Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/236/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : R. C.,

bývajúci v M., zastúpený JUDr. N. B., advokátom v M., proti žalovaným : 1/ E. R., bývajúci

v T., 2/ M. R., bývajúca v T., obaja zastúpení JUDr. V. K., advokátom v M., o neúčinnosť

právneho úkonu a peňažnú náhradu, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn.

, o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

zo 7. apríla 2011 sp.zn.

t a k t o :

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 7. apríla 2011 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom (v poradí tretím) z 8. júla 2010 č.k. -371

uložil žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu vo výške

31 796,54 € spolu so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 9 958,18 € od 25.6.2010

do zaplatenia, maximálne do výšky 83 001,39 € – všetko spolu do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Taktiež uložil žalovaným 1/, 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi

trovy konania na adresu JUDr. N. B. v sume 4 479,67 € do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca sa právoplatným súdnym

rozhodnutím domáhal odporovateľnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi dlžníkom žalobcu

a žalovanými. Preukázal súdu, že uzatvorením kúpnej zmluvy a následných ďalších kúpnych

zmlúv bol ukrátený ako veriteľ, pretože mu bolo znemožnené uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky voči dlžníkovi.

Na odvolanie žalovaných 1/, 2/ Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 7. apríla 2011 č.k.

-412 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a uložil žalovaným 1/, 2/ uhradiť

2

žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 261,15 € do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia do rúk alebo na účet JUDr. N. B.. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že

okresný súd vykonal vo veci dostatočne dokazovanie a z výsledkov vykonaného

dokazovania vyvodil správny právny záver, i keď v odôvodnení svojho rozhodnutia sa

dopustil určitých nezrovnalostí, ktoré nemôžu ovplyvniť výsledky dokazovania tak, ako sú

zadokumentované v súdnom spise a napokon účastníkom známe. Poukázal na to, že

odpredajom nehnuteľností žalovaní 1/, 2/ zmarili možnosť veriteľa požadovať uspokojenie

svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku

a veriteľovi – žalobcovi zostalo právo na náhradu voči nim a výšky prospechu, ktorý mali

z odporovateľného právneho úkonu. Odvolací súd ďalej uviedol, že v zmysle zákona,

právnym dôsledkom úspešnej odporovacej žaloby v prípade, ak sa vec nenachádza

u žalovaného, je právo žalobcu požadovať náhradu v peniazoch od toho, kto má

z odporovateľného úkonu prospech, pričom výška náhrady je limitovaná výškou získaného

prospechu. V predmetnej veci nesporne prospech z odporovateľného právneho úkonu mali

žalovaní a je irelevantné, či tento prospech už vyčerpali alebo nie, nakoľko ani uzatvorením

súdneho zmieru v konaní č.k. -89 žalovaní nevyčerpali všetok majetkový

prospech, ktorý im z odporovateľného právneho úkonu vznikol.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/, 2/, ktorého

prípustnosť odvodzovali ustanovením , teda že sa im odňala možnosť

konať pred súdom a zároveň že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedli, že dňa 30.3.2009 vydal Okresný súd v Martine

v tomto konaní rozsudok č.k. -267, ktorým rozhodol o neúčinnosti právneho

úkonu a vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie oni ako

žalovaní ako aj žalobca. Dňa 21.5.2009 (č.l. 306) doručil na prvostupňový súd žalobca

vyjadrenie k ich odvolaniu a to v dvoch vyhotoveniach. Toto vyjadrenie im však do dnešného

dňa nebolo doručené. Dňa 26.7.2010 (ako doplnenie podania faxom zo dňa 23.7.2010)

doplnili v písomnej forme odvolanie proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k.

-371 zo dňa 8. júla 2010. Ich odvolanie bolo zaslané na vyjadrenie žalobcovi,

ktorý k nemu vyjadrenie podal a to dňa 16.8.2010. Ani toto vyjadrenie napriek tomu, že je

obsahom rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 7.4.2011 (str. 2, 3

odôvodnenia rozhodnutia v rozsahu jednej strany) do dnešného dňa neobdržali. Dňa

19.8.2010 podávali odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu č.k. -384

3

spolu so žiadosťou o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za podanie odvolania.

Do dnešného dňa neobdržali žiadne rozhodnutie o tomto ich návrhu a len pri štúdiu spisu

v súvislosti s týmto podaním (dovolaním) zistili, že existuje rozhodnutie – uznesenie

o oslobodení od zaplatenia súdneho poplatku za podané odvolanie. Z uvedeného vyplýva, že

nemali rovnaké postavenie so žalobcom a opakovane im neboli doručované prejavy

protistrany a ani procesné rozhodnutia týkajúce sa ich postavenia, hoci s nimi tak

prvostupňový ako aj odvolací súd narábali vo svojich rozhodnutiach. V konaní pred súdom

prvého stupňa argumentovali okrem iného aj tak, že podali námietku premlčania proti

nárokom žalobcu (str. 4 zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.10.2007, č.l. 222) preukazovali

neexistenciu majetkového prospechu, nič z toho však nenašlo odozvu v napadnutom

rozhodnutí. Dňa 13.12.2006 (v odvolacom konaní) žalobca zmenil svoj návrh. O tomto

návrhu bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Martin sp.zn. zo dňa

28.5.2007. Týmto návrhom bol žalobný petit upravený žalobcom (v rámci realizácie jeho práv

v zmysle ustanovenia ) na výrok : „Žalovaní 1/, / sú povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu 300 000,-- Sk spolu so 17,6 % úrokom

z omeškania zo sumy 300 000,-- Sk od 8.1.1998 až do zaplatenia a to až do výšky získaného

prospechu predajom nehnuteľností“. Toto je jediný krát, kedy súd rozhodol o navrhovanej

zmene návrhu v zmysle ustanovenia Výrok rozsudku okresného súdu č.k.

-371 zo dňa 8.7.2010, však takýto výrok neobsahuje. Navrhli, aby dovolací súd

zrušil rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

Žalobca navrhol dovolanie žalovaných zamietnuť a priznať mu trovy dovolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ). Ak dovolanie

smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ). Napokon

dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci ( ).

Žalovanými napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku

uvedeného v až 3 , pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, pričom odvolací súd v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania a nepredchádza mu ani

rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým by bol odvolací súd viazaný.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ (t.j., či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, či o prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania

podľa , t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť pred

ním konať.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť

taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia

a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Žalovaní namietali porušenie práva na spravodlivý proces tým, že im nebolo doručené

vyjadrenie žalobcu k ich odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa (malo ísť o vyjadrenie

zo dňa 21.5.2009 č.l. 306, týkalo sa to rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 30.3.2009 č.k.

-267, ďalej vyjadrenie zo dňa 16.8.2010 týkajúce sa rozsudku Okresného súdu

Martin z 8.7.2010 č.k. -371).

V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie

a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.

Z obsahu spisu vyplýva, že k odvolaniu podanému žalovanými proti rozsudku súdu

prvého stupňa (č.l. 371 až 377) doručeného žalobcovi (prostredníctvom zástupcu) 4. augusta

2010 podal tento písomné vyjadrenie zo 16.8.2010 (č.l. 389), ktoré bolo súdu prvého stupňa

doručené (osobne) v ten istý deň v dvoch vyhotoveniach (vyjadrenie spracoval jeho právny

zástupca JUDr. N. B.), pričom zo spisu vyplýva, že toto nebolo doručené žalovaným, pretože

oba exempláre sa nachádzajú v spise.

Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov

treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka

konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred

súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti

práva na spravodlivý proces. Keďže v danej veci vyjadrenie žalobcu nebolo doručené

žalovaným, treba konštatovať, že v tejto súvislosti nebolo možné odvolacie konanie

považovať za spravodlivé. Preto dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu

základného práva dovolateľov na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. ), v dôsledku čoho bola

dovolateľom odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Dovolacia námietka žalovaných ohľadne nedoručenia vyjadrenia k ich odvolaniu,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -267 ide o vyjadrenie

na č.l. 306 zo dňa 21.5.2009, nie je dôvodná, keďže predmetný rozsudok prvostupňového

súdu bol rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. októbra 2009 č.k. -311

sčasti zrušený v zamietavej časti a vo vyhovujúcej časti potvrdený a jednak preto, že

predmetné rozsudky nižších súdov nie sú predmetom prieskumu tohto dovolacieho konania.

V tejto súvislosti neobstojí ani námietka nedoručenia rozhodnutia o oslobodení od zaplatenia

6

súdnych poplatkov, námietka premlčania, ktorá bola vznesená na pojednávaní pred

prvostupňovým súdom dňa 24.10.2007 č.l. 222, ktoré sa týkajú rozhodnutí, ktoré nepodliehajú

prieskumu tohto dovolacieho konania, v dôsledku čoho žalovaným nemohla byť odňatá

možnosť konať pred súdom.

Nerozhodnutie o zmene návrhu samo osebe nezakladá odňatie možnosti konať pred

súdom. Ako je však zrejmé z rozhodnutia odvolacieho súdu, peňažná náhrada vo výške

31 796,54 € zodpovedá výške istiny 300 000,-- Sk (9 958,18 €) spolu so 17,6 % úrokom

z omeškania od 8.1.1998 do 24.6.2010 vo výške 657 902,45 Sk, čo spolu s priznanou istinou

po prepočte na euro konverzným kurzom 30,1260 predstavuje žalovanú istinu 31 796,54 €.

V žiadnom prípade teda neobstojí argumentácia žalovaných o porušení ustanovenia § 153

ods. 2 , či už odňatia možnosti konať pred súdom.

Ako už hore bolo uvedené, procesná vada podľa ustanovenia

zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd

napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak

závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). Vzhľadom na dôvod zrušenia sa

nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová