Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a67/383683.aa5ee0.pdf
PDF · 132.16 KB
No categories available
3Obdo/8/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Obdo 8/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa F. B. E., P., IČO: X.,
zast. T. K., s. r. o., Ú., IČO: X. proti odporcovi Š. a S., s. r. o.,
S., IČO: X., zast. Advokátskou kanceláriou S.
& S., s. r. o., F., IČO: X., o zaplatenie 8 825,24 eur
s prísl., o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 16. decembra 2010
č. k. 26Cob/144/2010-355, jednohlasne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľovi trovy dovolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Nitre rozsudkom zo dňa 26. mája 2010 č. k. 32 Cb/51/2008-306 uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 8 825,24 eur s príslušenstvom / úrokmi
z omeškania ročne / a nahradiť trovy konania 2 573,50 eur. Navrhovateľovi bola uložená
povinnosť doplatiť súdny poplatok 150 eur.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ si uplatnil proti odporcovi právo
na zaplatenie sumy 190 519 Sk s úrokom z omeškania titulom zaplatenia ceny. Návrh
odôvodnil tým, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo č. 3/2005 dňa 23. 06. 2005
v znení dodatku č. 1 zo dňa 09. 08. 2005, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela pre odporcu
inštalovanie ventilácie a klimatizácie podľa projektu v dohodnutej cene a termíne plnenia
/ do začiatku vykurovacej sezóny v roku 2005 / a odporca sa zaviazal za dielo zaplatiť
dohodnutú cenu 2 100 952 Sk bez DPH. Navrhovateľ zhotovené dielo vyfakturoval
v rozsudku špecifikovanými faktúrami.
V priebehu konania navrhovateľ zmenil návrh a okrem zaplatenia ceny žiadal
i zaplatenie zmluvnej pokuty 2 501,17 eur / 75 350,30 Sk / a úrok z omeškania 13 % ročne.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov, svedkov,
znaleckým posudkom, výsluchom znalca a predloženými listinami a zistil, že medzi
účastníkmi bola uzavretá Zmluva o dielo č. 3/2005 v znení dodatku č. 1, predmetom ktorej
bolo zhotovenie diela pre odporcu označeného v bode II „Predmet zmluvy“ ako Inštalovanie
ventilácie a klimatizácie „číslo klasifikácie produkcie 45.33.12“, ktoré malo byť vyhotovené
podľa projektu. Ďalej bolo v zmluve dohodnuté, že odporca bol povinný dielo prevziať
a zaplatiť zmluvnú cenu.
Navrhovateľ dňa 12. 12. 2005 vystavil faktúru č. 205042 vo výške 190 519 Sk,
ktorou fakturoval cenu za odvody spalín k agregátom Robur F1-50 v počte 3 ks, elektro
a MaR k agregátom Robur F1-50 v počte 3 ks, vetracie klapky, montáž plynových prípojok
k agregátom Robur F1-50 a montáž vetracích klapiek k agregátom Robur F1-50. Z kalkulácie
nákladov pripojených k dodatku č.1 zmluvy vyplynulo, že navrhovateľ odporcovi fakturoval
ceny dohodnutých kalkulácií.
Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí č. 085/2005 zo dňa 26. 10. 2005 spísaného medzi
preberajúcim / navrhovateľ / a odovzdávajúcim A., s. r. o. vyplynulo,
že preberajúcemu bolo odovzdané zariadenie vzduchotechniky – Teplovzdušné vykurovanie,
chladenie a vetranie priestoru haly, nová fréza závodu odporcu a písomná dokumentácia.
Odporca dňa 05. 12. 2005 oznámil navrhovateľovi, že dielo v časti 1 žiada odovzdať
v náhradnom termíne do 12. 12. 2005. Listom z 03. 04. 2006 odporca oznámil odstúpenie
od zmluvy z dôvodu porušenia zmluvy podstatným spôsobom – nedodaním celého diela
a dodaním časti diela s opakujúcimi sa chybami. V priebehu konania vyzval odporca
navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia za nedodané tepelné čerpadlo v cene
300 000 Sk a oznámil mu, že časť jeho pohľadávky si započítava na dlh voči odporcovi
/ 190 519 Sk vrátane úroku z omeškania /.
Navrhovateľ trval na tom, že dielo riadne vykonal a odovzdal odporcovi,
bolo v požadovanej kvalite a množstve, ktoré odporca aj stále užíva.
Súd v rámci vykonaného dokazovania vypočul svedkov, vykonal dokazovanie
znaleckým posudkom, ktorého úlohou bolo najmä zistiť, či je súčasťou nainštalovaného
zariadenia D51G 300 tepelné čerpadlo, ktoré dokáže využívať v prechodnom období energiu
vonkajšieho vzduchu tak, ako je uvedené v projekte, či dosahuje hlavné technické parametre
podľa projektu, t. j. tepelný výkon 114 kW a chladiaci výkon 94 kW a či bol dodaný typ
zariadenia podľa špecifikácie v projektovej dokumentácii, časť Zoznam strojov. Znalec
v znaleckom posudku, ako aj vo vyjadreniach na pripomienky účastníkov konania
a aj vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že medzi účastníkmi je sporné to, čo každý
z nich chápe ako tepelné čerpadlo, keď z obsahu vyjadrení vyplýva, že tepelné čerpadlo chápu
ako vec navyše, pričom ide o vlastnosť chladiaceho okruhu a nie o samostatnú vec. Svojou
výpoveďou tvrdenie svedka Ing. P. / l. č.250 /, „že zhotovené zariadenie nemá inštalované
tepelné čerpadlo, teda nedokáže zabezpečiť kúrenie v prechodnom období energiou
z vonkajšieho vzduchu...“ spochybnil a uviedol, že nie je pravdivé, pretože aj tento svedok
považoval tepelné čerpadlo za samostatnú vec. Ďalej potvrdil, že videl dodanú klimatizačnú
jednotku D51G 300 a ide o chladiacu jednotku s plynovým ohrevom, ktorá bola funkčná
a dodaná v súlade s projektovou dokumentáciou.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania a po zhodnotení všetkých
dôkazov považoval za preukázané, že dielo zhotovené navrhovateľom na základe Zmluvy
o dielo č. 3/2005 v znení dodatku č. 1 bolo odporcovi odovzdané dňa 12. 12. 2005,
čo odporca potvrdil, preto navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie faktúry č. 205042
vo výške 190 519 Sk s dátumom splatnosti 12. 12. 2005. Odporca faktúru nezaplatil a dňom
23. 12. 2005 sa dostal do omeškania.
Súd sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal i s námietkami vznesenými odporcom,
ktoré vyhodnotil ako nedôvodné, pričom tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že odporca
dielo stále užíva.
Súd ďalej vyslovil, že v dôsledku omeškania s platením navrhovateľovi vznikol nárok
na zmluvnú pokutu dohodnutú v čl. IX bod 2 v sume 2 501,17 eur a úrok z omeškania 13%
ročne / § 369 ods. 1 Obch. zák. /, ktoré nároky navrhovateľovi priznal.
O trovách rozhodol tak, že ich náhradu priznal navrhovateľovi a rozhodol
i o povinnosti doplatiť súdny poplatok v sume 150 eur v súvislosti so zmenou návrhu.
Odporca podal proti rozsudku odvolanie podaním zo dňa 23. 08. 2010, v ktorom
uviedol, že podstatou sporu bola skutočnosť, že odporca na svoj dlh voči navrhovateľovi
/ nezaplatená faktúra 205042 v sume 190 519 Sk / započítal svoj nárok na zľavu z ceny
vo výške 300 000 Sk. Odvolateľ trval na tom, že dohodnuté dielo nebolo odovzdané riadne
a zmluva teda nemohla zaniknúť splnením, vykazovalo vady, a preto mal právo odmietnuť
zaplatiť cenu diela. Vzhľadom na uvedené sa preto ani nemohol dostať do omeškania
s platením.
Odporca považuje napadnutý rozsudok za nesprávny aj z dôvodu, že vec bola
nesprávne právne posúdená a závery o výsledkoch dokazovania nie sú v súlade so zisteným
skutkovým stavom. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť a odporcovi
priznať trovy konania 3 452,97 eur.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že predmet zmluvy o dielo
bol odskúšaný a odovzdaný, aj napriek tomu, že odporca odmietol podpísať odovzdávacie
protokoly a prevziať zariadenie s dokumentáciou bez udania dôvodu. Ďalej uviedol, že podľa
znalca bola dodávka podľa zmluvy dodaná v súlade s technickou dokumentáciou. Zároveň
sa vyjadril aj k technickým otázkam predmetu zmluvy o dielo a uviedol, že bolo dodané,
nainštalované a prevádzkované zariadenie podľa projektu, pričom nikde sa neuvádza
kombinovaný ohrev, ale zariadenie vie využívať energiu vonkajšieho vzduchu v prechodnom
období.
Ďalej vo vyjadrení uviedol, že dodávka tepla do haly systémom tepelného čerpadla
nebola predmetom ponuky, projektu ani zmluvy o dielo.
Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania vo výške
271,30 eur s DPH a režijný paušál 8,58 eur.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 1
O. s. p. a zistil, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd sa s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O. s. p. stotožnil s názorom
vysloveným súdom prvého stupňa čo do skutkových zistení aj právneho posúdenia.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviedol, že odporca žalovanú sumu
nespochybňoval ani do dôvodu ani do výšky, keď tvrdil, že žalovaná suma predstavujúca
cenu podľa časti 2 zmluvy o dielo bola dôvodná, nakoľko dielo podľa tejto časti bolo
zhotovené bez závad a bolo odporcom prevzaté. Odporca odmietal zaplatiť s dôvodu, že voči
žalovanej sume započítava sumu 300 000 Sk za nedodané tepelné čerpadlo, ktoré podľa
odporcu malo byť súčasťou dodávky podľa časti 1/ zmluvy o dielo. Navrhovateľ zase
uvádzal, že takéto zariadenie predmetom dodávky nemalo byť a odporcovi dodal zariadenie
v zmysle „štúdie – ponuka“ a v zmysle projektovej dokumentácie z 18. júla 2005, ktorá bola
súčasťou zmluvy o dielo. Túto skutočnosť potvrdil aj súdom ustanovený znalec a svedok
J. M., ktorý bol autorom projektovej dokumentácie a ktorý zároveň uviedol,
že odporcovi bolo dodané zariadenie RoofTop – tepelné čerpadlo, ktoré bolo naprojektované.
Odporca v konaní teda nepreukázal, že predmetom dodávky malo byť iné zariadenie ako to,
ktoré bolo namontované, čím malo dôjsť aj k zníženiu ceny.
Zo štúdie bod 2.1 vyplýva, že malo byť dodané zariadenie – klimatizačná jednotka
RoofTop s priamym chladením a priamym plynovým ohrevom, ktorá šecifikácia vyplýva
aj z projektovej dokumentácie / bod 2.3 resp. 3.1 /. Ani v štúdii ani v projektovej
dokumentácii sa kombinovaný ohrev v takom ponímaní, ako to prezentuje odporca,
nespomína. Dôvodnosť kompenzačnej námietky nebola preukázaná a taktiež nebola
spochybnená opodstatnenosť žalovanej sumy, súd prvého stupňa rozhodol správne,
keď podanému návrhu vyhovel. Súd prvého stupňa sa podľa názoru odvolacieho súdu správne
vysporiadal aj s argumentáciou odporcu ohľadom odstúpenia od predmetnej zmluvy, pretože
odporca existenciu dôvodov na odstúpenie od zmluvy nepreukázal. Aj napriek opakovanej
reklamácie diela u navrhovateľa, nebolo v konaní preukázané, že výskyt vád spočíva
v nesprávnom prevedení diela navrhovateľom, ba naopak, svedok M. vo výpovedi uviedol, že
k opakovanému automatickému vypínaniu zariadenia dochádzalo z dôvodu,
že odporca nenamontoval dostatočne veľké meradlo / v časti plynovej prípojky /, v dôsledku
čoho dochádzalo k poruche zariadenia, čím sa zariadenie automaticky vyplo. V zostávajúcom
odvolací súd poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, z ktorých dôvodov
napadnutý rozsudok podľa § 219 O. s. p. potvrdil ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému
navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania 662,08 eur / za dva úkony
právnej pomoci, režijný paušál, náhrada za stratu času a cestovné Bratislava – Nitra a späť /.
Odporca podal proti odvolaciemu rozsudku dovolanie podaním zo dňa 14. 01. 2011
podľa § 237 písm. f/ v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.
V dovolaní uviedol, že rozhodnutiami súdov mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom vzhľadom pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu pre nedostatok
odôvodnenia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia sa považuje za porušenie práva na spravodlivý
súdny proces, ktoré napĺňa znaky odňatia možnosti konať pred súdom / § 237 písm. f/. V tejto
súvislosti poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd. Poukázal na to že súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s námietkou, že napriek
dohode o splatnosti diela, o preukázateľnej výzve k prevzatiu diela došlo až v apríli 2006,
pričom súd bez akéhokoľvek zdôvodnenia priznal úrok z omeškania už od 23. 12. 2005
z celej sumy. Taktiež sa súd nevysporiadal s dohodnutým zádržným počas záručnej lehoty.
Poukázal na to, že oba súdy nesprávne vec posúdili po právnej stránke a výsledky
ich dokazovania nie sú v súlade so zisteným skutkovým stavom. Predmet dodávky podľa
zmluvy o dielo podľa ponuky A., s. r. o., mal byť požadovaný priestor teplovzdušne
vykurovaný, chladený a vetraný touto klimatizačnou jednotkou, ktorá mala
mať priame chladenie a kombinovaný ohrev – tepelné čerpadlo a priamy plynový ohrev.
Dodané zariadenie tieto požadované a zmluvne dohodnuté vlastnosti nespĺňalo, preto
si odporca uplatnil zľavu z ceny diela.
Dovolateľ zastáva názor, že preukázal dôvodnosť kompenzačnej námietky
a s názorom vysloveným odvolacím súdom, že odporca nepreukázal, že predmetom dodávky
malo byť iné zariadenie ako to, ktoré bolo namontované, nesúhlasí. Nainštalované zariadenie
malo mať dohodnuté vlastnosti, ktoré však nemá, čím je jasne daná kompenzačná námietka.
Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že záväznými dokumentmi
na realizáciu diela bola schválená projektová dokumentácia a Zmluva o dielo č. 3/2005
s Dodatkom č. 1. Podľa znalca bola dodaná klimatizačná jednotka D51G 300, ide o chladiacu
jednotku s plynovým ohrevom. Všetky časti zariadenia podľa technickej dokumentácie
bod 17.0 boli dodané. Poukázal i na vyjadrenie znalca, že keby niečo chýbalo, klimatizácia
by nebola funkčná. Ďalej z vyjadrenia vyplýva, že dodávka bola realizovaná kompletne
podľa zmluvy a projektovej dokumentácie a kalkulácie, obe diela boli uvedené do prevádzky
a sú prevádzkované a využívané. Navrhovateľ poukázal i na znenie technickej správy
k projektovej dokumentácii, na stanovisko znalca v Znaleckom posudku č. 3/2009 zo dňa
13. mája 2009 bod II.A.2 obsahujúci popis zariadenia, zloženie systémov klimatizačnej
jednotky RoofTop YORK D51G 300, na spôsob aktivácie riadiacej jednotky z čoho vyplýva,
že dodané, nainštalované a prevádzkované je naprojektované zariadenie. Nikde sa neuvádza
kombinovaný ohrev, ale zariadenie vie využívať energiu vonkajšieho vzduchu v prechodnom
období. Dodávka tepla do haly systémom tepelného čerpadla nebola predmetom ponuky,
projektu ani Zmluvy o dielo č. 3/2005. Ďalej poukazuje vyjadrenie znalca k výkonovým
parametrom. Navrhol dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací / § 10a ods. 1 / vec preskúmal
podľa § 242 ods. 1 a § 243 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní
rozsudku v rozsahu napadnutého dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel
k záveru, že dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú
Z uvedených ustanovení vyplýva, že dovolanie sa za určitých podmienok pripúšťa
jednak proti všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu a jednak len v prípadoch,
ak sú rozhodnutia súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu rozdielne, ale pri potvrdzujúcom
rozhodnutím odvolacím súdom dovolanie prípustné nie je, ak nebolo pripustené.
Z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možné dovolaním napadnúť všetky
rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu
predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia rozhodnutie
vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí
niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet
dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti / § 242 ods. 1 /. V prípade, že dovolací súd zistí,
že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho
súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal.
Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je však daná len tvrdením dovolateľa,
ale len skutočnosťou, že k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne
došlo.
V predmetnej veci podal žalovaný dovolanie proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku
odvolacieho súdu.
Ak je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým bol výrok rozsudku súdu prvého stupňa
potvrdený, je dovolanie prípustné len vtedy, ak súd vyslovil prípustnosť dovolania, pričom
v predmetnej nejde o tento prípad. Z uvedeného teda vyplýva, že zákonné podmienky
pre podanie dovolania podľa § 238 O. s. p. neboli splnené.
Podľa § 242 ods. 1 O. s. p. dovolací súd preskúmáva rozhodnutie odvolacieho súdu
v rozsahu napadnutého výroku, ktorý vymedzuje kvantitatívna stránka dovolania. Dovolací
súd je teda viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom.
Z podaného dovolania vyplýva, že dovolateľ nesúhlasil s názormi vyslovenými
prvostupňovým ako i odvolacím súdom a najmä vytýkal nespreskúmateľnosť odvolacieho
rozsudku pre nedostatok odôvodnenia, čo považuje za procesnú vadu podľa § 237
písm. f/ O. s. p., z ktorého dôvodu dovolanie podal.
Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať
pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým
účastníkovi odňal možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov. Skutočnosť,
že súd nevykoná účastníkmi navrhované dôkazy, ani takýto jeho postup nemožno hodnotiť
ako odňatie práva konať pred súdom. Rozhodnutie vyjadruje nezávislé postavenie súdu
pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy
vykoná. O takýto prípad by išlo však vtedy, ak by súd svojim procesným postupom odňal
účastníkovi možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo v tomto prípade nebolo preukázané.
Podľa názoru dovolacieho súdu nedošlo pri rozhodovaní odvolacím súdom k takým
procesným vadám konania, ktoré by mali za následok vyslovenie, že účastníkovi / žalobcovi /
bola odňatá možnosť konať pred súdom tak, ako to predpokladá ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Podľa čl. 46 ods.1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom základné právo na súdnu ochranu
neznamená právo na úspech v konaní pred súdom / II. ÚS 4/94, I. ÚS 40/95 /. K porušeniu
ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu resp. na spravodlivý proces by podľa
dohovoru mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, keby tento fakticky
odňal možnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde
/ II. ÚS 8/2001 /, ale aj tým, že súd rozhodol arbitrárne, bez náležitého odôvodnenia svojho
rozhodnutia, alebo ak by sa pri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil
od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Naplnenie
uvedených skutočností však v predmetnej veci nebolo zistené. Odôvodnenie odvolacieho
rozsudku je jasné a zrozumiteľné, obsahuje vyhodnotenie výsledkov dokazovania
a vyslovenie právneho názoru s odôvodnením.
Dovolací súd vyslovil, že článok 6 ods. 1 dohovoru nemožno chápať tak, že vyžaduje
podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri rozhodovaní o odvolaní
môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu / García Ruiz proti Španielsku /.
Pokiaľ sa odvolací súd po preskúmaní veci a napadnutého rozsudku stotožní s názorom
vysloveným prvostupňovým súdom bez toho, aby vytkol obsah odôvodnenia rozsudku,
nemožno ani túto skutočnosť považovať za vadu, ktorá by napĺňala predpoklady zákonom
stanoveného dovolacieho dôvodu len preto, že účastník s rozhodnutím nesúhlasí.
Zároveň dovolací súd poukázal na to, že Ústava SR neupravuje dôsledky jednotlivých
procesných nesprávností ku ktorým v praxi dochádza v súdnych konaniach, ani nestanovuje
predpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní. Úpravu ústavne garantovaného práva
na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ako aj predpoklady a podmienky,
za ktorých možno v dovolacom konaní procesné nesprávnosti konania súdov nižších stupňov
napraviť. Procesné vady taxatívne vymedzuje ust. § 237 O. s. p., ktoré zakladajú prípustnosť
dovolania. Občiansky súdny poriadok považuje, okrem procesných vád vymenovaných
v § 237 O. s. p., aj iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
za relevantný dovolací dôvod / § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p. /, avšak vady tejto povahy
prípustnosť dovolania nezakladajú. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá „inú vadu
konania„ podľa § 241 ods. 2 O. s. p., nie však vadu procesnú podľa § 237 O. s. p.
V preskúmavanej veci dovolateľ dôvodil v dovolaní najmä existenciou procesnej vady
konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., ku ktorému
názoru dovolací súd vyslovil, že jednak v konaní neboli zistené také procesné vady,
ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku a jednak i v prípade
nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku by nešlo o vadu podľa § 237 písm. f/ O. s. p.,
ale o inú vadu / § 241 ods. 2 písm. b /, ktorá však bez ďalších predpokladov nezakladá
prípustnosť dovolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie podľa
§ 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 O. s. p tak, že i napriek
úspechu v konaní, navrhovateľovi nepriznal trovy dovolacieho konania, pretože
si ich náhradu neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2012
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková