Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
3d6/383203.ee8c64.pdf
PDF · 95.87 KB
No categories available
3Obo/48/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Obo 48/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M. K., bytom V., zast.
advokátom: JUDr. J. P., R. proti ţalovanému: N. – A., a. s., A.,
IČO: X., zast. advokátom: JUDr. M. J., C., o zaplatenie
57 193,33 eur s príslušenstvom, na odvolanie ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu
v Trnave č. k. 19 Cb 355/1999–853 zo dňa 11. 03. 2011, jednomyseľne takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k.
19 Cb 355/1999-853 zo dňa 11. 03. 2011 p o t v r d z u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 19 Cb 355/1999-853 zo dňa 11. 03. 2011
rozhodol tak, ţe znalcovi Ing. Š. M., bytom M. priznal znalečné vo výške 757 eur, znalcovi
Ing. P. V., bytom T. znalečné vo výške 642 eur s tým, ţe upravil učtáreň súdu, aby znalcom
z prostriedkov štátu priznané znalečné vyplatila a ţalovaného zaviazal zaplatiť na účet súdu
náhradu trov konania vo výške 1 399 eur.
V dôvodoch uznesenia uviedol, ţe znalec Ing. Š. M. podal v predmetnej veci znalecký
posudok č. 3/2009 s doplnkom č. 1 a znalec Ing. P. V. podal kontrolný znalecký posudok
s tým, ţe obidvaja znalci si znalečné vyúčtovali. Súd dospel k záveru,
ţe ich vyúčtovanie je v súlade s vyhláškou č. 491/ 2004 Z. z. a je primerané rozsahu
a obtiaţnosti zadanej znaleckej úlohy. S poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 O. s. p.
ţalovaného ako neúspešnému účastníkovi konania uloţil nahradiť trovy konania vzniknuté
v súvislosti s znaleckým dokazovaním.
Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote sa odvolal ţalovaný podaním doručeným
súdu 31. 03. 2011 a uviedol, ţe vzhľadom na to, ţe štát do dňa vydania uznesenia znalcom
nevyplatil, a preto v takej výške v akej im bolo priznané napadnutým uznesením, teda štátom
ešte nevynaloţených, ţalovaný na úhradu takýchto trov nemôţe byť zaviazaný. Z tohto
hľadiska označil napadnuté uznesenie za predčasné. Ţalovaný ďalej namietal, ţe súd
pri rozhodovaní o náhrade trov nezohľadnil priebeh konania, nakoľko pri uzavretí súdneho
zmieru, právny zástupca na pojednávaní, na ktorom bol zmier schválený uviedol,
ţe je ochotný znášať trovy znalečného v plnom rozsahu. Namietal, ţe súd nezohľadnil
dispozičné právo ţalobcu trovy uhradiť a zároveň pokiaľ tak neurobil poukázal na fakt,
ţe vzhľadom na zmier mohol súd náhradu medzi účastníkmi rozdeliť. V konečnom dôsledku
ţalovaný namietal aj výšku znalečného Ing. P. V. za vypracovanie dodatku
č. 1 k znaleckému posudku č. 3/2009 a to napriek tomu, ţe o toto vypracovanie ho súd
neţiadal. Z uvedeného dôvodu ţalovaný nevidí dôvod prečo by mali byť znalcovi v priznané
trovy v takej výške ako si ich vyčíslil. Pre prípad ak odvolací súd nezistí dôvod na zrušenie
napadnutého uznesenia navrhol toto s odkazom na ustanovenie § 220 O. s. p. zmeniť tak,
ţe zaviaţe na úhradu celých trov konania ţalobcu
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212
ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel
k záveru, ţe odvolanie je právne nedôvodné.
Predmetom odvolania je náhrada trov konania štátu, ktoré vznikli v súvislosti
s vypracovaním znaleckých posudkov.
Prvou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania ţalovaného je, či konajúci súd
mohol jedným uznesením, ktorým priznal znalcom znalečné a upravil učtáreň, aby priznané
znalečné vyplatila mohol na túto náhradu štátu ţalovaného zaviazať.
Druhou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania ţalovaného, je či súd
prvého stupňa pochybil, keď na základe uznesenia č. k. 19 Cb 355 1999–848 zo dňa
08. 10. 2010, ktorým schváli zmier a ţalovaného zaviazal ţalobcovi zaplatiť náhradu trov
konania s tým, ţe uhradením prijatých plnení podľa tohto súdneho zmieru sú medzi
účastníkmi urovnané všetky ich vzájomné práva a povinnosti a uvedeným zmierom
sa povaţuje vysporiadaný celý predmet konania následne uznesením zo dňa 11. 03. 2011
zaviazal ţalovaného štátu trovy na znalečnom vyplatiť.
Zo zdôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, ţe súd prvého stupňa napadnutým
uznesením s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 O. s. p. ako aj podľa obsahu
súdneho zmieru účastníkov schváleného uznesením zo dňa 08. 10. 2010 ţalovaného
ako neúspešného účastníka na náhradu trov konania zaviazal. Z ustanovenia § 148
ods. 1 O. s. p. vyplýva, ţe štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo
na náhradu trov konania, ktoré platil pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie
od súdnych poplatkov. V danom prípade je zrejmé, ţe konajúci súd zaviazal ţalovaného
ako neúspešného účastníka náhradu trov konania štátu vyplatiť, ktoré trovy v momente,
keď ho na túto náhradu zaviazal ešte neplatil, iba predmetným uznesením priznal náhradu
trov znalcom a upravil učtáreň znalcom tieto trovy zaplatiť.
Z ustanovenia § 148 ods. 1 O. s. p. vyplýva, ţe štát má právo na náhradu trov konania
podľa výsledkov konania proti účastníkom.
Z návrhu na súdny zmier / list v spise 844 / vyplýva, ţe v tomto si účastníci konania
dohodli, ţe ţalovaný zaplatí ţalobcovi na istine a úroku z omeškania sumu 131 000 eur
a náhradu trov právneho zastúpenia. Z obsahu súdneho zmieru nevyplýva dohoda o náhrade
znalečného teda trov dôkazov, a preto súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
uznesenia, keď konštatoval, ţe ide o náhradu na znalečnom v znení súdneho zmieru k tomuto
dospel na základe jeho uváţenia, ale nie na základe dohody účastníkov konania v súdnom
zmiere, z ktorého je zrejmá dohoda iba o náhrade trov právneho zastúpenia. Z návrhu
na začatie konania je zrejmé, ţe tento bol o zaplatenie sumy 57 193,33 eur s príslušenstvom
a súdnym zmierom sa účastníci konania dohodli na sume 131 000 eur. Z tejto dohody súd
mal za zrejmé, ţe pokiaľ bol ţalovaný zaviazaný na základe zmieru 131 000 eur z uplatnenej
sumy 57 193,33 eur s príslušenstvom bol ţalovaný v konaní neúspešný. Ţalovaný ničím
nepreukázal dôvod, na základe ktorého by súd mal náhradu na znalečnom rozdeliť medzi
obidvoch účastníkov. Táto dohoda zo súdneho zmieru nevyplýva, nakoľko obsahuje
iba dohodu o náhrade trov právneho zastúpenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dospel k záveru, ţe súd
prvého stupňa nepochybil, keď na náhradu trov znalečného nezaviazal účastníkov konania
obidvoch, ale vychádzal z výsledku konania, podľa ktorého ţalovaný bol jednoznačne
neúspešným účastníkom konania, keď z návrhu na začatie konania o zaplatenie sumy
57 193,33 eur s príslušenstvom súhlasil v súdnom zmieru, ţe uhradí sumu 131 000 eur.
Tvrdenie ţalovaného, ţe suma vo výške na znalečnom spočívajúca v odmene za spracovanie
dodatku č. 1., je nedôvodná, nakoľko znalec dodatok 1. spravoval svojvoľne, odvolací súd
označil za nedôvodné, nakoľko z predloţených dokladov je zrejmé, ţe tento dodatok znalec
spracoval na základe doţiadania, na ktoré sa v dodatku č. 1 k znaleckému posudku
aj odvoláva. Fakt, ţe v čase napadnutého uznesenia z tohto napadnutého uznesenia vyplývala
pre štát iba povinnosť znalečné znalcom zaplatiť nie je pre posúdenie správnosti rozhodnutia
o povinnosti ţalovaného náhradu na znalečnom štátu zaplatiť právne relevantný.
Z napadnutého uznesenia je zrejmé, ţe učtáreň súdu bola upravená priznané znalečné znalcom
zaplatiť po právoplatnosti rozhodnutia z prostriedkov štátu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnuté uznesenie
ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 219 O. s. p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 28. februára 2012
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková