Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/273/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu ZH Kredit, s.r.o.,

Karadžičova 10, Bratislava, IČO : 36 049 581, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom,

advokátom v Bratislave, Karadžičova 10, proti žalovanému P. J., bytom Ž., o zaplatenie

405,23 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina,

pod sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

z 27. júla 2010, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 27. júla 2010

sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žilina rozsudkom z 11. februára 2010 č.k. -51 žalobu

o zaplatenie 405,23 € a poplatku z omeškania 0,2% denne zo sumy 405,23 € odo dňa 8. júla

1999 do zaplatenia zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie

odôvodnil tým, že pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 405,23 € s príslušenstvom

titulom nezaplateného poistného na zdravotné poistenie spolu s poplatkom z omeškania, tak

vecnému posúdeniu prejednávaného prípadu bránila žalovaným dôvodne vznesená námietka

premlčania, v dôsledku ktorej musela byť žaloba zamietnutá. V podrobnostiach prvostupňový

súd uviedol, že žaloba bola na súde podaná 22. septembra 2009, dlžné poistné sa stalo

splatným dňa 8. júla 1999 a premlčalo sa uplynutím desiatich rokov, dňa 9. júla 2009, čo

nepopieral ani žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu. Pri posudzovaní

otázky premlčania súd vychádzal z ustanovení a

o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej zdravotnej

poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných

2

poisťovní (ďalej len ZoZP“) v kontexte s úpravou premlčania z hľadiska právnej teórie.

Konštatoval, že ustanovenie stanovuje, že premlčacia doba

plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz (okamih actio nata), čo je deň, kedy je

už právo žalovateľné a vynutiteľné, teda kedy je už záväzok splatný. Z právnej povahy

poplatku z omeškania vyplýva, že jeho splatnosť nastáva už dňom, ktorým sa dlžník

do omeškania dostane. Veriteľ má právo požadovať od neho poplatok z omeškania. V súlade

s uvedenou úvahou potom premlčacia doba ohľadom práva na poplatok z omeškania plynie

odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti peňažného záväzku. Ak by totiž premlčacia doba

pri poplatkoch z omeškania plynula každým dňom samostatne (ako to tvrdí žalobca), malo by

to za následok, že samotná istina by bola uplynutím desiatich rokov od splatnosti premlčaná,

avšak poplatky z omeškania by dlžník bol povinný platiť z premlčanej istiny napriek tomu, že

by sa dovolal jej premlčania. Takýto záver by však bol v rozpore s povahou poplatku

z omeškania akcesorického k záväzku hlavnému. Teda aj keď hlavný záväzok by bol

premlčaný, poplatok z omeškania ako vedľajší vzťah nie. O trovách konania rozhodol podľa

v spojení s

Krajský súd v Žiline na odvolanie žalobcu rozsudkom z 27. júla 2010 sp.zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovanému náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Proti svojmu rozsudku pripustil dovolanie. V dôvodoch rozhodnutia sa

stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s s tým, že v tomto

konaní úspešnému žalovanému trovy nevznikli. Ako otázku zásadného právneho významu,

pre ktorú pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie, vymedzil otázku, či poplatok

z omeškania v zmysle ZoZP je príslušenstvom dlžného poistného, alebo či sa jedná o samotný

nárok vyplývajúci z daného osobitného predpisu, ktorý má sankčný charakter. Odvolací súd

sám k riešeniu uvedenej otázky nevyslovil žiadny názor.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, navrhol ho spolu

s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie

z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). S odkazom

na už uvedené dôvody v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku poukázal na skutočnosť, že

neexistuje „všeobecná subsidiarita“ medzi a ZoZP. Preto

pod pojmom poplatok z omeškania v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho

3

zákonníka sa rozumie výlučne poplatok z omeškania podľa ustanovení § 698, resp. § 723

vo výške stanovenej v Nariadení Vlády Slovenskej republiky

č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení

neskorších predpisov, a nie poplatok z omeškania v zmysle ZoZP. Vychádzajúc z dikcie

ustanovení § 23 ods. 2 a 3 ZoZP je podľa názoru dovolateľa zrejmé, že poplatok z omeškania

v zmysle ZoZP nemá charakter príslušenstva pohľadávky, ale je samostatným nárokom

sankčného charakteru. Každým ďalším dňom po dobu, počas ktorej trvá omeškanie, žalovaný

opätovne porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas, a preto za každý deň omeškania

vzniká žalobcovi ďalšie právo na poplatok z omeškania.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa a vo výroku svojho rozhodnutia vyslovil, že je dovolanie prípustné. Preto

dovolanie žalobcu proti tomuto rozsudku podľa prípustné je.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť

výrokom svojho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného

právneho významu. V prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom v zmysle § 238

ods. 3 je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), a to práve len

v konkrétne vymedzenej otázke. V dovolacom konaní môžu byť v takomto prípade

predmetom súdneho posudzovania iba právne otázky [na riešenie skutkových otázok dovolací

súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými prostriedkami (§ 243a ods. 2 veta druhá

)].

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia

dovolateľom. Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými

vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa možno

odvolaciemu súdu vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje i konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho

súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či

odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj správne

interpretoval.

Vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod je predmetom preskúmania dovolacím súdom

právna otázka (pre ktorú odvolací súd pripustil dovolanie) uvedená už vyššie v odôvodnení

tohto uznesenia, t.j. či poplatok z omeškania v zmysle ZoZP je príslušenstvom dlžného

poistného, alebo či sa jedná o samostatný nárok vyplývajúci z daného osobitného predpisu,

ktorý má sankčný charakter. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na fakt, že výrok

o prípustnosti dovolania musí byť (ako každý výrok rozhodnutia súdu) odôvodnený; odvolací

súd musí v odôvodnení rozhodnutia zreteľne uviesť, že vyslovil prípustnosť dovolania

pre zásadný význam rozhodnutia po právnej stránke, prípadne pre zásadný význam ním

riešenej konkrétnej právnej otázky, ak nemá zásadný význam po právnej stránke celé

rozhodnutie, alebo v čom zásadný význam rozhodnutia (riešenej právnej otázky) vidí. Inak

povedané, otázku zásadného právneho významu, ktorá odôvodňuje prípustnosť dovolania

podľa , musí odvolací súd vyriešiť sám; musí totiž vysvetliť, z akých

dôvodov považoval za správny ten z viacerých právnych názorov, z ktorého pri posúdení veci

vychádzal. Nedostatok v tomto smere robí rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné;

na túto vadu dovolací súd prihliada z úradnej moci v zmysle veta druhá

(porovnaj R 6/2002). V danom prípade je rozhodnutie odvolacieho súdu postihnuté práve

touto vadou, keď (ako je už vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené) odvolací súd

otázku zásadného významu, pre ktorú pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie, sám vôbec

nevyriešil.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil v zmysle

z dôvodu podľa (nepreskúmateľnosť

rozsudku odvolacieho súdu pre nedostatok, resp. neexistenciu vyriešenia otázky zásadného

právneho významu, pre ktorú pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie) a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( veta tretia ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. februára 2012

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová