Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/13/2012

Najvyšší súd 7

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. J., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. J. G., advokátom v P., proti žalovaným 1/ T. B., bývajúcej v P., 2/ R.

T., bývajúcemu v P., 3/ F. T., bývajúcej v P., 4/ J. J., bývajúcemu v P., 5/ M. J., bývajúcej

v P., 6/ K. H., bývajúcej v P., zastúpeným Advokátskou kanceláriou P.P., so sídlom v P.,

v mene a na účet ktorej koná advokát JUDr. P. P., o náhradu za užívanie nehnuteľnosti,

vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o vylúčení sudcov Krajského

súdu v Prešove z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.

, 2, 6/2011, takto

rozhodol:

Členovia senátu 20 Co Krajského súdu v Prešove JUDr. M. B., JUDr. P. S. a JUDr. A.

K. n i e s ú v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde

pod sp. zn. , 2, 6/2011 (vec vedená na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13 C

52/2009).

O d ô v o d n e n i e

V konaní, ktoré je na Krajskom súde v Prešove vedené pod sp. zn. , 2, 6/2011

žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči senátu 20 Co tohto súdu, ktorý má podľa rozvrhu

práce túto vec prejednať a rozhodnúť. Namietal, že sudcovia senátu 20 Co rozhodovali

vo veciach, kde bol účastníkom konania alebo kde bola účastníkom konania spoločnosť,

ktorej je konateľom a pravidlom bolo, že jeho návrh zamietli, resp. potvrdili zamietavý výrok

rozsudku súdu prvého stupňa. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

-2010 zo dňa 13. apríla 2011, ktorým bol zrušený iný rozsudok Krajského súdu

v Prešove sp. zn. , zo dňa 21. januára 2010 a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Uvedeným nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky okrem iného

rozhodol, že základné právo spoločnosti P., ktorej je (žalobca) konateľom, na spravodlivé

27

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

uznesením krajského súdu porušené bolo.

JUDr. M. B., JUDr. P. S. a JUDr. A. K. vo vyjadrení k námietke zaujatosti

zhodne uviedli, že sa necítia byť vo veci zaujatí. Účastníkov konania nepoznajú, nemajú

k nim žiaden vzťah a nemajú vzťah ani k ich právnym zástupcom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Prešove

( ) posudzoval opodstatnenosť uvedenej námietky z aspektu existencie

dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom

z ustanovenia , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejedávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj

právna úprava skutočností, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne

relevantnú. Je ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci,

v rámci ktorého by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia o veci, alebo 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom

alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom

účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného

pod 2/.

Citované zákonné ustanovenie predpokladá taký vzťah vlastného záujmu sudcu

na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich

zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho

objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v oznámení

Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. , ďalej len „dohovor“) je

garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom.

Súvislosťou medzi súdom, ktorý je založený na zákone, a jeho nezávislosťou, ako to

vyjadruje článok 6 ods. 1 prvá veta dohovoru („každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“), garantuje tento dohovor

v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj právo na zákonného sudcu.

Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne

vyjadrené právo na spravodlivý proces [čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá

je uvedená ústavným , ďalej len „listina“;

Slovenskej republiky uverejnenej pod č. , ďalej len „ústava“, ktoré články

dávajú každému možnosť (právo) domáhať sa (zákonom) ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v (zákonom) určených prípadoch na inom orgáne

(Slovenskej republiky)], do ktorého tiež zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka

nebola odňatá zákonnému sudcovi ( listiny; , ktoré články

postulujú, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví

zákon). Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu

(totožný zámer) na sudcovskú nezávislosť a právo na zákonného sudcu s právnym režimom

podľa dohovoru (v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť). Potom platí, že v určitej právnej veci má rozhodovať nezávislý

a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu

a tento zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania – pokiaľ by k tomu nebol daný

zákonný dôvod – meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci,

ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje,

aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov bol

zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu

umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení

hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý – nie nestranný – sudca.

Nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami

kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania

(poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť úzko spolu súvisia, často sa

prekrývajú a nie je vždy ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako

neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva považovaná za pojem širší ako

nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju

47

má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosťou treba rozumieť aj

nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.

Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa ods. l predstavuje teda výnimku

z významnej ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48

ods. 1 prvá veta ). Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania

pridelenej veci možno preto len celkom výnimočne a to zo skutočne závažných dôvodov,

ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato

a spravodlivo. O taký prípad, kedy by bolo potrebné sudcu, resp. sudcov vylúčiť, však v tejto

právnej veci nejde.

Pre vylúčenie sudcu, resp. sudcov z prejednávania a rozhodovania veci, ako už

Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil napr. aj vo svojom uznesení z 9. marca 2009

sp. zn. , nie je postačujúca samotná domnienka (názor) účastníka o možnej

neobjektívnosti sudcov, ktorá je spravidla motivovaná tým, že súd nebude konať

a nerozhodne podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp.

rozhodovania nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti

o nezaujatosti sudcu. Z obsahu spisu vrátane vyjadrení vo výroku uvedených sudcov

Krajského súdu v Prešove nemožno vyvodiť žiadne objektívne existujúce zákonné dôvody pre

vylúčenie týchto sudcov Krajského súdu v Prešove.

Pokiaľ súd vyššieho stupňa alebo ústavný súd zruší rozhodnutie súdu nižšieho stupňa

(rozhodnutie, na prijatí ktorého sa sudca podieľal čo ani nie je v tomto prípade zrejmé), je

súd, rozhodnutie ktorého bolo zrušené, viazaný právnym názorom vysloveným v zrušujúcom

rozhodnutí. Sudca ktorého rozhodnutie bolo zrušené sa nemusí vždy (úplne alebo sčasti)

stotožniť s právnym názorom zaujatým v rozhodnutí, ktorým bolo zrušené jeho rozhodnutie

sudcu alebo rozhodnutie, na prijímaní ktorého sa podieľal, musí ho však jednoznačne

rešpektovať a vychádzať z viazanosti týmto rozhodnutím (pozri napríklad ,

a tiež o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov). To za predpokladu, že sa

po zrušení napadnutého rozhodnutia nezmení skutkový základ veci natoľko, že je vylúčená

aplikácia právneho názoru súdu vyššieho stupňa alebo ústavného súdu na nový skutkový

základ. Z obsahu spisu nevyplýva a žalobca to ani nenamieta, že by uvedení sudcovia

po zrušení ich predchádzajúceho rozhodnutia Ústavným súdom Slovenskej republiky

nerešpektovali právny názor v ňom vyslovený a konali by svojvoľne bez opory v zákone

(so zámerom ukrátiť žalobcu na jeho právach). Len takéto konanie by totiž mohlo zakladať

objektívne pochybnosti o ich nezaujatosti.

Nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá by

mohla byť považovaná za relevantnú z hľadiska , nevyhovel vznesenej

námietke zaujatosti a rozhodol tak, že vo výroku tohto uznesenia uvedení sudcovia Krajského

súdu v Prešove nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová