Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
0fc/386731.e274bf.pdf
PDF · 104.82 KB
No categories available
2Tdo/7/2012
Najvyšší súd 2 Tdo 7/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej
veci obvineného I. M., pre pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa
§ 14 ods. 1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 21. februára 2012
v Bratislave o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave
zo 6. augusta 2009, sp. zn. 6 To 52/2009, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného I. M. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) podľa § 319
Tr. por. zamietol odvolanie obžalovaného I. M. proti rozsudku Okresného súdu Trnava (ďalej
len okresný súd) z 5. februára 2009, sp. zn. 6 T 70/2008.
Rozsudkom okresného súdu bol Obžalovaný uznaný vinným z obzvlášť závažného
zločinu vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 09.06.2008 asi o 20:00 hod. v rodinnom dome č. X. v obci B., v kuchyni po
predchádzajúcej hádke v úmysle usmrtiť, fyzicky napadol svoju družku V. S. tým spôsobom,
že túto bodol najmenej 9-krát kuchynským nožom s dĺžkou Čepele 21 cm a to 3 krát do
oblasti hlavy, 3 krát do oblasti hrudníka, 2 krát do prednej brušnej steny a 1 krát do pravého
predkolenia, následkom čoho spadla na dlážku, kde ju opakovane kopal nohou obutou
v papuči do hlavy, vrchnej časti tela, pričom počas útoku V. S. volala o pomoc, na čo do
miestnosti pribehol E. D., ktorý v ďalšom konaní obžalovanému zabránil a telefonicky
privolal rýchlu lekársku pomoc a políciu, v dôsledku čoho V. S. utrpela zranenia a to bodnú
ranu nachádzajúcu sa v VI. medzirebrí vľavo v oblasti ohybu rebra, tzv. zadnej axilárnej čiare,
kde bodný kanál prechádzal cez hrudnú dutinu a brušnú dutinu a slepo skončil v strednej časti
sleziny, tržno – zhmoždenú ranu v oblasti temena až záhlavia zasahujúcu do podkožného
tkaniva, bodné povrchové rany zasahujúce do podkožného tkaniva v oblasti záhlavia a ľavej
ušnice, bodné povrchové rany zasahujúce do podkožného tkaniva v oblasti prednej hrudnej
steny, bodné povrchové rany zasahujúce do podkožného tkaniva v oblasti nadbruška, bodnú
ranu v oblasti strednej časti pravého predkolenia zasahujúcu do podkožného tkaniva s dobou
liečby a práceneschopnosti v trvaní 2 mesiacov.
Za to mu bol uložený podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody v trvaní
20 (dvadsať) rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradený
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci-
kuchynského noža (použitého na spáchane činu).
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad v trvaní dvoch
rokov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné ústavné
protialkoholické liečenie.
Obžalovaný bol zaviazaný na náhradu škody poškodenej S. vo výške 3198,23 eur.
Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním
obhajcu.
Ako právny dôvod dovolania uviedol dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Obvinený namieta nesprávne použitie § 14 Tr. zák., a to z dôvodu, že nebol
aplikovaný odsek 3 tohto ustanovenia (účinná ľútosť v štádiu pokusu trestného činu).
Má za to, že k účinnej ľútosti došlo, čomu má zodpovedať výpoveď svedka D., ktorú súd
nezohľadnil. Na zánik trestnosti obzvlášť závažného zločinu vraždy nadväzuje podľa
dovolania kvalifikácia skutku podľa § 155 ods. 1, teda miernejšia právna kvalifikácia (ako
právne posúdenie činu zodpovedajúce zákonu).
Obvinený ďalej v tejto súvislosti uvádza, že nebol preukázaný jeho úmysel usmrtiť
poškodenú.
Tretia v dovolaní obsahovo vyjadrená námietka je nesprávnosť použitia okolnosti
podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 145 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., teda
spáchanie činu na chránenej osobe, ktorou je v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. blízka
osoba. Blízkou osobou sa podľa § 127 ods. 4 Tr. zák. rozumie príbuzný v priamom pokolení,
osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere
sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich,
druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Súdy prvého a druhého stupňa si podľa dovolania bezdôvodne osvojili názor,
že obvinený s poškodenou žili ako druh a družka. Spoločné bývanie v podnájme automaticky
nerobí z ľudí blízke osoby a poškodená v konaní nevyhlásila, že by ujmu obžalovaného
pociťovala ako vinu vlastnú. Súd nevykonal dokazovanie ohľadom existencie alebo
neexistencie takého vzťahu a nesprávnou kvalifikáciou (tým vyvolanou) došlo k uloženiu
trestu v rámci zvýšenej sadzby podľa § 145 ods.2 Tr. zák. (namiesto odseku 1 tohto
ustanovenia).
Záverečný návrh formuluje obvinený nasledovne:
„Svojím dovolaním sa domáham, aby Najvyšší súd SR ako súd dovolací vyslovil,
že uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 6.8.2009 č.k. 6To/52/2009 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 5.2.2009 č.k. 6T/70/2008 bol porušený zákon
v neprospech odsúdeného I. M., nar. 2.1.1949 v ust. § 321 ods. l písm. b/, v ust.
Žiadam, aby dovolací súd s vyššie uvedeným výrokom zrušil napadnuté rozsudky
a prikázal súdu o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol v súlade s ust. § 388 ods. 1 Tr. poriadku.“
Prokurátor krajskej prokuratúry Trnava navrhuje dovolanie odmietnuť podľa § 382
písm. c/ Tr. por., teda pre zrejmé nesplnenie dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Dôvodom je okolnosť, že obvinený uplatňuje v dovolaní námietky, ktoré odporujú viazanosti
dovolacieho súdu správnosťou a úplnosťou zisteného skutku (v preskúmavanom rozhodnutí)
v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377
Tr. por.) vec predbežne preskúmal podľa § 378 Tr. por. a zistil, že nie je dôvod
na odmietnutie dovolania podľa § 382 písm. a/, b/, d/, e/ alebo f/ Tr. por. Zároveň však zistil,
že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Účinná ľútosť v štádiu pokusu trestného činu v zmysle § 14 ods. 3 Tr. zák.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd viazaný správnosťou a úplnosťou
zisteného skutku. To vylučuje prehodnotenie, resp. iné hodnotenie výsledkov dokazovania
vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému okresným súdom a odobrenému krajským súdom.
Výrok rozsudku okresného súdu konštatuje, že „počas útoku V. S. volala o pomoc, na
čo do miestnosti pribehol E. D., ktorý v ďalšom konaní obžalovanému zabránil a telefonicky
privolal rýchlu lekársku pomoc a políciu“. Takáto formulácia neumožňuje z právneho
hľadiska považovať za splnené podmienky účinnej ľútosti pri pokuse trestného činu podľa §
14 ods. 3 písm. a/ alebo písm. b/ Tr. zák.
V tomto zmysle absentuje ako prvok dobrovoľnosti pri upustení od konania
potrebného na dokonanie trestného činu, tak aj prvok odstránenia nebezpečenstva, ktoré
vzniklo pre poškodenú z podniknutého pokusu (§ 14 ods. 3 písm. a/ Tr. zák.), resp. prvok
dobrovoľnosti pri včasnom (na odstránenie nebezpečenstva spôsobilom) oznámení o pokuse
trestného činu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru (§ 14 ods. 3
písm. b/ Tr. zák.). Trestnosť činu teda nezanikla a dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. nie je splnený.
Úmysel usmrtiť poškodenú
Výrok rozsudku okresného súdu používa vo vzťahu ku konaniu obžalovaného okrem
iného formuláciu „po predchádzajúcej hádke v úmysle usmrtiť, fyzicky napadol svoju družku
V. S. tým spôsobom, že ...“.
Pri viazanosti dovolacieho súdu správnosťou zisteného skutku (právne odôvodnenej
vyššie) a pri takýchto skutkových zisteniach nie je možné úmysel definovaný v § 15 Tr. zák.,
zodpovedajúci obzvlášť závažnému zločinu vraždy podľa § 145 Tr. zák. (resp. jeho pokusu)
spochybniť. Ani v tomto smere teda nie je splnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por.
Spáchanie činu na chránenej osobe v zmysle § 145 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.
Skutková veta výroku rozsudku používa pojem „družka“, a to v situácii vzťahu
poškodenej k obžalovanému, ktorý je charakterizovaný (aj podľa údajov poskytnutých
v konaní samotným obžalovaným) spoločným rodičovstvom k maloletému dieťaťu
a spoločným bývaním a hospodárením po dobu asi dvoch rokov (v čase činu). Aj obvinený
označil pri výsluchu poškodenú výslovne ako svoju družku.
Takéto označenie poškodenej („družka“) zodpovedá v danej situácii legálnej definícii
blízkej osoby podľa § 127 ods. 4 Tr. zák., a to ako osoby (vo vzťahu k obžalovanému)
v pomere obdobnom rodinnému pomeru, ktorá by ujmu utrpenú obžalovaným pociťovala ako
vlastnú ujmu.
Rozvrat vzťahov a spolužitia vyššie uvedených osôb až v dôsledku spáchania
predmetného činu nie je kvalifikačne relevantný, dotknutá právna kvalifikácia počíta
so stavom predchádzajúcim útoku na poškodenú osobu a spája sním použitie vyššej trestnej
sadzby.
Nie je teda ani z tohto dôvodu daný podklad pre záver o nesprávnej právnej
kvalifikácii činu, v tomto prípade kvalifikácii súdom zisteného skutku podľa § 145 ods. 2
písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák.
(teda s poukazom na legálnu definíciu blízkej osoby ako chránenej osoby).
Na základe uvedeného najvyšší súd odmietol dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por.,
a to na neverejnom zasadnutí, nariadenom podľa § 381 Tr. por.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 21. februára 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková