Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Nc/12/2012

Najvyšší súd 7

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa : P. P., bývajúceho

v Ţ., zastúpeného JUDr. T. P., advokátkou v Ţ., proti odporkyni : Krajskej prokuratúre

Prešov, so sídlom v Prešove, Masarykova 16, o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom

súde Ţilina pod sp. zn. , o vylúčení sudcov Krajského súdu v Ţiline

z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudcovia Krajského súdu v Ţiline JUDr. M. B., JUDr. O. B., JUDr. J. B., JUDr. D.

C., JUDr. M. D., Mgr. F. D., JUDr. Y. D., JUDr. M. J., JUDr. J. K., J. K., JUDr. E. K.,

JUDr. J. M., JUDr. I. N., JUDr. M. N., JUDr. V. P., JUDr. P. P., JUDr. F. P., JUDr. M. R.,

JUDr. V. S., Mgr. Z. Š., Mgr. N. T., JUDr. R. U., JUDr. J. U., JUDr. M. U. a JUDr. D. W., s ú

v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 6

NcC 30/2011 (na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. ).

Sudcovia Krajského súdu v Ţiline Mgr. K. B., JUDr. E. Č., JUDr. Z. J., JUDr. E. M.,

JUDr. L. M., JUDr. A. P., JUDr. T. R., Mgr. M. Š., JUDr. E. Š., JUDr. G. V., n i e s ú

v y l ú č e n í z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 6

NcC 30/2011 (na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. ).

O d ô v o d n e n i e

V konaní sp. zn. Okresného súdu Ţilina oznámila sudkyňa

JUDr. Jana Scholtzová, ţe sú u nej dané dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci ( a ).

27

Predseda Krajského súdu v Ţiline, ktorému bola vec predloţená na rozhodnutie

o (ne)vylúčení sudcov Okresného súdu Ţilina, túto (po vrátení prípisom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 12. decembra 2011) znovu predloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na rozhodnutie o (ne)vylúčení sudcov Krajského súdu v Ţiline. Uviedol, ţe

z pozície predsedu súdu bez rozhodnutia nadriadeného súdu neprichádza do úvahy postup

podľa veta druhá Do spisu taktieţ priloţil rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. predloţené navrhovateľom, v ktorom najvyšší súd

riešil otázku vylúčenia sudcov v jeho veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Ţiline (§ 16

ods. l ) posudzoval opodstatnenosť oznámení sudcov tohto krajského súdu ( )

z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania

veci. Vychádzal pritom z ustanovenia ods. l , v zmysle ktorého sudcovia sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci,

k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti

neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu

buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (ide oň

napríklad v prípade rodinného alebo priateľského vzťahu sudcu k účastníkovi konania), alebo

k zástupcovi účastníka konania. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ

predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( )

súčasne na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov

( ). V zásade teda platí, ţe v určitej právnej veci musí

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa uţ v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania, ktorý zo zákonom predpokladaných

dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho prejednávania a rozhodovania.

Zámer, ktorý tu umoţňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu,

spočíva v zmarení hroziaceho rizika, ţe by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý – nie

nestranný – sudca.

Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti

býva povaţovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho

funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umoţňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou

a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť kaţdého jednotlivého sudcu.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí kaţdú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, ţiadnemu z nich nenadŕţal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti závaţné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príleţitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok (). Sudcu moţno vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania ( ), alebo na základe

návrhu (oznámenia) samotného sudcu ( ). Obsahom práva na prejednanie veci pred

nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť kaţdému návrhu oprávnených osôb a vţdy

vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom

základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného)

súdu prejednať kaţdý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania

a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (, , ).

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, ţe okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri

svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka

nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu

a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca

myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti,

aţ kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti

vyţaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti

47

Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych

skutočností, so zreteľom na ktoré môţu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna

nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych

symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, ţe

spravodlivosť nielenţe musí byť poskytovaná, ale musí sa tieţ javiť, ţe je poskytovaná

(„Justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, ţe sudca je

subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku).

Objektívny aspekt nestrannosti je zaloţený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných

a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania,

resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení

subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či

moţno usudzovať, ţe by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke

rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka

konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v kaţdom jednotlivom prípade, či povaha

a stupeň vzťahu sú také, ţe prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému

kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká

obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne

závaţných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemoţno chápať tak, ţe čokoľvek, čo

môţe vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako

sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vţdy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľné skutočnosti, ktoré môţu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tieţ Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný

oprávnený dôvod na obavu, ţe konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej

namietať zaujatosť dôleţité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môţe táto obava

povaţovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky moţno vyvodiť,

ţe subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemoţno povaţovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým

57

vzťahom k veci disponuje.

Pri posudzovaní dôvodnosti oznámenia označených sudcov Krajského súdu v Ţiline

o skutočnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania veci vychádzal Najvyšší

súd Slovenskej republiky zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, ţe výnimky

z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiţ vo všeobecnosti vylúčení

z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo aţ vtedy), ak so zreteľom na ich pomer

k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (viď

ustanovenie ).

Sudcovia Krajského súdu v Ţiline uvedení vo výroku 1/ (okrem JUDr. P. P., JUDr. V.

P., JUDr. J. K., JUDr. R. U. a JUDr. J. U.), vo vyjadreniach k námietke zaujatosti a ich

doplnení svoj pomer k navrhovateľovi špecifikovali ako dlhodobo priateľský (blízky),

majúci takú intenzitu, ţe presahuje rámec beţnej kolegiality pri plnení pracovných povinností

a zasahuje aj do ich súkromného ţivota (pravidelné priateľské (kamarátske) stretnutia i za

účasti ostatných rodinných príslušníkov, spoločné trávenie času, rôznych pobytov a

dovoleniek). Sudca JUDr. R. U. vo svojom vyjadrení poukázal na súdne konania, trestné

oznámenia, sťaţnosti a podnety iniciované navrhovateľom voči jeho osobe. Sudkyňa

JUDr. J. U. uviedla, ţe bola so ţalobcom v spore o ochranu osobnosti. Tieto uvedené

okolnosti zakladajú pochybnosť o nezaujatosti sudcov pre ich pomer k účastníkovi konania

tak zo subjektívneho hľadiska, ako aj z hľadiska objektívneho, a len tieto sú spôsobilé

naplniť zákonné predpoklady pre vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania veci

z hľadiska ustanovenia

Sudca JUDr. P.P. je ako účastník konania pre tento svoj pomer k veci bez ďalšieho

vylúčený z jej prejednávania a rozhodovania.

Vo vzťahu ostatným k sudcom uvedeným vo výroku 1/ (JUDr. V. P. a JUDr. J. K.),

ktorí vo svojich vyjadreniach (ich doplneniach) uviedli, ţe s navrhovateľom sú v „beţnom

priateľskom vzťahu“ treba uviesť, ţe takéto ich vyjadrenie dáva podklad na ich vylúčenie

z prejednávania a rozhodovania danej veci len spolu s prihliadnutím na nedávne

rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. predloţené navrhovateľom. Týmto

uznesením bola riešená otázka vylúčenia sudcov Krajského súdu v Ţiline v inej jeho veci

a Najvyšší súd Slovenskej republiky vyššie spomínaných sudcov z prejednávania

a rozhodovania veci vylúčil.

V prípade ostatných sudcov Krajského súdu v Ţiline uvedených vo výroku 2/ (okrem

JUDr. T. R.), ktorí vo svojich písomných vyjadreniach poukázali na (len) kolegiálny či bliţšie

neurčený osobný vzťah k navrhovateľovi (beţný priateľský vzťah) a zo vzťahu takejto

povahy vyvodzovali buď existenciu, ale i neexistenciu dôvodu vylučujúceho ich z

prejednávania a rozhodovania veci, vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ, ţe u

takéhoto vzťahu chýba objektívny základ na konštatovanie zaujatosti, pretoţe vo

všeobecnosti sú vzájomné vzťahy sudcov zaloţené na profesionalite a kolegiálnosti. Ak

rámec ich vzájomných vzťahov neprekročí tomu zodpovedajúce medze, objektívne nie je

daný dôvod pre pochybnosti o ich nezaujatosti. Iba samotná skutočnosť, ţe navrhovateľa

osobne poznajú, nemôţe byť bez ďalšieho dôvodom pre vylúčenie sudcu z prejednávania

a rozhodovania veci, lebo sama osebe ešte nesvedčí o existencii vzťahu relevantného

z hľadiska Aţ v prípade, ţe by vzájomný vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny

rámec výkonu funkcie sudcu a nadobudol charakter bliţšieho osobného – priateľského

vzťahu, pôjde o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti o nezaujatosti a teda išlo by

o dôvod pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťah, ktorý niektorí

sudcovia špecifikovali ako „beţný priateľský“ Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval

ako vzťah podobný kolegiálnemu, pretoţe takto konštatovaný pomer svojou vnútornou

obsahovou náplňou nedáva podklad pre odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti relevantné z

pohľadu Len tá skutočnosť, ţe určitá vec sa týka sudcu, ku ktorému majú iní

sudcovia kolegiálny, resp. beţný priateľský vzťah nemôţe zaloţiť pomer predpokladaný

ustanovením

JUDr. T. R. vo svojom vyjadrení poukázala na predchádzajúce rozhodnutia

najvyššieho súdu, v ktorých bola pre svoju konštatovanú zaujatosť vylúčená z prejednávania

a rozhodovania vecí ţalobcu. V tejto súvislosti treba dodať, ţe od tohto obdobia nastal

pomerne veľký odstup času (posledný uvádzaný prípad vylúčenia je z marca 2009) a vývoj

judikatúry (táto zaznamenala posun v posudzovaní vzťahu relevantného pre vznik

odôvodnených pochybností podľa od vzťahu kolegiálneho po v súčasnosti

dôvodný bliţší priateľský vzťah, je schopný tieto pochybnosti zaloţiť). Vo svojom vyjadrení

neuvádza ţiadne skutočnosti, ktoré by podľa súčasnej judikatúry odôvodňovali jej vylúčenie

z prejednávania a rozhodovania danej veci, naopak uvádza len, ţe sa cíti zaujatá pre svoj

kolegiálny vzťah so ţalobcom. Samotné konštatovanie sudkyne, ţe sa „cíti zaujatá“ buď

vo vzťahu k účastníkovi konania alebo k zástupcovi účastníka alebo ţe sa zo svojho osobného

pohľadu domnieva, ţe v jej prípade by mohli vzniknúť pochybnosti o jej nezaujatosti, bez

ďalšieho nezakladá dôvod pre jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, a to najmä

nie vtedy, ak okolnosti, z ktorých sudkyňa subjektívne vyvodzuje moţnosť vzniku

pochybností o jej nezaujatom prístupe, nie sú ničím objektivizované alebo ak objektívne

nemôţu viesť k legitímnym pochybnostiam o jej nezaujatosti alebo ak sú vyváţené takými

okolnosťami objektívnej povahy, so zreteľom na ktoré jestvuje dostatočná záruka, ţe iný

sudca nachádzajúci sa v rovnakej alebo obdobnej situácii by nemohol byť zaujatý a vylučoval

by objektívnu oprávnenosť obavy z nedostatku nestrannosti súdneho rozhodovania.

Všeobecné záruky takéhoto charakteru vyplývajú v právnom poriadku Slovenskej republiky

predovšetkým z ústavne zakotveného nezávislého postavenia sudcu ako reprezentanta súdnej

moci v demokratickej spoločnosti.

Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne

predpisy je povinný vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle § 2

ods. 2 o sudcoch a prísediacich v znení zmien a doplnkov. Obsah tohto

práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď výnimky môţu

vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli v prejednávanom

prípade naplnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie o oznámeniach sudcov

Krajského súdu v Ţiline uvedených vo výroku 2/, zaloţil na vzájomnej korelácii a vyvaţovaní

oboch relevantných hľadísk teórie zdania (tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska)

a v súlade s vyššie uvedeným výkladom dospel k záveru, ţe v prípade týchto sudcov nemoţno

mať objektívne pochybnosti o ich nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle § 14 ods. 1

Z tohto dôvodu rozhodol tak, ţe označení sudcovia nie sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania tejto veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto o sudcoch Krajského súdu v Ţiline rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokoch 1/ a 2/ tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová