Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/11/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. J.P., PhD., T.N.,

zastúpený: JUDr. P.S., advokát, P.N. proti žalovanému: K., k. s., N.B.,

IČO: X., správca konkurznej podstaty úpadcu P. v konkurze, H.S., IČO: X., o vylúčenie vecí

z konkurznej podstaty, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

zo 6. októbra 2011, č. k. -179, v časti výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 6. októbra

2011, č. k. -179 v napadnutej časti trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zaviazal žalovaného vylúčiť

zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu P. v konkurze, H.S., IČO: X. (ďalej len „úpadca“)

nehnuteľnosti, ktoré sú bližšie špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia.

Druhým výrokom napadnutého rozhodnutia rozhodol o náhrade trov konania tak,

že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 753,18 eur na účet

právneho zástupcu žalobcu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1 (ďalej len „“) a úspešnému žalobcovi priznal ich

náhradu v sume 753,18 eur Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „Vyhláška

č. “). Uviedol, že podľa Vyhlášky č. základná sadzba

tarifnej odmeny za 1 úkon právnej veci je 1/13-ina výpočtového základu, t. j. 55,49 eur

+ 7,21 eur (režijný paušál), spolu 62,70 eur. Súd prvého stupňa žalobcovi priznal odmenu

v sume 62,70 eur za úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej

porady s klientom, podanie žaloby na súd, zastúpenie na pojednávaní 21. apríla 2010, 9. júna

2010, 21. júla 2010, písomné vyjadrenie vo veci samej z 3. júna 2010 a odmenu v sume 90,44

eur za zastúpenie na pojednávaní 29. septembra 2010. Súd prvého stupňa ďalej žalobcovi

priznal cestovné za cestu Nitra - Bratislava a späť 21. apríla, 9. júna, 21. júla a 29. septembra

roku 2010 v sume 196,10 eur. Trovy prvostupňového konania predstavujú spolu 662,74 eur.

Súd prvého stupňa žalobcovi priznal odmenu vo výške 90,44 eur za úkon - podanie odvolania

8. novembra 2010.

Proti napadnutému rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania podal žalovaný

odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil ust. a

Podľa názoru odvolateľa predmetné konanie bolo začaté v súvislosti s konkurzným

konaním, vedeným na majetok úpadcu pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.

, a preto má v rámci o konkurze a vyrovnaní (ďalej len

„ZKV“) povahu tzv. konania súvisiaceho s konkurzom. Odvolateľ poukázal, okrem iného,

na ust. § 25 ods. 2 a § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV a uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne

posúdil otázku priznania náhrady trov konania v prospech žalobcu, pretože trovy konania

súvisiacich s konkurzom sú vo všeobecnosti v režime ZKV vylúčené z uspokojenia, pokiaľ

v ZKV nie je stanovené inak. Výnimkou z tohto pravidla je situácia, kedy tieto trovy vznikli

v konaní súvisiacom s konkurzom, z ktorého vznikol prospech pre konkurznú podstatu.

V danom prípade nevznikol z predmetného konania konkurznej podstaty úpadcu prospech

žiadny. Odvolateľ má za to, že trovy konania vo výške 753,18 eur sú v danom prípade

vylúčené z uspokojenia, a preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok

sa v napadnutej časti trov konania mení tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalovaného podľa bez nariadenia pojednávania v zmysle

ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o vylúčení nehnuteľností bližšie

špecifikovaných vo výroku tohto rozhodnutia zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu.

Súd prvého stupňa druhým výrokom napadnutého rozhodnutia rozhodol v zmysle § 142

ods. 1 o trovách konania a úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu. Proti tomuto

rozhodnutiu v časti výroku o trovách konania podal žalovaný odvolanie, kde poukázal

na skutočnosť, že trovy konania v konaniach súvisiacich s konkurzom sú z uspokojenia

vylúčené.

Podľa § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV z uspokojenia sú vylúčené trovy účastníkov konania,

ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a konaniach súvisiacich s konkurzom, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Predmetné konanie je konanie, ktoré súvisí s konkurzným konaním, a preto je tvrdenie

odvolateľa, že trovy konania v konaniach súvisiacich s konkurzom sú z uspokojenia vylúčené,

správne.

Súd prvého stupňa aj napriek tomu v danom konaní rozhodol o trovách konania

v súlade s , keď úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov

konania voči neúspešnému žalovanému. Ust. § 33 ods. 1 písm. b/ ZKV nerieši právo

na priznanie trov konania, ale otázku, v akom prípade sú trovy z uspokojenia vylúčené.

Toto ustanovenie samotné rozhodovanie o náhrade trov konania neupravuje, týka sa iba

uspokojenia pohľadávky (priznaných trov účastníkov konania) v konkurznom konaní.

Je nepochybné, že takúto pohľadávku nemožno uspokojiť v konkurznom konaní,

až na výnimku upravenú v § 25 ods. 2 ZKV. Nemožno ju však považovať za neoprávnenú,

pretože táto pohľadávka z hľadiska hmotného práva nezaniká a po prípadnom zrušení

konkurzu ju možno uspokojiť v súdnom alebo inom konaní, za podmienky, že dlžník bude

existovať a bude mať majetok. Nemožno vopred prejudikovať záver, že spoločnosť úpadcu

sa bude zrušovať pre nemajetnosť bez likvidácie a dôjde k jej výmazu rozhodnutím súdu

alebo či spoločnosti úpadcu po skončení konkurzného konania zostane nejaký majetok.

Obdobný právny záver vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vedených pod sp. zn. 1 M Obdo V 1/2005, 1 M Obdo V 13/2006, na ktoré odvolací súd v tejto

súvislosti poukazuje.

Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade súd prvého stupňa rozhodol správne

podľa Odvolací súd v predmetnej veci nezistil ani dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcovi náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 150

, resp. skutočnosť, že trovy konania sú v zmysle vylúčené

z uspokojenia, v konkurznom konaní nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Použitie

ust. musí vždy zodpovedať osobitným okolnostiam prípadu a musí mať

výnimočnú povahu. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach v danej veci, tak aj

v okolnostiach na strane účastníka konania. Tieto okolnosti odvolací súd v danej veci nezistil.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa

v danom konaní rozhodol v súlade s , keď úspešnému žalobcovi priznal

náhradu trov konania, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti

v zmysle potvrdil.

Právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo žalobcovi v zmysle § 224 ods. 1

a , t. j. podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní. Odvolací súd však

náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznal, pretože si ich náhradu v odvolacom

konaní neuplatnil a ani nevyčíslil.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 28. februára 2012

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová