Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/4/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom

zasadnutí 21. februára 2012 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému M. B., pre trestný

čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. o dovolaní

obvineného podanom prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. C. L. proti

uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 5. apríla 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 23. februára 2011, sp. zn. bol

obvinený M. B. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,

ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 5. októbra 2009 okolo 10.00 hod. v byte svojej matky M. B. na X. poschodí

v obytnom dome číslo X. na ulici J. v T. chytil do rúk syna svojej sestry K. B. – maloletého

P. B., nar. X. so slovami: „Pozrite, ja ho vyhodím z okna, v tomto byte nebude!“ a šiel s ním

smerom k balkónovým dverám, pričom sa následne podarilo matke obžalovaného M. B.

vytrhnúť maloletého z rúk obžalovaného, čím u M. B. a u sestry obžalovaného a matky

maloletého P. B., poškodenej K. B. vzbudil dôvodnú obavu o život a zdravie maloletého

P. B..

Za to mu bol podľa 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1

Tr. zák., § 36 písm. c/ Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.

uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 /osemnásť/ mesiacov.

2

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom

Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. , zo dňa 8. decembra 2010 (správne má byť

uvedené z 2. novembra 2010) v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn.

, zo dňa 8. decembra 2010, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 8. decembra 2010

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V ostatných častiach uvedené rozsudky

zostávajú nezmenené.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné ústavné

psychiatrické liečenie.

Na podklade odvolania obvineného proti prvostupňovému rozsudku Krajský súd

v Nitre uznesením z 5. apríla 2011, sp. zn. , podľa odvolanie

obvineného ako nedôvodné zamietol.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený M. B. písomným

podaním z 30. novembra 2011 (doručenom súdu prvého stupňa 2. decembra 2011)

prostredníctvom ustanovenej obhajkyne JUDr. C. L. dovolanie.

Dovolateľ sa ním domáhal zrušenia uznesenia Krajského súdu v Nitre s tým,

aby dovolací súd podľa , vyslovil rozsudkom porušenie zákona

v ustanoveniach, o ktoré sa podané dovolanie opiera, zrušil aj jemu predchádzajúci rozsudok

Okresného súdu Topoľčany a prikázal tomuto súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/

Pochybenie okresného súdu, ako aj krajského súdu vidí v nesprávnom právnom

posúdení skutku, ktorého následkom bol aj nesprávny výrok ohľadne uloženého súhrnného

3

trestu odňatia slobody. Obvinený svojím konaním nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty

prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pretože

ani v priebehu konania na súde prvého stupňa, ani odvolacieho konania, nebola preukázaná

subjektívna stránka trestného činu, konkrétne úmysel páchateľa spáchať tento trestný čin.

Poukázal na znalecký posudok MUDr. Z. L. a MUDr. E. Ž. č. 02/2010, v ktorom

sa uvádza, že od detstva trpí organickým poškodením mozgu – ľahkou mozgovou

dysfunkciou. Toto ochorenie je trvalé, nemenné a jeho dôsledkom má sklon k agresivite

a neočakávaným výbuchom hnevu. Navyše v záverečnej časti je konštatované, že jeho

rozpoznávacie schopnosti boli mierne znížené, avšak ovládacie schopnosti boli znížené

v podstatnej miere. Súd mal preto jeho konanie vyhodnotiť ako konanie nepríčetnej osoby,

ktorá pre duševnú poruchu v čase spáchania činu nemohla ovládať svoje konanie, teda nebol

trestne zodpovedný.

Na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, aby sa dopustil trestného

činu v zmysle podanej obžaloby a súd ho mal podľa spod obžaloby

oslobodiť.

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného

na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Topoľčany a poškodenej K. B..

Prokurátorka okresnej prokuratúry k podanému dovolaniu uviedla, že sa nestotožňuje

s názorom obvineného a jeho obhajcu, hoci je pravdou, že zo znaleckého posudku v súvislosti

s duševným stavom obvineného vyplýva, že rozpoznávacia i ovládacia zložka jeho schopností

boli v čase spáchania skutku viac, či menej znížené. Žiadna z týchto schopností nebola úplne

vymiznutá, preto nemožno u obvineného konštatovať nepríčetnosť. Nie každá psychická

choroba a nie každé zníženie ovládacích a rozpoznávacích schopností páchateľa je súčasne

nepríčetnosťou.

Navrhla preto, aby dovolací súd podľa dovolanie obvineného

M. B. podané prostredníctvom obhajkyne JUDr. C. L. bez preskúmania odmietol, pretože

nebol naplnený dôvod dovolania v zmysle , ani žiadny iný dôvod.

4

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu

je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b/ ) a v zákonom stanovenej lehote ( v znení účinnom

do 31. augusta 2011). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v ,

ako aj obsahové náležitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,

že dovolateľom namietaný dovolací dôvod uvedený v

v posudzovanom prípade splnený nebol.

Podľa dovolanie možno podať, ak

rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť

zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že dovolací

súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie

súdu, teda nepreskúmava ani neúplnosť skutkových zistení ani nesprávne hodnotenie

dôkazov a podobne. Rozsah jeho prieskumnej povinnosti je vždy vymedzený len dovolacím

dôvodom, pre ktorý je dovolanie podané. Prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

ako súdu dovolacieho dôsledne vychádza zo zásady, že trestné konanie je založené

na princípe dvojinštančnosti. Dovolanie ani prostredníctvom tohto dovolacieho dôvodu

nenahradzuje riadne opravné prostriedky, ani iné mimoriadne opravné prostriedky, ktorých

uplatnením možno riešiť niektoré nedostatky v skutkových zisteniach. Skutkový stav je

v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná

okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, teda či sú právne

kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Na podklade tohto

dovolacieho dôvodu teda nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť

skutkového stavu v zmysle , ani preverovať úplnosť vykonaného

dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa , pretože

5

to sú otázky upravené normami procesného práva a nie hmotným právom. Tento záver

zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje

o ňom najvyšší súd, kde nemožno znovu vytvárať, či zásadne meniť skutkové zistenia. Právna

úprava spôsobu rozhodovania najvyššieho súdu predpokladá, že v tomto konaní nebude

dokazovanie vykonané vôbec alebo len celkom výnimočne v značne obmedzenom rozsahu

a zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní ( ).

V rámci tohto dovolacieho dôvodu je teda vylúčené uplatňovanie námietok proti

skutkovým zisteniam pre ich nesprávnosť alebo neúplnosť, či už v dôsledku nevykonania

potrebného dokazovania alebo nesprávneho hodnotenia dôkazov. Vo vzťahu k zistenému

skutku možno namietať iba to, že tento mal byť posúdený ako iný trestný čin, resp. že skutok

nevykazuje znaky žiadneho trestného činu.

Skutkové zistenia a preskúmavanie ich správnosti je vecou prvostupňového

a odvolacieho súdneho konania, nie konania o dovolaní, pretože dovolací súd ex lege

nemá právo skúmať správnosť a úplnosť zisteného skutku a tento meniť.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok v zmysle tohto ustanovenia,

je určené k náprave právnych pochybení vo veci samej, pokiaľ tieto pochybenia spočívajú

v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva, nie však

z hľadiska procesných predpisov. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku

sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin,

napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin alebo že išlo o iný trestný čin.

Najvyšší súd vychádza z toho, že tento dovolací dôvod súvisí s nesprávnou aplikáciou

zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu na zistený skutkový stav, ktorým

je dovolací súd viazaný, prípadne nesprávnej aplikácie iných noriem hmotného práva.

Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod

dovolania podľa len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol

obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby

zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie teda je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom

konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný

6

(podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v ,

pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie citovaného

dovolacieho dôvodu.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví

alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá

sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a/ závažnejším spôsobom konania,

b/ na chránenej osobe,

c/ preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd,

d/ z osobitného motívu, alebo

e/ verejne.

Podľa § 17 Tr. zák. pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné

zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

Podľa § 15 Tr. zák. je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a/ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem

chránený týmto zákonom, alebo

b/ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť

a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 18 Tr. zák. na priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje

použitie vyššej trestnej sadzby, sa prihliadne, ak ide o

a/ ťažší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, ak tento

zákon nevyžaduje aj v tomto prípade zavinenie úmyselné, alebo

b/ inú skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom

na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, ak tento zákon nevyžaduje, aby

o nej páchateľ vedel.

7

K úmyselnej forme zavinenia je potrebné uviesť, že trestný čin môže byť spáchaný

v podobe priameho úmyslu (§ 15 písm. a/ Tr. zák.) alebo nepriameho úmyslu (§ 15 písm. b/

Tr. zák.). V prípade trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. ide

o úmyselný trestný čin, pri ktorom z hľadiska zavinenia stačí aj nepriamy úmysel. V zmysle

vyššie citovaného ustanovenia § 18 Tr. zák. sa však na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie

vyššej trestnej sadzby (§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.), prihliadne, ak ide o ťažší

následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, ak tento zákon nevyžaduje

aj v tomto prípade zavinenie úmyselné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd konštatuje, že v posudzovanej

trestnej veci vyššie uvedený dovolací dôvod ( ) nebol naplnený,

pretože skutková veta tak, ako bola ustálená, obsahuje všetky zákonné znaky trestného činu,

z ktorého bol obvinený M. B. právoplatne uznaný za vinného a jeho konanie bolo správne

právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Zistený skutkový

stav bol správne právne kvalifikovaný, pretože obvinený svojím konaním naplnil všetky

zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa

§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

K „nepríčetnosti“ dovolací súd uvádza, že z právneho hľadiska sa ňou rozumie stav,

keď tento pre duševnú poruchu v čase spáchania činu nemôže rozpoznať, že jeho konanie

je pre spoločnosť nebezpečné alebo nemôže svoje konanie ovládať. Na vyvodenie záveru,

že osoba nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedná, postačuje, ak úplne chýba aspoň jedna

z uvedených schopností.

Nepríčetnosť ako jedna z okolností vylučujúcich trestnú zodpovednosť

je okolnosť skutková, nie právna, a dovolací súd ju nie je oprávnený skúmať, ani meniť.

Od nepríčetnosti je potrebné odlišovať stav zmenšenej príčetnosti, kedy

je v dôsledku duševnej poruchy znížená rozpoznávacia alebo ovládacia schopnosť.

MUDr. Z. L. a MUDr. E. Ž., znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie

psychiatrie, v znaleckom posudku konštatovali, že obvinený mal v čase spáchania skutku

rozpoznávacie schopnosti mierne znížené, ale ovládacie schopnosti boli znížené v podstatnej

8

miere. Je schopný chápať zmysel trestného konania, jeho kontakt s realitou je čiastočne

narušený, ale nie zaniknutý. Navyše na hlavnom pojednávaní MUDr. E. Ž. uviedla, že tieto

schopnosti boli síce znížené, a to v podstatnej miere (t. j. nejde o ľahké zníženie

posudzovaných schopností, ale toto zníženie má istý forénzny význam), ale neboli zaniknuté.

Stav zmenšenej príčetnosti nie je dôvodom na vylúčenie trestnej zodpovednosti,

ale má za následok osobitný postup voči páchateľovi (§ 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., § 40 ods. 1

písm. c/ Tr. zák., § 73 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.).

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že dovolací dôvod podľa v posudzovanom prípade splnený

nebol, a preto vo veci rozhodol na neverejnom zasadnutí spôsobom uvedeným vo výroku

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 21. februára 2012

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková