Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/193/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v exekučnej veci oprávneného : Sociálna

poisťovňa, pobočka Košice, so sídlom v Košiciach, Festivalové námestie č. 1, proti

povinnému : K., so sídlom v K., o vymoženie 38,41 € s prísl., vedenej na Okresnom súde

Košice II pod sp.zn. Er 2097/2001, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. Ing. K. M.,

Exekútorský úrad K., so sídlom v K., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. marca

2011 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II uznesením zo 6. augusta 2010 č.k. Er -10,

Ex 603/2001, exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Exekúciu zastavil. Vyslovil, že oprávnený je

povinný nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. K. M., so sídlom v K. trovy

exekúcie v sume 31,11 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Exekúciu vedenú proti

povinnému vyhlásil za neprípustnú a podľa § 57 ods. 1 písm.g/ Exekučného poriadku ju

zastavil, pretože povinný výmazom z obchodného registra stratil hmotnoprávnu spôsobilosť

na práva a povinnosti a zároveň aj spôsobilosť byť účastníkom konania podľa

ustanovenia , čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. O trovách

exekúcie rozhodol v súlade s ustanovením § 203 Exekučného poriadku a uložil oprávnenému

povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 31,11 €.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie oprávneného uznesením z 28. marca 2011 č.k.

-22 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie tak, že

súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Vyslovil, že účastníkom náhradu trov

odvolacieho konania nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v zmysle ustanovenia

2

§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku možno uložiť náhradu trov oprávnenému iba

za predpokladu, že došlo k zastaveniu exekúcie jeho zavinením a ustanovenie § 203 ods. 2

Exekučného poriadku predpokladá zastavenie z dôvodu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm.a/

Exekučného poriadku (majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Pod

zavinením oprávneného v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba

rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok

buď nedôvodný vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo

zastavenie exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, je

nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ

v ustanoveniach procesného práva a nie ustanoveniach hmotného práva. Preto o tom, či

oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené možno uvažovať len z hľadiska

procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Samotnú skutočnosť, že došlo

k výmazu povinného z obchodného registra nemožno z vyššie uvedených hľadísk považovať

za zavinenie oprávneného. Z obsahu spisu v danom prípade je zrejmé, že oprávnený ani

nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie podal dňa

10.5.2001 a na základe žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 1.6.2001 bolo udelené dňa

1.6.2001 poverenie pre súdneho exekútora Ing. K. M.. Takto bola exekúcia vedená od

uvedeného obdobia až do dňa, kedy došlo k výmazu povinného z obchodného registra dňa

8.1.2009. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený nemohol predvídať zánik spôsobilosti

povinného byť účastníkom konania. V dostatočnom časovom predstihu pred výmazom

povinného z obchodného registra podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom zároveň nešlo

o nedôvodný návrh. Z obsahu spisu nevyplývajú ani iné skutočnosti, na základe ktorých by

bolo možné uzavrieť, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Oprávnený nemohol

ovplyvniť ani postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ani dĺžku trvania tohto

postupu, teda prípadné vykonanie exekučného titulu do straty spôsobilosti povinného byť

účastníkom konania. Zároveň použitie ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku

v danom prípade neprichádza do úvahy, keďže k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu, že

majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1

písm.h/ Exekučného poriadku. Ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku teda upravuje

iba prípad zastavenia exekúcie z toho jediného dôvodu a na všetky ostatné prípady zastavenia

exekúcie je potrebné aplikovať ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie súdny exekútor, ktorého

prípustnosť odôvodňoval ustanovením , teda že postupom prvostupňového

súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že dňa 26.10.2010 mu bol Okresným

súdom Košice II doručený rovnopis odvolania oprávneného proti rozhodnutiu

prvostupňového súdu a bol vyzvaný nie na vyjadrenie sa k odvolaniu, ale na v lehote mu

určenej predloženie kompletného exekučného spisu. Vzhľadom na skutočnosť, že ho súd

nevyzval na vyjadrenie sa k odvolaniu v zmysle ustanovenia

v nadväznosti na ustanovenie § 47 ods. 1 Exekučného poriadku došlo postupom súdu

k odňatiu možnosti mu konať pred súdom a teda k vade podľa Krajský

súd v Košiciach ako odvolací súd napriek tomu, že prvostupňový súd ho nevyzval

na vyjadrenie sa k odvolaniu vo veci rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenil

a trovy mu nepriznal. Namietal taktiež, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci, v dôvodoch dovolania ďalej rozoberal skutkový

a právny stav veci ako aj nálezy ústavného súdu týkajúce sa postavenia exekútora, nesprávnej

interpretácie ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj nepoužiteľnosti

a neprimeranosti rozhodnutia ESĽP Van der Mussele v slovenskom právnom poriadku

v prípade súdnych exekútorov. Navrhol, aby dovolací súd vydal rozhodnutie, ktorým

uznesenie odvolacieho súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Oprávnený navrhol dovolanie súdneho exekútora zamietnuť ako neopodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, že prípustnosť dovolania súdneho exekútora z ustanovenia

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či už to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania

uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na skúmanie, či

konanie nie je zaťažené vadou v zmysle Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie

základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú

v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (vyhláseného oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí

č. ).

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa je taký

vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníma možnosť

pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto

postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované

dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom.

Postupom súdu v zmysle ustanovenia však treba rozumieť len taký

procesný postup súdu, ktorým je účastníkovi znemožnené zúčastniť sa na konaní alebo

realizovať ďalšie procesné práva, ktoré mu priznáva pre príslušný

úsek konania. Z uvedeného vymedzenia vyplýva, že k naplneniu predpokladov prípustnosti

dovolania (takéhoto dovolacieho dôvodu) dôjde vtedy, ak súd porušil konkrétne procesné

ustanovenia, ktorého bezprostredným následkom bolo odňatie účastníkovi konať pred súdom.

Toto ustanovenie sa teda vzťahuje len na taký nezákonný postup súdu, ktorým sa účastníkovi

znemožní uplatniť konkrétne procesné práva.

V danom prípade dovolateľ predovšetkým namietal, že hoci mu prvostupňový súd

doručil odvolanie oprávneného na vyjadrenie, súd ho nevyzval na vyjadrenie sa k odvolaniu

v zmysle ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie

Exekučného poriadku a takýmto postupom teda došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

Z dikcie ustanovenia je zrejmé, že ak nejde o prípad uvedený

v § 209 ods. 1 druhej vete doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným

účastníkom a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov aby sa

k odvolaniu vyjadrili. Zo spisu je zrejmé a dovolateľ to ani nepopiera, že mu dňa 26.10.2010

bol prvostupňovým súdom Okresným súdom Košice II doručený rovnopis odvolania

oprávneného proti rozhodnutiu prvostupňového súdu. Odvolanie oprávneného smerovalo

proti rozhodnutiu prvostupňového súdu týkajúce sa trov exekúcie, teda nesmerovalo proti

rozhodnutiu vo veci samej a nebolo povinnosťou prvostupňového súdu vyzývať účastníka

(v danom prípade súdneho exekútora), aby sa k odvolaniu vyjadril. Uvedeným postupom

prvostupňový súd neodňal súdnemu exekútorovi žiadne procesné právo. Námietka dovolateľa

o vade podľa teda nie je opodstatnená.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, prípadne že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2

písm.b/, c/ v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa

a nasl.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

súdneho exekútora nemožno vyvodiť ani z ustanovenia a ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie súdneho exekútora ako neprípustné podľa

v spojení s odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Náhrada trov dovolacieho konania nebola účastníkom priznaná, lebo v dovolacom

konaní nemal dovolateľ úspech a ostatní účastníci nepodali návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania ( v spojení s

a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová