Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b39/383232.6ce343.pdf
PDF · 191 KB
No categories available
9Sžso/48/2011
Najvyšší súd 9Sžso/48/2011
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej
v právnej veci ţalobcu: F. Č., bytom, H., S., zastúpený advokátom JUDr. Danielom Urbanom,
AK Bratislava, Uhrova č. 18, proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny so
sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného číslo
AA/2010/03631 zo 16. septembra 2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 23. februára 2011, č. k. 7S/13943/2010-29, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 23. februára 2011, č. k. 7S/13943/2010-29, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom z 23. februára 2011‚ č. k. 7S/13943/2010-29 zamietol ţalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného číslo AA/2010/03631 zo dňa 16.9.2010,
ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu a potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny S. zo dňa 16.6.2010 č. SN/2010/5995/58689 o nepriznaní peňaţného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla (ďalej len „peňaţný príspevok“).
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia ako i konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu dospel k záveru, ţe rozhodnutie
ţalovaného bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, zistené
skutočnosti boli správne právne posúdené a vydané rozhodnutie je dostatočne a zrozumiteľne
odôvodnené. Krajský súd mal za nepochybne preukázané, ţe ţalobca je fyzickou osobou
s ťaţkým zdravotným postihnutím s určenou mierou funkčnej poruchy v rozsahu 60 % pre
psychiatrické ochorenie – ťaţkú organickú depresívnu poruchu. Z ostatných ochorení,
ktorými ţalobca trpí, dosahuje mieru funkčnej poruchy 50 % len jeho sluchové postihnutie,
pričom ostatné zdravotné postihnutia, ktoré sa týkajú pohybového aparátu, nedosahujú mieru
funkčnej poruchy v rozsahu, ktorý je podmienkou uznania fyzickej osoby za ťaţko zdravotne
postihnutú. V oblasti mobility nebola u ţalobcu preukázaná miera funkčnej poruchy nad 50 %
a tento aj napriek svojmu zdravotnému postihnutiu, ako to vyplýva z jednotlivých
komplexných posudkov, je schopný s pomocou sprievodcu premiestniť sa k vozidlu verejnej
hromadnej dopravy osôb a k prostriedku ţelezničnej dopravy a späť, je schopný nastupovať
do takýchto prostriedkov a vystupovať z nich, udrţať sa v nich počas jazdy a zvládať
z dôvodu ťaţkého zdravotného postihnutia inú situáciu v týchto prostriedkoch. Nie je preto
odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nárok na peňaţný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla mu preto nevznikol. Za neopodstatnenú povaţoval súd aj
námietku ţalobcu týkajúcu sa navýšenia stanovenej miery funkčnej poruchy o 10 % v zmysle
§ 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., a to s prihliadnutím na postihnutie pohybového aparátu.
Uvedené navýšenie prichádza do úvahy iba za predpokladu, ţe ďalšie funkčné poruchy
ovplyvňujú zdravotné postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením, čo u ţalobcu
splnené nebolo, lebo podľa tohto ustanovenia je moţné postupovať len vtedy, ak sa pri
stanovení miery funkčnej poruchy zohľadní ďalšie zdravotné postihnutie z tej istej oblasti
zdravotných postihnutí v zmysle prílohy č. 3 cit. zákona. Pokiaľ ţalobca namietal nezáujem
posudkových lekárov o objektívne posúdenie jeho zdravotného stavu a jeho poniţovanie
pri vyšetrovaní, podľa názoru krajského súdu mal svoje námietky uviesť do zápisnice
o výsledku sociálneho zisťovania. Pokiaľ ide o jednotlivé príkazy na vykonanie úkonov, ich
účelom bola objektivizácia a zistenie rozsahu funkčného postihnutia ţalobcu v oblasti
mobility.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie a ţiadal, aby odvolací súd
rozsudok zmenil tak, ţe peňaţný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla mu prizná a tieţ mu prizná
aj náhradu trov konania. Nesúhlasil so záverom komplexného posudku o sociálnych
dôsledkoch v oblasti mobility a orientácie a v oblasti zvýšených výdavkov, keď nesúhlasil
so záverom, ţe nemá sociálne dôsledky ťaţkého zdravotného postihnutia a zníţenú pohybovú
schopnosť a ţe je schopný na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri
rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti premiestniť sa k prostriedku hromadnej dopravy
osôb a k prostriedku ţelezničnej dopravy a späť. Nesúhlasil ani s tým, ţe dokáţe nastupovať
do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku ţelezničnej dopravy, udrţať
sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku
ţelezničnej dopravy, lebo by to musel zvládnuť s dvoma francúzskymi barlami. Je odkázaný
výlučne na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ktorú vykonáva
najčastejšie jeho syn alebo blízky rodinný príslušník. Ţiadal, aby boli posudzované aj iné
zdravotné problémy, ktoré sa týkajú jeho pohybovej schopnosti, lebo jeho zdravotná
dokumentácia potvrdzuje, ţe je pacientom s výraznými ťaţkosťami pohybového aparátu.
Povaţoval za zaráţajúce, ţe posudkový lekár prvostupňového správneho orgánu nezobral
do úvahy najmä vysoký stupeň osteoporózy a ţe chodí o dvoch francúzskych barlách po
výmene ľavého bedrového. Lekárske nálezy podľa jeho názoru odôvodňujú zaradenie aj
podľa iných ustanovení prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z., a to najmä:
a/ XII. Pohybový a podporný aparát, A. Chrbtica, choroby kĺbov, zápalové reumatické
ochorenie, iné choroby kostí, chrupaviek, šliach, svalov, 5. Osteoporóza, osteomalácia,
osteopatia,
b/XII. Pohybový a podporný aparát, B. 2. Dolné končatiny, 18. Stavy po vykonanej
endoprotéze bedrového kĺbu alebo kolenného kĺbu,
c/ XII. Pohybový a podporný aparát, B. 2. Dolné končatiny, 21. Skrátenie dolnej končatiny,
písmeno a); ţiadateľ má ľavú dolnú končatinu kratšiu o 5 cm,
d/ XII. Pohybový a podporný aparát, B. 2. Dolné končatiny, 24. Stuhnutie oboch kolenných
kĺbov,
e/ IX. Dýchacia sústava, 3. Chronická obštrukčná choroba pľúc: chronická obštrukčná
bronchitída a emfyzém pľúc,
f/VII. Poškodenie ORL orgánov, 3. Obojstranná hluchota dospelých, písmeno a/ praktická
hluchota podľa Fowlera viac ako 85 %.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver komplexného posudku podľa názoru
ţalobcu vyznieva nekompetentne, keď nezohľadnil jeho ďalšie zdravotné problémy, ktorými
trpí a na ktoré permanentne poukazuje. Po výmene bedrového kĺbu je jeho zdravotný stav ešte
horší ako pred operáciou. Stále chodí o barlách, bolesti mu spôsobuje aj kratšia chôdza.
Uţ pri menšej fyzickej námahe sa zadychčí a nevládze pokračovať, musí si oddýchnuť,
problémy mu spôsobujú i beţné domáce práce. Pociťuje bolesti v šiji, v oboch ramenných
kĺboch a bedrových kĺboch. Má stuhnuté svalstvo. S týmito problémami je spojená trombóza,
ktorou trpí a pri ktorej sa cíti horšie, napriek uţívaniu liekov. Ďalšie ťaţkosti mu spôsobujú
i chronické bolesti chrbta a nepomáhajú mu ani rehabilitačné a liečebné procedúry pľúc.
Chronická nádcha a chronické ochorenie nosa, ktoré mu sťaţujú dýchanie, spôsobujú
nadmernú produkciu hlienov, ktoré zatekajú a navyše zapáchajú. Naviac, trpí aj vysokým
krvným tlakom, pričom na podporu svojich tvrdení uviedol potrebu dôkladného oboznámenia
sa s obsahom jeho zdravotnej dokumentácie s doloţenými lekárskymi nálezmi. Podľa neho
tento návrh dôkazu nebol v konaní vykonaný. Potvrdil, ţe ţalovaný si ho predvolal na
prešetrenie a posúdenie zdravotného stavu, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.8.2010, avšak
výsledok bol rovnaký ako záver komplexného posudku, o ktorý sa opiera rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu. Nesúhlasil ani so záverom súdu, podľa ktorého zvýšenie
miery funkčnej poruchy o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy by prichádzalo
do úvahy iba v prípade, ak ďalšie funkčné poruchy ovplyvňujú zdravotné postihnutie
s najvyšším percentuálnym ohodnotením, teda ţe by v jeho prípade muselo ísť o ďalšie
funkčné poruchy vo vzťahu k psychiatrickej diagnóze, ktorá predstavuje zdravotné
postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením. Taký výklad zákona vedie
k nesprávnemu právnemu posúdeniu a krajský súd neuviedol konkrétne ustanovenie zákona,
podľa ktorého nie je moţné zvýšiť mieru funkčnej poruchy o 10 % aj podľa inej hlavy prílohy
č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. Uvedeným postupom by nebolo vôbec moţné aplikovať
zvýšenie miery funkčnej poruchy o 10 % s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy tak ako
je uvedené v § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. Podľa názoru ţalobcu súd sa nevysporiadal
s individuálnym posúdením ţalobcovej situácie a nepochopil ducha zákona č. 447/2008 Z. z.,
ktorý má pomôcť kompenzovať dôsledky ťaţkého zdravotného postihnutia, pričom tento svoj
cieľ má zákon explicitne uvedený v § 1 ods. 2. Rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu a rozhodnutie ţalovaného neboli dostatočne subjektívne a nezohľadňovali
individuálne zdravotný stav ţalobcu. Na základe uvedeného ţiadal, aby odvolací súd
rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe mu prizná peňaţný príspevok so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla a tieţ mu prizná aj náhradu trov konania.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu zotrval na svojom stanovisku k podanej
ţalobe s tým, ţe rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté ţalobou, bolo vydané v súlade s platnými
právnymi predpismi, preto navrhol potvrdiť jeho správnosť a ţalobu zamietnuť. Poukázal
na to, ţe nové aktuálne odborné lekárske nálezy nie je moţné v súčasnom konaní zohľadniť.
V prípade zhoršenia zdravotného stavu ţalobca má moţnosť poţiadať prvostupňový správny
orgán o nové posúdenie a rozhodnutie .
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 v spojení s § 246c
a § 250ja Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu
ţalobcu nie je moţné vyhovieť.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného o nároku
na peňaţný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu.
Na zdôraznenie jeho správnosti povaţuje za potrebné doplniť nasledovné:
Peňaţný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla moţno poskytnúť len ťaţko zdravotne postihnutej
fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky. Aj odvolací súd povaţuje
za potrebné zdôrazniť, ţe právny nárok na príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
na prevádzku osobného motorového vozidla neexistuje. Ide o fakultatívnu dávku a preto
pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia ţalovaného súd skúmal len to, či ţalovaný
pred svojím rozhodnutím dostatočne zistil skutočný stav veci.
Pokiaľ ţalobca namietal, ţe ţalovaný nezohľadnil okolnosť, ţe chodí pomocou dvoch
francúzskych bariel, táto jeho námietka nie je dôvodná, keďţe uvedená okolnosť bola
vyhodnotená v komplexnom posudku z 13.9.2010. Lekár posudkového útvaru ţalovaného
na základe lekárskych nálezov skonštatoval, ţe pri pohyblivosti (funkcii) v bedrových kĺboch
(90/80ᵒ) a kolien (100-120ᵒ) je schopný pouţívať prostriedky verejnej hromadnej dopravy,
pričom pri vlastnom vyšetrení pri schádzaní z lôţka dokázal ohnúť kolenné a bedrové kĺby
na viac ako 90ᵒ, čo nepotvrdzuje závaţnú poruchu pohyblivosti bedrových a kolenných
kĺbov. Namietané skrátenie dolnej končatiny v objektívnych nálezoch nie je dokumentované.
Z lekárskeho posudku na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z. z. súčasne vyplýva, ţe posudkový
lekár zohľadnil aj namietaný vysoký tlak ako hypertenziu II. a nález z denzitometrie
o osteoporóze. Závery posudkového lekára nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych
vyšetrení, zaloţených v administratívnom spise a ţalobca v správnom konaní nepredloţil
ţiadny nález, ktorý by potvrdzoval jeho tvrdenie o horšom zdravotnom stave. Miera funkčnej
poruchy ţalobcu bola určená na 60% z hľadiska psychiatrického ochorenia, ktoré bolo
hodnotené ako najzávaţnejšie, pričom aj z posudkov vyplýva, ţe ţalobca sa lieči na mnoţstvo
ochorení. Pokiaľ však ţalobca namietal, ţe za tieto ďalšie ochorenia mala byť miera jeho
funkčnej poruchy navýšená o 10%, túto jeho námietku odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú,
lebo z ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, ţe mieru funkčnej poruchy
moţno navýšiť o 10% s prihliadnutím na ďalšie funkčné poruchy, ktoré ovplyvňujú zdravotné
postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením tak, ţe spôsobujú znevýhodnenie.
V danom prípade by teda musela byť u ţalobcu prítomná ďalšia funkčná porucha, ktorá
by ovplyvnila jeho psychiatrické ochorenie, čo preukázané nebolo. Z uvedených dôvodov
aj odvolací súd mal za preukázané, ţe posudky, ktoré boli podkladom rozhodnutia ţalovaného
sú objektívne, úplné a dostatočne odôvodňujúce nenavrhnutie poţadovanej kompenzácie.
Keďţe pri preskúmaní rozhodnutia ţalovaného bol rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania rozhodnutia ţalovaného (§ 250i ods. 1 O.s.p.), odvolací súd nemohol
prihliadnuť na tvrdenia ţalobcu o zhoršovaní jeho zdravotného stavu. V prípade zhoršenia
zdravotného stavu a funkčných porúch má ţalobca moţnosť kedykoľvek znovu poţiadať
o príslušnú kompenzáciu.
Vzhľadom na uvedené aj odvolací súd povaţoval rozhodnutie ţalovaného za zákonné
a preto rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá
v spojení s § 219 ods. 2 O.s.p.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku. Náhradu trov odvolacieho konania v konaní neúspešnému
ţalobcovi nepriznal (§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.) a ţalovaný si ţiadnu
náhradu trov konania neuplatnil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. februára 2012
JUDr. Viera Nevedelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská