Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/17/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej

v právnej veci navrhovateľky M. R., bytom Z. X., K. proti odporkyni Sociálnej poisťovni,

ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o úrazovú rentu, o odvolaní navrhovateľky proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 8. decembra 2010, č.k. -18, jednohlasne,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 8. decembra 2010, č.k. -18, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 8. decembra 2010, č.k. -18, potvrdil

rozhodnutie odporkyne z 19. augusta 2010 č. , ktorým podľa § 88 zákona

č. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

rozhodla, že navrhovateľka nemá nárok na úrazovú rentu, keďže nepreukázala splnenie

podmienok pre jej priznanie.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že na základe záverov Kliniky pracovného lekárstva

a klinickej toxikológie v Košiciach mal krajský súd za preukázané, že navrhovateľka nespĺňa

2

kritériá pre priznanie choroby z povolania (kritériá jednostrannej nadmernej záťaže horných

končatín a vibrácií) a že neboli splnené ani hygienické kritériá pre hlásenie choroby

z povolania a z toho dôvodu jej nemohol vzniknúť ani nárok na úrazov rentu. Poukázal na to,

že Klinika pracovného lekárstva (ďalej len (KPL“) je jediným zdravotníckym zariadením,

ktoré je v zmysle vyhl.č. oprávnené priznať chorobu z povolania;

dokumentácia navrhovateľky bola pritom posudzovaná opakovane nielen v kolektíve lekárov

KPL, ale aj v regionálnej konzultačnej komisii za účasti klinických a preventívnych lekárov

celého východoslovenského regiónu.

Navrhovateľka proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podala odvolanie.

Namietala, že pracovala ako sústružníčka a táto práca podľa jej názoru spĺňa kritériá

jednostrannej aj obojstrannej nadmernej záťaže horných končatín, ako aj vibrácií a spĺňa aj

hygienické kritériá. Žiadala, aby odvolací súd vyhovel jej žiadosti o priznanie choroby

z povolania a vyplácanie úrazovej renty a priznal jej invaliditu na jej ruky v rozsahu

40 až 70%.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že po zrušení

rozhodnutia zo 14. novembra 2008 rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 25. marca 2010 sp. zn. a vrátení veci za účelom zistenia aktuálneho

zdravotného stavu navrhovateľky a odstránenia pochybností, či poškodenie zdravia

navrhovateľky vzniklo v dôsledku pracovnej činnosti, opätovne požiadala Kliniku pracovného

lekárstva a klinickej toxikológie Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach o poskytnutie

aktuálnej informácie, či navrhovateľke bola zistená a priznaná choroba z povolania. Klinika

listom zo 16. júna 2010 oznámila, že práca navrhovateľky nespĺňa kritériá jednostrannej,

nadmernej záťaže horných končatín, ani vibrácií a teda a ani kritériá pre priznanie choroby

z povolania podľa . Po prehodnotení dokumentácie navrhovateľky v januári 2009

vyslovila záver, že neboli splnené hygienické, ale ani klinické kritériá pre hlásenie choroby

z povolania. U navrhovateľky ide o nevýrazný klinický nález na pravom lakti (Epikondylitída

radiálna humeri vpravo), ktorý nedosahuje stupeň odškodnenia ako choroba z povolania

podľa . Taktiež oznámila, že z dokumentácie navrhovateľky vyplýva, že v súvislosti

s posúdením jej invalidity zo dňa 17. marca 2008 rozhodujúcim zdravotným postihnutím,

pre ktoré je navrhovateľka uznaná za čiastočne invalidnú sú choroby duševné a poruchy

správania. Choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín sú uvedené ako

3

iné zdravotné postihnutie. Odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť

ako vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je

dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku

na úrazovú rentu podľa o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov.

Podľa poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku

pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti

vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej

len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný

predčasný starobný dôchodok.

Podľa veta prvá pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje

na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo

s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh,

alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

Podľa choroba z povolania podľa tohto

je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb

z povolania uvedeného v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe

zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných

úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh.

Z obsahu spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že

navrhovateľka bola uznaná od 11. marca 2008 invalidnou s mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť 45% pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí – choroby

duševné a poruchy správania (35%) so zvýšením za iné zdravotné postihnutie – choroby

podporné a pohybového aparátu, postihnutie končatín (10 %) podľa prílohy č. 4 .

4

Žiadosťou zo 16. júla 2008 požiadala o priznanie úrazovej renty z dôvodu, že v rokoch 1981

až 2001 pracovala v odbore obrábač kovov (sústružník), bola prepustená zo zdravotných

dôvodov a teda sa u nej jedná o chorobu z povolania. Odporkyňa rozhodnutím

zo 14. novembra 2008 č. 222-7140/2008 navrhovateľke úrazovú rentu nepriznala, nakoľko

nepredložila doklad o priznaní choroby z povolania. Po zrušení uvedeného rozhodnutia

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. marca 2010 sp. zn.

a vrátení veci za účelom zistenia aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľky a odstránenia

pochybností, či poškodenie zdravia navrhovateľky vzniklo v dôsledku pracovnej činnosti,

odporkyňa požiadala Kliniku pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Fakultnej

nemocnice L. Pasteura v Košiciach o vyjadrenie, či navrhovateľke bola priznaná choroba

z povolania.

Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Fakultnej nemocnice L. Pasteura

v Košiciach listom zo 16. júna 2010 oznámila, že navrhovateľkla bola opakovane

posudzovaná v kolektíve lekárov kliniky dňa 6. septembra 2001, dňa 21. júna 2002 a na

Regionálnej konzultačnej komisii za účasti klinických i preventívnych pracovných lekárov

celého Východoslovenského regiónu dňa 20. novembra 2002 a opakovane na Regionálnej

konzultačnej komisii dňa 12. novembra 2008 so záverom, že práca menovanej nespĺňa kritériá

jednostrannej nadmernej záťaže horných končatín, ani vibrácií a teda ani kritériá pre priznanie

choroby z povolania podľa . Po opakovanom prehodnotení dokumentácie

navrhovateľky v januári 2009 opätovne vyslovila klinika záver, že u navrhovateľky neboli

splnené hygienické, ale ani klinické kritériá pre hlásenie choroby z povolania.

K námietke navrhovateľky, že správny orgán i krajský súd neprihliadli na skutočnosť,

že ide o poškodenie zdravia pri výkone povolania a že neboli vyvodené závery z toho, že

k poškodeniu jej zdravia došlo v dôsledku výkonu ťažkej rizikovej práce (sústružník),

odvolací súd poukazuje na to, že skutočnosť, že navrhovateľka vykonávala prácu sústružníčky

nebola sporná, avšak podstatné pre posúdenie nároku na úrazovú rentu je či pri jej výkone

mohla získať chorobu z povolania. Zo záverov Kliniky pracovného lekárstva a klinickej

toxikológie Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach vyplýva že prácu vykonávanú

navrhovateľkou nemožno klasifikovať ako jednostranne a andmerne zaťažujúcu a nebolo

splnené ani hygienické kritériá pre hlásenie choroby z povolania. Záver o tom, že neboli

splnené ani hygienické kritériá pre hlásenie choroby z povolania vyplýva zo šetrenia

Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v dňoch 31. augusta 2001 a 17. júna 2002.

5

Klinicky u navrhovateľky ide o nevýrazný klinický nález na pravom lakti, ktorý nedosahuje

stupeň odškodnenia ako choroba z povolania podľa .

Pre posúdenie nároku na úrazovú rentu nie je možné vychádzať z posúdenia

zdravotného stavu navrhovateľky pre nárok na invalidný dôchodok, podľa ktorého jej

rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú duševné choroby a poruchy správania (ktoré

nesúvisí s vykonávanou prácou obrábačky kovov) so 45% mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť, zvýšenou o 10% za iné zdravotné postihnutie – choroby

podporného aparátu, postihnutie končatín. Posudzovanie zdravotného stavu na účely nároku

na invalidný dôchodok je odlišné od posudzovania na účely priznania choroby z povolania

a nárok na úrazovú rentu, lebo vychádza z iných kritérií.

Keďže navrhovateľke nebola príslušným zdravotníckym zariadením priznaná choroba

z povolania, aj odvolací súd mal za preukázané, že nárok na úrazovú rentu jej nevznikol.

Nepochybil preto krajský súd, keď rozhodnutie odporkyne ako správne potvrdil.

V odvolacom konaní neboli zistené také skutočnosti, ktoré by správnosť skutkových

zistení a právnych záverov krajského súdu spochybňovali. Odvolací súd preto napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa podľa , ako vecne správny potvrdil.

Účastníkom konania odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho

konania, keďže v odvolacom konaní navrhovateľka nemala úspech a odporkyni

v odvolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Viera Nevedelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská