Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/17/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci

žalobkyne: Ing. A., nar. X., bytom Č., právne zastúpená Mgr. Ľubomírom Kadurom,

advokátom so sídlom Republiky 16, Žilina, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa – ústredie

Bratislava, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 10008-3/2011-BA zo dňa 29.03.2011, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Žiline č. k. -52 z 11. októbra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. -52 zo dňa 11. októbra 2011 m e n í tak, rozhodnutie žalovaného

č. 10008-3/2011-BA zo dňa 29.3.2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho

zástupcu Mgr. Ľubomíra Kaduru do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku vo výške

382,92 Eur.

2

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu o zamietnutí návrhu žalobkyne zo 6.5.2010 na vrátenie preplatku poistného

v sume 2 180,84 Eur zaplateného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie

a do rezervného fondu solidarity za obdobie od 1.7.2007 do 30.6.2008 ako samostatne

zárobkovo činnou osobou.

Krajský súd dôvodil tým, že správne orgány akceptovali zmenu základu, teda aj výšku

poistného na základe dodatočného daňového priznania s účinnosťou od 1.3.2008

do 30.6.2008, s poukazom na oznámenie o žiadosti o vrátenie preplatku na poistnom

zo 17.9.2008, ktorým prvostupňový správny orgán oznamoval žalobkyni, že za obdobie

od 1.3.2008 do júna 2008 vrátane má nárok a vzniká jej právo na vrátenie preplatku

na poistnom na nemocenskom a dôchodkovom poistení mesačne 5.475,- Sk a spolu 21.900,-

Sk s tým, že tento preplatok poukazuje na účet žalobkyne. Sporným z hľadiska rozhodovania

a výkladu sa stal nárok žalobkyne na vrátenie poistného podľa podanej žiadosti za obdobie

od 1.7.2007 do konca februára 2008. Správny orgán poukazoval na ust. § 142 ods. 4 zák.

č. a skutočnosť, že k zmene základu pre určenie výšky poistného došlo

na základe dodatočného daňového priznania za rok 2006, ktoré však bolo predložené

príslušnému daňovému orgánu 26.2.2008. Správny orgán konštatoval, že až do budúcna môže

zmena výšky základu pre určenie poistného na základe dodatočného daňového priznania

znamenať zmenu výšky poistného, nie však spätne. Vyslovil právny názor, že až od 1.3.2008

do 30.6.2008 vzniká žalobkyni právo, aby na základe dodatočného daňového priznania za rok

2006 platila výšku poistného v nižšej sume, než v skutočnosti platila a teda jej vzniklo právo

na vrátenie určeného preplatku. Predmetom ďalšieho konania bolo posúdenie nároku

žalobkyne na vrátenie poistného za obdobie od 1.7.2007 do 28.2.2008.

Podľa názoru krajského súdu vyslovené právne názory prvo a druhostupňových

správnych orgánov pri rozhodovaní sú vecne správne. Vychádzajú zo znenia ust. § 142 ods. 4

, ktorý jednoznačne stanovuje dobu, od ktorej je možné na základe

predloženého dodatočného daňového priznania správcovi dane zmeniť vymeriavací základ

pre určenie výšky poistného. S poukazom na jednoznačne

3

zmena vymeriavacieho základu nastáva od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po predložení dodatočného daňového priznania správcovi dane. V konaní bolo nesporným,

že dodatočné daňové priznanie za rok 2006 doručila žalobkyňa správcovi dane 26.02.2008,

tzn. postupovali správne orgány správne, keď výšku poistného upravili na základe tohto

dodatočného daňového priznania, zo zmeneného vymeriavacieho základu s účinnosťou

od 01.03.2008 a za obdobie od 01.03.2008 do 30.06.2008 už zaplatené poistné v správnej

výške 21.900,- Sk (726,94 €) aj žalobkyni vrátili. Taktiež postupovali správne orgány

zákonne, keď dospeli k názoru, že nie je možné na základe predloženého dodatočného

daňového priznania žalobkyňou upravovať výšku poistného za obdobie pred podaním

dodatočného daňového priznania, teda za obdobie od 01.07.2007 do 28.02.2008, nakoľko

takáto povinnosť správnym orgánom z ust. nevyplýva a ani

nevyplýva právo žalobkyni, aby jej vrátili preplatok na poistnom za obdobie od 01.07.2007

do 28.02 7008 na základe podania dodatočného daňového priznania za rok 2006, ktoré bolo

doručené správcovi dane 26.02.2008.

Krajský súd sa nestotožnil s vysloveným právnym názorom žalobkyne, že žiadaný

preplatok poistného za obdobie od 01.07.2007 do 28.02.2008 je plnením bez právneho

dôvodu a že vzniká tu žalobkyni právo s poukazom na na jeho

vrátenie. Súd opätovne odkazuje na ust. , ktorý jednoznačne

upravuje, akým spôsobom v prípade podania dodatočného daňového priznania je možné

zmeniť vymeriavací základ pre určenie poistného. V súlade so znením tohto ustanovenia aj

správne orgány, ako vyplýva z obsahu správneho spisu, postupovali. Súd zdôraznil, že práve

dátum podania dodatočného daňového priznania správcovi dane je rozhodujúci pre výšku

poistného z poistenia len do budúcna, a to za splnenia podmienky, že v konaní bolo nesporne

preukázané plynutie aktuálneho poistného obdobia. Z tohto dôvodu preto nemožno považovať

poistné, ktoré žalobkyňa za obdobie od 01.07.2007 do 28.02.2008 zaplatila, za poistné platené

bez právneho dôvodu, preto nemožno ani akceptovať tvrdenie žalobkyne, že jej vznikol

na predmetnom poistnom za toto obdobie preplatok, ktorý je správny orgán povinný podľa

vrátiť.

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom žiadala vyhovieť

žalobe a zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobkyňa s poukazom

na žiada vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho

dôvodu. Poukázala rovnako ako v konaní pred správnymi orgánmi i v konaní

4

pred prvostupňovým súdom na to, že otázku platenia poistného podľa § 21 ods. 3 a § 142

ods. 4 zákona je potrebné odlíšiť od otázky vracania poistného zaplateného bez právneho

dôvodu. Podľa žalobkyne krajský súd vec nesprávne právne posúdil.

Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal

na svoje vyjadrenie zo dňa 14.7.2011, v ktorom zdôvodnil, prečo poistné na sociálne poistenie

za obdobie od 1.7.2007 do 28.2.2008 nie je možné považovať za poistné zaplatené

bez právneho dôvodu, ktoré by mal podľa § 145 ods. 1 zákona vrátiť.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach

podaného odvolania a bez nariadenia pojednávania pri splnení podmienok

jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa k 31.12.2008 ak sa na základe dodatočného

daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného výmeru vydaného správcom

dane zmení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo

poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho

základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po predložení dodatočného

daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí právoplatnosti dodatočného

platobného výmeru.

Podľa k 31.10.2010 sociálna poisťovňa je povinná

vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej

osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od

a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo

b) doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej

odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu.

Zo znenia , ktoré upravuje „platenie poistného“

nepochybne vyplýva, že ak sa zmení na základe dodatočného daňového priznania

vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej

samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu

od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po predložení daňového priznania.

5

Uvedené ustanovenie teda zakladá právny nárok na zmenu výšky poistného

od dátumu, ktorý zákon presne stanovuje, t.j. od prvého dňa kalendárneho mesiaca

po predložení daňového priznania, samozrejme pokiaľ k zmene dôjde v priebehu daného

poistného obdobia.

V danom prípade teda žalobkyňa mala právo a povinnosť od prvého dňa

nasledujúceho mesiaca po predložení dodatočného daňového priznania platiť poistné

vo výške zodpovedajúcej tomu vymeriavaciemu základu, ktorý vyplynul z dodatočného

daňového priznania.

Uvedené ustanovenie zákona neupravuje žiadne právo (a povinnosť) na vrátenie

preplatku poistného (al. povinnosť vrátiť poistné).

Právo na vrátenie poistného je upravené v § 145 zákona s názvom „vrátenie

poistného“ a vymedzuje povinnosť poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu

v stanovenej lehote počítanej od zistenia tejto skutočnosti alebo od doručenia žiadosti.

Uvedené ustanovenie zákona nerozlišuje výšku poistného platenú do dňa predloženia

dodatočného daňového priznania a po tomto dni. Ustanovenie § 145 zákona o sociálnom

poistení neobsahuje ani výpočet prípadov poistného zaplateného bez právneho dôvodu.

Úlohou súdu je teda posúdiť, či za „poistné zaplatené bez právneho dôvodu“ môže byť

považovaná tá časť poistného vypočítaného a zaplateného na základe (pôvodného) daňového

priznania, ktorá prevyšuje výšku poistného vypočítanú na základe dodatočného daňového

priznania.

Odvolací súd dospel k názoru, že dodatočné daňové priznanie je zákonom upravený

legálny prostriedok nápravy daňového priznania, ktorý je daňový subjekt oprávnený využiť

ak o. i. zistí, že daň uvedená v daňovom priznaní má byť nižšia alebo daňové priznanie

neobsahuje správne údaje, pričom zákonodarca stanovil lehotu pre uplatnenie tejto zákonnej

možnosti. Dodatočné daňové priznanie nahrádza pôvodne podané daňové priznanie

za príslušné zdaňovacie obdobie .

6

Zákon o sociálnom poistení s možnosťou podania dodatočného daňového priznania

výslovne počíta pre prípad zmeny platenia poistného (§ 142 zákona) zo zmeneného

vymeriavacieho základu, čo však neznamená, že dodatočné daňové priznanie, ktoré nahrádza

daňové priznanie, nemá (nemôže) mať vplyv na výpočet výšky poistného v celom roku,

pre ktorý je relevantné. Niet rozumného dôvodu rozlišovať vypočítané poistné z oboch

priznaní.

Ak sa teda na základe dodatočného daňového priznania zmenila výška

vymeriavacieho základu poistného, vzťahuje sa táto zmena na celé rozhodujúce obdobie

od 1.7. nasledujúceho roka. Znamená to, že za celé obdobie, v ktorom je rozhodujúci

vymeriavací základ stanovený podľa daňového priznania (teraz už dodatočného) za rok 2006,

je platenie poistného vo vyššej sume, než ktorá zodpovedá dodatočnému daňovému priznaniu

za rok 2006, plnením bez právneho dôvodu, pretože nemá podklad v relevantnom daňovom

priznaní.

S použitím analogie legis pod pojmom „plnenie bez právneho dôvodu“ podľa § 451

Obč. zákonníka je treba rozumieť nielen samotné plnenie bez právneho dôvodu ale aj plnenie

z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V danom prípade žalobkyni odpadol právny dôvod

na platenie poistného od 1.7.2007 do 30.6.2008 vypočítaného podľa prvotného daňového

priznania, keďže bolo podané dodatočné daňové priznanie. Zamietnutie žiadosti o vrátenie

zodpovedajúcej časti poistného za celé obdobie, na ktoré sa vzťahuje výpočet podľa

(dodatočného) daňového priznania za rok 2006 bolo preto v rozpore s

Z.z.. Preto odvolací súd prvostupňový rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, pričom sa však

nezaoberal možnou výškou samotného rozdielu na zaplatenom poistnom, ktorú žalovaný

v novom konaní vyčísli.

Odvolací súd tak rozhodol podľa . Právnym názorom odvolacieho

súdu je žalovaný viazaný.

Podľa žalobkyni patrí náhrada trov konania vo vyčíslenej sume

382,92 Eur (za 3 úkony á 120,23 Eur a 3 x 7,41 Eur paušálna náhrada).

7

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková