Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8be/386917.dd7eba.pdf
PDF · 120.32 KB
No categories available
4Tost/5/2012
Najvyšší súd 4 Tost 5/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdţocha a JUDr. Viliama Dohňanského,
na neverejnom zasadnutí 21. februára 2012 v trestnej veci obţalovaného J. M., pre trestný
čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, alinea 2, ods. 4 Tr. zák. účinného
do 31. decembra 2005 a iné, o sťaţnosti obhajcu JUDr. Ľ. S. proti uzneseniu predsedu senátu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. decembra 2011, sp. zn. 1 To 10/2010, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosť obhajcu JUDr. Ľ. S. s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 19. decembra 2011 bola obhajcovi JUDr. Ľ. S., advokátovi Advokátskej kancelárie, Š.,
uloţená podľa § 66 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 poriadková pokuta
vo výške 1 000 (tisíc) eur.
Proti tomuto uzneseniu včas podal sťaţnosť obhajca JUDr. Ľ. S..
V písomnom odôvodnení uviedol, ţe neúčasť na verejnom zasadnutí, ktoré sa malo
konať dňa 19. decembra 2011 ospravedlnil podaním zo dňa 16. decembra 2011, ktoré okrem
iného odôvodnil náhlymi nepredvídanými osobnými prekáţkami na jeho strane, nakoľko
uţ počas tohto dňa sa začal jeho zdravotný stav zhoršovať a začal pociťovať bolesti. Pretoţe
v tom čase nemohol predvídať ďalší priebeh svojich zdravotných komplikácií a uvedomoval
si skutočnosť, ţe v nasledujúci pracovný deň, t. j. pondelok 19. decembra 2011 sa koná
verejné zasadnutie v uvedenej trestnej veci, v ktorej sa jedná o prípad nutnej obhajoby podľa
§ 36 ods. 3 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005, pripravil ospravedlnenie, ktoré v prípade
váţnych zdravotných komplikácií bol pripravený ihneď zaslať Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky, čo aj v dôsledku pretrvávajúcich zdravotných ťaţkostí počas víkendu urobil
mailovým podaním na adresu najvyššieho súdu v sobotu dňa 17. decembra 2011. V prípade,
ak by jeho bolesti ustálili aspoň do toho štádia, ţe by sa mohol dostaviť na verejné zasadnutie,
ospravedlnenie by nezaslal a určite by sa verejného zasadnutia zúčastnil.
Ospravedlnenie zaslal zo svojej mailovej adresy ešte počas víkendu tak, aby sa s ním
mohol najvyšší súd oboznámiť čo najskôr pred začatím verejného zasadnutia, pričom originál
tohto podania doručil najvyššiemu súdu prostredníctvom pracovníčky svojej advokátskej
kancelárie taktieţ pred začatím verejného zasadnutia. Aj z tohto konania je zrejmé,
ţe vzniknutú situáciu sa snaţil riešiť promptne tak, aby nemaril tento úkon. Ospravedlnenie
zo dňa 16. decembra 2011 odôvodnil podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia tak,
ako to jeho zdravotný stav umoţňoval a keďţe sám nepoznal diagnózu, nemohol bliţšie
špecifikovať v ňom uvádzané náhle nepredvídané osobné prekáţky.
Za jeho neúčasťou boli skutočne objektívne príčiny – náhly zdravotný kolaps
spôsobený obličkovou kolikou, ktorému nemohol nijako zabrániť, brániaci mu v účasti
na verejnom zasadnutí.
Podľa jeho názoru opísané okolnosti neprítomnosti jeho účasti na verejnom zasadnutí
a nepodania včasného ospravedlnenia sú špecifické, spôsobené viacerými faktormi, najmä
však náhlosťou a neočakávanosťou zhoršenia jeho zdravotného stavu, ku ktorému došlo počas
víkendu predchádzajúcemu pracovnému dňu, v ktorom sa konalo verejné zasadnutie, s tým
súvisiaca technická nemoţnosť doručiť ospravedlnenie skôr ako ráno pred konaním verejného
zasadnutia, nemoţnosť riadnej chôdze a komunikácie spôsobenej ťaţkými bolesťami.
Poukázal na to, ţe svoje ospravedlnenie doplnil podaním zo dňa 23. decembra 2011,
kedy prvý krát prišiel do práce a v ktorom uviedol, ţe náhle nepredvídané okolnosti na mojej
strane boli zdravotného pôvodu, o čom predloţil súdu nález ošetrujúceho chirurga Fakultnej
nemocnice s poliklinikou Bratislava, pracovisko Ruţinov zo dňa 19. decembra 2011
preukazujúci jeho náhle a závaţné zdravotné ťaţkosti.
V tejto situácii poukázal na tvrdenie najvyššieho súdu uvedené v napadnutom
uznesení, ţe individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu je moţné výnimočne
aj dodatočné ospravedlnenie v prípadoch, v ktorých je zrejmé, ţe náhla prekáţka objektívne
bráni osobe v účasti na nariadenom úkone, napr. neočakávaná náhla závaţná porucha zdravia
znemoţňujúca účasť, ale aj samotné včasné ospravedlnenie sa pred úkonom.
Uvedené skutočnosti preto podľa neho zakladajú dôvod na to, aby jeho podanie
z 23. decembra 2011 – doplnenie ospravedlnenia zo 16. decembra 2011 bolo povaţované
za dodatočné ospravedlnenie a uznané ako riadny dôvod na ospravedlnenie jeho neúčasti
na verejnom zasadnutí dňa 19. decembra 2011, a to z dôvodu toho, ţe sa skutočne na jeho
strane jednalo o náhlu, nepredvídateľnú a závaţnú poruchu zdravia, ktorá mu objektívne
bránila v účastí na verejnom zasadnutí a bránila aj včasnému ospravedlneniu, čo súdu
preukázal.
Vyslovil domnienku, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky bol pri vypracovaní
napadnutého uznesenia oboznámený s jeho podaním zo dňa 23. decembra 2011, čo odvodil
od skutočnosti, ţe napadnuté uznesenie zo dňa 19. decembra 2011 mu bolo doručené aţ dňa
26. januára 2012, teda takmer mesiac po jeho vydaní a je viac ako pravdepodobné, ţe bolo
vypracované neskôr, aj keď s dátumom 19. decembra 2011 a neskôr bolo aj určené
na expedovanie. Svedči o tom aj tá skutočnosť, ţe iné uznesenie toho senátu najvyššieho súdu
v predmetnej trestnej veci, sp. zn. 1 To 10/2010, o vylúčení veci obţalovaného J. M.
na samostatné konanie, tieţ zo dňa 19. decembra 2011 mu bolo doručené dňa 27. decembra
2011.
Uviedol tieţ, ţe nemal vedomosť o tom, ţe náhradný obhajca sa verejného zasadnutia
nezúčastní nakoľko sa ospravedlnil. S uvedenou skutočnosťou nebol oboznámený, nakoľko
v rozhodnom čase nebol nahliadať do trestného spisu.
Objektívne preto očakával, ţe sa náhradný obhajca verejného zasadnutia zúčastní
a teda jeho neprítomnosť nemôţe zapríčiniť zmarenie pojednávania. Neprítomnosť
náhradného obhajcu na verejnom zasadnutí nemoţno pričítať na vrub riadneho obhajcu, ktorý
nemal vedomosť o tom, ţe sa verejného zasadnutia nezúčastní.
Zásadne namietol tvrdenie obsiahnuté v napadnutom uznesení, ţe v predmetnej veci
mu uţ predtým predseda senátu najvyššieho súdu podľa § 66 ods. 1 Tr. por. uloţil poriadkovú
pokutu pre nerešpektovanie zákonnej povinnosti ustanoviť sa na súd v prípade nutnej
obhajoby a ţe jeho ospravedlnenie nebolo urobené ani riadne, ani včas a nebolo akceptované
predsedom senátu.
Uviedol, ţe mu nie je zrejmé, aké ospravedlnenie, ktoré nemalo byť akceptované
súdom, má najvyšší súd na mysli, pretoţe si nie je vedomý svojej absencie v tomto konaní,
a preto sa nemôţe k nemu adekvátne vyjadriť. V tejto trestnej veci sa ako obhajca
obţalovaného J. M. neospravedlňoval, vţdy sa na pojednávanie, respektíve, verejné
zasadnutie riadne dostavil, nikdy nebol napomínaný pre nerešpektovanie svojich zákonných
povinností a nikdy mu nebola ani uloţená ţiadna poriadková pokuta.
Z týchto dôvodov uloţenú poriadkovú pokutu povaţuje za neodôvodnenú,
a to vzhľadom k tomu, ţe jeho konanie v súvislosti s ospravedlnením neúčasti na verejnom
zasadnutí v ţiadnom prípade nevykazovalo znaky obštrukcie alebo snahy o zmarenie
nariadeného úkonu, ale bolo urobené z dôvodu objektívnych nepredvídateľných náhlych
príčin a z jeho strany bolo urobené prvýkrát. Je pravdou, ţe verejné zasadnutie uţ bolo
niekoľkokrát odročované. Je však potrebné uviesť, ţe sa tak stalo vţdy z dôvodov na strane
niektorého z obţalovaných, nie z dôvodov na jeho strane.
Výška uloţenej poriadkovej pokuty uloţená v hornej polovici zákonom ustanovenej
výmery je nielen neodôvodnená, ale aj neprimeraná, pretoţe prejavil eminentnú snahu
o ospravedlnenie svojej neúčasti, túto aj náleţite odôvodnil, i keď v dodatočnom doplnení
svojho ospravedlnenia. Jeho neúčasti bránili objektívne príčiny, pričom nevedel o tom,
ţe aj náhradný obhajca sa ospravedlňoval.
Na záver uviedol, ţe obţalovaný J. M. je dlhodobo chorý a v tejto súvislosti
je pravidelne hospitalizovaný. Vyslovil však súhlas so záverom predsedu senátu,
ţe moţnosť uskutočnenia verejného zasadnutia v súvislosti so zdravotným stavom jeho
klienta je výhradným právom súdu.
Aj keď je zrejmé, ţe sa nemohol verejného zasadnutia zúčastniť pre zdravotné
problémy, úprimne ľutuje, ţe z dôvodu jeho neprítomnosti toto bolo odročené, a to aj napriek
ustanovenému náhradnému obhajcovi, ktorý úplnou zhodou okolností sa na tento termín
ospravedlnil.
Vyslovil presvedčenie, ţe vec uţ bude ukončená bez akýchkoľvek prieťahov zo strany
obhajcu alebo obţalovaného.
Vzhľadom na skôr uvedené skutočnosti na záver sťaţnosti poţiadal, aby jeho ţiadosti
bolo vyhovené.
Pretoţe obţaloba bola podaná 27. októbra 2004 najvyšší súd dôsledne sa riadiac
ustanovením § 564 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. (Tr. por.) účinného od 1. januára 2006
pri plnení prieskumnej povinnosti napadnutého uznesenia postupoval podľa § 147 ods. 1
Tr. por. účinného do 31. decembra 2005.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťaţnosti v súlade
s ustanovením § 147 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
proti ktorému mohol sťaţovateľ podať sťaţnosť a konanie predchádzajúce napadnutému
uzneseniu a zistil, ţe sťaţnosť obhajcu JUDr. Ľ. S. nie je dôvodná.
Podľa § 66 ods. 1 Tr. por., kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie
alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu správa
uráţlivo alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz alebo nevyhovie
výzve, ktoré mu boli dané podľa tohto zákona, toho môţe predseda senátu a v prípravnom
konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán potrestať poriadkovou pokutou
do 1650 eur.
Podľa § 190 ods. 1 Tr. por. orgán, proti ktorého uzneseniu sťaţnosť smeruje, môţe
jej sám vyhovieť, ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného
konania.
Podľa § 185 ods. 3 Tr. por. proti uzneseniu predsedu senátu odvolacieho senátu,
ktorým uloţil poriadkovú pokutu, je prípustná sťaţnosť, o ktorej rozhodne iný senát tohto
súdu, ktorý pri tomto rozhodovaní má postavenie nadriadeného orgánu.
Predseda senátu, ktorý obhajcovi poriadkovú pokutu uloţil, podanej sťaţnosti v rámci
autoremedúry nevyhovel, a preto bola elektronickou formou pridelená na prejednanie
a rozhodnutie inému senátu tohto súdu a to senátu 4 T.
Z obsahu predloţeného spisu moţno zistiť, ţe najvyšší súd určil v predmetnej trestnej
veci termín verejného zasadnutia na 19. decembra 2011 po tom, ako musel verejné zasadnutie
určené na 7. novembra 2011 odročiť. Termín verejného zasadnutia obhajca obţalovaného
J. M. JUDr. Ľ. S. vzal na vedomie. Napriek tejto skutočnosti sa na verejné zasadnutie
nedostavil. V písomnom podaní zo 16. decembra 2011 (ktoré bolo najvyššiemu súdu
doručené 19. decembra 2011 o 8.44 hod.), teda v deň, kedy malo byť v predmetnej veci
vykonané verejné zasadnutie uviedol, ţe pre pretrvávajúcu práceneschopnosť ospravedlňuje
neprítomnosť svojho klienta obţalovaného J. M. na verejnom zasadnutí a taktieţ z dôvodu
náhlych nepredvídaných osobných prekáţok na jeho strane, poţiadal aj o svoje
ospravedlnenie (č. l. 448).
V doplnku ospravedlnenia z 23. decembra 2011, ktoré bolo najvyššiemu súdu
doručené 27. decembra 2011 upresnil, ţe jeho náhle, nepredvídané osobné prekáţky
pozostávali zo zdravotných dôvodov, pretoţe sa musel náhle podrobiť akútnemu lekárskemu
ošetreniu (č. l. 484). Ako prílohu k tomuto doplnku predloţil súdu lekárske potvrdenie
z 19. decembra 2011.
Z pripojeného lekárskeho nálezu z 19. decembra 2011 vyplýva, ţe obhajca
sa na lekárske vyšetrenie dostavil 19. decembra 2011 o 07:48 hod. a ako dôvod návštevy
lekára uviedol náhlu bolesť v pravom boku s vyţarovaním do brucha, nutkanie na močenie
a napínanie na zvracanie, ktoré začal pociťovať cca hodinu pred vyšetrením (č. l. 484).
Z ustanovenia § 66 Tr. por. vyplýva, ţe poriadkovú pokutu v zákonom určenej výške
môţe predseda senátu uloţiť tomu, kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz
alebo nevyhovie výzve, ktoré mu boli dané podľa tohto zákona.
Poriadková pokuta predstavuje tradičný spôsob postihu tých osôb, ktoré neuposlúchnu
výzvu alebo vydaný príkaz a je jedným z prostriedkov vynútenia splnenia určitej povinnosti
podľa Trestného poriadku.
Je nepochybné, ţe určenie termínu verejného zasadnutia, ktorý obhajca vezme
na vedomie je príkazom v zmysle 66 Tr. por., ktorému je potrebné vyhovieť a jeho
neuposlúchnutie bez dostatočného ospravedlnenia, je v súlade so zákonom moţné postihnúť
sankciou vo forme poriadkovej pokuty do výšky 1 650 eur.
Ak je obhajca obvineného riadne a včas upovedomený o hlavnom pojednávaní
(verejnom zasadnutí) vo veci, v ktorej ide o prípad nutnej obhajoby, je potrebné takéto
upovedomenie povaţovať za príkaz daný obhajcovi podľa Trestného poriadku,
aby sa na hlavné pojednávanie (verejné zasadnutie) dostavil ako to má na mysli ustanovenie
Dostatočným ospravedlnením podľa § 66 ods. 1 Tr. por. sa podľa ustálenej súdnej
praxe (zákon tento pojem nedefinuje) rozumie váţny dôvod, ktorý jednak bráni v účasti
na úkone a jednak včasné ospravedlnenie neúčasti.
Podľa okolností konkrétneho prípadu je výnimočne moţné aj dodatočné
ospravedlnenie v prípade náhlej a objektívnej prekáţky, ktorá je natoľko závaţná, ţe reálne
a úplne znemoţní takej osobe účasť na nariadenom úkone súdu a zároveň teda aj samotné
riadne a včasné ospravedlnenie jej neprítomnosti pred úkonom súdu.
V posudzovanom prípade sa tak nestalo. Z písomného podania obhajcu
JUDr. Ľ. S. zo 16. decembra 2011 nepochybne vyplýva, ţe uţ v ňom popri ospravedlnení
neprítomnosti obţalovaného J. M. obhajca zároveň poţiadal aj ospravedlnenie svojej neúčasti
na nariadenom úkone trestného konania z dôvodu náhlych nepredvídaných osobných
prekáţok na jeho strane (č. l. 448). Na podklade uvedeného moţno preto vyvodiť spoľahlivý
záver, ţe uţ 16. decembra 2011 bol obhajca rozhodnutý sa nariadeného úkonu trestného
konania nezúčastniť. Dôvody svojej neprítomnosti obhajca bliţšie nekonkretizoval, a preto
ich povahu a závaţnosť nebolo moţné posúdiť. Ţe v tom čase nešlo o prekáţky zdravotnej
povahy moţno vyvodiť z toho, ţe v písomnom podaní obhajca tieto ţiadnym spôsobom
neuviedol, a to ani všeobecne v čom mu nič nebránilo a mohol tak spraviť aj bez potrebného
odborného vzdelania. Zároveň moţno túto skutočnosť vyvodiť aj z predloţenej lekárskej
správy. Z obsahu tejto vyplýva, ţe zdravotné ťaţkosti začal obhajca pociťovať
aţ 19. decembra 2011 cca o 06.48 hodine a nie ako uvádza v podane sťaţnosti, ţe uţ počas
dňa 16. decembra 2011 sa začal jeho zdravotný stav zhoršovať a začal pociťovať bolesti.
V prípade, ak by teda zodpovedalo skutočnosti tvrdenie obhajcu o jeho zdravotných
ťaţkostiach uţ 16. novembra 2011, ktoré si však návštevu lekára nevynútili, nič mu vzhľadom
na okolnosti prípadu (naliehavosť situácie) reálne a úplne nebránilo v tom, aby ešte
16. novembra 2011 vhodným spôsobom (napríklad telefonicky, faxom) alebo prostredníctvom
sekretárky oznámil túto skutočnosť kancelárii súdu s tým, ţe je veľmi pravdepodobné,
ţe sa nariadeného úkonu trestného konania zo zdravotných dôvodov nezúčastní a o tejto
významnej skutočnosti predloţí lekársku správu.
Obhajca tak však nepostupoval a o jeho nezodpovednom prístupe svedčí
aj tá skutočnosť, ţe napriek tomu, ţe hospitalizovaný nebol a po podaní infúzií sa cítil lepšie,
dodatočné ospravedlnenie vyhotovil aţ 23. decembra 2011 (doručené najvyššiemu súdu bolo
27. decembra 2011), teda s časovým odstupom niekoľkých dní. Na tomto závere (zákonných
povinnostiach obhajcu) nemení nič ani tá skutočnosť, ţe verejného zasadnutia sa nezúčastnil
ani náhradný obhajca obţalovaného J. M..
Pokiaľ ide o námietku obhajcu, ţe v napadnutom uznesení je nesprávne uvedené,
ţe uţ predtým mu bola uloţená poriadková pokuta, je potrebné uviesť, ţe z jeho obsahu
je zrejmé, ţe táto bola obhajcovi uloţená predtým, ako senát najvyššieho súdu rozhodol
o vylúčení obţalovaného J. M., klienta obhajcu na samostatné konanie v zmysle § 23 ods. 1
Tr. por. účinného do 31. decembra 2005.
Z týchto dôvodov iný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa stotoţnil
s napadnutým rozhodnutím predsedu senátu najvyššieho súdu, ţe postup obhajcu
v posudzovanom prípade nezodpovedal zákonnej povinnosti dostatočného a včasného
ospravedlnenia a vzhľadom na zistené okolnosti prípadu ani ospravedlnenia dodatočného.
V súhrne moţno preto vo všeobecnosti vyvodiť záver, ţe je povinnosťou kaţdého
poslúchnuť príkaz alebo vyhovieť výzve, ktoré mu boli dané podľa Trestného poriadku.
Výnimku z tejto povinnosti tvorí len včasné a dostatočné ospravedlnenie. Výnimočne podľa
okolností konkrétneho prípadu je v prípade náhlej a objektívnej prekáţky moţné aj dodatočné
ospravedlnenie ak je táto natoľko závaţná, ţe úplne znemoţní účasť osoby na nariadenom
úkone súdu. Povinnosťou obhajcu v prípade nutnej obhajoby je zúčastniť sa nariadeného
úkonu trestného konania preto aj vtedy, ak sa tohto z rôznych dôvodov nezúčastní
obţalovaný, pretoţe o tejto otázke prislúcha rozhodovať súdu a nie obhajcovi.
Správny a zákonný bol preto postup predsedu senátu najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, keď so zreteľom na zistené okolnosti prípadu uloţil obhajcovi obţalovaného J. M.
JUDr. Ľ. S. poriadkovú pokutu, ktorej výška zodpovedá významu nariadeného úkonu
trestného konania.
Na podklade týchto úvah najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 21. februára 2012
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková