Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/93/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej

v právnej veci navrhovateľa Š. Š. nar. X., trvale bytom v R. B. č. X. proti odporkyni

Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, na odvolanie

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 22. marca 2011, č. k. 5

-42, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 22. marca

2011, č. k. -42 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie odporkyne z 19. augusta

2010 číslo X. v spojení so zmenovými rozhodnutiami z 19. januára 2011 číslo X. a z 3. marca

2011 číslo X. z r u š u j e a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 22. marca 2011, č. k. -42, potvrdil

rozhodnutie z 19. augusta 2010 číslo X., ktorým odporkyňa zamietla ţiadosť navrhovateľa

o starobný dôchodok s odôvodnením, ţe nesplnil podmienky, uvedené v § 65 ods. 1 a § 274

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sociálnom poistení“), pretoţe nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, ale len 14

rokov a 216 dní vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, takţe mu nevznikol nárok na starobný

dôchodok vo veku 55 rokov. Krajský súd potvrdil aj rozhodnutie z 19. januára 2011 číslo X.,

ktorým odporkyňa zmenila napadnuté rozhodnutie tak, ţe vo výroku doplnila ustanovenia §

21 a zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a znova podľa § 65 ods. 1 a § 247

zákona o sociálnom poistení, zamietla ţiadosť navrhovateľovi o starobný dôchodok od 10.

júla 2010 z dôvodu, ţe nesplnil podmienky nároku tým, ţe nezískal potrebnú dobu

dôchodkového poistenia, teda 15 rokov dôchodkového poistenia vo zvýhodnenej pracovnej

kategórii na vznik nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Napokon odporkyňa

ďalším rozhodnutím z 3. marca 2011 číslo X. zmenila svoje rozhodnutie z 19. januára 2011

v časti odôvodnenia, keď v nej uviedla, ţe pre nárok na starobný dôchodok bola

navrhovateľovi zhodnotená doba zamestnania od 1. januára 1973 do 31. decembra 1973 v II.

pracovnej kategórii ako robotníka na povrchu, od 1. januára 1974 do 31. mája 1975 v II.

pracovnej kategórii ako robotníka v úpravni, od 1. júna 1974 do 22. októbra 1974 v III.

pracovnej kategórii a od 23. októbra 1974 do 31. decembra 1974 v II. pracovnej kategórii ako

robotníka v úpravni. Vzhľadom na skutočnosť, ţe zamestnávateľ R., B. potvrdil, ţe v období

od 1. januára 1973 do 31. mája 1974 a od 23. októbra 1974 do 31. decembra 1974

navrhovateľ vykonával zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie, nebolo moţné túto

dobu hodnotiť ako dobu zamestnania odpracovanú v I.AA pracovnej kategórii. Ţiadosť

navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 10. júla 2010 bola preto znova aj týmto

rozhodnutím zamietnutá.

Z dôkazov vykonaných v správnom i v súdnom konaní mal krajský súd preukázané, ţe

odporkyňa posúdila ţiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku správne. Súd

neakceptoval námietky navrhovateľa, týkajúce sa zaradenia jeho zamestnania v Ţ., š. p. S.,

Banský závod R. v období rokov 1973 a 1974 do výhodnejšej pracovnej kategórie, lebo jeho

zaradenie u tohto zamestnávateľa do II. resp. III. pracovnej kategórie jednoznačne zistil

z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ako aj z prílohy k ţiadosti o dôchodok,

ktoré sám navrhovateľ vlastnoručne podpísal a tým verifikoval údaje v nich obsiahnuté.

Krajský súd v tejto súvislosti povaţoval za právne bezvýznamné tvrdenie, ţe si navrhovateľ

neuvedomoval právne dôsledky týchto dokumentov v čase, kedy ich podpisoval.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Ţiadal napadnutý rozsudok

krajského súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie dokazovanie. Alternatívne navrhol tento rozsudok

zmeniť tak, ţe mu bude priznaný starobný dôchodok po zhodnotení spornej doby vo

zvýhodnenej prvej pracovnej kategórii. Uviedol, ţe v období od 1. januára 1973 do 21.

decembra 1974 pracoval v podzemí ako baník v I.AA kategórii a na preukázanie uvedenej

skutočnosti navrhol vypočuť aj ďalších svedkov, a to L. Š.Š. J. P., J. P. B. B., D. J., Š. Š.

a svedkov skôr navrhnutých, ktorí v uvedenom období s ním pracovali ako baníci v podzemí.

K odvolaniu priloţil vyhlásenia uvedených svedkov o ním tvrdených skutočnostiach a

poukázal aj na skutočnosť, ţe má len štyri triedy základnej školy, iné vzdelanie nemá, preto

nechápal dosah svojho podpisu na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia.

Odporkyňa vo vyjadrení na odvolanie navrhovateľa navrhla napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu skonaním, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.

Podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení nárok na starobný dôchodok

vzniká získaním 25 rokov doby zamestnania a dosiahnutím dôchodkového veku aspoň

55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2

písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach.

Podľa § 14 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení do I. pracovnej kategórie sú

zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca

prevaţne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia

pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to zamestnania

v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach.

Podľa zákona o sociálnom poistení (v znení

účinnom od 1. januára 2008) poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo

poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Z dávkových a súdnych spisov vyplýva, ţe do 10. júla 2010, kedy navrhovateľ dovŕšil

55 rokov bol pred 1. januárom 2004 dôchodkovo poistený od 1. januára 1975

do 31. decembra 1991 vo zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii v trvaní 14 rokov a 216 dní.

Nárok na starobný dôchodok vo zvýhodnenej pracovnej kategórii by navrhovateľovi vznikol

od 10. júla 2010 (teda od dovŕšenia veku 55 rokov veku) vtedy, ak by bolo preukázané, ţe bol

zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie v baníctve

so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach.

V súdnom spise je zaloţené potvrdenie R., š. p. B. zo 7. júla 2010, ktorým vedúci

strediska Ing. F. P. potvrdzuje, ţe navrhovateľ pracoval v bývalom š. p. Ţ. S., závod R.

v dobe od 6. júna 1972 do 31. mája 1974 a od 23. októbra 1974 do 6. júna 1982 bez uvedenia

konkrétneho pracovného zaradenia. Navrhovateľ k návrhu doloţil 3 prehlásenia z 11. októbra

2010 spolupracovníkov M. P., nar. X., bytom H. č. X. X., O. Č., nar. X., bytom H. č. X., X.

a O. B., nar. X., bytom R.X. č. X., ktorí v nich vyhlasujú, ţe v rokoch 1973 a 1974 pracovali

počas celých rokov ako baníci (všetci traja to uviedli), so stálym pracoviskom v podzemí na

býv. úseku R. B., závodu R., Ţ., š. p. (predtým národný podnik) S.. Ďalej uviedli vo

vyhláseniach, ţe denne vykonávali práce v podzemí a jedným z ich spolupracovníkov, ktorý

pracoval na uvedenom banskom úseku ako baník so stálym pracoviskom v podzemí v tomto

období aj navrhovateľ a ţe v zamestnaní vykonával stále len práce v podzemí hlbinnej bane.

Tvrdeniu navrhovateľa na pojednávaní krajského súdu, ţe v baniach začal pracovať ešte

pred dovŕšením 18. roku svojho veku, nasvedčuje záznam v osobnom liste dôchodkového

poistenia - obdobie dôchodkového poistenia v II. pracovnej kategórii od 6. júna 1972

do 31. decembra 1972, ale aj celý rok 1973 a 1974, pripojeného k rozhodnutiu odporkyne

z 19. augusta 2010 číslo X.. Tieto údaje prevzala odporkyňa z evidenčného listu

dôchodkového zabezpečenia, ktorý bol vypracovaný v roku 1994 (keď mal navrhovateľ

19 rokov) organizáciou Ţ., št. p. B. 09 R., kedy navrhovateľ podpísal, ţe v roku 1973 pracoval

v II. pracovnej kategórii ako robotník na povrchu a do 31. mája 1974 v II. pracovnej

kategórii ako robotník v úpravni, od 1. júna 1974 do 22. októbra 1974 v III. pracovnej

kategórii a od 23. októbra 1974 do 31. decembra 1974 v II. pracovnej kategórii ako robotník

v úpravni.

Navrhovateľ však uţ v návrhu z 11. októbra 2010 na preskúmanie tohto rozhodnutia

tvrdí, ţe vo zvýhodnenej pracovnej kategórii pracoval uţ od roku 1973 a pracoval tak počas

celej jeho pracovnej činnosti v bývalých Ţ., š. p. (predtým národný podnik) S. v závode R..

Konkrétne v rokoch 1973 a 1974 pracoval na vtedajšom banskom úseku R. B. v hlbinnej bani

so stálym pracoviskom v podzemí.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení z 31. januára 2011 poukázala na skutočnosť, ţe na

účely jednoznačného preukázania výkonu zamestnania od 1. januára 1973 do 24. mája 1974

vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, je potrebné navrhnúť dvoch svedkov spolupracovníkov

z obdobia rokov 1973 aţ 1974, ktorí vykonávali tie isté práce ako navrhovateľ a ktorí

to svedecky potvrdia svojou výpoveďou do zápisnice, ktorú vyhotoví pobočka Sociálnej

poisťovne v Roţňave. V dôvodoch rozhodnutia z 19. januára 2011 odporkyňa uviedla,

ţe po doručení zápisnice ústrediu Sociálnej poisťovne bude výpoveď spolupracovníkov

vyhodnotená a následne bude vo veci vydané rozhodnutie. Napriek tomu, ţe navrhovateľ

uţ k návrhu z 29. novembra 2010 pripojil vyhlásenia troch spolupracovníkov (M. P., O. Č.

a O. B.) o tom, ţe počas celých rokov pracoval s nimi ako baník so stálym pracoviskom

v podzemí a ďalších šiestich svedkov – spolupracovníkov navrhol navrhovateľ v odvolaní,

súd prvého stupňa neskúmal skutočný výkon práce navrhovateľa v bani pod zemou, hoci

preukázanie tvrdených skutočností mohlo mať vplyv na vznik nároku navrhovateľa na

starobný dôchodok a mohlo spochybniť zákonnosť a vecnú správnosť preskúmavaných

rozhodnutí odporkyne.

Odvolací súd preto nepovaţoval za správny právny názor krajského súdu, podľa ktorého

výsluch navrhovaných bol nadbytočný. Navrhovateľ ako účastník konania navrhol dôkazy

na podporu svojich tvrdení a hoci organizačná zloţka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré

z navrhovaných dôkazov vykoná, nemôţe ponechať bez povšimnutia také dôkazy, ktoré môţu

mať vplyv na vecnú správnosť jej rozhodnutia. Organizačná zloţka Sociálnej poisťovne je

povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli , ak sú potrebné na zistenie

a objasnenie skutočného stavu veci /§ 196 ods. 6 zákona o sociálnom poistení/. Takéto dôkazy

však v správnom konaní odporkyňa riadne nezadováţila a nevysporiadala sa s nimi a neurobil

tak ani súd v konaní na prvom stupni.

Odvolací súd preto záver krajského súd o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia

nepovaţoval za vecne správny. Napadnutý rozsudok preto podľa § 250l ods. 2 v spojení

s zmenil, rozhodnutia odporkyne zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie

konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne vypočuť svedkov, ktorých navrhol

navrhovateľ na preukázanie tvrdenia, ţe spolu s nimi vykonával v roku 1973 a 1974

zamestnanie, zaradené vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a vo veci opätovne rozhodnúť.

Právnym názorom odvolacieho súdu je správny orgán pri novom rozhodnutí vo veci viazaný

( ).

Odporkyňa zároveň v novom rozhodnutí v zmysle § 209 ods. 3 zákona o sociálnom

poistení uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola

vedená pri hodnotení dôkazov a pri pouţití právnych predpisov, na ktorých základe

rozhodovala.

Odvolací súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo odporkyňa nebola

v konaní úspešná a navrhovateľ trovy neţiadal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová