Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
806/383393.ca5393.pdf
PDF · 158.74 KB
No categories available
10Sžr/48/2011
Najvyšší súd 10Sžr/48/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana
Moravu v právnej veci ţalobcu P. S., zastúpeného JUDr. D. M., advokátom so sídlom v P.,
proti ţalovanému: Katastrálnemu úradu Prešov, Konštantínova 6, Prešov, za účasti J. G.,
bytom V., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. Co 29/2009 zo dňa 25.9.2009,
v spojení s rozhodnutím Správy katastra Poprad zo dňa 6.5.2009, č. C-32/2008 na základe
ţaloby, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/66/2009-57
zo dňa 17.12.2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
č. k. 3S/66/2009-57 zo dňa 17. decembra 2010 p o t v r d z u j e .
Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 77,29 Eur na účet jeho právneho zástupcu
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom č.k. 3S/66/2009-57 zo dňa 17.12.2010
zrušil rozhodnutie ţalovaného č. Co 29/2009 zo dňa 25.9.2009 podľa § 250j ods. 2 písm. c/
OSP, pričom zároveň zrušil aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec
ţalovanému na ďalšie konanie.
Predmetom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu krajským súdom bolo
rozhodnutie správneho orgánu vydané podľa zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len zákon č. 180/1995 Z.z.),
ktorým rozhodoval o námietkach podaných ţalobcom a Ing. G. proti návrhu
registra obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. Š. podľa § 7 citovaného zákona. O námietkach
rozhodol tak, ţe časti vyhovel a vo vzťahu k námietkam, ktoré sa týkali zápisu chýbajúcich
parciel registra E-KN č. X. a č. X. na LV č. X. k.ú. Š. námietky zamietol. Dôvodom
nevyhovenia námietky týkajúcej sa zápisu chýbajúcich parciel registra E-KN č. X. a X. bola
argumentácia správnych orgánov, ţe tieto parcely tak, ako sú zapísané na LV č. X. k.ú. Š.
v prospech oprávnených osôb neexistujú (nie sú nijakých spôsobom polohovo definované),
ale sú súčasťou operátu katastra nehnuteľnosti v k.ú. P. ako parcely právneho stavu v registri
E-KN č. X. a X.
Ţalobca s takouto argumentáciou nesúhlasil, namietal viaceré pochybenia správnych
orgánov, okrem iného aj nedostatočne zistený skutkový stav.
Krajský súd v Prešove po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe zistenie skutkového
stavu je nedostatočné na posúdenie veci.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, ţe aj napriek povinnosti zistiť presne a úplne
skutočný stav veci, keď podkladom rozhodnutia sú okrem iného aj návrhy a podania
účastníkov konania, ktorí majú právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie, vyjadrovať sa
k podkladom rozhodnutia i k spôsobu ich zistenia, či navrhnúť doplnenie týchto podkladov,
prvostupňový správny orgán rozhodol o námietkach bez toho, aby takýmto spôsobom,
aj napriek ustanoveniu § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., postupoval.
V spise chýba vyjadrenie komisie a teda nie je moţné zistiť, či a ako postupovala
komisia pri posudzovaní námietok a teda, či bol dodrţaný § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z..
Ţalovaný v odvolacom konaní pochybil, napriek povinnosti preskúmať napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, túto vadu konania nezistil
a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu ako nezákonné potvrdil. Takýmto nesprávnym
procesným postupom správnych orgánov nastala situácia, ţe námietky, ktoré mohli a mali
uplatniť účastníci v konaní o námietkach podľa § 7 zákona č. 180/1995 Z.z. v tomto konaní
neuplatnili, pretoţe postupom správnych orgánov im boli odňaté ich procesné práva uvedené
v § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku. Na základe takéhoto postupu došlo k skutočnosti,
ţe uvedené námietky si uplatnili účastníci aţ v ţalobe o preskúmanie zákonnosti
právoplatného rozhodnutia ţalovaného podľa druhej hlavy piatej časti OSP, kde však platí
zásada, ţe úlohou súdu je preskúmavať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, nie jeho
rozhodovaciu činnosť nahrádzať.
Vo vzťahu k jedinému úkonu, ktorý realizoval prvostupňový správny orgán vo vzťahu
k účastníkom konania (písomnej výzve zo dňa 26.1.2009) adresovanej ţalobcovi, aby v lehote
15 dní predloţil všetky doklady, ktoré preukazujú vlastnícke práva a iné práva k ich
nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom konania súd uviedol, ţe táto výzva vzhľadom
na obsah nie je takou, ktorú by bolo moţné povaţovať za výzvu v súlade s § 33 ods. 1, 2
Správneho poriadku.
Vzhľadom na uvedené krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného ako aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie.
O trovách konania rozhodol prvostupňový tak, ţe v súlade s § 250k ods. 1 OSP priznal
úspešnému ţalobcovi náhradu trov konania.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie ţalovaný. V odvolaní uviedol,
ţe v zmysle rozsudku krajského súdu v spojení s uvedenými skutočnosťami, o ktoré sa
rozsudok opiera, moţno usúdiť, ţe jediným dôvodom zrušenia vyššie uvedených rozhodnutí
správnych orgánov má byť nedostatočne daná moţnosť účastníkom správneho konania
zúčastniť sa tohto konania. Nie je pravdou, ţe jediný úkon, ktorý realizoval prvostupňový
správny orgán vo vzťahu k účastníkom konania bola písomná výzva zo dňa 26.1.2009. Dňa
8.6.2009 správa katastra upovedomila druhého účastníka konania Ing. J. G. o podanom
odvolaní P. S. s moţnosťou vyjadrenia sa k nemu, čo účastník konania nevyuţil. Toto
upovedomenie si pritom prevzal dňa 3.6.2009. Taktieţ nemoţno súhlasiť s tvrdením
krajského súdu, ţe písomnú výzvu zo dňa 26.1.2009 nemoţno povaţovať za výzvu v zmysle
Správneho poriadku. Predmetnou výzvou prvostupňový správny orgán poţiadal namietateľa,
aby predloţil všetky potrebné doklady, ktoré preukazujú jeho vlastnícke a iné práva
k nehnuteľnostiam. Tieto však namietateľ nepredloţil. Na druhej strane treba brať na zreteľ aj
to, ţe účastník má nielen právo ale aj povinnosť navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení
v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 Správneho poriadku. Účastníka konania nemoţno nútiť, aby
sa vyjadril k podkladom rozhodnutia, pretoţe je to jeho právom. V súlade so zásadou
rýchlosti a hospodárnosti konania však správny orgán v zmysle ustanovenia § 27 Správneho
poriadku môţe na vyjadrenie určiť primeranú lehotu. Účastníkom konania nikto nebránil či uţ
zúčastniť sa na príslušnom orgáne nahliadnutia do spisu, vykonávania poznámok, ţiadania
výpisov, či kópií. Účastníci mali dlhú dobu na predkladanie dôkazov jednak prostredníctvom
komisie, kde sa obmedzil na stručné námietky a jednak prostredníctvom správy katastra, kde
napokon podal stručné odvolanie iba jeden účastník konania a na pôde ţalovaného správneho
orgánu, kde bola podaná ţaloba iba jedného účastníka konania.
Ďalej ţalovaný namietal, ţe ţaloba musí obsahovať náleţitosti podľa § 250 OSP.
V danom prípade v ţalobe nie sú uvedené ustanovenia právnych predpisov, ktoré mali byť
ţalovaným porušené v rámci predmetného správneho konania. Ak ţalobca v ţalobe
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia neuvedie akými konkrétnymi nezákonnosťami
rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu trpí, pričom všeobecné tvrdenie, ţe rozhodnutím
bol porušený zákon, resp. ţe rozhodnutie nemá oporu v zákone, je nedostatočné, konajúci
krajský súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu, tieto skutočnosti za ţalobcu nevyhľadáva.
Krajský súd išiel nad návrhy strán, teda nad skutočnosti uvádzané v námietkach,
či v následnom odvolaní, keď celý rozsudok postavil na tom, ţe účastníkom konania bola
odopretá moţnosť uplatniť svoje procesné práva v tomto správnom konaní v zmysle
Správneho poriadku. Tieto argumenty účastníci konania vôbec nenamietali. Uviedol ich aţ
krajský súd na pojednávaní a v následnom rozsudku.
Taktieţ je nesprávne tvrdenie krajského súdu v rozsudku v tom, ţe nie je moţné zistiť,
či a ako postupovala komisia pri posudzovaní námietok a teda či bol dodrţaný § 7 ods. 3
zákona č. 180/1995 Z.z.. Stanovisko komisií je zrejmé z napadnutého rozhodnutia správy
katastra č. C 32/2008 zo dňa 6.5.2009 a tieţ z napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho
orgánu č. Co 29/2009 zo dňa 25.9.2009, ba dokonca i z textu odvolania sa účastníka konania
P. S. zo dňa 1.6.2009.
Na základe vyššie uvedeného je katastrálny úrad toho názoru, ţe krajský súd
napadnutým rozsudkom a konaním, ktoré mu predchádzalo, naplnil dôvody pre podanie
odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/, c/ a f/ OSP, keďţe v konaní pred krajským súdom
došlo k vyššie uvedeným vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
krajský súd nezistil skutkový stav veci a rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Na základe týchto skutočností ţalovaný ţiada, aby najvyšší súd zmenil rozsudok
Krajského súdu v Prešove tak, ţe ţalobu v celom rozsahu zamieta a ţiadnemu z účastníkov
neprizná právo na náhradu trov konania.
K odvolaniu ţalovaného sa vyjadril podaním zo dňa 9.3.2011 ţalobca.
K námietkam ţalovaného uvedeným v odvolaní, ţe krajský súd išiel nad rámec ţaloby
a ţe v ţalobe nie sú uvedené konkrétne ustanovenia právneho predpisu, ktoré mal správny
orgán porušiť a preto, ak tieto konkrétne ustanovenia zákona uviedol ţalobca na pojednávaní
dňa 17.12.2010, tak je to iná vada konania súdu spočívajúca v tom, ţe išiel nad rámec ţaloby,
takýto odvolací dôvod je nesprávny, nakoľko nemá oporu v zákone, keďţe podľa ţalobcu niet
takého právneho predpisu, ktorý by ukladal povinnosť ţalobcovi, aby správne v ţalobe
uviedol aj konkrétne ustanovenia konkrétneho právneho predpisu, ktoré mal správny orgán
porušiť. Ani ustanovenie § 249 ods. 2 OSP, ani ustanovenie § 79 OSP neukladajú ţalobcovi
povinnosť uvádzať v ţalobe konkrétne ustanovenia konkrétneho právneho predpisu,
ktoré mali byť, podľa názoru ţalobcu, porušené. Z jednoznačného znenia normatívneho textu
tohto ustanovenia je jasné a nepochybné, ţe ono takúto povinnosť neukladá, ale ukladá len
povinnosť uviesť dôvody, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho
orgánu.
Preto nemoţno od ţalobcu vymáhať splniť povinnosť, ktorú mu neukladá zákon,
pretoţe by to odporovalo aj ústavnému inperaktívu čl. 13 ods. 3 Ústavy SR.
Keď nie sú v ţalobe uvedené právne predpisy, ktoré by mali byť podľa ţalobcu
porušené a súd sám by ich v rozhodnutí uviedol, nedopustil by sa tým súd vady, ktorá by mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
K námietke, ţe krajský súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretoţe nevykonal
dôkazy, ktoré ţalovaný navrhol, ţalobca uvádza, ţe obsahom spisu je bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, ţe ţalovaný nenavrhol v tomto súdnom konaní vykonanie ţiadnych
dôkazov a nakoniec nenavrhuje to ani v odvolacom konaní, čím je apriori vylúčená moţnosť
existencie tohto odvolacieho dôvodu.
Sám ţalovaný neuvádza, v čom mal súd neúplne zistiť skutkový stav a neuvádza ani
to, ktoré dôkazy vykonať on navrhol a súd ich nevykonal, je zrejmé, ţe takto deklarovaný
odvolací dôvod nie je daný.
K odvolaciemu dôvodu, ktorým ţalovaný vyčíta súdu nesprávne právne posúdenie
veci, ţalobca uviedol, ţe tvrdenie ţalovaného v odvolaní, podľa ktorého krajský súd tým,
ţe na pojednávaní dňa 17.12.2010 sa vysporiadal so ţalobou, a nevysporiadal sa k vyjadreniu
k nej, nemôţe byť povaţované za nesprávne právne posúdenie veci v zmysle ţalovaným
uvádzaného odvolacieho dôvodu podľa § 250 ods. 2 písm. f/ OSP.
Vzhľadom na uvedené ţalobca navrhol odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
potvrdiť ako vecne správny a priznať ţalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške
77,29 Eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal
odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove v rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní a po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote
(§ 204 ods. 1 OSP), a ţe ide o rozsudok, proti ktorému podľa ustanovenia § 202 OSP
odvolanie je prípustné, rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.subcourt.gov.sk a jednomyseľne dospel k záveru, ţe napadnutý
rozsudok je vecne správny.
Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu č.k. 3S/66/2009-57
zo dňa 17.12.2010, ktorým tento zrušil rozhodnutie správneho orgánu vydaného podľa zákona
č. 180/1995 Z.z., ktorým rozhodoval o námietkach podaných ţalobcom a Ing. J. G. proti
návrhu registra obnovenej evidencie pozemkom v k.ú. Š. podľa § 7 citovaného zákona.
O námietkach rozhodol správny orgán tak, ţe v časti im vyhovel a vo vzťahu k námietkam,
ktoré sa týkali zápisu chýbajúcich parciel registra E-KN č. X. a č. X. na LV č. X. v k.ú. Š.
námietky zamietol. Dôvodom nevyhovenia námietky týkajúcej sa zápisu chýbajúcich parciel
registra E-KN č. X. a č. X. bola argumentácia správnych orgánov, ţe tieto parcely tak, ako sú
zapísané na LV č. X. v k.ú. Š. v prospech oprávnených osôb neexistujú (nie sú nijakým
spôsobom polohovo definované), sú súčasťou operátu katastra nehnuteľností v k.ú. P.,
ako parcely právneho stavu v registri E-KN č. X. a X.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán uverejní návrh registra počas
30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením
o moţnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk kaţdého uchádzačovi,
ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa
pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu
s poučením o moţnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí
účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10
ods. 2, 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie
je známe, zastupuje fond alebo štátna organizácia lesného hospodárstva, ak ide o lesné
pozemky; komisia doručí fondu alebo štátnej organizácii lesného hospodárstva výpis s návrhu
registra.
Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. námietky spolu s ich odôvodnením moţno
podať komisii do 30 dní odo dňa
a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníka konania, ktorým sa výpis
doručuje,
b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov
konania, ktorým výpis s návrhom registra nebolo moţné doručiť alebo ich pobyt,
alebo sídlo nie sú známe.
Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. námietky posúdi komisia, ktorá si na tento
účel vyţiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb
oboznámených s miestnymi pomermi, a so svojim stanoviskom ich spolu predloţí správnemu
orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné
súdom.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak,
alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy.
V konaní o námietkach § 7 zákona č. 180/1995 Z.z. aplikáciu všeobecných predpisov
o správnom konaní nevylučuje.
Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať úplné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie
je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob
zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo
navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní
a miestnej ohliadke.
Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom
konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť
k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia a prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.
Súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania ţalovaného vo vzťahu k napadnutému
rozsudku krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho
spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP dospel k záveru, ţe nezistil dôvod
na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku krajského súdu, ktoré podľa senátu odvolacieho súdu vytvárajú dostatočné
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe v spise chýba vyjadrenie komisie, ktorá mala podľa § 7
ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. posúdiť námietky proti návrhu registra. Na základe toho sa
treba stotoţniť s názorom prvostupňového súdu, ţe postup komisie pri posudzovaní námietok
bol nesprávny. V tomto prípade neobstojí obrana ţalovaného, ţe stanovisko komisie je
dostatočne zrejmé z ostatných dokladov. Týmto bolo znemoţnené účastníkom správneho
konania, dať návrh alebo iné podanie, prípadne navrhnúť dôkazy a doplnenie, na základe
ktorých by sa mohli vyjadriť k podkladom rozhodnutia i k spôsobom ich zistenia, prípadne
navrhnúť doplnenie týchto podkladov.
Je nesporné, ţe takýmto nesprávnym procesným postupom správnych orgánov nastala
situácia, ţe námietky, ktoré mohli uplatniť účastníci konania v konaní o námietkach podľa § 7
zákona č. 180/1995 Z.z. v tomto konaní neuplatnili, pretoţe postupom správnych orgánov im
boli odňaté ich procesné práva ustanovené v § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku.
Procesné práva zakotvené v tomto ustanovení sú späté s uplatňovaním zásady
súčinnosti správneho orgánu. Realizácia týchto práv v praxi má slúţiť ako garancia,
aby správny orgán vydal rozhodnutie na základe úplných a presne zistených skutkových
skutočností. Zo zákona jednoznačne vyplýva, ţe správny orgán svojim postupom nesmie
pozbaviť účastníka konania jeho zákonného práva.
S touto zásadou aj súvisí námietka ţalovaného uvedená v odvolaní, ţe nesúhlasí
s tvrdením krajského súdu, ţe písomnú výzvu zo dňa 26.1.2009 nemoţno povaţovať za výzvu
v zmysle Správneho poriadku, keďţe predmetnou výzvou prvostupňový orgán poţiadal
namietateľa, aby predloţil všetky potrebné podklady, ktoré preukazujú jeho vlastnícke práva
a iné práva k nehnuteľnostiam.
V zásade za kaţdé porušenie § 33 Správneho poriadku treba povaţovať situáciu,
keď sa účastník správneho konania dozvedá o vykonaných dôkazoch, prípadne stanoviskách
správnych orgánov alebo iných orgánov aţ z odôvodnenia doručeného rozhodnutia vo veci
samej a to bez ohľadu na to, či ide o rozhodnutie prvostupňového alebo druhostupňového
orgánu. Správny orgán si nesprávne vyloţil význam slova dať moţnosť a domnieva sa,
ţe záleţí len na aktivite nositeľa týchto práv, aby si ho uplatnil a v prípade, ak si účastník
konania sám iniciatívne právo neuplatní, je to vec tejto osoby a nie je potrebné, aby správny
orgán v tomto smere aktívne konal.
S týmto názorom správneho orgánu odvolací súd nesúhlasí a povinnosti správneho
orgánu vo vzťahu k účastníkovi správneho konania je potrebné vykladať tak, ţe správny
orgán sám iniciatívne a jednoznačne vyzve účastníka správneho konania na uplatnenie práv,
ktoré sú mu priznané v § 33 Správneho poriadku.
Takisto sa druhostupňový súd nestotoţnil s odvolacou námietkou ţalovaného,
ţe krajský súd išiel konaním nad návrhy strán, teda nad skutočnosti uvádzané v námietkach,
keď celý rozsudok postavil na tom, ţe účastníkom konania bola odopretá moţnosť uplatniť
svoje procesné práva v tomto správnom konaní.
Ustanovenie § 250i ods. 3 OSP vyjadruje pravidlo, z ktorého vyplýva, ţe súd
preskúmava zákonnosť procesného postupu správneho orgánu a prípadná nesúladosť
procesného postupu správneho orgánu so zákonom sa prejaví v rozhodnutí súdu vtedy,
ak vady procesného predpisu mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia ako takého. Na iné
procesné vady súd neprihliada. Z tohto vyplýva, ţe súd je povinný skúmať zákonnosť postupu
správneho orgánu v plnom rozsahu. Pričom na vady pri preskúmavaní zákonnosti alebo
postupu správneho orgánu súd prihliadne z úradnej povinnosti.
Vzhľadom na uvedené sa senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s rozsudkom
prvostupňového súdu stotoţnil v celom rozsahu a ako vecne správny rozhodnutie potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá OSP.
Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia pozostávajúceho z 1 právneho úkonu
právnej pomoci – vyjadrenia k odvolaniu podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky 650/2004 Z.z. vo výške
57 Eur, 1 x paušál podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky 650/2004 Z.z vo výške 7,41 Eur a DPH,
v celkovej výške 77,29 Eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. februára 2012
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková