Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3cc/383204.c392d3.pdf
PDF · 153.56 KB
No categories available
3Obo/176/2010
Najvyšší súd 3 Obo 176/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: G. I. L., so sídlom X., IČO:
H., zast. JUDr. M. B., advokátom, B.B., s. r. o., V., proti ţalovanému v 1/ rade: H., spol. s r.
o., K.,
IČO: X. a ţalovanému v 2/ rade: A., spol. s r. o., K., IČO: X., zast. JUDr. M. K., advokát, Š.,
o zaplatenie 8 697 376 Sk, na odvolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 17. 03. 2010 č. k. Z-2-34Cb 481/1996 - 247, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
17. 03. 2010 č. k. Z-2-34Cb 481/1996 - 247 v napadnutej časti o trovách konania
p o t v r d z u j e.
Ţiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zo dňa 17. 03. 2010 č. k.
Z-2-34Cb 481/1996 - 247 konanie voči ţalobcovi v 2/ rade vo výške 288 699,99 eur zastavil.
Ţalobcovi uloţil povinnosť uhradiť ţalovanému v 2/ rade trovy konania v sume 4 750,15 eur,
do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia a zároveň vrátil ţalobcovi súdny poplatok
vo výške 3 478,95 eur.
Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, ţe ţalobným návrhom doručeným súdu dňa
30. 09. 1996 sa pôvodný ţalobca domáhal voči ţalovanému v 1/ rade a 2/ rade zaplatenia
sumy 8 997 376 Sk spolu s 28 % úrokom z omeškania z titulu nesplateného úveru
a s poukazom na ručiteľský záväzok odporcu. Podaním zo dňa 30. 05. 2000 pôvodný ţalobca
vzal ţalobný návrh voči odporcovi v 1/ rade v celom rozsahu späť a ţiadal zaviazať odporcu
v 2/ rade pri čiastočnom späťvzatí ţaloby na zaplatenie sumy 300 000 Sk spolu s úrokom
z omeškania za obdobie od 31. 03. 1993 do zaplatenia. Následne, súdu podaním zo dňa
16. 07. 1999 oznámil, ţe na svojom podaní zo dňa 25. 09. 1996 doručenom súdu 30. 09. 1996
v celom rozsahu trvá, či uţ voči, ţalovanému v 1/ rade alebo v 2/ rade a ţalobu späť neberie.
Uznesením č. k. Z-2-34 Cb 481/1996 – 65 súd pripustil zmenu na strane ţalobcu a pokračoval
v konaní so spoločnosťou S. k., a. s., Bratislava. Uznesením č. k.
Z-2-34Cb 481/1996-116 zo dňa 19. 09. 2005 súd opätovne pripustil zmenu na strane ţalobcu
a pokračoval v konaní so súčasným účastníkom na strane ţalobcu. Podaním zo dňa
03. 01. 2006 doručeným súdu dňa 04. 01. 2006 ţalobca ţiadal zastaviť konanie voči
ţalovanému v 1/ rade z dôvodu čiastočného späťvzatia ţaloby voči ţalovanému v 1/ rade
s tým, ţe ţalovaného v 2/ rade ţiadal rozsudkom zaviazať na úhradu 300 000 Sk
s príslušenstvom. Uznesením č. k. Z-2-34Cb 481/1996 - 139 Krajský súd v Bratislave,
konanie voči ţalovanému v 1/ rade zastavil a ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov
konania. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie v časti týkajúcej sa trov konania
ţalobca. Uznesením sp. zn. 4 Obo 58/2006 Najvyšší súd Slovenskej republiky v napadnutej
časti zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom
konaní súd rozsudkom zo dňa 01. 10. 2008 zaviazal ţalovaného v 2/ rade na zaplatenie
300 000 Sk s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol tak, ţe priznal v pomernej časti
náhradu trov konania a rozhodol o vrátení súdneho poplatku. Voči tomuto rozsudku podal
ţalobca odvolanie v časti o trovách konania a ţalovaný v 2/ rade proti celému rozsudku.
Uznesením sp. zn. 4 Obo 4/2009 zo dňa 29. 10. 2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok čo do zaplatenia 300 000 Sk s príslušenstvom
a v prevyšujúcej časti rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol,
ţe prvostupňový súd zastavil konanie voči ţalovanému v 1. rade do výšky 8 697 376 Sk,
pričom v tejto časti je napadnuté rozhodnutie nejasné, nepresné a súd sa riadne so v ţalobe
uplatneným nárokom voči solidárnym dlţníkom nevysporiadal. V ďalšom konaní dospel
prvostupňový súd k záveru, ţe na základe späťvzatia ţaloby voči ţalovanému v 1/ rade
zo dňa 24. 05. 2000 ( č. l. 31 ) ako aj voči ţalovanému v 2/ rade v časti 8 697 376 Sk
opakovane čiastočné späťvzatie súčasného navrhovateľa zo dňa 03. 01. 2006 ( č. l. 122 ),
s poukazom na uznesenie zo dňa 13. 01. 2006 konanie voči ţalovanému v 1/ rade bolo
zastavené podľa § 96 ods. 1 O. s. p. Nakoľko v časti povinnosti ţalovaného v 2/ rade zaplatiť
navrhovateľovi sumu 300 000 Sk s príslušenstvom rozsudok zo dňa 01. 10.2 008 nadobudol
právoplatnosť a súd mal za zistené, ţe v časti späťvzatia ţaloby voči ţalovanému v 2/ rade,
čo do zaplatenia 8 697 376 Sk rozhodnuté nebolo, s poukazom na ustanovenie § 96
ods. 1 O. s. p. súd konanie voči ţalovanému v 2/ rade zastavil. O trovách konania rozhodol
s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 O. s. p. Ţalovaný v 2/ rade vzhľadom na pomer
úspechu v konaní, bol úspešný v nepomerne vyššej časti ako navrhovateľ, a preto súd priznal
ţalovanému v 2/ rade trovy konania v sume 4 750,15 eur, pozostávajúcich s trov právneho
zastúpenia v sume 4 152,66 eur a súdneho poplatku za podané odvolanie v sume 597,49 eur.
Svoje odvolanie odôvodnil tým, ţe podaním zo dňa 16. 07. 1999, doručeným súdu dňa
19. 07. 1999, navrhol ţalobca upraviť ţalobný návrh tak, ţe vo vzťahu k ţalovanému v 3/ rade
( spolu so ţalovaným v 1/ rade ) poţaduje uhradiť sumu istiny vo výške 300 000 Sk s 28 %
úrokom z omeškania od 31. 03. 1993 aţ do zaplatenia a nahradiť trovy konania za zaplatený
súdny poplatok. Ţalobcovi nie je zrejmé, z akých dôvodov sa súd uvedeným návrhom
nezaoberal a poukazuje len na späťvzatie ţaloby zo dňa 24. 05. 2000, resp. 03. 01. 2006.
Nakoľko bol ţalobcovi vo vzťahu k ţalovanému v 2/ rade priznaný nárok v plnej výške
má za to ţe súd mal rozhodnúť o trovách s poukázaním na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p.
a objasniť z akého dôvodu nepriznal trovy vyčíslené ţalobcom a zaslané súdu v zákonom
stanovenej lehote. Zároveň uviedol, ţe trovy ţalovaného v 2/ rade by nemali byť priznané
najmä s poukazom na § 150 O. s. p., z dôvodu ţe trovy si ţalovaný v 2. rade uplatňuje
za úkony vykonané 6 rokov po tom ako ţalobca upravil svoj návrh. Súd sa podaním zo dňa
16. 07. 1999, resp. 24. 05. 2000 nezaoberal a na základe tejto skutočnosti ţiadal ţalobca svoj
nárok vziať čiastočne späť opätovným podaním z 03. 01. 2006. Ţalovaný v 2/ rade
si uplatňuje náhradu trov za 3 úkony právnej sluţby – prípravu a prevzatie veci, vyjadrenie
z 21. 11. 2005 a účasť na pojednávaní 17. 09. 2007 a 17. 03. 2010, t. j. 6 resp. 11 rokov
potom, ako malo byť o uvedenom návrhu na čiastočné späťvzatie rozhodnuté. Ţalobca
má zato, ţe v prípade, ak by sa súd zaoberal podaním zo 16. 07. 1999, resp. 24. 05. 2000, tak,
ako to ukladá zákon, trovy uplatnené ţalovaným v 2/ rade by neboli vznikli.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( § 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“ ) prejednal odvolanie ţalobcu podľa § 212
ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p., a po preskúmaní
napadnutého uznesenia, dospel k záveru, ţe odvolanie v napadnutej časti o náhrade trov
konania nie je dôvodné.
Ţalovaný podal odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.,
a to ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Z odvolania je zrejmé, ţe ţalobca odvolanie voči uzneseniu súdu prvého stupňa v časti
výroku o trovách konania podal z dôvodu, ţe mal za to, ţe mal plný úspech v konaní a teda súd prvého stupňa mal rozhodnúť o trovách konania podľa 142 ods. 1 O. s. p. a nebol dôvod aby konajúci súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 veta prvá O. s. p. Namietal tieţ neaplikovanie ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p, hoci na jeho pouţitie boli splnené podmienky.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 3 O. s. p, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný môţe
mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti,
alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu,
v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného práva.
Podľa § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd
výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä
na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti
a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto
skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania ţalobcu voči výroku o trovách
konania je, či prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru , ţe ţalovaný v 2/ rade
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti a teda bol dôvod, aby rozhodol podľa § 142
ods. 3 veta prvá O. s. p. a zároveň neboli splnené podmienky na aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p.
V predmetnej veci zobral ţalobca návrh späť podaním zo dňa 24. 05. 2000
ako aj podaním zo dňa 04. 01. 2006, v ktorých navrhol konanie proti ţalovanému v 1/ rade
zastaviť a uloţiť mu povinnosť nahradiť trovy konania ţalobcovi vo výške 100 Sk.
Ţalovanému v 2/ rade navrhol uloţiť povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 300 000 Sk
s 28 % úrokmi z omeškania odo dňa 31. 03. 1993 aţ do zaplatenia. Uznesením č. k.
Z-2-34 Cb 481/1996 - 274 prvostupňový súd konanie voči ţalovanému v 2/ rade vo výške
8 697 376 Sk zastavil.
V prejednávanej veci prvostupňový súd dospel k záveru, ţe ţalovaný v 2/ rade
vzhľadom na pomer úspechu v konaní bol úspešný v nepomerne vyššej časti ako ţalobca,
a preto priznal ţalovanému v 2/ rade náhradu trov konania od ţalobcu.
Vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalobca sa od ţalovaného 2/ rade domáhal plnenia
vo výške 8 997 376 Sk s príslušenstvom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
č. k. Z-2-34 Cb 481/1996 - 203 zo dňa 01. 10. 2008 právoplatným dňom 10. 12. 2009
bola ţalovanému v 2/ rade uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi istinu 300 000 Sk
s príslušenstvom a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k Z-2-34 Cb 481/1996 - 274
zo dňa 17. 03. 2010 bolo konanie voči ţalovanému v 2/ vo výške 8 697 376 Sk zastavené
( na základe späťvzatia návrhu ţalobcom, bez toho aby toto späťvzatie bolo zapríčinené
správaním ţalovaného v 2/ rade ), bol v danom prípade ţalovaný v 2/ rade neúspešný v časti
300 000 Sk čo predstavuje 3,33 % s predmetu konania ( 8 997 376 Sk ). Neúspech takéhoto
rozsahu je jednoznačne neúspechom len v pomerne nepatrnej časti, v dôsledku čoho súd
prvého stupňa postupoval pri rozhodovaní o trovách konania správne keď aplikoval
ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p.
O mimoriadnom dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 01. 10. 2008
č. k. Z-2-34 Cb 481/1996, ktorým súd prvého stupňa uloţil ţalobcovi zaplatiť istinu
300 000 Sk s 28% ročne zo sumy 300 000 Sk od 31. 03. 1193 do zaplatenia Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudkom 1 MObdoV/11/2011 zo dňa 24. 11. 2011 rozhodol tak,
ţe mimoriadne dovolanie zamietol.
K odvolateľom namietanej neaplikácii §150 ods. 1 O. s. p odvolací súd uvádza,
ţe pri pouţití uvedeného ustanovenia ide o výnimočné nepriznanie náhrady trov konania
úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak naplnené predpoklady pre priznanie
náhrady trov konanie celkom alebo sčasti. Pouţitie tohto ustanovenia negatívne dopadá
na účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Jeho pouţitie preto musí
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vţdy výnimočný
charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať
na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania
a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj
v konaní. Jediným dôvodom, ktorý ţalobca uvádza ako dôvod pre pouţitie uvedeného
ustanovenia je skutočnosť, ţe prvostupňový súd sa nezaoberal späťvzatím návrhu zo dňa
16. 07. 1999, resp. 24. 05. 2000 včas, a tak na strane ţalovaného v 2/ rade vznikli trovy,
ktoré by inak neboli. Podľa názoru odvolacieho súdu, však nie je moţné nečinnosť súdu
a následný vznik trov, ktoré by v prípade včasného rozhodnutia nevznikli posudzovať
ako dôvod hodný osobitného zreteľa, nakoľko takýto procesný postup súdu by bol,
ako dôvod hodný osobitného zreteľa pouţívaný, ako obrana neúspešného účastníka nahradiť
trovy konania.
Samotná nečinnosť súdu pri rozhodovaní o návrhu na späťvzatie ţaloby, hoci
aj neprimeranej dĺţky preto, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 150
ods. 1 O. s. p., pre ktorý súd nemusí výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti
priznať.
Odvolací súd dospel k záveru, ţe v danej veci síce sú splnené podmienky na aplikáciu
ustanovenie § 142 ods. 3 veta prvá O. s. p, podľa ktorého má ţalovaný v 2/ rade právo
na náhradu trov voči ţalobcovi, a zároveň nie sú na strane ţalobcu dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali pouţitie § 150 ods. 1 O. s. p a teda, nepriznanie náhrady trov
konania ţalovanému v 2/ rade.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací na základe uvedených skutočností
uznesenie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne
správne potvrdil.
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. februára 2012
JUDr. Jana Zemaníková, v. r
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková