Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
2b3/383920.069858.pdf
PDF · 139.56 KB
No categories available
2Cdo/212/2011
Najvyšší súd 2 Cdo 212/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky L. H., bývajúcej
v N., zastúpenej JUDr. P. H., advokátom v N., proti odporcovi MUDr. P. H., bývajúcemu
v N., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 25 C 5/2008,
o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 26. februára 2010, sp.zn.
25 Co 15/2010, 25 Co 16/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľky o d m i e t a .
Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nitra uznesením z 24. júna 2009, č.k. 25 C 5/2008-69 zastavil konanie
o návrhu navrhovateľky o ochranu osobnosti a zaplatenia sumy 3 319,39 € ako nemajetkovej
ujmy a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak
v súlade s ustanovením § 10 ods. 1, 2 zákona o súdnych poplatkoch, keďže navrhovateľka
nezaplatila súdny poplatok za návrh.
Uznesením z 24. augusta 2009, č.k. 25 C 5/2008-81 zamietol návrh navrhovateľky
zo 16. júla 2009 na odpustenie zmeškania lehoty o podanie odvolania. Práceneschopnosť
navrhovateľky nebola tak závažného charakteru, ktorá by tvorila prekážku podania riadneho
odvolania včas a bola by ospravedlniteľným dôvodom k vyhoveniu jej žiadosti.
Krajský súd v Nitre uznesením z 26. februára 2010 sp.zn. 25 Co 15/2010,
25 Co 16/2010 potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 24. augusta 2009, č.k.
25 C 5/2008-81 a odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 24. júna
2009, č.k. 25 C 5/2008-69 odmietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie navrhovateľka. Uviedla,
že postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/
O.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie odvolania riadne ospravedlnila a to predložením
potvrdenia o jej práceneschopnosti. Samotné potvrdenie o práceneschopnosti je dostatočným
dôvodom na ospravedlnenie zmeškania lehoty, bez ohľadu na to, že počas tohto obdobia bola
na okresnom súde študovať spis. Jej zdravotný stav umožňoval preštudovanie súdneho spisu,
avšak samotné podanie odvolania bolo pre ňu náročnejším právnym úkonom, ktorý jej
zdravotný stav nedovoľoval. Keďže požiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov
za návrh, zastavenie konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku považuje za postup
súdu, ktorým jej bolo odňaté právo konať pred súdom. Žiadala preto, aby dovolací súd zrušil
napadnuté rozhodnutie odvolacieho ako aj prvostupňového súdu.
Odporca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu
odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm.c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď
Navrhovateľkou je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o potvrdení uznesenia
odvolacieho súdu a o odmietnutí jej odvolania, a preto dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
prípustné nie je.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom
nebola v konaní zistená.
Z obsahu dovolania vyplýva, že navrhovateľka ako dovolací dôvod uvádza
skutočnosť, že v prejednávanej veci jej súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237
písm.f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm.f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací
súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi
a navrhovateľke neznemožnil uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom
na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov.
Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle ustanovenia
§ 237 písm.f/ O.s.p., že ešte vo svojom návrhu podaním, ktorým začalo konanie vo veci samej
požiadala o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, takže zastavenie konania z dôvodu
nezaplatenia súdneho poplatku považovala za postup, ktorým jej bolo odňaté právo konať
pred súdom, treba uviesť, že uznesením z 11.3.2009, č.k. 25 C 5/2008-57 okresný súd
nepriznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovil jej zástupcu z radov
advokátov. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.4.2009. Následne napadnutým
uznesením z 24.6.2009 po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, na ktorý
bola navrhovateľka vyzvaná, konanie vo veci zastavil. V tomto smere dovolací súd považoval
námietku dovolateľky (§ 237 písm.f/ O.s.p.) za nedôvodnú a rozhodnutie odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd odvolanie navrhovateľky ako oneskorene podané podľa § 218 ods. 1
písm.a/ O.s.p., za správne.
Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky týkajúcu sa odpustenia zmeškania lehoty
na podanie odvolania je nesporné, že za ospravedlniteľný dôvod je možné považovať náhlu
prekážku na strane účastníka, ktorá mu bráni objektívne vykonať úkon v zákonom stanovenej
lehote. Pokiaľ navrhovateľka ospravedlniteľný dôvod vyvodzuje len zo svojej
práceneschopnosti a závažnosťou procesného úkonu – podanie odvolania, pričom iné
skutočnosti netvrdí, nemožno tomuto dôvodu ospravedlniteľný charakter priznať. Napokon
odvolanie navrhovateľky jej nebránilo v priebehu zákonnej lehoty, podať odvolanie i v iných
konaniach na súde prvého stupňa, preto mohla v priebehu 15-dňovej lehoty podať odvolanie
i v predmetnej veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu i jeho dôvody preto dovolací súd
považoval za správne a nezistil procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie navrhovateľky ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania
nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. februára 2012
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová