Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/7/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej

veci obvineného I. M., pre pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa

§ 14 ods. 1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 21. februára 2012

v Bratislave o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave

zo 6. augusta 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného I. M. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým uznesením Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) podľa § 319

zamietol odvolanie obžalovaného I. M. proti rozsudku Okresného súdu Trnava (ďalej

len okresný súd) z 5. februára 2009, sp. zn. .

Rozsudkom okresného súdu bol Obžalovaný uznaný vinným z obzvlášť závažného

zločinu vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 09.06.2008 asi o 20:00 hod. v rodinnom dome č. X. v obci B., v kuchyni po

predchádzajúcej hádke v úmysle usmrtiť, fyzicky napadol svoju družku V. S. tým spôsobom,

že túto bodol najmenej 9-krát kuchynským nožom s dĺžkou Čepele 21 cm a to 3 krát do

oblasti hlavy, 3 krát do oblasti hrudníka, 2 krát do prednej brušnej steny a 1 krát do pravého

predkolenia, následkom čoho spadla na dlážku, kde ju opakovane kopal nohou obutou

v papuči do hlavy, vrchnej časti tela, pričom počas útoku V. S. volala o pomoc, na čo do

miestnosti pribehol E. D., ktorý v ďalšom konaní obžalovanému zabránil a telefonicky

2

privolal rýchlu lekársku pomoc a políciu, v dôsledku čoho V. S. utrpela zranenia a to bodnú

ranu nachádzajúcu sa v VI. medzirebrí vľavo v oblasti ohybu rebra, tzv. zadnej axilárnej čiare,

kde bodný kanál prechádzal cez hrudnú dutinu a brušnú dutinu a slepo skončil v strednej časti

sleziny, tržno – zhmoždenú ranu v oblasti temena až záhlavia zasahujúcu do podkožného

tkaniva, bodné povrchové rany zasahujúce do podkožného tkaniva v oblasti záhlavia a ľavej

ušnice, bodné povrchové rany zasahujúce do podkožného tkaniva v oblasti prednej hrudnej

steny, bodné povrchové rany zasahujúce do podkožného tkaniva v oblasti nadbruška, bodnú

ranu v oblasti strednej časti pravého predkolenia zasahujúcu do podkožného tkaniva s dobou

liečby a práceneschopnosti v trvaní 2 mesiacov.

Za to mu bol uložený podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody v trvaní

20 (dvadsať) rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradený

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci-

kuchynského noža (použitého na spáchane činu).

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému uložený ochranný dohľad v trvaní dvoch

rokov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné ústavné

protialkoholické liečenie.

Obžalovaný bol zaviazaný na náhradu škody poškodenej S. vo výške 3198,23 eur.

Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním

obhajcu.

Ako právny dôvod dovolania uviedol dôvod podľa

Obvinený namieta nesprávne použitie § 14 Tr. zák., a to z dôvodu, že nebol

aplikovaný odsek 3 tohto ustanovenia (účinná ľútosť v štádiu pokusu trestného činu).

Má za to, že k účinnej ľútosti došlo, čomu má zodpovedať výpoveď svedka D., ktorú súd

nezohľadnil. Na zánik trestnosti obzvlášť závažného zločinu vraždy nadväzuje podľa

3

dovolania kvalifikácia skutku podľa § 155 ods. 1, teda miernejšia právna kvalifikácia (ako

právne posúdenie činu zodpovedajúce zákonu).

Obvinený ďalej v tejto súvislosti uvádza, že nebol preukázaný jeho úmysel usmrtiť

poškodenú.

Tretia v dovolaní obsahovo vyjadrená námietka je nesprávnosť použitia okolnosti

podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 145 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., teda

spáchanie činu na chránenej osobe, ktorou je v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. blízka

osoba. Blízkou osobou sa podľa § 127 ods. 4 Tr. zák. rozumie príbuzný v priamom pokolení,

osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere

sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich,

druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Súdy prvého a druhého stupňa si podľa dovolania bezdôvodne osvojili názor,

že obvinený s poškodenou žili ako druh a družka. Spoločné bývanie v podnájme automaticky

nerobí z ľudí blízke osoby a poškodená v konaní nevyhlásila, že by ujmu obžalovaného

pociťovala ako vinu vlastnú. Súd nevykonal dokazovanie ohľadom existencie alebo

neexistencie takého vzťahu a nesprávnou kvalifikáciou (tým vyvolanou) došlo k uloženiu

trestu v rámci zvýšenej sadzby podľa § 145 ods.2 Tr. zák. (namiesto odseku 1 tohto

ustanovenia).

Záverečný návrh formuluje obvinený nasledovne:

„Svojím dovolaním sa domáham, aby Najvyšší súd SR ako súd dovolací vyslovil,

že uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 6.8.2009 č.k. v spojení

s rozsudkom Okresného súdu v Trnave zo dňa 5.2.2009 č.k. bol porušený zákon

v neprospech odsúdeného I. M., nar. 2.1.1949 v ust. § 321 ods. l písm. b/, v ust.

.

Žiadam, aby dovolací súd s vyššie uvedeným výrokom zrušil napadnuté rozsudky

a prikázal súdu o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol v súlade s ust. .“

Prokurátor krajskej prokuratúry Trnava navrhuje dovolanie odmietnuť podľa § 382

písm. c/ , teda pre zrejmé nesplnenie dôvodov dovolania podľa

Dôvodom je okolnosť, že obvinený uplatňuje v dovolaní námietky, ktoré odporujú viazanosti

dovolacieho súdu správnosťou a úplnosťou zisteného skutku (v preskúmavanom rozhodnutí)

v zmysle

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377

) vec predbežne preskúmal podľa a zistil, že nie je dôvod

na odmietnutie dovolania podľa , , , alebo f/ Zároveň však zistil,

že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Účinná ľútosť v štádiu pokusu trestného činu v zmysle § 14 ods. 3 Tr. zák.

Podľa je dovolací súd viazaný správnosťou a úplnosťou

zisteného skutku. To vylučuje prehodnotenie, resp. iné hodnotenie výsledkov dokazovania

vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému okresným súdom a odobrenému krajským súdom.

Výrok rozsudku okresného súdu konštatuje, že „počas útoku V. S. volala o pomoc, na

čo do miestnosti pribehol E. D., ktorý v ďalšom konaní obžalovanému zabránil a telefonicky

privolal rýchlu lekársku pomoc a políciu“. Takáto formulácia neumožňuje z právneho

hľadiska považovať za splnené podmienky účinnej ľútosti pri pokuse trestného činu podľa §

14 ods. 3 písm. a/ alebo písm. b/ Tr. zák.

V tomto zmysle absentuje ako prvok dobrovoľnosti pri upustení od konania

potrebného na dokonanie trestného činu, tak aj prvok odstránenia nebezpečenstva, ktoré

vzniklo pre poškodenú z podniknutého pokusu (§ 14 ods. 3 písm. a/ Tr. zák.), resp. prvok

dobrovoľnosti pri včasnom (na odstránenie nebezpečenstva spôsobilom) oznámení o pokuse

trestného činu orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru (§ 14 ods. 3

písm. b/ Tr. zák.). Trestnosť činu teda nezanikla a dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/

nie je splnený.

Úmysel usmrtiť poškodenú

5

Výrok rozsudku okresného súdu používa vo vzťahu ku konaniu obžalovaného okrem

iného formuláciu „po predchádzajúcej hádke v úmysle usmrtiť, fyzicky napadol svoju družku

V. S. tým spôsobom, že ...“.

Pri viazanosti dovolacieho súdu správnosťou zisteného skutku (právne odôvodnenej

vyššie) a pri takýchto skutkových zisteniach nie je možné úmysel definovaný v § 15 Tr. zák.,

zodpovedajúci obzvlášť závažnému zločinu vraždy podľa § 145 Tr. zák. (resp. jeho pokusu)

spochybniť. Ani v tomto smere teda nie je splnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. i/

Spáchanie činu na chránenej osobe v zmysle § 145 ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

Skutková veta výroku rozsudku používa pojem „družka“, a to v situácii vzťahu

poškodenej k obžalovanému, ktorý je charakterizovaný (aj podľa údajov poskytnutých

v konaní samotným obžalovaným) spoločným rodičovstvom k maloletému dieťaťu

a spoločným bývaním a hospodárením po dobu asi dvoch rokov (v čase činu). Aj obvinený

označil pri výsluchu poškodenú výslovne ako svoju družku.

Takéto označenie poškodenej („družka“) zodpovedá v danej situácii legálnej definícii

blízkej osoby podľa § 127 ods. 4 Tr. zák., a to ako osoby (vo vzťahu k obžalovanému)

v pomere obdobnom rodinnému pomeru, ktorá by ujmu utrpenú obžalovaným pociťovala ako

vlastnú ujmu.

Rozvrat vzťahov a spolužitia vyššie uvedených osôb až v dôsledku spáchania

predmetného činu nie je kvalifikačne relevantný, dotknutá právna kvalifikácia počíta

so stavom predchádzajúcim útoku na poškodenú osobu a spája sním použitie vyššej trestnej

sadzby.

Nie je teda ani z tohto dôvodu daný podklad pre záver o nesprávnej právnej

kvalifikácii činu, v tomto prípade kvalifikácii súdom zisteného skutku podľa § 145 ods. 2

písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák.

(teda s poukazom na legálnu definíciu blízkej osoby ako chránenej osoby).

Na základe uvedeného najvyšší súd odmietol dovolanie podľa ,

a to na neverejnom zasadnutí, nariadenom podľa

6

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 21. februára 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková