Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžd/14/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M. H., nar. X., bytom B.,

proti ţalovanému: Krajský dopravný inšpektorát, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru

Bratislava, Špitálska 14, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.p.: KRP-P-

161/DI-BCP-2008 zo dňa 13. januára 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. -25 zo dňa 11.1.2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -25 zo dňa 11. januára 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu proti rozhodnutiu

krajského dopravného inšpektorátu KR PZ Bratislava č.k. KRP-P-161/DI-BCP-2008 zo dňa

13.1.2009, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového

správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu v Bratislava V č.p. ORP-P-1903/V-

OBCP-2008 zo dňa 6.11.2008, ktorým rozhodnutím správny orgán rozhodol o vine a sankcii

za priestupok podľa , a

o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov vo výške 4 000 Sk

ako i zákaz viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 mesiacov.

2

Takto rozhodol prvostupňový súd, keď mal z obsahu pripojených administratívnych

spisov preukázané, ţe ţalobca 13.9.2008 o 17:01 hod. prekročil rýchlosť v obci o 19 km,

počas jazdy nebol riadne pripútaný bezpečnostným pásom ani nestrpel výkon policajta

súvisiaci s jeho oprávnením a z miesta kontroly odišiel. Za tento skutok bol uznaný vinným

zo spáchania priestupku podľa , o priestupkoch

v znení neskorších predpisov. Krajský súd dospel k záveru, ţe toto konanie ţalobcu ako

vyplýva z administratívneho spisu bolo jednoznačne preukázané fotodokumentáciou

radarového systému vozidla ţalobcu BA 039 NJ zo dňa 13.9.2008, pričom

z fotodokumentácie je zrejmé, ţe vozidlo ţalobcu nebolo označené transparentom TAXI.

Z výpovedí svedkov M. H. a npor. R. S. vyplýva, ţe ţalobca odôvodňoval skutočnosť, ţe

nebol pripútaný počas jazdy práve tým, ţe jazdí vozidlom TAXI sluţby. Z výpovede ţalobcu

takisto vyplýva, ţe si bol vedomý prekročenia rýchlosti.

Krajský súd povaţoval za preukázané, ţe ţalobca bol pri ústnom prejednaní priestupku

dňa 23.10.2008 poučený o svojich zákonných právach. Podľa názoru súdu bolo len na ňom,

či tieto svoje práva v priestupkovom konaní vyuţije. V priebehu priestupkového konania

ţalobca ţiadne dôkazy na svoju obhajobu neuviedol a ani nenavrhol vykonať ďalšie

dokazovanie, ktoré by mohlo ovplyvniť rozhodnutie ţalovaného.

Vzhľadom na uvedené krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho

orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup

správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, a preto ţalobu ako nedôvodnú

zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca, prostredníctvom právneho zástupcu,

v zákonnej lehote odvolanie.

V odvolaní poukázal na o správnom konaní, na základe

ktorého účastník konania má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom

a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke a správny orgán je povinný dať

účastníkom konania moţnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu

i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

3

Ďalej poukázal na odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, kde sa

výslovne udáva, ţe „k námietke obvineného, ţe odišiel z miesta kontroly na podnet

nadriadeného policajtov odvolací orgán uvádza, ţe k veci bol vyţiadaný zvukový záznam

telefonátu obvineného. Preskúmaním záznamu odvolací orgán nezistil ţiadne relevantné

skutočnosti, ktoré by viedli k zmene kvalifikácie skutku, prípadne k zmene sankcie.

Z výsluchu policajtov, ktorí po zákonnom poučení vypovedali je zrejmé, ţe obvinenému

vysvetlili, ţe nie je technicky moţné, aby mu na mieste ukázali fotografiu. Radarový systém,

ktorý obvineného nameral, nemá v príslušenstve koncové zariadenie, ktoré preukáţe

na mieste fotografiu motorového vozidla. Obvinenému bolo vysvetlené, ţe fotografie mu

budú predloţené ako dôkaz v správnom konaní na príslušnom dopravnom inšpektoráte.“

Podľa ţalobcu ide o dôkazy, ktoré vykonal odvolací orgán bez moţnosti účasti

obvineného sa k týmto dôkazom vyjadriť a navrhnúť prípadne iné dôkazy. Ďalej mal byť

vypočutý ako svedok nadriadený konajúceho policajta, s ktorým obvinený telefonoval

a konajúci policajt. Uvedeným postupom mu boli odňaté práva obvineného v správnom

konaní. Rozhodnutím a postupom odvolacieho orgánu bol ţalobca ukrátený na svojich

právach a domnieva sa, ţe ak nadriadený konajúceho policajta mu telefonicky oznámil,

ţe z miesta môţe odísť, potom jeho odchod nemoţno sankcionovať. Konajúci policajt tým,

ţe umoţnil ţalobcovi telefonický kontakt s nadriadeným, dal mu dobrovoľne moţnosť riadiť

sa jeho pokynmi a vôľou. Ţalobca vychádzal z princípov nedeliteľnej veliteľskej právomoci

v ozbrojených zloţkách a povaţoval pokyny nadriadeného za pokyny, ktoré treba

uprednostniť pred pokynmi konajúceho policajta. Pri takomto skutkovom stave potom

absentuje subjektívna stránka priestupku, ktorá ţalobcovi kladie za vinu, ţe odišiel z miesta

kontroly, čím nestrpel výkon policajta súvisiaci s jeho oprávnením.

Ďalej ţalobca namietal, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. V časti jeho priestupku týkajúcej sa odchodu z miesta kontroly,

ktorý mu bol takisto kladený za vinu, nebolo vykonané dokazovanie v rozsahu jeho návrhov –

oboznámenie záznamu z telefonického rozhovoru s nadriadeným konajúceho policajta a jeho

výsluch.

Ďalej ţalobca namietal, ţe prvostupňový súd pochybil, keď mu priamo nedoručil

predvolanie na pojednávanie konané dňa 11.1.2011. Došlo k tomu, ţe predvolanie mu odoslal

4

jeho právny zástupca 4.1.2011 a navrhovateľ ho prevzal aţ 14.1.2011, teda aţ po termíne

pojednávania, ktorého sa chcel osobne zúčastniť.

Na základe uvedených skutočností ţalobca ţiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vráti

vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie a zároveň prizná ţalobcovi nárok

na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

K odvolaniu ţalobcu sa dňa 2.3.2011 vyjadril ţalovaný. Uviedol, ţe sa v plnej miere

stotoţňuje s výrokom a odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Námietky ţalobcu poukazujúce na skutočnosť, ţe odvolací správny orgán vykonal

dôkazy bez účasti obvineného a bez jeho moţnosti vyjadriť sa k dôkazom, sú podľa neho

bezpredmetné. V prvostupňovom konaní bol ţalobca oboznámený so všetkými dôkazmi,

vyuţil svoje právo navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení a vyjadril sa v zápisnici

o prejednaní priestupku. Pred vydaním rozhodnutia mal moţnosť vyjadriť sa k jeho

podkladom.

Tvrdenie ţalobcu, ţe nadriadený konajúceho policajta mu telefonicky oznámil,

ţe z miesta môţe odísť a odvolával sa pritom na princípy nedeliteľnej veliteľskej právomoci,

ţalovaný povaţuje za nelogické. Policajt na núdzovej linke 158 nie je nadriadeným

policajtov, ktorí by vykonávali kontrolu v cestnej premávke. V čase výkonu kontroly bol

vodič ako účastník cestnej premávky povinný rešpektovať pokyny a výzvy policajta tak,

ako to upravuje Konajúci správny orgán písomne

poţiadal o vyjadrenie sluţbukonajúceho policajta z linky 158, ktorý so ţalobcom telefonoval.

Úradný záznam je súčasťou prvostupňového spisu.

Vzhľadom na uvedené navrhol ţalovaný odvolanie proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave zamietnuť a napadnutý rozsudok potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného

odvolania ( v spojení s veta prvá ), odvolanie prejednal

5

bez nariadenia pojednávania ( ) a jednomyseľne dospel k záveru,

ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté.

Konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy znamená nezriedka zásah do práv

a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Správne súdnictvo poskytuje súdnu

ochranu pred nezákonným rozhodnutím a postupom orgánov verejnej správy. Moţnosť súdnej

kontroly štátnej moci je nedeliteľným atribútom právneho demokratického štátu. Správne

súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu,

vyţadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Hlavnou úlohou

správneho súdnictva by mala byť ochrana verejných subjektívnych práv a jeho cieľom

predovšetkým ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom potom aj

ochrana zákonnosti.

Povinnosťou súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúce z ustanovenia

znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne

argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného

prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je

preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. V prejednávanom prípade sa krajský

súd dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil ţalobca

v ţalobe, dokonca na ne v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nereagoval, stotoţniac sa

iba s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu. Takýmto postupom súdu

bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

6

Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava

rozhodnutia správneho orgánu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

Aj keď podľa judikatúry tohto súdu netreba reagovať na kaţdý argument účastníkov konania,

súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky

podstatné relevantné argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody

musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu.

Z prvostupňového aj druhostupňového správneho rozhodnutia o priestupku ţalobcu

vyplýva, ţe ţalobcovi bola kladená za vinu okolnosť, ţe ako vodič motorového vozidla

prekročil povolenú rýchlosť v obci a viedol motorové vozidlo rýchlosťou 79 km/hod., počas

jazdy nebol riadne pripútaný bezpečnostným pásom, a nestrpel výkon policajta súvisiaci

s jeho oprávnením a z miesta kontroly odišiel. Za tento skutok mu bola uloţená sankcia:

pokuta vo výške 4000 Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu

na dobu 2 mesiacov.

Z odôvodnenia rozhodnutia správnych orgánov vyplýva, ţe pri určovaní druhu sankcie

a jej výmery správny orgán prihliadol na závaţnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho

následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, pričom zhodnotil aj skutočnosť, ţe ţalobca sa

svojim konaním dopustil viacerých dopravných priestupkov.

Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal s tvrdením ţalobcu,

ţe pri telefonickej komunikácii s „nadriadeným“ policajta mu tento údajne v telefonickom

rozhovore po vysvetlení, prečo mu nemôţu ihneď ukázať fotografiu, z ktorej vyplýva

spáchanie priestupku, dovolil z miesta výkonu policajnej kontroly odísť, hoci posúdenie tohto

tvrdenia je pre prijatie rozhodnutia nepochybne relevantné. Prepis tohto rozhovoru je

súčasťou administratívneho spisu a vzhľadom na ţalobné dôvody bol súd povinný na túto

námietku reagovať.

Posúdenie tejto skutočnosti má nesporný vplyv na zhodnotenie, či ţalobca úmyselne

svojvoľne odišiel z miesta prejednávania priestupku, alebo len povaţoval vec za uzavretú.

Posúdenie tejto otázky je relevantné aj v tom, ţe pri eventuálnom závere v prospech ţalobcu

by tento mohol mať vplyv na zváţenie miery zavinenia ţalobcu a tým aj na výšku uloţenej

sankcie, pretoţe ak by súd toto tvrdenie ţalobcu akceptoval, malo by to za následok zníţenie

počtu priestupkov, ktorých sa mal ţalobca dopustiť.

7

Napriek tomu, ţe ţalobca namietal spáchanie tejto časti priestupku v správnom konaní

ako aj v ţalobe podanej na súd, prvostupňový súd presvedčivo neodôvodnil svoj záver,

ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu bol v súlade so zákonom.

Vzhľadom na uvedené, aj s prihliadnutím na ustálenú judikatúru Ústavného súdu

Slovenskej republiky v otázke nedostatočne odôvodnených rozhodnutí všeobecných súdov,

Najvyšší súd Slovenskej republiky musel napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221

ods. 1 písm. f/ v spojení s a s veta druhá zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie ( ).

V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec v medziach podaného opravného

prostriedku, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami ţalobcu a znova o ňom rozhodne

a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov konania (§ 224

ods. 3 v spojení s veta prvá ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. februára 2012

JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková