Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ee9/383394.2cec72.pdf
PDF · 115.35 KB
No categories available
10Sžd/14/2011
Najvyšší súd 10Sžd/14/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M. H., nar. X., bytom B.,
proti ţalovanému: Krajský dopravný inšpektorát, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru
Bratislava, Špitálska 14, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č.p.: KRP-P-
161/DI-BCP-2008 zo dňa 13. januára 2009, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č. k. 3S/19/2009-25 zo dňa 11.1.2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 3S/19/2009-25 zo dňa 11. januára 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu proti rozhodnutiu
krajského dopravného inšpektorátu KR PZ Bratislava č.k. KRP-P-161/DI-BCP-2008 zo dňa
13.1.2009, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu Okresného dopravného inšpektorátu v Bratislava V č.p. ORP-P-1903/V-
OBCP-2008 zo dňa 6.11.2008, ktorým rozhodnutím správny orgán rozhodol o vine a sankcii
za priestupok podľa § 15 ods. 4 , § 5 ods. 3 a § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 315/1996 Z.z.
o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov vo výške 4 000 Sk
ako i zákaz viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 mesiacov.
Takto rozhodol prvostupňový súd, keď mal z obsahu pripojených administratívnych
spisov preukázané, ţe ţalobca 13.9.2008 o 17:01 hod. prekročil rýchlosť v obci o 19 km,
počas jazdy nebol riadne pripútaný bezpečnostným pásom ani nestrpel výkon policajta
súvisiaci s jeho oprávnením a z miesta kontroly odišiel. Za tento skutok bol uznaný vinným
zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. a/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov. Krajský súd dospel k záveru, ţe toto konanie ţalobcu ako
vyplýva z administratívneho spisu bolo jednoznačne preukázané fotodokumentáciou
radarového systému vozidla ţalobcu BA 039 NJ zo dňa 13.9.2008, pričom
z fotodokumentácie je zrejmé, ţe vozidlo ţalobcu nebolo označené transparentom TAXI.
Z výpovedí svedkov M. H. a npor. R. S. vyplýva, ţe ţalobca odôvodňoval skutočnosť, ţe
nebol pripútaný počas jazdy práve tým, ţe jazdí vozidlom TAXI sluţby. Z výpovede ţalobcu
takisto vyplýva, ţe si bol vedomý prekročenia rýchlosti.
Krajský súd povaţoval za preukázané, ţe ţalobca bol pri ústnom prejednaní priestupku
dňa 23.10.2008 poučený o svojich zákonných právach. Podľa názoru súdu bolo len na ňom,
či tieto svoje práva v priestupkovom konaní vyuţije. V priebehu priestupkového konania
ţalobca ţiadne dôkazy na svoju obhajobu neuviedol a ani nenavrhol vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré by mohlo ovplyvniť rozhodnutie ţalovaného.
Vzhľadom na uvedené krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho
orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade so zákonom, a preto ţalobu ako nedôvodnú
zamietol.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca, prostredníctvom právneho zástupcu,
v zákonnej lehote odvolanie.
V odvolaní poukázal na § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, na základe
ktorého účastník konania má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom
a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke a správny orgán je povinný dať
účastníkom konania moţnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladu
i spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Ďalej poukázal na odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, kde sa
výslovne udáva, ţe „k námietke obvineného, ţe odišiel z miesta kontroly na podnet
nadriadeného policajtov odvolací orgán uvádza, ţe k veci bol vyţiadaný zvukový záznam
telefonátu obvineného. Preskúmaním záznamu odvolací orgán nezistil ţiadne relevantné
skutočnosti, ktoré by viedli k zmene kvalifikácie skutku, prípadne k zmene sankcie.
Z výsluchu policajtov, ktorí po zákonnom poučení vypovedali je zrejmé, ţe obvinenému
vysvetlili, ţe nie je technicky moţné, aby mu na mieste ukázali fotografiu. Radarový systém,
ktorý obvineného nameral, nemá v príslušenstve koncové zariadenie, ktoré preukáţe
na mieste fotografiu motorového vozidla. Obvinenému bolo vysvetlené, ţe fotografie mu
budú predloţené ako dôkaz v správnom konaní na príslušnom dopravnom inšpektoráte.“
Podľa ţalobcu ide o dôkazy, ktoré vykonal odvolací orgán bez moţnosti účasti
obvineného sa k týmto dôkazom vyjadriť a navrhnúť prípadne iné dôkazy. Ďalej mal byť
vypočutý ako svedok nadriadený konajúceho policajta, s ktorým obvinený telefonoval
a konajúci policajt. Uvedeným postupom mu boli odňaté práva obvineného v správnom
konaní. Rozhodnutím a postupom odvolacieho orgánu bol ţalobca ukrátený na svojich
právach a domnieva sa, ţe ak nadriadený konajúceho policajta mu telefonicky oznámil,
ţe z miesta môţe odísť, potom jeho odchod nemoţno sankcionovať. Konajúci policajt tým,
ţe umoţnil ţalobcovi telefonický kontakt s nadriadeným, dal mu dobrovoľne moţnosť riadiť
sa jeho pokynmi a vôľou. Ţalobca vychádzal z princípov nedeliteľnej veliteľskej právomoci
v ozbrojených zloţkách a povaţoval pokyny nadriadeného za pokyny, ktoré treba
uprednostniť pred pokynmi konajúceho policajta. Pri takomto skutkovom stave potom
absentuje subjektívna stránka priestupku, ktorá ţalobcovi kladie za vinu, ţe odišiel z miesta
kontroly, čím nestrpel výkon policajta súvisiaci s jeho oprávnením.
Ďalej ţalobca namietal, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V časti jeho priestupku týkajúcej sa odchodu z miesta kontroly,
ktorý mu bol takisto kladený za vinu, nebolo vykonané dokazovanie v rozsahu jeho návrhov –
oboznámenie záznamu z telefonického rozhovoru s nadriadeným konajúceho policajta a jeho
výsluch.
Ďalej ţalobca namietal, ţe prvostupňový súd pochybil, keď mu priamo nedoručil
predvolanie na pojednávanie konané dňa 11.1.2011. Došlo k tomu, ţe predvolanie mu odoslal
jeho právny zástupca 4.1.2011 a navrhovateľ ho prevzal aţ 14.1.2011, teda aţ po termíne
pojednávania, ktorého sa chcel osobne zúčastniť.
Na základe uvedených skutočností ţalobca ţiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vráti
vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie a zároveň prizná ţalobcovi nárok
na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.
K odvolaniu ţalobcu sa dňa 2.3.2011 vyjadril ţalovaný. Uviedol, ţe sa v plnej miere
stotoţňuje s výrokom a odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
Námietky ţalobcu poukazujúce na skutočnosť, ţe odvolací správny orgán vykonal
dôkazy bez účasti obvineného a bez jeho moţnosti vyjadriť sa k dôkazom, sú podľa neho
bezpredmetné. V prvostupňovom konaní bol ţalobca oboznámený so všetkými dôkazmi,
vyuţil svoje právo navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení a vyjadril sa v zápisnici
o prejednaní priestupku. Pred vydaním rozhodnutia mal moţnosť vyjadriť sa k jeho
podkladom.
Tvrdenie ţalobcu, ţe nadriadený konajúceho policajta mu telefonicky oznámil,
ţe z miesta môţe odísť a odvolával sa pritom na princípy nedeliteľnej veliteľskej právomoci,
ţalovaný povaţuje za nelogické. Policajt na núdzovej linke 158 nie je nadriadeným
policajtov, ktorí by vykonávali kontrolu v cestnej premávke. V čase výkonu kontroly bol
vodič ako účastník cestnej premávky povinný rešpektovať pokyny a výzvy policajta tak,
ako to upravuje § 3 ods. 2 písm. c/ zákona č. 115/1996 Z.z. Konajúci správny orgán písomne
poţiadal o vyjadrenie sluţbukonajúceho policajta z linky 158, ktorý so ţalobcom telefonoval.
Úradný záznam je súčasťou prvostupňového spisu.
Vzhľadom na uvedené navrhol ţalovaný odvolanie proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zamietnuť a napadnutý rozsudok potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal
napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal
bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a jednomyseľne dospel k záveru,
ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,
menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb ako aj
rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté.
Konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy znamená nezriedka zásah do práv
a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Správne súdnictvo poskytuje súdnu
ochranu pred nezákonným rozhodnutím a postupom orgánov verejnej správy. Moţnosť súdnej
kontroly štátnej moci je nedeliteľným atribútom právneho demokratického štátu. Správne
súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu,
vyţadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Hlavnou úlohou
správneho súdnictva by mala byť ochrana verejných subjektívnych práv a jeho cieľom
predovšetkým ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom potom aj
ochrana zákonnosti.
Povinnosťou súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúce z ustanovenia
§ 157 ods. 2 OSP znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného
prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je
preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. V prejednávanom prípade sa krajský
súd dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil ţalobca
v ţalobe, dokonca na ne v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nereagoval, stotoţniac sa
iba s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu. Takýmto postupom súdu
bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom.
Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava
rozhodnutia správneho orgánu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.
Aj keď podľa judikatúry tohto súdu netreba reagovať na kaţdý argument účastníkov konania,
súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky
podstatné relevantné argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody
musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu.
Z prvostupňového aj druhostupňového správneho rozhodnutia o priestupku ţalobcu
vyplýva, ţe ţalobcovi bola kladená za vinu okolnosť, ţe ako vodič motorového vozidla
prekročil povolenú rýchlosť v obci a viedol motorové vozidlo rýchlosťou 79 km/hod., počas
jazdy nebol riadne pripútaný bezpečnostným pásom, a nestrpel výkon policajta súvisiaci
s jeho oprávnením a z miesta kontroly odišiel. Za tento skutok mu bola uloţená sankcia:
pokuta vo výške 4000 Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
na dobu 2 mesiacov.
Z odôvodnenia rozhodnutia správnych orgánov vyplýva, ţe pri určovaní druhu sankcie
a jej výmery správny orgán prihliadol na závaţnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho
následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný, pričom zhodnotil aj skutočnosť, ţe ţalobca sa
svojim konaním dopustil viacerých dopravných priestupkov.
Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nevysporiadal s tvrdením ţalobcu,
ţe pri telefonickej komunikácii s „nadriadeným“ policajta mu tento údajne v telefonickom
rozhovore po vysvetlení, prečo mu nemôţu ihneď ukázať fotografiu, z ktorej vyplýva
spáchanie priestupku, dovolil z miesta výkonu policajnej kontroly odísť, hoci posúdenie tohto
tvrdenia je pre prijatie rozhodnutia nepochybne relevantné. Prepis tohto rozhovoru je
súčasťou administratívneho spisu a vzhľadom na ţalobné dôvody bol súd povinný na túto
námietku reagovať.
Posúdenie tejto skutočnosti má nesporný vplyv na zhodnotenie, či ţalobca úmyselne
svojvoľne odišiel z miesta prejednávania priestupku, alebo len povaţoval vec za uzavretú.
Posúdenie tejto otázky je relevantné aj v tom, ţe pri eventuálnom závere v prospech ţalobcu
by tento mohol mať vplyv na zváţenie miery zavinenia ţalobcu a tým aj na výšku uloţenej
sankcie, pretoţe ak by súd toto tvrdenie ţalobcu akceptoval, malo by to za následok zníţenie
počtu priestupkov, ktorých sa mal ţalobca dopustiť.
Napriek tomu, ţe ţalobca namietal spáchanie tejto časti priestupku v správnom konaní
ako aj v ţalobe podanej na súd, prvostupňový súd presvedčivo neodôvodnil svoj záver,
ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu bol v súlade so zákonom.
Vzhľadom na uvedené, aj s prihliadnutím na ustálenú judikatúru Ústavného súdu
Slovenskej republiky v otázke nedostatočne odôvodnených rozhodnutí všeobecných súdov,
Najvyšší súd Slovenskej republiky musel napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221
ods. 1 písm. f/ v spojení s § 250l ods. 2 OSP a s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).
V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec v medziach podaného opravného
prostriedku, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami ţalobcu a znova o ňom rozhodne
a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní.
V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov konania (§ 224
ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. februára 2012
JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková