Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
4d6/384122.1958e8.pdf
PDF · 151.35 KB
No categories available
2Cdo/236/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 236/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : R. C.,
bývajúci v M., zastúpený JUDr. N. B., advokátom v M., proti žalovaným : 1/ E. R., bývajúci
v T., 2/ M. R., bývajúca v T., obaja zastúpení JUDr. V. K., advokátom v M., o neúčinnosť
právneho úkonu a peňažnú náhradu, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp.zn.
9 C 209/2003, o dovolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline
zo 7. apríla 2011 sp.zn. 9 Co 19/2011
t a k t o :
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 7. apríla 2011 sp.zn. 9 Co 19/2011
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin rozsudkom (v poradí tretím) z 8. júla 2010 č.k. 9 C 209/2003-371
uložil žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu vo výške
31 796,54 € spolu so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 9 958,18 € od 25.6.2010
do zaplatenia, maximálne do výšky 83 001,39 € – všetko spolu do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Taktiež uložil žalovaným 1/, 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi
trovy konania na adresu JUDr. N. B. v sume 4 479,67 € do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca sa právoplatným súdnym
rozhodnutím domáhal odporovateľnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi dlžníkom žalobcu
a žalovanými. Preukázal súdu, že uzatvorením kúpnej zmluvy a následných ďalších kúpnych
zmlúv bol ukrátený ako veriteľ, pretože mu bolo znemožnené uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky voči dlžníkovi.
Na odvolanie žalovaných 1/, 2/ Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 7. apríla 2011 č.k.
9 Co 19/2011-412 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a uložil žalovaným 1/, 2/ uhradiť
žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 261,15 € do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia do rúk alebo na účet JUDr. N. B.. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že
okresný súd vykonal vo veci dostatočne dokazovanie a z výsledkov vykonaného
dokazovania vyvodil správny právny záver, i keď v odôvodnení svojho rozhodnutia sa
dopustil určitých nezrovnalostí, ktoré nemôžu ovplyvniť výsledky dokazovania tak, ako sú
zadokumentované v súdnom spise a napokon účastníkom známe. Poukázal na to, že
odpredajom nehnuteľností žalovaní 1/, 2/ zmarili možnosť veriteľa požadovať uspokojenie
svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku
a veriteľovi – žalobcovi zostalo právo na náhradu voči nim a výšky prospechu, ktorý mali
z odporovateľného právneho úkonu. Odvolací súd ďalej uviedol, že v zmysle zákona,
právnym dôsledkom úspešnej odporovacej žaloby v prípade, ak sa vec nenachádza
u žalovaného, je právo žalobcu požadovať náhradu v peniazoch od toho, kto má
z odporovateľného úkonu prospech, pričom výška náhrady je limitovaná výškou získaného
prospechu. V predmetnej veci nesporne prospech z odporovateľného právneho úkonu mali
žalovaní a je irelevantné, či tento prospech už vyčerpali alebo nie, nakoľko ani uzatvorením
súdneho zmieru v konaní č.k. 7 C 35/2008-89 žalovaní nevyčerpali všetok majetkový
prospech, ktorý im z odporovateľného právneho úkonu vznikol.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní 1/, 2/, ktorého
prípustnosť odvodzovali ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p., teda že sa im odňala možnosť
konať pred súdom a zároveň že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedli, že dňa 30.3.2009 vydal Okresný súd v Martine
v tomto konaní rozsudok č.k. 9 C 209/2003-267, ktorým rozhodol o neúčinnosti právneho
úkonu a vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie oni ako
žalovaní ako aj žalobca. Dňa 21.5.2009 (č.l. 306) doručil na prvostupňový súd žalobca
vyjadrenie k ich odvolaniu a to v dvoch vyhotoveniach. Toto vyjadrenie im však do dnešného
dňa nebolo doručené. Dňa 26.7.2010 (ako doplnenie podania faxom zo dňa 23.7.2010)
doplnili v písomnej forme odvolanie proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k.
9 C 209/2003-371 zo dňa 8. júla 2010. Ich odvolanie bolo zaslané na vyjadrenie žalobcovi,
ktorý k nemu vyjadrenie podal a to dňa 16.8.2010. Ani toto vyjadrenie napriek tomu, že je
obsahom rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9 Co 19/2011 zo dňa 7.4.2011 (str. 2, 3
odôvodnenia rozhodnutia v rozsahu jednej strany) do dnešného dňa neobdržali. Dňa
19.8.2010 podávali odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu č.k. 9 C 209/2003-384
spolu so žiadosťou o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za podanie odvolania.
Do dnešného dňa neobdržali žiadne rozhodnutie o tomto ich návrhu a len pri štúdiu spisu
v súvislosti s týmto podaním (dovolaním) zistili, že existuje rozhodnutie – uznesenie
o oslobodení od zaplatenia súdneho poplatku za podané odvolanie. Z uvedeného vyplýva, že
nemali rovnaké postavenie so žalobcom a opakovane im neboli doručované prejavy
protistrany a ani procesné rozhodnutia týkajúce sa ich postavenia, hoci s nimi tak
prvostupňový ako aj odvolací súd narábali vo svojich rozhodnutiach. V konaní pred súdom
prvého stupňa argumentovali okrem iného aj tak, že podali námietku premlčania proti
nárokom žalobcu (str. 4 zápisnice o pojednávaní zo dňa 24.10.2007, č.l. 222) preukazovali
neexistenciu majetkového prospechu, nič z toho však nenašlo odozvu v napadnutom
rozhodnutí. Dňa 13.12.2006 (v odvolacom konaní) žalobca zmenil svoj návrh. O tomto
návrhu bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Martin sp.zn. 9 C 209/2003 zo dňa
28.5.2007. Týmto návrhom bol žalobný petit upravený žalobcom (v rámci realizácie jeho práv
v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 O.s.p.) na výrok : „Žalovaní 1/, 2/ sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi peňažnú náhradu 300 000,-- Sk spolu so 17,6 % úrokom
z omeškania zo sumy 300 000,-- Sk od 8.1.1998 až do zaplatenia a to až do výšky získaného
prospechu predajom nehnuteľností“. Toto je jediný krát, kedy súd rozhodol o navrhovanej
zmene návrhu v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 O.s.p. Výrok rozsudku okresného súdu č.k.
9 C 209/2003-371 zo dňa 8.7.2010, však takýto výrok neobsahuje. Navrhli, aby dovolací súd
zrušil rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Žalobca navrhol dovolanie žalovaných zamietnuť a priznať mu trovy dovolacieho
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Ak dovolanie
smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, je prípustné len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide
o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Napokon
dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil
od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
Žalovanými napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku
uvedeného v § 238 ods. 1 až 3 O.s.p., pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého
stupňa, pričom odvolací súd v ňom nevyslovil prípustnosť dovolania a nepredchádza mu ani
rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým by bol odvolací súd viazaný.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo
už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré
možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom, či o prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).
Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania
podľa § 237 písm.f/ O.s.p., t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť pred
ním konať.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Žalovaní namietali porušenie práva na spravodlivý proces tým, že im nebolo doručené
vyjadrenie žalobcu k ich odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa (malo ísť o vyjadrenie
zo dňa 21.5.2009 č.l. 306, týkalo sa to rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 30.3.2009 č.k.
9 C 209/2003-267, ďalej vyjadrenie zo dňa 16.8.2010 týkajúce sa rozsudku Okresného súdu
Martin z 8.7.2010 č.k. 9 C 209/2003-371).
V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie
a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Z obsahu spisu vyplýva, že k odvolaniu podanému žalovanými proti rozsudku súdu
prvého stupňa (č.l. 371 až 377) doručeného žalobcovi (prostredníctvom zástupcu) 4. augusta
2010 podal tento písomné vyjadrenie zo 16.8.2010 (č.l. 389), ktoré bolo súdu prvého stupňa
doručené (osobne) v ten istý deň v dvoch vyhotoveniach (vyjadrenie spracoval jeho právny
zástupca JUDr. N. B.), pričom zo spisu vyplýva, že toto nebolo doručené žalovaným, pretože
oba exempláre sa nachádzajú v spise.
Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov
treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka
konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred
súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti
práva na spravodlivý proces. Keďže v danej veci vyjadrenie žalobcu nebolo doručené
žalovaným, treba konštatovať, že v tejto súvislosti nebolo možné odvolacie konanie
považovať za spravodlivé. Preto dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu
základného práva dovolateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 335/06), v dôsledku čoho bola
dovolateľom odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.).
Dovolacia námietka žalovaných ohľadne nedoručenia vyjadrenia k ich odvolaniu,
ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9 C 209/2003-267 ide o vyjadrenie
na č.l. 306 zo dňa 21.5.2009, nie je dôvodná, keďže predmetný rozsudok prvostupňového
súdu bol rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 22. októbra 2009 č.k. 9 C 201/2009-311
sčasti zrušený v zamietavej časti a vo vyhovujúcej časti potvrdený a jednak preto, že
predmetné rozsudky nižších súdov nie sú predmetom prieskumu tohto dovolacieho konania.
V tejto súvislosti neobstojí ani námietka nedoručenia rozhodnutia o oslobodení od zaplatenia
súdnych poplatkov, námietka premlčania, ktorá bola vznesená na pojednávaní pred
prvostupňovým súdom dňa 24.10.2007 č.l. 222, ktoré sa týkajú rozhodnutí, ktoré nepodliehajú
prieskumu tohto dovolacieho konania, v dôsledku čoho žalovaným nemohla byť odňatá
možnosť konať pred súdom.
Nerozhodnutie o zmene návrhu samo osebe nezakladá odňatie možnosti konať pred
súdom. Ako je však zrejmé z rozhodnutia odvolacieho súdu, peňažná náhrada vo výške
31 796,54 € zodpovedá výške istiny 300 000,-- Sk (9 958,18 €) spolu so 17,6 % úrokom
z omeškania od 8.1.1998 do 24.6.2010 vo výške 657 902,45 Sk, čo spolu s priznanou istinou
po prepočte na euro konverzným kurzom 30,1260 predstavuje žalovanú istinu 31 796,54 €.
V žiadnom prípade teda neobstojí argumentácia žalovaných o porušení ustanovenia § 153
ods. 2 O.s.p., či už odňatia možnosti konať pred súdom.
Ako už hore bolo uvedené, procesná vada podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p.
zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak
závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na dôvod zrušenia sa
nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. februára 2012
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Jarmila Uhlířová