Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tost/5/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Emila Bdţocha a JUDr. Viliama Dohňanského,

na neverejnom zasadnutí 21. februára 2012 v trestnej veci obţalovaného J. M., pre trestný

čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, alinea 2, ods. 4 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005 a iné, o sťaţnosti obhajcu JUDr. Ľ. S. proti uzneseniu predsedu senátu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. decembra 2011, sp. zn. , rozhodol

t a k t o :

Podľa sťaţnosť obhajcu JUDr. Ľ. S. s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 19. decembra 2011 bola obhajcovi JUDr. Ľ. S., advokátovi Advokátskej kancelárie, Š.,

uloţená podľa účinného do 31. decembra 2005 poriadková pokuta

vo výške 1 000 (tisíc) eur.

Proti tomuto uzneseniu včas podal sťaţnosť obhajca JUDr. Ľ. S..

V písomnom odôvodnení uviedol, ţe neúčasť na verejnom zasadnutí, ktoré sa malo

konať dňa 19. decembra 2011 ospravedlnil podaním zo dňa 16. decembra 2011, ktoré okrem

iného odôvodnil náhlymi nepredvídanými osobnými prekáţkami na jeho strane, nakoľko

uţ počas tohto dňa sa začal jeho zdravotný stav zhoršovať a začal pociťovať bolesti. Pretoţe

v tom čase nemohol predvídať ďalší priebeh svojich zdravotných komplikácií a uvedomoval

si skutočnosť, ţe v nasledujúci pracovný deň, t. j. pondelok 19. decembra 2011 sa koná

verejné zasadnutie v uvedenej trestnej veci, v ktorej sa jedná o prípad nutnej obhajoby podľa

účinného do 31. decembra 2005, pripravil ospravedlnenie, ktoré v prípade

2

váţnych zdravotných komplikácií bol pripravený ihneď zaslať Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky, čo aj v dôsledku pretrvávajúcich zdravotných ťaţkostí počas víkendu urobil

mailovým podaním na adresu najvyššieho súdu v sobotu dňa 17. decembra 2011. V prípade,

ak by jeho bolesti ustálili aspoň do toho štádia, ţe by sa mohol dostaviť na verejné zasadnutie,

ospravedlnenie by nezaslal a určite by sa verejného zasadnutia zúčastnil.

Ospravedlnenie zaslal zo svojej mailovej adresy ešte počas víkendu tak, aby sa s ním

mohol najvyšší súd oboznámiť čo najskôr pred začatím verejného zasadnutia, pričom originál

tohto podania doručil najvyššiemu súdu prostredníctvom pracovníčky svojej advokátskej

kancelárie taktieţ pred začatím verejného zasadnutia. Aj z tohto konania je zrejmé,

ţe vzniknutú situáciu sa snaţil riešiť promptne tak, aby nemaril tento úkon. Ospravedlnenie

zo dňa 16. decembra 2011 odôvodnil podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia tak,

ako to jeho zdravotný stav umoţňoval a keďţe sám nepoznal diagnózu, nemohol bliţšie

špecifikovať v ňom uvádzané náhle nepredvídané osobné prekáţky.

Za jeho neúčasťou boli skutočne objektívne príčiny – náhly zdravotný kolaps

spôsobený obličkovou kolikou, ktorému nemohol nijako zabrániť, brániaci mu v účasti

na verejnom zasadnutí.

Podľa jeho názoru opísané okolnosti neprítomnosti jeho účasti na verejnom zasadnutí

a nepodania včasného ospravedlnenia sú špecifické, spôsobené viacerými faktormi, najmä

však náhlosťou a neočakávanosťou zhoršenia jeho zdravotného stavu, ku ktorému došlo počas

víkendu predchádzajúcemu pracovnému dňu, v ktorom sa konalo verejné zasadnutie, s tým

súvisiaca technická nemoţnosť doručiť ospravedlnenie skôr ako ráno pred konaním verejného

zasadnutia, nemoţnosť riadnej chôdze a komunikácie spôsobenej ťaţkými bolesťami.

Poukázal na to, ţe svoje ospravedlnenie doplnil podaním zo dňa 23. decembra 2011,

kedy prvý krát prišiel do práce a v ktorom uviedol, ţe náhle nepredvídané okolnosti na mojej

strane boli zdravotného pôvodu, o čom predloţil súdu nález ošetrujúceho chirurga Fakultnej

nemocnice s poliklinikou Bratislava, pracovisko Ruţinov zo dňa 19. decembra 2011

preukazujúci jeho náhle a závaţné zdravotné ťaţkosti.

V tejto situácii poukázal na tvrdenie najvyššieho súdu uvedené v napadnutom

uznesení, ţe individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu je moţné výnimočne

3

aj dodatočné ospravedlnenie v prípadoch, v ktorých je zrejmé, ţe náhla prekáţka objektívne

bráni osobe v účasti na nariadenom úkone, napr. neočakávaná náhla závaţná porucha zdravia

znemoţňujúca účasť, ale aj samotné včasné ospravedlnenie sa pred úkonom.

Uvedené skutočnosti preto podľa neho zakladajú dôvod na to, aby jeho podanie

z 23. decembra 2011 – doplnenie ospravedlnenia zo 16. decembra 2011 bolo povaţované

za dodatočné ospravedlnenie a uznané ako riadny dôvod na ospravedlnenie jeho neúčasti

na verejnom zasadnutí dňa 19. decembra 2011, a to z dôvodu toho, ţe sa skutočne na jeho

strane jednalo o náhlu, nepredvídateľnú a závaţnú poruchu zdravia, ktorá mu objektívne

bránila v účastí na verejnom zasadnutí a bránila aj včasnému ospravedlneniu, čo súdu

preukázal.

Vyslovil domnienku, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky bol pri vypracovaní

napadnutého uznesenia oboznámený s jeho podaním zo dňa 23. decembra 2011, čo odvodil

od skutočnosti, ţe napadnuté uznesenie zo dňa 19. decembra 2011 mu bolo doručené aţ dňa

26. januára 2012, teda takmer mesiac po jeho vydaní a je viac ako pravdepodobné, ţe bolo

vypracované neskôr, aj keď s dátumom 19. decembra 2011 a neskôr bolo aj určené

na expedovanie. Svedči o tom aj tá skutočnosť, ţe iné uznesenie toho senátu najvyššieho súdu

v predmetnej trestnej veci, sp. zn. , o vylúčení veci obţalovaného J. M.

na samostatné konanie, tieţ zo dňa 19. decembra 2011 mu bolo doručené dňa 27. decembra

2011.

Uviedol tieţ, ţe nemal vedomosť o tom, ţe náhradný obhajca sa verejného zasadnutia

nezúčastní nakoľko sa ospravedlnil. S uvedenou skutočnosťou nebol oboznámený, nakoľko

v rozhodnom čase nebol nahliadať do trestného spisu.

Objektívne preto očakával, ţe sa náhradný obhajca verejného zasadnutia zúčastní

a teda jeho neprítomnosť nemôţe zapríčiniť zmarenie pojednávania. Neprítomnosť

náhradného obhajcu na verejnom zasadnutí nemoţno pričítať na vrub riadneho obhajcu, ktorý

nemal vedomosť o tom, ţe sa verejného zasadnutia nezúčastní.

Zásadne namietol tvrdenie obsiahnuté v napadnutom uznesení, ţe v predmetnej veci

mu uţ predtým predseda senátu najvyššieho súdu podľa uloţil poriadkovú

pokutu pre nerešpektovanie zákonnej povinnosti ustanoviť sa na súd v prípade nutnej

4

obhajoby a ţe jeho ospravedlnenie nebolo urobené ani riadne, ani včas a nebolo akceptované

predsedom senátu.

Uviedol, ţe mu nie je zrejmé, aké ospravedlnenie, ktoré nemalo byť akceptované

súdom, má najvyšší súd na mysli, pretoţe si nie je vedomý svojej absencie v tomto konaní,

a preto sa nemôţe k nemu adekvátne vyjadriť. V tejto trestnej veci sa ako obhajca

obţalovaného J. M. neospravedlňoval, vţdy sa na pojednávanie, respektíve, verejné

zasadnutie riadne dostavil, nikdy nebol napomínaný pre nerešpektovanie svojich zákonných

povinností a nikdy mu nebola ani uloţená ţiadna poriadková pokuta.

Z týchto dôvodov uloţenú poriadkovú pokutu povaţuje za neodôvodnenú,

a to vzhľadom k tomu, ţe jeho konanie v súvislosti s ospravedlnením neúčasti na verejnom

zasadnutí v ţiadnom prípade nevykazovalo znaky obštrukcie alebo snahy o zmarenie

nariadeného úkonu, ale bolo urobené z dôvodu objektívnych nepredvídateľných náhlych

príčin a z jeho strany bolo urobené prvýkrát. Je pravdou, ţe verejné zasadnutie uţ bolo

niekoľkokrát odročované. Je však potrebné uviesť, ţe sa tak stalo vţdy z dôvodov na strane

niektorého z obţalovaných, nie z dôvodov na jeho strane.

Výška uloţenej poriadkovej pokuty uloţená v hornej polovici zákonom ustanovenej

výmery je nielen neodôvodnená, ale aj neprimeraná, pretoţe prejavil eminentnú snahu

o ospravedlnenie svojej neúčasti, túto aj náleţite odôvodnil, i keď v dodatočnom doplnení

svojho ospravedlnenia. Jeho neúčasti bránili objektívne príčiny, pričom nevedel o tom,

ţe aj náhradný obhajca sa ospravedlňoval.

Na záver uviedol, ţe obţalovaný J. M. je dlhodobo chorý a v tejto súvislosti

je pravidelne hospitalizovaný. Vyslovil však súhlas so záverom predsedu senátu,

ţe moţnosť uskutočnenia verejného zasadnutia v súvislosti so zdravotným stavom jeho

klienta je výhradným právom súdu.

Aj keď je zrejmé, ţe sa nemohol verejného zasadnutia zúčastniť pre zdravotné

problémy, úprimne ľutuje, ţe z dôvodu jeho neprítomnosti toto bolo odročené, a to aj napriek

ustanovenému náhradnému obhajcovi, ktorý úplnou zhodou okolností sa na tento termín

ospravedlnil.

5

Vyslovil presvedčenie, ţe vec uţ bude ukončená bez akýchkoľvek prieťahov zo strany

obhajcu alebo obţalovaného.

Vzhľadom na skôr uvedené skutočnosti na záver sťaţnosti poţiadal, aby jeho ţiadosti

bolo vyhovené.

Pretoţe obţaloba bola podaná 27. októbra 2004 najvyšší súd dôsledne sa riadiac

ustanovením účinného od 1. januára 2006

pri plnení prieskumnej povinnosti napadnutého uznesenia postupoval podľa § 147 ods. 1

účinného do 31. decembra 2005.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťaţnosti v súlade

s ustanovením preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,

proti ktorému mohol sťaţovateľ podať sťaţnosť a konanie predchádzajúce napadnutému

uzneseniu a zistil, ţe sťaţnosť obhajcu JUDr. Ľ. S. nie je dôvodná.

Podľa , kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie

alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu správa

uráţlivo alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz alebo nevyhovie

výzve, ktoré mu boli dané podľa tohto zákona, toho môţe predseda senátu a v prípravnom

konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán potrestať poriadkovou pokutou

do 1650 eur.

Podľa orgán, proti ktorého uzneseniu sťaţnosť smeruje, môţe

jej sám vyhovieť, ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného

konania.

Podľa proti uzneseniu predsedu senátu odvolacieho senátu,

ktorým uloţil poriadkovú pokutu, je prípustná sťaţnosť, o ktorej rozhodne iný senát tohto

súdu, ktorý pri tomto rozhodovaní má postavenie nadriadeného orgánu.

Predseda senátu, ktorý obhajcovi poriadkovú pokutu uloţil, podanej sťaţnosti v rámci

autoremedúry nevyhovel, a preto bola elektronickou formou pridelená na prejednanie

a rozhodnutie inému senátu tohto súdu a to senátu 4 T.

6

Z obsahu predloţeného spisu moţno zistiť, ţe najvyšší súd určil v predmetnej trestnej

veci termín verejného zasadnutia na 19. decembra 2011 po tom, ako musel verejné zasadnutie

určené na 7. novembra 2011 odročiť. Termín verejného zasadnutia obhajca obţalovaného

J. M. JUDr. Ľ. S. vzal na vedomie. Napriek tejto skutočnosti sa na verejné zasadnutie

nedostavil. V písomnom podaní zo 16. decembra 2011 (ktoré bolo najvyššiemu súdu

doručené 19. decembra 2011 o 8.44 hod.), teda v deň, kedy malo byť v predmetnej veci

vykonané verejné zasadnutie uviedol, ţe pre pretrvávajúcu práceneschopnosť ospravedlňuje

neprítomnosť svojho klienta obţalovaného J. M. na verejnom zasadnutí a taktieţ z dôvodu

náhlych nepredvídaných osobných prekáţok na jeho strane, poţiadal aj o svoje

ospravedlnenie (č. l. 448).

V doplnku ospravedlnenia z 23. decembra 2011, ktoré bolo najvyššiemu súdu

doručené 27. decembra 2011 upresnil, ţe jeho náhle, nepredvídané osobné prekáţky

pozostávali zo zdravotných dôvodov, pretoţe sa musel náhle podrobiť akútnemu lekárskemu

ošetreniu (č. l. 484). Ako prílohu k tomuto doplnku predloţil súdu lekárske potvrdenie

z 19. decembra 2011.

Z pripojeného lekárskeho nálezu z 19. decembra 2011 vyplýva, ţe obhajca

sa na lekárske vyšetrenie dostavil 19. decembra 2011 o 07:48 hod. a ako dôvod návštevy

lekára uviedol náhlu bolesť v pravom boku s vyţarovaním do brucha, nutkanie na močenie

a napínanie na zvracanie, ktoré začal pociťovať cca hodinu pred vyšetrením (č. l. 484).

Z ustanovenia vyplýva, ţe poriadkovú pokutu v zákonom určenej výške

môţe predseda senátu uloţiť tomu, kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz

alebo nevyhovie výzve, ktoré mu boli dané podľa tohto zákona.

Poriadková pokuta predstavuje tradičný spôsob postihu tých osôb, ktoré neuposlúchnu

výzvu alebo vydaný príkaz a je jedným z prostriedkov vynútenia splnenia určitej povinnosti

podľa .

Je nepochybné, ţe určenie termínu verejného zasadnutia, ktorý obhajca vezme

na vedomie je príkazom v zmysle 66 , ktorému je potrebné vyhovieť a jeho

neuposlúchnutie bez dostatočného ospravedlnenia, je v súlade so zákonom moţné postihnúť

sankciou vo forme poriadkovej pokuty do výšky 1 650 eur.

7

Ak je obhajca obvineného riadne a včas upovedomený o hlavnom pojednávaní

(verejnom zasadnutí) vo veci, v ktorej ide o prípad nutnej obhajoby, je potrebné takéto

upovedomenie povaţovať za príkaz daný obhajcovi podľa ,

aby sa na hlavné pojednávanie (verejné zasadnutie) dostavil ako to má na mysli ustanovenie

Dostatočným ospravedlnením podľa sa podľa ustálenej súdnej

praxe (zákon tento pojem nedefinuje) rozumie váţny dôvod, ktorý jednak bráni v účasti

na úkone a jednak včasné ospravedlnenie neúčasti.

Podľa okolností konkrétneho prípadu je výnimočne moţné aj dodatočné

ospravedlnenie v prípade náhlej a objektívnej prekáţky, ktorá je natoľko závaţná, ţe reálne

a úplne znemoţní takej osobe účasť na nariadenom úkone súdu a zároveň teda aj samotné

riadne a včasné ospravedlnenie jej neprítomnosti pred úkonom súdu.

V posudzovanom prípade sa tak nestalo. Z písomného podania obhajcu

JUDr. Ľ. S. zo 16. decembra 2011 nepochybne vyplýva, ţe uţ v ňom popri ospravedlnení

neprítomnosti obţalovaného J. M. obhajca zároveň poţiadal aj ospravedlnenie svojej neúčasti

na nariadenom úkone trestného konania z dôvodu náhlych nepredvídaných osobných

prekáţok na jeho strane (č. l. 448). Na podklade uvedeného moţno preto vyvodiť spoľahlivý

záver, ţe uţ 16. decembra 2011 bol obhajca rozhodnutý sa nariadeného úkonu trestného

konania nezúčastniť. Dôvody svojej neprítomnosti obhajca bliţšie nekonkretizoval, a preto

ich povahu a závaţnosť nebolo moţné posúdiť. Ţe v tom čase nešlo o prekáţky zdravotnej

povahy moţno vyvodiť z toho, ţe v písomnom podaní obhajca tieto ţiadnym spôsobom

neuviedol, a to ani všeobecne v čom mu nič nebránilo a mohol tak spraviť aj bez potrebného

odborného vzdelania. Zároveň moţno túto skutočnosť vyvodiť aj z predloţenej lekárskej

správy. Z obsahu tejto vyplýva, ţe zdravotné ťaţkosti začal obhajca pociťovať

aţ 19. decembra 2011 cca o 06.48 hodine a nie ako uvádza v podane sťaţnosti, ţe uţ počas

dňa 16. decembra 2011 sa začal jeho zdravotný stav zhoršovať a začal pociťovať bolesti.

V prípade, ak by teda zodpovedalo skutočnosti tvrdenie obhajcu o jeho zdravotných

ťaţkostiach uţ 16. novembra 2011, ktoré si však návštevu lekára nevynútili, nič mu vzhľadom

na okolnosti prípadu (naliehavosť situácie) reálne a úplne nebránilo v tom, aby ešte

8

16. novembra 2011 vhodným spôsobom (napríklad telefonicky, faxom) alebo prostredníctvom

sekretárky oznámil túto skutočnosť kancelárii súdu s tým, ţe je veľmi pravdepodobné,

ţe sa nariadeného úkonu trestného konania zo zdravotných dôvodov nezúčastní a o tejto

významnej skutočnosti predloţí lekársku správu.

Obhajca tak však nepostupoval a o jeho nezodpovednom prístupe svedčí

aj tá skutočnosť, ţe napriek tomu, ţe hospitalizovaný nebol a po podaní infúzií sa cítil lepšie,

dodatočné ospravedlnenie vyhotovil aţ 23. decembra 2011 (doručené najvyššiemu súdu bolo

27. decembra 2011), teda s časovým odstupom niekoľkých dní. Na tomto závere (zákonných

povinnostiach obhajcu) nemení nič ani tá skutočnosť, ţe verejného zasadnutia sa nezúčastnil

ani náhradný obhajca obţalovaného J. M..

Pokiaľ ide o námietku obhajcu, ţe v napadnutom uznesení je nesprávne uvedené,

ţe uţ predtým mu bola uloţená poriadková pokuta, je potrebné uviesť, ţe z jeho obsahu

je zrejmé, ţe táto bola obhajcovi uloţená predtým, ako senát najvyššieho súdu rozhodol

o vylúčení obţalovaného J. M., klienta obhajcu na samostatné konanie v zmysle § 23 ods. 1

účinného do 31. decembra 2005.

Z týchto dôvodov iný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa stotoţnil

s napadnutým rozhodnutím predsedu senátu najvyššieho súdu, ţe postup obhajcu

v posudzovanom prípade nezodpovedal zákonnej povinnosti dostatočného a včasného

ospravedlnenia a vzhľadom na zistené okolnosti prípadu ani ospravedlnenia dodatočného.

V súhrne moţno preto vo všeobecnosti vyvodiť záver, ţe je povinnosťou kaţdého

poslúchnuť príkaz alebo vyhovieť výzve, ktoré mu boli dané podľa .

Výnimku z tejto povinnosti tvorí len včasné a dostatočné ospravedlnenie. Výnimočne podľa

okolností konkrétneho prípadu je v prípade náhlej a objektívnej prekáţky moţné aj dodatočné

ospravedlnenie ak je táto natoľko závaţná, ţe úplne znemoţní účasť osoby na nariadenom

úkone súdu. Povinnosťou obhajcu v prípade nutnej obhajoby je zúčastniť sa nariadeného

úkonu trestného konania preto aj vtedy, ak sa tohto z rôznych dôvodov nezúčastní

obţalovaný, pretoţe o tejto otázke prislúcha rozhodovať súdu a nie obhajcovi.

Správny a zákonný bol preto postup predsedu senátu najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, keď so zreteľom na zistené okolnosti prípadu uloţil obhajcovi obţalovaného J. M.

9

JUDr. Ľ. S. poriadkovú pokutu, ktorej výška zodpovedá významu nariadeného úkonu

trestného konania.

Na podklade týchto úvah najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 21. februára 2012

JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková