Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a11/385114.968fe0.pdf
PDF · 90.71 KB
No categories available
2Tost/5/2012
Najvyšší súd 2 Tost 5/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci
obžalovaného Ing. Z. N. a spol., pre obzvlášť závažný zločin podvodu formou
spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 20 k § 14 ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/
Tr. zák., na neverejnom zasadnutí v Bratislave 28. februára 2012 o sťažnosti obžalovaného
proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu zo 17. januára 2012, sp. zn.
BB - 3 T 14/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obžalovaného Ing. Z. N. s a
z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením senát Špecializovaného trestného súdu podľa § 79 ods. 3 Tr.
por. zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby. Učinil tak po vyhlásení
odsudzujúceho rozsudku na hlavnom pojednávaní, proti ktorému obžalovaný N. podal
odvolanie, rovnako ako sťažnosť proti preskúmavanému uzneseniu o zamietnutí žiadosti o
prepustenie z väzby.
Sťažnosť písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu. Vecne v jej obsahu spája
pominutie väzobných dôvodov s odvolaním proti výroku rozsudku o svojej vine. S jej
uznaním súdom prvého stupňa nesúhlasí a má za to, že pre nedostatok subjektívnej stránky
nemôže byť skutok, ktorý je predmetom konania, trestným činom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) preskúmal vec v rozsahu
podľa § 192 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je dôvodná.
Špecializovaný trestný súd postupoval v súlade so zákonom ako z hľadiska postupu
pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti, tak aj pokiaľ ide o vecné posúdenie ďalšej dôvodnosti
trvania väzby. Svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil, a to aj z hľadiska chronológie zistení
relevantných okolností v konaní.
Pokiaľ ide o sťažnostné námietky, k tým najvyšší súd uvádza:
Primárne je potrebné konštatovať, že dôvodnosť samotného vzatia do väzby, ku
ktorému došlo ešte v prípravnom konaní, najvyšší súd nepreskúmaval.
V rámci konania o sťažnosti proti napadnutému uzneseniu skúma, či dôvody útekovej
a preventívnej väzby naďalej trvajú.
Prvotným predpokladom existencie týchto dôvodov je pretrvávanie podozrenia zo
spáchania trestnej činnosti, ktorá je predmetom konania.
V tomto smere je situácia v odvolacom konaní (už prebiehajúcom po predložení veci
aj v zmysle odvolania proti dotknutému rozsudku súdu prvého stupňa najvyššiemu súdu),
špecifická. Aj keď najvyšší súd pri rozhodovaní o sťažnosti proti napadnutému uzneseniu v
zásade hodnotí, či podozrenie zo spáchania predmetného činu (činov) pretrváva, nemôže
zároveň v pozícii odvolacieho súdu prejudikovať svoje rozhodnutie o odvolaní proti
dotknutému rozsudku, teda v merite veci (z hľadiska rozhodnutia o vine v trestnom konaní).
Preto sa najvyšší súd obmedzil na konštatovanie súvisiace s už vyhláseným
odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa, že podozrenie v intenciách jeho výroku je
dané, a to aj vo svetle dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní (ako na ne poukazuje
súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku). Či je toto podozrenie postačujúce na
právoplatné uznanie viny, bude predmetom rozhodovania o odvolaní obžalovaného, o ktorom
bude odvolací súd v dotknutej väzobnej veci rozhodovať prednostne a urýchlene (§ 2 ods. 6
Tr. por.).
Na to potom nadväzuje danosť väzobných dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/ a písm.
c/ Tr. por.
Ak bol dôvod útekovej väzby daný v skoršom štádiu konania, vyhlásením
odsudzujúceho rozsudku nemá ako pominúť. Naopak, reálnou, resp. výraznejšou než predtým
sa stala hrozba vysokého trestu, za aký je neprávoplatne uložený trest odňatia slobody v trvaní
desať a pol roka potrebné považovať. Na tom nemôžu osobné a rodinné pomery obžalovaného
nič zmeniť.
Podozrenie zo spáchania trestnej činnosti v rozsahu neprávoplatného odsudzujúceho
rozsudku súdu prvého stupňa nemôže ani oslabiť obavu z pokračovania v páchaní trestnej
činnosti, v predchádzajúcom priebehu konania konštatovanú ako vecne tak i inštančne
príslušným súdom. Táto okolnosť opäť neprejudikuje rozhodnutie odvolacieho súdu o vine
(preto sa ani tento súd v rámci rozhodovania o preskúmavanej sťažnosti bližšie nezaoberá
hodnotením dôkazov), ale záver o pretrvávaní dôvodov preventívnej väzby pramení z vecnej
logiky štádií priebehu trestného konania, v ktorom súd prvého stupňa dospel k rozhodnutiu o
vine obžalovaného z obzvlášť závažného zločinu a k uloženiu vysokého trestu.
Na základe uvedeného najvyšší súd výrokom tohto uznesenia zamietol sťažnosť
obvineného ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 28. februára 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Janošíková