žalovaného dospel k záveru,

že je nepochybne preukázané, že žalobca sa dňa 17.11.2007 a následne dňa 30.11.2007

odmietol podrobiť dychovej skúške na zistenie alkoholu a dychovú skúšku maril. Účastník

cestnej premávky musí predpokladať, že príslušníkmi policajného zboru bude pri vedení

motorového vozidla podrobený dychovej skúške a teda ak tvrdenie o nepriaznivom

zdravotnom stave má byť založené na objektívnom podklade, potom jeho povinnosťou bolo

mať potvrdenie lekára o nepriaznivom zdravotnom stave, na základe ktorého by sa mohol

vyhnúť podozreniu, že jeho správanie pri odmietnutí dychovej skúšky je účelové. Žalobca

takéto potvrdenie policajnej hliadke nepredložil ani nevyvinul žiadnu iniciatívu k tomu,

že takýto doklad je schopný a ochotný predložiť ako dôkaz na potvrdenie svojich námietok

v primeranom čase. K námietke žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave krajský

súd poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR č. , z ktorého vyplýva,

3

že povinnosť zistiť skutočný stav veci nad rámec rozsahu vlastného zisťovania podľa § 32

o správnom konaní má správny orgán len v rozsahu dôvodov

a skutočností, ktoré obvinený z priestupku v priebehu správneho konania uviedol.

Zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť povinnosť správneho orgánu, aby sám

domýšľal relevantné právne dôvody svedčiace v prospech obvineného z priestupku, ktoré

tento neuplatnil. Tak ako uviedol žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, že žalobca do zápisnice

z ústneho pojednávania o priestupkoch neuviedol na svoju obhajobu žiadne skutočnosti sa

táto okolnosť javila nespochybniteľná.

Podľa názoru krajského súdu správne orgány vychádzali zo spoľahlivo zisteného

skutkového stavu veci a rozhodnutie žalovaného je jednoznačné a presvedčivé. V odôvodnení

sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu a je z neho zrejmé akými

úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití konkrétnych

právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Zároveň sa správny orgán aj dostatočne

presvedčivo vyrovnal s námietkami žalobcu a s jeho vyjadrením k podkladom rozhodnutia.

Za nedôvodnú považoval súd aj námietku žalobcu vo vzťahu k výške uloženej sankcie.

Tak ako uviedol žalovaný z obsahu administratívneho spisu evidenčnej karty vodiča je

nepochybné, že žalobca nie je disciplinovaným vodičom.

Na základe ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že v prípade

správneho uváženia je súd oprávnený preskúmať len to, či došlo k výberu z niektorých

dovolených možností ale výber sám zásadne prieskumu nepodlieha. Preskúmanie sa vykoná

podľa kritérií, ktoré pre správne uváženie uvádza zákon a ktoré tvoria nevyhnutné východiská

pre výsledok správneho uváženia premietnutý do rozhodnutia správneho orgánu. Určenie

výšky pokuty v rámci určitého rozpätia je vecou voľného uváženia. Voľná úvaha aj

pri ukladaní pokuty je myšlienkovým procesom, v rámci ktorého má správny orgán brať

do úvahy závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky,

lebo pokuta musí spĺňať nielen požiadavku represie ale aj preventívny účel s prognózou

budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby.

Na základe uvedených dôvodov dospel prvostupňový súd k záveru, že rozhodnutie

a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom.

4

O trovách prvostupňového konania súd rozhodol podľa

a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo žalobca v konaní nemal úspech.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, pričom v odvolaní namietal,

že pri prvom priestupku dňa 17.11.2007 po odmietnutí dychovej skúšky zo zdravotných

dôvodov nebol hliadkou na mieste poučený o možnosti podrobiť sa krvnej skúške alebo

lekárskemu vyšetreniu na alkohol a ani vyzvaný na vykonanie takejto skúšky. V druhom

prípade, v prípade priestupku zo dňa 30.11.2007 žalobca neodmietol vykonanie dychovej

skúšky na alkohol ani na vzhľadom neustále pretrvávajúce zdravotné problémy s kašľom

a pocitom dychovej nedostatočnosti, ako aj vzhľadom na to, že je tuhý fajčiar, vykonal ju

niekoľkokrát, vždy s negatívnym výsledkom na alkohol, pričom hliadkou mu bolo oznámené,

že ju nevykonal správne. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca bez vlastného zavinenia nebol

pre zdravotné problémy schopný vykonať riadne dychovú skúšku na alkohol v krvi a ani

nebol vyzvaný policajnou hliadkou na vykonanie krvnej skúšky. Policajnú hliadku však

požiadal o vykonanie skúšky na alkohol, jej vykonanie mu však hliadkou bez vysvetlenia

nebolo umožnené. Po poučení napísal žalobca svoje vyjadrenie k vykonanej dychovej skúške

a ochote vykonať krvnú skúšku do správy o objasnení priestupkov a túto podpísal.

Pretože žalobca v prvom prípade nebol vyzvaný na vykonanie krvnej skúšky alebo

lekárskeho vyšetrenia, v druhom prípade mu ich vykonanie nebolo umožnené, hoci o to

výslovne žiadal, je potom nesprávna úvaha žalovaného, že žalobca spáchal priestupok podľa

tým, že porušil povinnosť podľa

písm. c/ nakoľko žiadnu výzvu na vykonanie krvnej skúšky alebo

lekárskeho vyšetrenia nedostal a teda ju nemohol odmietnuť, a preto je nesprávne rozhodnutie

žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým ho uznal

za vinného zo spáchania priestupku podľa .

Žalovanému tiež možno vytknúť, že pri rozhodnutí o druhu a výmere sankcie zobral

ako priťažujúcu okolnosť fakt, že žalobca si nebol vedomý spáchania priestupku, ktorý mu

bol kladený za vinu, teda, že si ju nepriznal, svoju vinu. Takáto úvaha správneho orgánu je

v rozpore s , podľa ktorej žalobcu k výpovedi ani k priznaniu nemožno donucovať.

Taktiež žalovaný nezdôvodnil, aké konkrétne skutočnosti ohľadne spôsobu spáchania

priestupku, jeho následkov a okolností, za ktorých bol spáchaný, prípadne zavinenia,

5

pohnútky a osoby páchateľa, pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vzal do úvahy a akými

úvahami sa riadil pri hodnotení.

Žalovaný v odvolacom konaní doplnil dokazovanie o vysvetlenie policajtov

vykonávajúcich zákroky. To čo uvádzajú policajti hliadky v prvom prípade v zápisnici nie je

pravda a je to v rozpore s tým, ako kontrola prebehla, kontrolu vykonával len jeden policajt,

ostatní dvaja pri žalobcovi neboli a teda nemohli byť priamo svedkami komunikácie medzi

policajtom a žalobcom. Po odmietnutí dychovej skúšky nebol žalobca policajtom na mieste

poučený o možnosti podrobiť sa aj krvnej skúške alebo lekárskemu vyšetreniu. Predtlač

poučenia na tlačive o tom, že žalobca bol poučený neznamená, že toto poučenie sa skutočne

žalobcovi dostalo. Záznam, že „Odber krvi nežiada“ je nepravdivý a tiež neznamená,

že žalobca bol vyzvaný na krvnú skúšku, nakoľko nie je povinnosťou vodiča žiadať sa

na krvnú skúšku, ale je povinnosťou policajta ho na to vyzvať, v čom je významný rozdiel.

Aj v druhom prípade postupovali policajti hliadky tak, že kontrolu vykonával len

jeden policajt, druhý sedel v aute a teda nemôže byť svedkom toho, ako prebiehala kontrola.

Žalobcovi sa nedostalo poučenia a nebol vyzvaný na odber krvi, nebola mu zakázaná jazda,

nakoľko mu policajt umožnil nasadnúť do auta a odísť. V zápisnici, ktorú žalobca podpísal,

neboli zarámčekované slová odber krvi nežiada a rovnako, čo sa týka poučenia, toto nebolo

poskytnuté a výzvu na vykonanie krvnej skúšky mu policajt nedal.

Výpovede policajtov považuje za nepravdivé a zavádzajúce, sú podozrivo zhodné,

nadiktované ako z príručky. Podľa žalobcu sa nimi snažili zastrieť skutočnosť, že si

pri výkone kontroly nesplnili svoje povinnosti v súlade so zákonom na škodu žalobcu. Ich

výpovede sú v rozpore s tým, čo uviedol policajt do správy o priestupku.

Na základe uvedeného má žalobca za to, že prvostupňový súd sa nedostatočným

spôsobom vysporiadal s otázkou, akým spôsobom bola vykonávaná kontrola žalobcu,

či nedošlo k manipulácii so zápisnicami o objasňovaní priestupku, či mal policajný orgán len

poučiť žalobcu, alebo ho aj vyzvať na odber krvi za účelom zistenia alkoholu a prečo bol

v jednom prípade žalobcovi hliadkou neumožnený odber krvi aj keď tento žiadal.

Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu

v Prešove zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( v spojení

), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec

prejednal podľa v spojení s a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu

žalobcu nie je možné vyhovieť.

Z obsahu predložených spisov najvyšší súd zistil, že rozhodnutím Krajského

riaditeľstva policajného zboru v Prešove č.k. KRP-102-4/DI-2-2008 bolo zamietnuté

odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Humennom,

Okresného dopravného inšpektorátu č.k. ORP-P-665/DI-3-2007a č.k. ORP-P-11/DI-3-2008,

ktorým podľa § 22 zákona o priestupkoch bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 15.000 Sk

a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov.

Skutkov kladených žalobcovi za vinu sa mal tento dopustiť tak, že dňa 17.11.2007

v Humennom na ulici Chemlonskej o 2:20 hod. sa odmietol podrobiť dychovej skúške

na alkohol, kde bol poučený, podľa potreby aj opakovane, o spôsobe vykonania krvnej skúšky

elektronickým prístrojom, o práve požiadať o odber krvi a následne bol upozornený,

že náklady na vykonaný odber krvi a na jeho žiadosť bude hradiť z vlastných prostriedkov.

Z tejto správy vyplýva, že na odber krvi sa nežiadal a ďalšia jazda mu bola zakázaná.

Zo správy je tiež zrejmé, že žalobca podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch nepodal žiadne

vysvetlenie, odmietol sa vyjadriť a správu podpísať. Ďalej bolo žalobcovi kladené za vinu,

že dňa 30.11.2007, keď bol príslušníkmi polície ako vodič zastavený a kontrolovaný, tiež bol

vyzývaný na podrobenie sa dychovej skúške. Aj po poučení a praktickom znázornení

dychovú skúšku nevykonal predpísaným spôsobom na zistenie požitia alkoholických nápojov

a nemal pri sebe vodičský preukaz. Z tejto správy tiež vyplýva, že dychová skúška bola

vykonávaná v počte 4x, pričom prístroj na vykonanie dychovej skúšky stále vykazoval 0,

avšak hliadkou PZ bolo oznámené žalobcovi, že ju nevykonal správne. Žalobca sa pritom

na odber krvi a lekárske vyšetrenie nežiadal, pričom na mieste bolo zistené, že nemá pri sebe

vodičský preukaz.

Podľa zákona o priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky § 22

ods. 1 písm. f/ stanovuje, že priestupku sa dopustí ten, kto ako vodič sa odmietne podrobiť

vyšetreniu na zistenie alkoholu, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorý určí

objemové percento alkoholu v krvi, alebo ak sa odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu

odberom a vyšetrením krvi, alebo iného biologického materiálu, či je ovplyvnený alkoholom

7

alebo inou návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom

pre jeho zdravie. Podľa vyšetrenie na zistenie alkoholu sa

vykonáva dychovou skúškou prístrojom, ktorým sa určí objemové % alkoholu v krvi. Ak sa

osoba odmietne podrobiť takémuto vyšetreniu, možno vykonať lekárske vyšetrenie odberom

a laboratórnym vyšetrením krvi, alebo iného biologického materiálu. Ak osoba odmieta takéto

lekárske vyšetrenie, stupeň opilosti určí lekár podľa medicínskych klinických príznakov.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnenie obmedziť len na konštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so závermi krajského súdu,

že v predmetnej veci bolo potrebné rozhodnutie žalovaného ako vecne správne potvrdiť,

keďže tento správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil. Na doplnenie záverov

prvostupňového súdu najvyšší súd dodáva, že obrana žalobcu sa javí zjavne účelovou v snahe

vyhnúť sa postihu za priestupky kladené mu za vinu.

Ohľadne priestupku zo dňa 17.11.2007 spochybňuje jednoznačne postup žalobcu

okolnosť, že odmietol podpísať správu o objasňovaní priestupku, kde mohol ním namietané

skutočnosti uviesť a do budúcna s nimi v správnom konaní argumentovať. Keďže tak

nepostupoval absolútne znehodnovernil svoje tvrdenia o priebehu a vykonaní kontroly a svoje

tvrdenie o zdravotnom stave. Tu treba poznamenať, že žalobca ani neskôr v priebehu

správneho konania nedokumentoval hodnovernou lekárskou správou, alebo iným

hodnoverným dokladom tvrdenie o svojom zdravotnom stave.

To isté platí aj v prípade okolností šetrenia priestupku zo dňa 30.11.2007. Žalobca

v správe o objasňovaní priestupku nenamietal svoj zdravotný stav a ani z neho nevyplýva jeho

tvrdenie, že sa sám žiadal na odber krvi.

Z výpovedi svedkov B., R., T., S. a A. zhodne vyplýva, že žalobca bol poučený

o možnosti žiadať odber krvi, pričom podľa svedkov žalobca túto možnosť odmietol.

V danom prípade vzhľadom na konštatovanie tejto okolnosti, keďže žalobca odmietol

vykonanie krvnej skúšky je bezpredmetné skúmať terminológiu významu slovných spojení či

8

žalobca bol vyzvaný konajúcim orgánom na podrobenie sa odberu skúšky krvi alebo bol

poučený o možnosti vykonať skúšku na prítomnosť alkoholu odberom krvi, keďže žalobca

takýto postup odmietal. Žalobca ako vodič je povinný ovládať predpisy, ktoré upravujú

povinnosti vodičov ako aj následky nimi spojené a odmietnutím odberu krvi musel vedieť, že

sa vystavuje zákonným následkom.

Súd nemá dôvod pochybovať o hodnovernosti výpovedí 5 príslušníkov policajného

zboru, ktorý v dvoch prípadoch nezávisle od seba kontrolovali žalobcu pri vedení motorového

vozidla. Žalobca žiadnym závažným spôsobom nespochybnil hodnovernosť ich výpovedí.

Ohľadne výšky uloženej sankcie je aj odvolací súd toho názoru, že konajúce správne

orgány pri ustálení skutkového stavu dostatočne uvážili kritériá, na základe ktorých uložili

výšku trestu za spáchanie priestupku a prihliadli na všetky okolnosti rozhodujúce vo veci.

Určenie výšky pokuty je vecou voľného uváženia, pričom táto voľná úvaha správneho orgánu

bola dostatočne odôvodnená.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa je vecne správne, napadnutý rozsudok podľa § 219 OS potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a tak,

že neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. februára 2012

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková