Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
0cf/383989.63a698.pdf
PDF · 182.2 KB
No categories available
4Sžso/17/2011
Najvyšší súd 4Sžso/17/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy
Hanzelovej a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci
žalobkyne: Ing. A., nar. X., bytom Č., právne zastúpená Mgr. Ľubomírom Kadurom,
advokátom so sídlom Republiky 16, Žilina, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa – ústredie
Bratislava, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 10008-3/2011-BA zo dňa 29.03.2011, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Žiline č. k. 20S/40/2011-52 z 11. októbra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č. k. 20S/40/2011-52 zo dňa 11. októbra 2011 m e n í tak, rozhodnutie žalovaného
č. 10008-3/2011-BA zo dňa 29.3.2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho
zástupcu Mgr. Ľubomíra Kaduru do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku vo výške
382,92 Eur.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá žaloba o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia, ktorým žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu o zamietnutí návrhu žalobkyne zo 6.5.2010 na vrátenie preplatku poistného
v sume 2 180,84 Eur zaplateného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie
a do rezervného fondu solidarity za obdobie od 1.7.2007 do 30.6.2008 ako samostatne
zárobkovo činnou osobou.
Krajský súd dôvodil tým, že správne orgány akceptovali zmenu základu, teda aj výšku
poistného na základe dodatočného daňového priznania s účinnosťou od 1.3.2008
do 30.6.2008, s poukazom na oznámenie o žiadosti o vrátenie preplatku na poistnom
zo 17.9.2008, ktorým prvostupňový správny orgán oznamoval žalobkyni, že za obdobie
od 1.3.2008 do júna 2008 vrátane má nárok a vzniká jej právo na vrátenie preplatku
na poistnom na nemocenskom a dôchodkovom poistení mesačne 5.475,- Sk a spolu 21.900,-
Sk s tým, že tento preplatok poukazuje na účet žalobkyne. Sporným z hľadiska rozhodovania
a výkladu sa stal nárok žalobkyne na vrátenie poistného podľa podanej žiadosti za obdobie
od 1.7.2007 do konca februára 2008. Správny orgán poukazoval na ust. § 142 ods. 4 zák.
č. 461/2003 Z.z. a skutočnosť, že k zmene základu pre určenie výšky poistného došlo
na základe dodatočného daňového priznania za rok 2006, ktoré však bolo predložené
príslušnému daňovému orgánu 26.2.2008. Správny orgán konštatoval, že až do budúcna môže
zmena výšky základu pre určenie poistného na základe dodatočného daňového priznania
znamenať zmenu výšky poistného, nie však spätne. Vyslovil právny názor, že až od 1.3.2008
do 30.6.2008 vzniká žalobkyni právo, aby na základe dodatočného daňového priznania za rok
2006 platila výšku poistného v nižšej sume, než v skutočnosti platila a teda jej vzniklo právo
na vrátenie určeného preplatku. Predmetom ďalšieho konania bolo posúdenie nároku
žalobkyne na vrátenie poistného za obdobie od 1.7.2007 do 28.2.2008.
Podľa názoru krajského súdu vyslovené právne názory prvo a druhostupňových
správnych orgánov pri rozhodovaní sú vecne správne. Vychádzajú zo znenia ust. § 142 ods. 4
zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý jednoznačne stanovuje dobu, od ktorej je možné na základe
predloženého dodatočného daňového priznania správcovi dane zmeniť vymeriavací základ
pre určenie výšky poistného. S poukazom na § 142 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. jednoznačne
zmena vymeriavacieho základu nastáva od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po predložení dodatočného daňového priznania správcovi dane. V konaní bolo nesporným,
že dodatočné daňové priznanie za rok 2006 doručila žalobkyňa správcovi dane 26.02.2008,
tzn. postupovali správne orgány správne, keď výšku poistného upravili na základe tohto
dodatočného daňového priznania, zo zmeneného vymeriavacieho základu s účinnosťou
od 01.03.2008 a za obdobie od 01.03.2008 do 30.06.2008 už zaplatené poistné v správnej
výške 21.900,- Sk (726,94 €) aj žalobkyni vrátili. Taktiež postupovali správne orgány
zákonne, keď dospeli k názoru, že nie je možné na základe predloženého dodatočného
daňového priznania žalobkyňou upravovať výšku poistného za obdobie pred podaním
dodatočného daňového priznania, teda za obdobie od 01.07.2007 do 28.02.2008, nakoľko
takáto povinnosť správnym orgánom z ust. § 142 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. nevyplýva a ani
nevyplýva právo žalobkyni, aby jej vrátili preplatok na poistnom za obdobie od 01.07.2007
do 28.02 7008 na základe podania dodatočného daňového priznania za rok 2006, ktoré bolo
doručené správcovi dane 26.02.2008.
Krajský súd sa nestotožnil s vysloveným právnym názorom žalobkyne, že žiadaný
preplatok poistného za obdobie od 01.07.2007 do 28.02.2008 je plnením bez právneho
dôvodu a že vzniká tu žalobkyni právo s poukazom na § 145 zák. č. 461/2003 Z.z. na jeho
vrátenie. Súd opätovne odkazuje na ust. § 142 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorý jednoznačne
upravuje, akým spôsobom v prípade podania dodatočného daňového priznania je možné
zmeniť vymeriavací základ pre určenie poistného. V súlade so znením tohto ustanovenia aj
správne orgány, ako vyplýva z obsahu správneho spisu, postupovali. Súd zdôraznil, že práve
dátum podania dodatočného daňového priznania správcovi dane je rozhodujúci pre výšku
poistného z poistenia len do budúcna, a to za splnenia podmienky, že v konaní bolo nesporne
preukázané plynutie aktuálneho poistného obdobia. Z tohto dôvodu preto nemožno považovať
poistné, ktoré žalobkyňa za obdobie od 01.07.2007 do 28.02.2008 zaplatila, za poistné platené
bez právneho dôvodu, preto nemožno ani akceptovať tvrdenie žalobkyne, že jej vznikol
na predmetnom poistnom za toto obdobie preplatok, ktorý je správny orgán povinný podľa
§ 145 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. vrátiť.
Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom žiadala vyhovieť
žalobe a zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobkyňa s poukazom
na § 145 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. žiada vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho
dôvodu. Poukázala rovnako ako v konaní pred správnymi orgánmi i v konaní
pred prvostupňovým súdom na to, že otázku platenia poistného podľa § 21 ods. 3 a § 142
ods. 4 zákona je potrebné odlíšiť od otázky vracania poistného zaplateného bez právneho
dôvodu. Podľa žalobkyne krajský súd vec nesprávne právne posúdil.
Žalovaný žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal
na svoje vyjadrenie zo dňa 14.7.2011, v ktorom zdôvodnil, prečo poistné na sociálne poistenie
za obdobie od 1.7.2007 do 28.2.2008 nie je možné považovať za poistné zaplatené
bez právneho dôvodu, ktoré by mal podľa § 145 ods. 1 zákona vrátiť.
Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach
podaného odvolania a bez nariadenia pojednávania pri splnení podmienok § 250ja ods. 2 OSP
jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Podľa § 142 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. k 31.12.2008 ak sa na základe dodatočného
daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného výmeru vydaného správcom
dane zmení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo
poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho
základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po predložení dodatočného
daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí právoplatnosti dodatočného
platobného výmeru.
Podľa § 145 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. k 31.10.2010 sociálna poisťovňa je povinná
vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu, fyzickej osobe alebo právnickej
osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od
a) zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo
b) doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej
odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu.
Zo znenia § 142 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré upravuje „platenie poistného“
nepochybne vyplýva, že ak sa zmení na základe dodatočného daňového priznania
vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej
samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa platí zo zmeneného vymeriavacieho základu
od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po predložení daňového priznania.
Uvedené ustanovenie teda zakladá právny nárok na zmenu výšky poistného
od dátumu, ktorý zákon presne stanovuje, t.j. od prvého dňa kalendárneho mesiaca
po predložení daňového priznania, samozrejme pokiaľ k zmene dôjde v priebehu daného
poistného obdobia.
V danom prípade teda žalobkyňa mala právo a povinnosť od prvého dňa
nasledujúceho mesiaca po predložení dodatočného daňového priznania platiť poistné
vo výške zodpovedajúcej tomu vymeriavaciemu základu, ktorý vyplynul z dodatočného
daňového priznania.
Uvedené ustanovenie zákona neupravuje žiadne právo (a povinnosť) na vrátenie
preplatku poistného (al. povinnosť vrátiť poistné).
Právo na vrátenie poistného je upravené v § 145 zákona s názvom „vrátenie
poistného“ a vymedzuje povinnosť poisťovne vrátiť poistné zaplatené bez právneho dôvodu
v stanovenej lehote počítanej od zistenia tejto skutočnosti alebo od doručenia žiadosti.
Uvedené ustanovenie zákona nerozlišuje výšku poistného platenú do dňa predloženia
dodatočného daňového priznania a po tomto dni. Ustanovenie § 145 zákona o sociálnom
poistení neobsahuje ani výpočet prípadov poistného zaplateného bez právneho dôvodu.
Úlohou súdu je teda posúdiť, či za „poistné zaplatené bez právneho dôvodu“ môže byť
považovaná tá časť poistného vypočítaného a zaplateného na základe (pôvodného) daňového
priznania, ktorá prevyšuje výšku poistného vypočítanú na základe dodatočného daňového
priznania.
Odvolací súd dospel k názoru, že dodatočné daňové priznanie je zákonom upravený
legálny prostriedok nápravy daňového priznania, ktorý je daňový subjekt oprávnený využiť
ak o. i. zistí, že daň uvedená v daňovom priznaní má byť nižšia alebo daňové priznanie
neobsahuje správne údaje, pričom zákonodarca stanovil lehotu pre uplatnenie tejto zákonnej
možnosti. Dodatočné daňové priznanie nahrádza pôvodne podané daňové priznanie
za príslušné zdaňovacie obdobie .
Zákon o sociálnom poistení s možnosťou podania dodatočného daňového priznania
výslovne počíta pre prípad zmeny platenia poistného (§ 142 zákona) zo zmeneného
vymeriavacieho základu, čo však neznamená, že dodatočné daňové priznanie, ktoré nahrádza
daňové priznanie, nemá (nemôže) mať vplyv na výpočet výšky poistného v celom roku,
pre ktorý je relevantné. Niet rozumného dôvodu rozlišovať vypočítané poistné z oboch
priznaní.
Ak sa teda na základe dodatočného daňového priznania zmenila výška
vymeriavacieho základu poistného, vzťahuje sa táto zmena na celé rozhodujúce obdobie
od 1.7. nasledujúceho roka. Znamená to, že za celé obdobie, v ktorom je rozhodujúci
vymeriavací základ stanovený podľa daňového priznania (teraz už dodatočného) za rok 2006,
je platenie poistného vo vyššej sume, než ktorá zodpovedá dodatočnému daňovému priznaniu
za rok 2006, plnením bez právneho dôvodu, pretože nemá podklad v relevantnom daňovom
priznaní.
S použitím analogie legis pod pojmom „plnenie bez právneho dôvodu“ podľa § 451
Obč. zákonníka je treba rozumieť nielen samotné plnenie bez právneho dôvodu ale aj plnenie
z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V danom prípade žalobkyni odpadol právny dôvod
na platenie poistného od 1.7.2007 do 30.6.2008 vypočítaného podľa prvotného daňového
priznania, keďže bolo podané dodatočné daňové priznanie. Zamietnutie žiadosti o vrátenie
zodpovedajúcej časti poistného za celé obdobie, na ktoré sa vzťahuje výpočet podľa
(dodatočného) daňového priznania za rok 2006 bolo preto v rozpore s § 145 zák. č. 461/2003
Z.z.. Preto odvolací súd prvostupňový rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, pričom sa však
nezaoberal možnou výškou samotného rozdielu na zaplatenom poistnom, ktorú žalovaný
v novom konaní vyčísli.
Odvolací súd tak rozhodol podľa § 250ja ods. 3 OSP. Právnym názorom odvolacieho
súdu je žalovaný viazaný.
Podľa § 250k ods. 1 OSP žalobkyni patrí náhrada trov konania vo vyčíslenej sume
382,92 Eur (za 3 úkony á 120,23 Eur a 3 x 7,41 Eur paušálna náhrada).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. februára 2012
JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková