Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
47b/383689.d9276c.pdf
PDF · 121.12 KB
No categories available
3Obdo/14/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Obdo 14/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S., s. r. o.,
K., P., IČO: X., zast. advokátom
JUDr. Ing. V. L., S., P. proti ţalovanému I. – M., s. r. o., Č., IČO: X., zast. H. & P., s. r. o. Š.,
Mgr. J. G., advokát, o zaplatenie 41 973,48 eur s príslušenstvom, o dovolaní ţalobcu proti
rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 13. októbra 2010 č. k. 15Cob/126/2010-601,
jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a .
Ţalobca j e p o v i n n ý nahradiť ţalovanému trovy dovolacieho konania vo výške
1 221,94 eur na účet jeho právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Leviciach rozsudkom zo dňa 7. apríla 2010 č. k. 13Cb/20/2008-523
ţalobu zamietol a ţalovanému priznal náhradu trov konania 4 889,29 eur.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe ţalobca si uplatnil proti ţalovanému právo
na zaplatenie časti kúpnej ceny za dodaný tovar vyfakturovaný viacerými faktúrami.
Ţalobca ţalovanú pohľadávku nadobudol od s. r. o. S. SK na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok, ktorú skutočnosť oznámil ţalovanému listom z 6. marca 2007.
Ţalovaný namietal výšku postúpenej pohľadávky a listom zo dňa 29. januára 2007
jednostranne započítal svoju pohľadávku voči postúpeným pohľadávkam.
Ţalovaný vo vyjadrení uviedol, ţe postupca svoju povinnosť z objednávky riadne
nesplnil, preto má nárok na dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorú vyúčtoval a jednostranne
započítal s pohľadávkou ţalobcu.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, vypočutím zástupcov
účastníkov, konateľa ţalovaného a zistil, ţe s. r. o S. SK ako predávajúci uzavrel
so ţalovaným ako kupujúcim Rámcovú kúpnu zmluvu č. X. / ďalej len rámcová zmluva /,
predmetom ktorej bola na základe objednávok dodávka kompaktnej odovzdávajúcej stanice
pre SO 008 – 175 špecifikovanej v zmluve. V rámcovej zmluve
si dohodli cenu, spôsob platieb, záruky a ďalšie skutočnosti. Na základe objednávky
č. X. zo dňa 12. decembra 2005 dodal predávajúci kupujúcemu tovar,
ktorého prevzatie kupujúci potvrdil a následne vyfakturoval viacerými faktúrami v rozhodnutí
špecifikovanými. Faktúry ţalovaný v celom rozsahu nezaplatil.
Dňa 23. októbra 2006 s. r. o. S. SK ako predávajúci uzavrela kúpnu zmluvu č. 518-1-
2006 / ďalej len kúpna zmluva 1 / so ţalovaným, ako kupujúcim a kúpnu zmluvu
č. 518-2-2006 / ďalej len kúpna zmluva 2 /, predmetom ktorých boli na základe objednávok
dodávky kompaktných odovzdávacích staníc, v ktorých si dohodli vystavenie faktúr
s určením splatnosti. Na základe objednávky č. X. ku kúpnej zmluve 1/ a objednávky č. X. ku
kúpnej zmluve 2/ dodal predávajúci kupujúcemu tovar, ktorého prevzatie kupujúci potvrdil.
Kúpna cena bola vyfakturovaná viacerými faktúrami, ktoré v plnom rozsahu kupujúci
nezaplatil.
Listom zo dňa 6. marca 2007 s. r. o. S. SK oznámila ţalovanému,
ţe pohľadávky vyplývajúce z rámcovej kúpnej zmluvy vo výške 3 455 476,50 Sk postúpila
ţalobcovi vrátane všetkých práv s pohľadávkou spojených. Listom z 12. marca 2007 ţalovaný
oznámil s. r. o. S. SK, ţe k postúpeniu pohľadávky došlo v nesprávnej výške z dôvodu
nezaúčtovania jednostranného zápočtu zo dňa 29.januára 2007 s tým, ţe ţalovaný eviduje
voči uvedenej spoločnosti pohľadávku z rámcovej kúpnej zmluvy vo výške
2 190 983,50 Sk.
Medzi s.r.o. S. SK ako postupcom a ţalobcom ako postupníkom bola dňa
2. marca 2007 uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej boli
pohľadávky špecifikované v rozhodnutí, v celkovej výške 3 455 476,50 Sk.
Súd prvého stupňa posudzoval zmluvu o postúpení pohľadávky vzhľadom
na jej účastníkov podľa českého právneho poriadku a dospel k záveru, ţe predmetná zmluva
je z dôvodu jej neurčitosti absolútne neplatným právnym úkonom, z čoho následne vyvodil,
ţe ţalobca sa nemohol stať veriteľom ţalovaného, preto ţalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech úspešného účastníka.
Ţalobca podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobe vyhovieť resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
V odôvodnení odvolania uviedol, ţe nie je výrazom neurčitosti skutočnosť,
ţe postupca deklaruje, ţe postupuje pohľadávku bezodplatne a zároveň prehlasuje,
ţe s pohľadávkou je spojené právo na preplatenie odmeny v prípade, ţe postupník – ţalobca
pohľadávku vymôţe. Označenie predmetnej zmluvy za zmiešanú, nemôţe byť prejavom
jej neurčitosti. Poukázal na to, ţe boli splnené všetky podmienky zmluvy o postúpení
pohľadávky a pokiaľ by išlo o len komisionársku zmluvu bez postúpenia pohľadávky,
bolo by moţné takéto ustanovenie povaţovať za rozporné so zákonom a ţalobca by tak nikdy
nemohol byť v tomto konaní aktívne legitimovaný. Otázku, či pohľadávka bola skutočne
postúpená a či postúpenie bolo platné, moţno riešiť len v prípadnom spore medzi postupcom
a postupníkom, pre vzťah postupníka a dlţníka táto skutočnosť nemá vplyv.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1
písm. a/ O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal spisový materiál a dospel k záveru, ţe prvostupňový súd musí
v ktoromkoľvek štádiu konania skúmať existenciu vecnej aktívnej legitimácie ţalobcu
v konaní, ktorá je podmienená platnosťou zmluvy a z nej vyplývajúcich práv a povinností,
na ktoré ţalobca poukazuje v súvislosti s ním uplatneným nárokom voči ţalovanému.
Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov podľa platnej právnej úpravy
je charakteristické, ţe nastáva ex lege, pôsobí od počiatku / ex tunc / a súd na ňu prihliada
ex offo. Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje moţnosť ratihabície, či konvalidácie
vydaného právneho úkonu, nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia
sa jej môţe dovolávať kaţdý, pretoţe pôsobí voči všetkým. Môţe sa jej dovolávať dokonca
aj ten, kto ju sám spôsobil.
V súvislosti s komparáciou vnútroštátnych európskych právnych úprav nemoţno
prehliadnuť ani kodifikované súbory zásad zmluvného práva, pričom zásady európskeho
zmluvného práva / principles of european contract law PECL /, ktoré upravujú otázky
neplatnosti zmlúv pre rozpor so zákonom alebo základnými zásadami, pričom podľa
čl. 15 § 102 ods. 2, 3 je zakotvené, ţe v prípade ak kogentná norma vyslovene neustanovuje
aké sú účinky rozporu vo vzťahu k zmluve, moţno určiť, ţe zmluva je účinná v celom
rozsahu, ţe je čiastočne účinná alebo neúčinná, prípadne sa musí upraviť. Z uvedeného
odvolací súd vyvodil, ţe ak predmetná právna norma osobitnú sankciu neplatnosti
neustanovuje v súvislosti s nedodrţaním základného ustanovenia pre príslušnú uzavretú
zmluvu, dôsledky stanoví konajúci sudca.
Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd stotoţnil s odôvodnením napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa, preto ho podľa § 219 ods. 2 O. s. p. potvrdil.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech úspešného
ţalovaného, ktorému priznal trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci
/ účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom / v celkovej sume 695,17 eur.
Ţalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie podaním zo dňa
11. novembra 2010.
V odôvodnení dovolania uviedol, ţe konanie bolo postihnuté vadou, ktorá mala
za následok neprávne rozhodnutie vo veci a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení.
Odvolací rozsudok povaţuje za absolútne nepreskúmateľný, pre nedostatok vyjadrenia
názoru odvolacieho súdu.
K právnemu posúdeniu veci uviedol, ţe súdy vôbec nemali skúmať platnosť
či neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktoré má význam len vo vzťahu postupca
a postupník. Dovolateľ povaţuje rozsudok za vadný, ktorý nie je v súlade s procesnými
predpismi, je nepreskúmateľný, nerieši odvolanie ani rozsudok súdu prvého stupňa. Odvolací
súd bez zhodnotenia celej veci označil predmetnú zmluvu za absolútne neplatnú,
pouţil ust. § 219 ods. 2 O. s. p. a výkladu neplatnosti venoval celý rozsudok, bez toho
aby sa venoval predloţenému judikátu. Dovolateľ teda zastáva názor, ţe konanie bolo
postihnuté vadou, ktorá mala za následok neprávne rozhodnutie vo veci, pretoţe
nepreskúmateľnosť rozsudku je zásadnou vadou konania a takýto postup je v priamom
rozpore i s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Z vyjadrenia ţalovaného k podanému dovolaniu vyplýva, ţe ţalovaný sa stotoţnil
s názorom vysloveným odvolacím súdom, rozsudky oboch súdov povaţuje za správne
a riadne presvedčivo odôvodnené, ktoré nevykazujú ţiadne procesné vady. Uviedol,
ţe nesprávne právne posúdenie nie je dovolacím dôvodom podľa § 237 O. s. p. Navrhol
dovolanie odmietnuť a priznať ţalovanému trovy dovolacieho konania, ktoré vyčíslil
v celkovej výške 1 221,94 eur.
Najvyšší súd ako súd dovolací / § 10a ods. 1 / vec preskúmal podľa § 242 ods. 1
a § 243 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní rozsudku v rozsahu
napadnutého dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, ţe dovolanie
nie je prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú
Z uvedených ustanovení vyplýva, ţe dovolanie sa za určitých podmienok
pripúšťa jednak proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu a jednak len v prípadoch,
ak sú rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu rozdielne, ale pri potvrdzujúcom
rozhodnutím odvolacím súdom dovolanie prípustné nie je, ak nebolo pripustené.
Z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je moţné dovolaním napadnúť všetky
rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu
predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia rozhodnutie
vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí
niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet
dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti / § 242 ods. 1 /. V prípade, ţe dovolací súd zistil,
ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho
súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal.
Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je však daná len tvrdením dovolateľa,
ale len skutočnosťou, ţe k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne
došlo.
V predmetnej veci podal ţalobca dovolanie proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku
odvolacieho súdu, čo vyplýva z obsahu podaného dovolania z dôvodu jeho
nepreskúmateľnosti pre nedostatek dôvodov.
Ak je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým bol výrok rozsudku súdu prvého stupňa
potvrdený, je dovolanie prípustné len vtedy, ak súd vyslovil prípustnosť dovolania, pričom
v predmetnej nejde o tento prípad. Z uvedeného vyplýva, ţe zákonné podmienky pre podanie
dovolania podľa § 238 O. s. p. neboli splnené.
Podľa § 242 ods. 1 O. s. p. dovolací súd preskúmáva rozhodnutie odvolacieho súdu
v rozsahu napadnutého výroku, ktorý vymedzuje kvantitatívna stránka dovolania. Dovolací
súd je teda viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom.
Z podaného dovolania vyplýva, ţe dovolateľ nesúhlasil s názormi vyslovenými
prvostupňovým ako i odvolacím sodom. Odvolaciemu súdu vytýkal aj to, ţe sa nezaoberal
jeho námietkami ohľadne zmluvy o postúpení pohľadávok v zmysle publikovaného judikátu.
Podľa jeho názoru súdy oboch stupňov vyslovili nesprávny právny záver a rozhodnutie
odvolacieho súdu nebolo dostatočne odôvodnené. Vzhľadom na tieto skutočnosti
vznesené v dovolaní sa dovolací súd zaoberal skúmaním, či nedošlo k porušeniu
ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť konať
pred súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým
účastníkovi odňal moţnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov. Skutočnosť,
ţe súd nevykoná účastníkmi navrhované dôkazy, ani takýto jeho postup nemoţno hodnotiť
ako odňatie práva konať pred súdom. Rozhodnutie vyjadruje nezávislé postavenie súdu
pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy
vykoná. O takýto prípad by išlo však vtedy, ak by súd svojim procesným postupom odňal
účastníkovi moţnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo v tomto prípade nebolo preukázané.
Podľa názoru dovolacieho súdu nedošlo pri rozhodovaní odvolacím súdom k takým
procesným vadám konania, ktoré by mali za následok vyslovenie, ţe účastníkovi / ţalobcovi /
bola odňatá moţnosť konať pred súdom tak, ako to predpokladá ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Taktieţ neboli zistené ani iné vady konania, pre ktoré by zakladali postup podľa § 237 O. s. p.
Podľa čl. 46 ods.1 ústavy sa kaţdý môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom základné právo na súdnu ochranu
neznamená právo na úspech v konaní pred súdom / II. ÚS 4/94, I. ÚS 40/95 /. K porušeniu
ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu resp. na spravodlivý proces by podľa
dohovoru mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, keby tento fakticky odňal
moţnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde
/ II. ÚS 8/2001 /, ale aj tým, ţe súd rozhodol arbitrárne, bez náleţitého odôvodnenia svojho
rozhodnutia, alebo ak by sa pri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil
od znenia príslušných ustanovení, ţe by zásadne poprel ich účel a význam.
V tejto spojitosti nesporne platí, ţe súčasťou základného práva na súdnu ochranu
v občianskom súdnom konaní je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo
upravená v § 157 ods. 2 O. s. p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní.
Odôvodnenie odvolacieho rozhodnutia, však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo
argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie
o odvolaní.
Pokiaľ sa odvolací súd po preskúmaní veci a napadnutého rozsudku stotoţnil
s názorom vysloveným prvostupňovým súdom podľa § 219 ods. 2 O. s. p., nemoţno
túto skutočnosť povaţovať za vadu, ktorá by napĺňala predpoklady zákonom stanoveného
dovolacieho dôvodu len preto, ţe účastník s rozhodnutím nesúhlasí. Ustanovenie § 219
ods. 2 O. s. p. reaguje na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov
prvého stupňa, keď odôvodnenie rozhodnutia odvolacím súdom je kopírovaním vecne
správnych dôvodov napadnutého rozsudku. V takých prípadoch rozhodnutie obsahuje
účastníkom známe podania, známy napadnutý rozsudok a v závere obsahuje len stručné
konštatovanie o správnosti a presvedčivosti napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa odvolací
súd plne stotoţňuje. Ide o ustanovenie, ktoré umoţňuje odvolaciemu súdu sústrediť
sa uţ len na doplnenie presvedčivosti rozhodnutia. Zo znenia tohto nového ustanovenia
vyplýva, ţe ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţní s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, nemusí v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia uvádzať / kopírovať / všetky
dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, ale sa môţe v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne ich doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia. V tejto veci sa odvolací súd stotoţnil
s výrokom i odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, len spresnil resp. doplnil
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v časti posúdenia absolútnej neplatnosti
právneho úkonu.
Dovolací súd pri svojom rozhodovaní sa riadi príslušnými ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku, pričom platí, ţe dovolaním moţno napadnúť rozhodnutie
z dôvodov uvedených v ust. § 242 O. s. p. ale musí ísť o rozhodnutie, proti ktorému
je dovolanie prípustné.
Pokiaľ dovolateľ opiera svoje dovolanie, ktoré inak nie je prípustné,
o nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, ktorý pri rozhodovaní vychádzal
z ust. § 219 ods. 2 O. s. p. sa ţiada dodať, ţe v súčasnej právnej úprave sa môţe odvolací súd
obmedziť na vyslovenie, ţe sa stotoţňuje s dôvodmi a výrokom napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa tak ako vyplýva z vyššie uvedeného.
V konaní taktieţ nebolo preukázané, ţe by bola splnená niektorá z podmienok
zakladajúcich prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p., teda ţe by došlo k závaţným
procesným pochybeniam v konaní.
Dovolací súd však v súvislosti so skúmaním platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávok, teda vzťahu postupcu a postupníka, odkazuje na ustálenú judikatúru.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie podľa § 243b
ods. 4 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol tak, ţe úspešnému ţalovanému priznal trovy
dovolacieho konania za dva úkony právnej sluţby / prevzatie a príprava, vyjadrenie
k dovolaniu / vrátane 19 % DPH a paušálnej náhrady spolu 1 221,94 eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2012
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková