Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/2/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom

zasadnutí 21. februára 2012 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému L. L., pre trestný

čin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné o dovolaní

obvineného podanom prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. M. K. proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre z 15. februára 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného L. L. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 27. júla 2010, sp. zn. , bol

obvinený L. L. uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom

podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné na tom skutkovom základe, že

1/ obž. L. L. dňa 7.12.2006 v čase od 20,30 hod. do 20,40 hod. na chodníku

pred reštauráciou B. na B. ulici v T. spoločne s ďalšími nestotožnenými osobami napadli

poškodených R. M. a M. J. tak, že udreli nestotožneným predmetom v tvare obuška po hlave

poškodeného R. M., udierali ho rukami do tela a do hlavy, obž. L. L. ho tiež kopal, čím mu

spôsobili zranenia – tržno zhmoždenú ranu hlavy, pohmoždenie a oderky tváre, pohmoždenie

a krvnú podliatinu ľavého ucha s dĺžkou liečenia a práceneschopnosti od 7.12.2006

do 21.12.2006, obžalovaný L. L. následne napadol spolu s ďalšími nestotožnenými osobami

i poškodeného M. J. a to tak, že ho udreli rukou a nestotožneným predmetom v tvare obušku

do tela, pričom obž. L. L. spolu s ďalšími osobami poškodeného udieral a kopal do tela

a do hlavy, obv. L. L. ležiacemu poškodenému búchal opakovane hlavou o zem,

čím poškodenému M. J. spôsobili zranenia – zmliaždenie ľavej očnice, zmliaždenie ľavej

očnej gule, zlomeninu ľavej očnice so zakrvácaním pod spojovku oka s dvojitým videním

2

na ľavé oko a zmliaždenie ľavého líca, vyžadujúce si liečenie spojené s práceneschopnosťou

od 7.12.2006 do 6.2.2007, teda 60 dní,

2/ obž. L. L. dňa 1.3.2007 asi o 18,30 hod. prišiel do kaviarne F.F. na Ulici M. č. X.

v B., okres P., kde po predchádzajúcom slovnom nedorozumení napadol poškodeného J. M.

tak, že ho udrel päsťou do tváre a následne udrel päsťou do tváre i poškodeného M. F., ktorý

sa ho snažil vyviesť z priestorov kaviarne. Obžalovaný potom vzal do ruky rozbitý pohár,

ktorým sa snažil udrieť M. F. a od ďalšieho násilného konania upustil až potom, ako bol

paralyzovaný slzným plynom, pričom asi o 20 minút neskôr sa obžalovaný L. L. vrátil

do kaviarne F.F. spoločne so svojim otcom obžalovaným J. L., kde obaja napadli

poškodeného M. F. tak, že ho udierali päsťami a keď sa im v tom pokúšal zabrániť poškodený

R. H., obžalovaný J. L. ho udrel päsťou do zadnej časti hlavy a následne opäť napadli

poškodených M. F. a R. H. tak, že ich udierali päsťami a v ďalšom napádaní poškodených im

zabránila až hliadka polície, pričom obžalovaný L. L. sa poškodeným M. F., R. H. a J. M.

vyhrážal zabitím, čím u poškodených vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie, poškodený

M. F. utrpel zranenia – pomliaždenie brušnej steny a chrbta na rozhraní bedrovej a krížovej

oblasti s dobou liečenia 4-5 dní, na zariadení kaviarne F.F. bola spôsobená škoda vo výške

43,15 Eur (1.300,- Sk ), poškodený R. H. utrpel zranenia zlomeninu pod hlavičkou

V. záprstnej kosti s uhlovitou deformáciou do dlane pravej ruky, s dobou liečenia v trvaní

5-6 týždňov a a poškodený J. M. utrpel zranenia –pomliaždenie v oblasti základného zhybu

III. prsta pravej ruky s dobou liečenia 2-3 dni.

Za to mu bol podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1, 2 Tr. zák., § 36

písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. úhrnný nepodmienečný trest

odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu odňatia

slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa uložil obvinenému L. L. povinnosť zaplatiť V.V., IČO: X.,

spôsobenú škodu vo výške 55,07 eur a U.U., IČO: X. spôsobenú škodu vo výške 10,82 eur.

Podľa spoločnosť A., IČO: X., s nárokom na náhradu škody

odkázal na občianske súdne konanie.

3

Podľa V., IČO: X., so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal

na občianske súdne konanie.

Na podklade odvolaní Okresnej prokurátorky v Topoľčanoch a obvineného L. L. proti

prvostupňovému rozsudku Krajský súd v Nitre uznesením z 15. februára 2011, sp. zn.

, podľa odvolania Okresnej prokurátorky v Topoľčanoch

a obvineného L. L. ako nedôvodné zamietol.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený L. L. písomným

podaním zo 7. decembra 2011 (doručenom súdu prvého stupňa 9. decembra 2011)

prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. M. K. dovolanie.

Dovolateľ sa ním domáhal zrušenia uznesenia Krajského súdu v Nitre s tým,

aby dovolací súd podľa , vyslovil rozsudkom porušenie zákona

v ustanoveniach, o ktoré sa podané dovolanie opiera, a to v neprospech obvineného, zrušil

aj jemu predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Topoľčany z 27. júla 2010, sp. zn.

, vo výroku o právnej kvalifikácii skutku a o treste a prikázal tomuto súdu, aby

vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Zároveň požiadal, aby dovolací súd

v zmysle až do rozhodnutia vo veci, prerušil výkon trestu odňatia

slobody.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/,

písm. h/ a písm. i/

Pochybenie okresného súdu vidí v tom, že nevypočul ním navrhovaného svedka L. K.,

ktorý by objasnil skutočnosti svedčiace v jeho prospech, teda hrubo porušil jeho právo

na obhajobu. Vôbec sa nevysporiadal s jeho psychickým stavom, pretože mal byť

vypracovaný znalecký posudok z odboru psychiatrie, ktorý by bol zameraný na jeho

zmenšenú príčetnosť v čase spáchania skutku, ani sa nezaoberal jeho vekom „blízkym veku

mladistvých,“ ktorý mal vplyv na jeho rozumovú a vôľovú vyspelosť a spôsobilosť. Priznanie

tejto poľahčujúcej okolnosti konkrétnej osobe už nezávisí od úvahy súdu, ale je jednoznačne

definovaná a je možné ju priznať páchateľovi, u ktorého mal jeho vek zrejmý vplyv

na rozumovú alebo vôľovú vyspelosť a spôsobilosť.

4

Ďalej uviedol, že dôkladným skúmaním by sa jednoznačne preukázali skutočnosti

svedčiace v jeho prospech pri určovaní výmery trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák.,

a to výpoveďami doposiaľ nevypočutých svedkov a znaleckým posudkom, s prihliadnutím

a vo vzájomnej súvislosti s diagnostikovanou závislosťou od psychotropných látok. Týmito

dôkazmi by sa jednoznačne preukázala nesprávna právna kvalifikácia, ako aj nesprávne

rozhodnutie týkajúce sa výmery trestu. Pri zvážení pomeru poľahčujúcich (§ 36 písm. d/,

písm. j/) a priťažujúcich (§ 37 písm. h/) okolností v nadväznosti na § 38 ods. 3 Tr. zák.

by sa znížila hranica trestnej sadzby určenej podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. Súd prvého stupňa

by mal považovať spodnú hranicu trestnej sadzby prednostného zločinu za dostatočný trest,

pričom do úvahy prichádza aj právna situácia, kde by bola nastolená jeho zmenšená

príčetnosť v zmysle znaleckého posudku.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Topoľčany a poškodeným V., U., a A.

Prokurátorka okresnej prokuratúry sa k podanému dovolaniu vyjadrila s tým, že súd

v posudzovanej trestnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie a ak návrh obvineného

na vykonanie výsluchu konkrétneho svedka na hlavnom pojednávaní nevykonal, je evidentné,

že súd výsluch tohto svedka, ako i okolnosti, ktoré by mohol svojou výpoveďou objasniť,

považoval za nepotrebné, resp. nadbytočné.

K skúmaniu duševného stavu uviedla, že na takýto postup v tom čase neboli splnené

podmienky a ani zistené okolnosti ohľadne jeho osoby takýto postup neodôvodňovali.

V súvislosti s poľahčujúcou okolnosťou v zmysle § 36 písm. d/ Tr. zák. (spáchal

trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako osoba vo vyššom veku, ak táto

skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť) poukázala na to, že táto

mu mala byť súdom priznaná. Trest by bol ukladaný s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.,

čo by malo vplyv iba na zníženie hornej hranice trestnej sadzby. Vzhľadom na to,

že obvinenému bol uložený súhrnný trest odňatia slobody s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák.

na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby, ani zmena pomeru poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností by nemala na výmeru trestu žiaden vplyv.

5

Nestotožnila sa s názorom obvineného, že mu bol uložený trest mimo trestnej sadzby.

Obvinený spáchal dvoma rôznymi skutkami dva zbiehajúce trestné činy (zločin a prečin),

a preto bolo na mieste použitie tzv. asperačnej zásady.

Na záver navrhla, aby dovolací súd podľa bez preskúmania veci

dovolanie obvineného odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu

je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b/ ) a v zákonom stanovenej lehote ( v znení účinnom

do 31. augusta 2011). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v , ako

aj obsahové náležitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,

že dovolateľom namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. h/

a písm. i/ v posudzovanom prípade splnené neboli.

Podľa dovolanie možno podať, ak

zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (písm. c/),

bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký

druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (písm. h/),

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).

Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že obsah

konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému

vymedzeniu dovolacích dôvodov podľa Pokiaľ tomu tak nie je a podané

6

dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci

v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu,

ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa odmietnuť.

V zmysle dovolacieho dôvodu podľa je potrebné zásadné

porušenie práva na obhajobu chápať najmä ako porušenie ustanovení o povinnej obhajobe.

Právo na obhajobu v sebe zahŕňa právo na osobnú obhajobu, právo nechať

sa obhajovať obhajcom, ktorým môže byť len advokát, právo na povinnú obhajobu, ako

aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať

okolnosti svedčiace proti obvinenému a okolnosti svedčiace v jeho prospech a v oboch

smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Zároveň

aj predstavuje vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho

obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie

každého obhajovacieho práva.

Obvinený v podanom dovolaní neuviedol ani jednu relevantnú skutočnosť, ktorá

by preukazovala, že v posudzovanom prípade bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo

na obhajobu. Obvinený tento dovolací dôvod videl v tom, že v konaní nebol vypočutý ním

navrhovaný svedok L. K., ktorý by objasnil skutočnosti svedčiace v jeho prospech.

Dovolací súd uvádza, že zistenie skutku súdom na podklade dôkazov vykonaných

zákonným spôsobom a procesne (rozhodnutím súdu) podložené zamietnutie dôkazných

návrhov obvineného nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu v zmysle

Za porušenie práva na obhajobu v zmysle teda nemožno

považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu

o voľbe použitých dôkazných prostriedkov, pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10,

resp. práva podľa

V súvislosti s dovolacou námietkou v zmysle Najvyšší

súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že okresný súd pochybil, keď pri určovaní výmery

úhrnného trestu postupoval iba podľa zásad na jeho uloženie v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák.

pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pretože prihliadol iba na poľahčujúcu

7

okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život)

a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. (spáchal viac trestných činov).

Obvinenému ale nepriznal aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. d/ Tr. zák. (spáchal

trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako osoba vo vyššom veku, ak táto

skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť).

Vzhľadom na to, že pri rozhodovaní o treste mali byť použité ustanovenia o úprave

trestnej sadzby z dôvodu uvedeného v § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák., povinnosťou

súdu bolo najprv v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej

trestnej sadzby o jednu tretinu a následne vykonať úpravu takto stanovenej trestnej sadzby

podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.

Aj napriek tomu, že súd obvinenému L. L. nepriznal aj druhú poľahčujúcu

okolnosťou, v dôsledku čoho pri ukladaní úhrnného trestu postupoval iba v súlade s § 41

ods. 2 Tr. zák., bol mu uložený trest v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby,

pretože použitie aj § 38 ods. 3 Tr. zák. by malo vplyv iba na hornú hranicu trestnej sadzby.

Dolná hranica trestnej sadzby by zostala týmto ustanovením nedotknutá.

Navyše obvinenému bol aj napriek tomuto pochybeniu súdu uložený úhrnný trest

odňatia v trvaní 8 (osem) rokov, teda na dolnej hranici trestnej sadzby, ktorá by bola určená

pri správnom postupe súdu pri výpočte upravenej trestnej sadzby v súlade s § 38 ods. 3

Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa , z tohto ustanovenia

vyplýva, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené

napadnuté rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani neúplnosť skutkových zistení

ani nesprávne hodnotenie dôkazov a podobne. Rozsah jeho prieskumnej povinnosti je vždy

vymedzený len dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie podané. Prax Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho dôsledne vychádza zo zásady, že trestné konanie

je založené na princípe dvojinštančnosti. Dovolanie ani prostredníctvom tohto dovolacieho

dôvodu nenahradzuje riadne opravné prostriedky, ani iné mimoriadne opravné prostriedky,

ktorých uplatnením možno riešiť niektoré nedostatky v skutkových zisteniach. Skutkový stav

je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná

okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, teda či sú právne

kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Na podklade tohto

8

dovolacieho dôvodu teda nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť

skutkového stavu v zmysle , ani preverovať úplnosť vykonaného

dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa , pretože

to sú otázky upravené normami procesného práva a nie hmotným právom. Tento záver

zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje

o ňom najvyšší súd, kde nemožno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové zistenia. Právna

úprava spôsobu rozhodovania najvyššieho súdu predpokladá, že v tomto konaní nebude

dokazovanie vykonané vôbec alebo len celkom výnimočne v značne obmedzenom rozsahu

a zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní ( ).

Skutkové zistenia a preskúmavanie ich správnosti je vecou prvostupňového

a odvolacieho súdneho konania, nie konania o dovolaní, pretože dovolací súd ex lege

nemá právo skúmať správnosť a úplnosť zisteného skutku a tento meniť.

V rámci tohto dovolacieho dôvodu je teda vylúčené uplatňovanie námietok proti

skutkovým zisteniam pre ich nesprávnosť alebo neúplnosť, či už v dôsledku nevykonania

potrebného dokazovania alebo nesprávneho hodnotenia dôkazov. Vo vzťahu k zistenému

skutku možno namietať iba to, že tento mal byť posúdený ako iný trestný čin, resp. že skutok

nevykazuje znaky žiadneho trestného činu.

Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera

o dôvod dovolania podľa len z toho hľadiska, či skutok,

resp. skutky, z ktorých bol obvinený uznaný za vinného, boli v skutkovej vete rozsudku

vymedzené tak, aby zodpovedali znakom skutkovej podstaty príslušných trestných

činov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že skutková veta tak, ako bola ustálená, obsahuje všetky

zákonné znaky trestných činov, z ktorých bol obvinený právoplatne uznaný za vinného a jeho

konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.

Zistený skutkový stav bol správne právne kvalifikovaný, pretože obvinený L. L. svojím

konaním naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia

na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20, § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu

s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečinom ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. (v bode 1/) a prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20,

9

§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák.

(v bode 2/).

K zmenšenej príčetnosti obvineného L. L. dovolací súd pripomína, že MUDr. V. S.

a MUDr. B. S., znalci z odboru psychiatrie, v znaleckom posudku konštatovali, že v čase

spáchania vyšetrovaných skutkov netrpel duševnou poruchou alebo chorobou, ktorá by mala

rozhodujúci vplyv na jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti. Jeho zistená závislosť

od amfetamínov nemala vplyv na jeho rozpoznávacie schopnosti a jeho ovládacie schopnosti

boli v čase spáchania predmetného skutku znížené vo forenzne nevýznamnej miere.

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že dovolacie dôvody podľa , a v posudzovanom

prípade splnené neboli, a preto vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí spôsobom

uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 21. februára 2012

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková