Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
780/383206.a96aa6.pdf
PDF · 113.53 KB
No categories available
7So/93/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7So/93/2011
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej
v právnej veci navrhovateľa Š. Š. nar. X., trvale bytom v R. B. č. X. proti odporkyni
Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 22. marca 2011, č. k. 5
Sd/81/2010-42, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 22. marca
2011, č. k. 5 Sd/81/2010-42 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie odporkyne z 19. augusta
2010 číslo X. v spojení so zmenovými rozhodnutiami z 19. januára 2011 číslo X. a z 3. marca
2011 číslo X. z r u š u j e a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 22. marca 2011, č. k. 5 Sd/81/2010-42, potvrdil
rozhodnutie z 19. augusta 2010 číslo X., ktorým odporkyňa zamietla ţiadosť navrhovateľa
o starobný dôchodok s odôvodnením, ţe nesplnil podmienky, uvedené v § 65 ods. 1 a § 274
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení“), pretoţe nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, ale len 14
rokov a 216 dní vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, takţe mu nevznikol nárok na starobný
dôchodok vo veku 55 rokov. Krajský súd potvrdil aj rozhodnutie z 19. januára 2011 číslo X.,
ktorým odporkyňa zmenila napadnuté rozhodnutie tak, ţe vo výroku doplnila ustanovenia §
21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a znova podľa § 65 ods. 1 a § 247
zákona o sociálnom poistení, zamietla ţiadosť navrhovateľovi o starobný dôchodok od 10.
júla 2010 z dôvodu, ţe nesplnil podmienky nároku tým, ţe nezískal potrebnú dobu
dôchodkového poistenia, teda 15 rokov dôchodkového poistenia vo zvýhodnenej pracovnej
kategórii na vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Napokon odporkyňa
ďalším rozhodnutím z 3. marca 2011 číslo X. zmenila svoje rozhodnutie z 19. januára 2011
v časti odôvodnenia, keď v nej uviedla, ţe pre nárok na starobný dôchodok bola
navrhovateľovi zhodnotená doba zamestnania od 1. januára 1973 do 31. decembra 1973 v II.
pracovnej kategórii ako robotníka na povrchu, od 1. januára 1974 do 31. mája 1975 v II.
pracovnej kategórii ako robotníka v úpravni, od 1. júna 1974 do 22. októbra 1974 v III.
pracovnej kategórii a od 23. októbra 1974 do 31. decembra 1974 v II. pracovnej kategórii ako
robotníka v úpravni. Vzhľadom na skutočnosť, ţe zamestnávateľ R., B. potvrdil, ţe v období
od 1. januára 1973 do 31. mája 1974 a od 23. októbra 1974 do 31. decembra 1974
navrhovateľ vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie, nebolo moţné túto
dobu hodnotiť ako dobu zamestnania odpracovanú v I.AA pracovnej kategórii. Ţiadosť
navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 10. júla 2010 bola preto znova aj týmto
rozhodnutím zamietnutá.
Z dôkazov vykonaných v správnom i v súdnom konaní mal krajský súd preukázané, ţe
odporkyňa posúdila ţiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku správne. Súd
neakceptoval námietky navrhovateľa, týkajúce sa zaradenia jeho zamestnania v Ţ., š. p. S.,
Banský závod R. v období rokov 1973 a 1974 do výhodnejšej pracovnej kategórie, lebo jeho
zaradenie u tohto zamestnávateľa do II. resp. III. pracovnej kategórie jednoznačne zistil
z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ako aj z prílohy k ţiadosti o dôchodok,
ktoré sám navrhovateľ vlastnoručne podpísal a tým verifikoval údaje v nich obsiahnuté.
Krajský súd v tejto súvislosti povaţoval za právne bezvýznamné tvrdenie, ţe si navrhovateľ
neuvedomoval právne dôsledky týchto dokumentov v čase, kedy ich podpisoval.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Ţiadal napadnutý rozsudok
krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie dokazovanie. Alternatívne navrhol tento rozsudok
zmeniť tak, ţe mu bude priznaný starobný dôchodok po zhodnotení spornej doby vo
zvýhodnenej prvej pracovnej kategórii. Uviedol, ţe v období od 1. januára 1973 do 21.
decembra 1974 pracoval v podzemí ako baník v I.AA kategórii a na preukázanie uvedenej
skutočnosti navrhol vypočuť aj ďalších svedkov, a to L. Š.Š. J. P., J. P. B. B., D. J., Š. Š.
a svedkov skôr navrhnutých, ktorí v uvedenom období s ním pracovali ako baníci v podzemí.
K odvolaniu priloţil vyhlásenia uvedených svedkov o ním tvrdených skutočnostiach a
poukázal aj na skutočnosť, ţe má len štyri triedy základnej školy, iné vzdelanie nemá, preto
nechápal dosah svojho podpisu na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia.
Odporkyňa vo vyjadrení na odvolanie navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok
krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c
OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu skonaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.
Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení nárok na starobný dôchodok
vzniká získaním 25 rokov doby zamestnania a dosiahnutím dôchodkového veku aspoň
55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2
písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach.
Podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej kategórie sú
zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca
prevaţne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia
pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to zamestnania
v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach.
Podľa § 165 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení zákona č. 555/2007 Z. z.
účinnom od 1. januára 2008) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo
poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Z dávkových a súdnych spisov vyplýva, ţe do 10. júla 2010, kedy navrhovateľ dovŕšil
55 rokov bol pred 1. januárom 2004 dôchodkovo poistený od 1. januára 1975
do 31. decembra 1991 vo zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii v trvaní 14 rokov a 216 dní.
Nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenej pracovnej kategórii by navrhovateľovi vznikol
od 10. júla 2010 (teda od dovŕšenia veku 55 rokov veku) vtedy, ak by bolo preukázané, ţe bol
zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie v baníctve
so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach.
V súdnom spise je zaloţené potvrdenie R., š. p. B. zo 7. júla 2010, ktorým vedúci
strediska Ing. F. P. potvrdzuje, ţe navrhovateľ pracoval v bývalom š. p. Ţ. S., závod R.
v dobe od 6. júna 1972 do 31. mája 1974 a od 23. októbra 1974 do 6. júna 1982 bez uvedenia
konkrétneho pracovného zaradenia. Navrhovateľ k návrhu doloţil 3 prehlásenia z 11. októbra
2010 spolupracovníkov M. P., nar. X., bytom H. č. X. X., O. Č., nar. X., bytom H. č. X., X.
a O. B., nar. X., bytom R.X. č. X., ktorí v nich vyhlasujú, ţe v rokoch 1973 a 1974 pracovali
počas celých rokov ako baníci (všetci traja to uviedli), so stálym pracoviskom v podzemí na
býv. úseku R. B., závodu R., Ţ., š. p. (predtým národný podnik) S.. Ďalej uviedli vo
vyhláseniach, ţe denne vykonávali práce v podzemí a jedným z ich spolupracovníkov, ktorý
pracoval na uvedenom banskom úseku ako baník so stálym pracoviskom v podzemí v tomto
období aj navrhovateľ a ţe v zamestnaní vykonával stále len práce v podzemí hlbinnej bane.
Tvrdeniu navrhovateľa na pojednávaní krajského súdu, ţe v baniach začal pracovať ešte
pred dovŕšením 18. roku svojho veku, nasvedčuje záznam v osobnom liste dôchodkového
poistenia - obdobie dôchodkového poistenia v II. pracovnej kategórii od 6. júna 1972
do 31. decembra 1972, ale aj celý rok 1973 a 1974, pripojeného k rozhodnutiu odporkyne
z 19. augusta 2010 číslo X.. Tieto údaje prevzala odporkyňa z evidenčného listu
dôchodkového zabezpečenia, ktorý bol vypracovaný v roku 1994 (keď mal navrhovateľ
19 rokov) organizáciou Ţ., št. p. B. 09 R., kedy navrhovateľ podpísal, ţe v roku 1973 pracoval
v II. pracovnej kategórii ako robotník na povrchu a do 31. mája 1974 v II. pracovnej
kategórii ako robotník v úpravni, od 1. júna 1974 do 22. októbra 1974 v III. pracovnej
kategórii a od 23. októbra 1974 do 31. decembra 1974 v II. pracovnej kategórii ako robotník
v úpravni.
Navrhovateľ však uţ v návrhu z 11. októbra 2010 na preskúmanie tohto rozhodnutia
tvrdí, ţe vo zvýhodnenej pracovnej kategórii pracoval uţ od roku 1973 a pracoval tak počas
celej jeho pracovnej činnosti v bývalých Ţ., š. p. (predtým národný podnik) S. v závode R..
Konkrétne v rokoch 1973 a 1974 pracoval na vtedajšom banskom úseku R. B. v hlbinnej bani
so stálym pracoviskom v podzemí.
Odporkyňa vo svojom vyjadrení z 31. januára 2011 poukázala na skutočnosť, ţe na
účely jednoznačného preukázania výkonu zamestnania od 1. januára 1973 do 24. mája 1974
vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, je potrebné navrhnúť dvoch svedkov spolupracovníkov
z obdobia rokov 1973 aţ 1974, ktorí vykonávali tie isté práce ako navrhovateľ a ktorí
to svedecky potvrdia svojou výpoveďou do zápisnice, ktorú vyhotoví pobočka Sociálnej
poisťovne v Roţňave. V dôvodoch rozhodnutia z 19. januára 2011 odporkyňa uviedla,
ţe po doručení zápisnice ústrediu Sociálnej poisťovne bude výpoveď spolupracovníkov
vyhodnotená a následne bude vo veci vydané rozhodnutie. Napriek tomu, ţe navrhovateľ
uţ k návrhu z 29. novembra 2010 pripojil vyhlásenia troch spolupracovníkov (M. P., O. Č.
a O. B.) o tom, ţe počas celých rokov pracoval s nimi ako baník so stálym pracoviskom
v podzemí a ďalších šiestich svedkov – spolupracovníkov navrhol navrhovateľ v odvolaní,
súd prvého stupňa neskúmal skutočný výkon práce navrhovateľa v bani pod zemou, hoci
preukázanie tvrdených skutočností mohlo mať vplyv na vznik nároku navrhovateľa na
starobný dôchodok a mohlo spochybniť zákonnosť a vecnú správnosť preskúmavaných
rozhodnutí odporkyne.
Odvolací súd preto nepovaţoval za správny právny názor krajského súdu, podľa ktorého
výsluch navrhovaných bol nadbytočný. Navrhovateľ ako účastník konania navrhol dôkazy
na podporu svojich tvrdení a hoci organizačná zloţka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré
z navrhovaných dôkazov vykoná, nemôţe ponechať bez povšimnutia také dôkazy, ktoré môţu
mať vplyv na vecnú správnosť jej rozhodnutia. Organizačná zloţka Sociálnej poisťovne je
povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli , ak sú potrebné na zistenie
a objasnenie skutočného stavu veci /§ 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení/. Takéto dôkazy
však v správnom konaní odporkyňa riadne nezadováţila a nevysporiadala sa s nimi a neurobil
tak ani súd v konaní na prvom stupni.
Odvolací súd preto záver krajského súd o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia
nepovaţoval za vecne správny. Napadnutý rozsudok preto podľa § 250l ods. 2 v spojení
s § 250ja ods. 3 OSP zmenil, rozhodnutia odporkyne zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne vypočuť svedkov, ktorých navrhol
navrhovateľ na preukázanie tvrdenia, ţe spolu s nimi vykonával v roku 1973 a 1974
zamestnanie, zaradené vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a vo veci opätovne rozhodnúť.
Právnym názorom odvolacieho súdu je správny orgán pri novom rozhodnutí vo veci viazaný
Odporkyňa zároveň v novom rozhodnutí v zmysle § 209 ods. 3 zákona o sociálnom
poistení uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri pouţití právnych predpisov, na ktorých základe
rozhodovala.
Odvolací súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo odporkyňa nebola
v konaní úspešná a navrhovateľ trovy neţiadal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. februára 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová