Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/59/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M. P., s. r. o., S., IČO: X.,

zastúpený advokátom JUDr. J. H., L., proti ţalovanému: M., C., IČO: X., zastúpený

advokátom doc. JUDr. Ľ. F., CSc., K., o zaplatenie 28 214,83 eur s prísl., vedenej Okresným

súdom Povaţská Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne z 13. 07. 2011 č. k. -193, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu o d m i e t a .

Ţalobca j e p o v i n n ý nahradiť ţalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy

dovolacieho konania vo výške 293,70 eur.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom č. k. -97 z 01. 04. 2010

uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 19 916,35 eur s 9% úrokom z omeškania

od 16. 07. 2009 do zaplatenia. Vo zvyšku ţalobu zamietol a priznal ţalobcovi pomernú

náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa domáhal ţalobou zaplatenia

28 214,83 eur s 10,25% úrokom od 16. 07. 2009 do zaplatenia titulom odmeny

za zabezpečenie prevádzky spravodajského informačného kanála za tretí štvrťrok 2009.

Dokazovaní zistil, ţe ţalobca uzatvoril 06. 04. 2005 so ţalovaným nepomenovanú zmluvu,

na základe ktorej sa zaviazal od mája 2005 zriadiť a zabezpečiť prevádzku spravodajského

kanála a v rámci neho uverejňovať oznamy o rokovaniach orgánov mesta a ich poradných

orgánov, informácie o činnosti a aktivitách mestom zriadených riadených subjektov,

o činnosti mestskej polície, záchranných zloţiek a ďalšie informácie v dohodnutom rozsahu.

2

Ţalovaný nepreukázal v konaní, ţe by ţalobca v rámci svojho vysielania v období tretieho

štvrťroka 2009 nevysielal oznamy a informácie špecifikované v čl. 1 zmluvy, preto súd dospel

k záveru, ţe ţalobca splnil povinnosti podľa zmluvy a ţalovanému vznikla povinnosť zaplatiť

ţalobcovi 19 916,35 eur (600 000 Sk). Z tohto dôvodu ţalobe v uvedenom rozsahu vyhovel.

Okrem zaplatenia sumy 600 000 Sk sa domáhal ţalobca aj zaplatenia 250 000 Sk,

čo odôvodnil poukazom na dodatok č. 1 zmluvy zo 16. 11. 2006. Medzi účastníkmi konania

bolo sporné, či zvýšenie ceny týmto dodatkom bolo jednorazové alebo či sa v dôsledku toho

dodatku cena zvýšila aj na ďalšie obdobia. Konštatoval, ţe dodatok zmluvy je nepochybne

prejavom vôle. V zmysle je potrebné prejav vôle

vykladať podľa úmyslu konajúcej osoby. V danom prípade konajúcou osobou bolo M.

zastúpená primátorom Ing. L., z výpovede ktorého je zrejmé,

ţe úmysel skutočne smeroval k tomu, aby ţalovaný platil zvýšenú odplatu aj v ďalších

štvrťrokoch. V zmysle uvedeného ustanovenia je však potrebné aby úmysel bol známy

aj druhej strane. Vzhľadom na výpoveď tohto svedka súd dospel k záveru, ţe druhá strana

mala jedinú moţnosť ako sa dozvedieť o úmysle ţalovaného prečítaním si samotného

dodatku. V čase uzavretia dodatku mal ţalobca k dispozícii iba samotný text zmluvy, nemal

k dispozícii informáciu o skutočnom úmysle konajúcej osoby. Z uvedeného vyvodil záver,

ţe ţalobcovi nebol známy úmysel Ing. L. a prejav vôle je potrebné vykladať podľa

. Z kontextu formulácie dodatku č. 1 zmluvy vyvodil

záver, ţe zvýšenie ceny o 250 000 Sk sa týka len štvrtého štvrťroka 2006. Vzal do úvahy

obsah uznesenia mestského zastupiteľstva v Povaţskej Bystrici č. 42/2006 z 03. 11. 2006,

ktoré rozhodlo len o úprave rozpočtu na rok 2006 ako aj skutočnosť, ţe v dodatku 1

sa ţalobca zaviazal odvysielať informácie o vyuţití prostriedkov z grantového programu

mesta o problematike diaľnice a kultúrno-spoločenských podujatiach poriadaných mestom.

Je všeobecne známe, ţe v treťom štvrťroku 2009, teda v ţalovanom období, bola diaľnica

v Povaţskej Bystrici uţ v značnom štádiu rozostavanosti a neexistovala osobitná potreba

vysielať reláciu o problematike diaľnice. Z dôvodu, ţe dodatok zmluvy č. l sa vzťahoval

len na štvrtý štvrťrok 2006, ţalobu v časti o zaplatenie 8 298,48 eur ( 250 000 Sk ) zamietol.

Súd priznal ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% od 16. 07. 2009 a náhradu trov konania

podľa vo výške 41,% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva

podľa pomeru úspechu v konaní.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalobcu aj ţalovaného rozhodol rozsudkom

č. k. -193 z 13. 07. 2011 tak, ţe konanie o odvolaní ţalovaného v časti

3

o zaplatenie 19 916,35 eur s 9% úrokom od 16. 07. 2009 do zaplatenia zastavil a vo zvyšnej

časti, v ktorej súd návrh zamietol a v časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil. Ďalším výrokom rozhodol, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov

odvolacieho konania. Z jeho odôvodnenia vyplýva, ţe ţalovaný vzal odvolanie v časti,

v ktorej súd prvého stupňa zaviazal ţalovaného na zaplatenie 19 916,35 eur s úrokom

z omeškania späť, a preto odvolací súd s odkazom na , odvolacie

konanie v tejto časti zastavil. Po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti zistil, ţe súd prvého

stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami

uvedenými v a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,

ţe ţaloba v časti o zaplatenie 8 298,48 eur s príslušenstvom je nedôvodná. V tejto časti súd

podľa konštatoval, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie uviedol, ţe zmluva č. 89/05 zo 06. 04. 2005 vrátane

dodatku č. 1 zo 16. 11. 2006 povaţuje za platnú tak ako to ustálil v rozhodnutí

z 18. 02. 2009. Predmetom odvolacieho konania zostal nárok, ktorý

si ţalobca uplatnil z dodatku 1 zmluvy, keď okrem nároku na zaplatenie dohodnutej odmeny

za tretí štvrťrok 2009 v sume 19 916,35 eur s príslušenstvom si uplatnil aj navýšenie

o 8 298,48 eur s príslušenstvom. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa,

ţe vzhľadom na dodatok č. 1 a s ním súvisiace listiny, ktorými bolo uznesenie mestského

zastupiteľstva č. 42/2006, dôvodová správa k návrhu rozpočtu Mesta P.

za roky 2007-2009 a návrh úpravy rozpočtu na rok 2006, povaţoval nárok ţalobcu

za nedôvodný. Aj odvolací súd je toho názoru, ţe sa jednalo o jednorazové navýšenie,

keď mal preukázané, ţe vzhľadom na dodatok 1 došlo u ţalovaného k návrhu druhej úpravy

rozpočtu na rok 2006, kde v poloţke 15 – ostatná činnosť v kultúre a regionálny rozvoj došlo

k navýšeniu rozpočtu o 250 000 Sk ( 8 298,48 eur ). Z dôvodovej správy k návrhu rozpočtu

Mesta P. na roky 2007 aţ 2009 odvolací súd zistil, ţe ţalovaný

na prevádzkovanie spravodajského infokanála mesta P. počíta s finančnými prostriedkami

ročne vo výške 2 400 000 Sk, čo predstavuje 600 000 Sk ročne

a nie 850 000 Sk, tak ako tvrdí ţalobca. Aj z toho vyplýva, ţe dodatok č. 1 sa týkal

len jednorazového navýšenia. Ďalej uviedol, ţe listinný dôkaz a to odsúhlasenie vzájomného

zápočtu pohľadávok medzi M. a Ing. M. K. predloţený na pojednávaní 13. 07. 2011

ţalobcom, ktorým chcel preukázať uznanie záväzku z dodatku 1 ţalovaným aj za iné obdobie

ako štvrtý štvrťrok 2006, odvolací súd konštatoval, ţe na uvedený listinný dôkaz neprihliadol,

pretoţe dôkaz nie je datovaný a ţalovaný nemal vedomosť o tomto liste a naviac tam uvedený

4

pracovník ţalovaného JUDr. M.H. list nepodpísal. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok

podľa , potvrdil.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 30. 8. 2011.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca s poukazom

na prípustnosť dovolania podľa Konštatoval, ţe odôvodnenie rozsudku

v potvrdzujúcej časti rozsudku má 39 riadkov a ten istý deň rozhodoval senát odvolacieho

súdu aj vec , ktorému konaniu predchádzalo konanie pred súdom prvého

stupňa, ktorý nárok z dodatku č. 1 ţalobcovi priznal. Odvolací súd sa v zmysle § 219

ods. 2 stotoţnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa. Členom senátu

rozhodujúcim v ten istý deň v dvoch veciach týchto účastníkov bolo známe odôvodnenie

rozsudku súdu prvého stupňa vo veci, kedy návrhu súd vyhovel ale aj odôvodnenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým návrh zamietol. Ak boli obe odôvodnenia rozsudkov členom

senátu skutočne známe je neakceptovateľné tvrdenie v predmetnej veci, ţe odôvodnenie

rozsudku, práve s poznaním odôvodnenia iného rozsudku je dostačujúce, správne a je s ním

moţné v plnom rozsahu sa stotoţniť. Tvrdí, ţe odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa

nemá náleţitosti podľa a odvolací súd nie ţe naň poukazuje ale v časti

ho opísal a pridal nový dôvod, ktorým odmietol započítanie pohľadávky ţalobcom. Došlo tým

k zmenenému skutkovému stavu v časti, ktorá mala byť posudzovaná z pohľadu ustanovenia

. Dovolateľ ďalej vyslovil pochybnosť či mal ţalobca

moţnosť vyjadriť sa k čiastočnému späťvzatiu odvolania alebo došlo k odňatiu moţnosti

konať pred súdom. V časti započítania pohľadávky došlo k zmene skutkového stavu a ţalobca

sa k tomuto zrejme vyjadriť nemohol, čím tieţ došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom

v zmysle aj k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. Dovolateľ

vytýkal súdu, ţe nebola vypočutá svedkyňa G. Š., čo zrejme nie je dôvodom

na dovolanie ale odôvodnenie rozsudku práve zatajením svedkyne spochybnilo úvahu

o postupe podľa , pretoţe súd nemal k dispozícii podstatné skutočnosti a nemohol

ani podriaďovať skutkový stav pod hmotnoprávny predpis. Nebolo tieţ odôvodnené prečo

svedok Ing. L. nehovorí pravdu. Súdy nezaujímalo, ţe po podpísaní dodatku došlo reálne a

preukázateľne k rozšíreniu vysielania o 100% a takto zmenený rozšírený program

sa plní doposiaľ. Dovolateľ tým, ţe dostal rozhodnutia bez zákonom predpokladaného

odôvodnenia bol ukrátený na svojich právach podľa Postupom súdu

5

došlo aj k porušeniu práv vyplývajúcich z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd čl. 6 ods. 1 v tom, ţe kaţdý má právo aby jeho vec bola spravodlivo v primeranej

lehote prejednaná nezávislým, nestranným súdom zriadeným zákonom. Mal pochybnosť

o zákonnosti sudcu, keď veci a prejednávali sudcovia

JUDr. D.L., JUDr. S.H. a vymenili sa iba predsedovia senátu

JUDr. M.P. a JUDr. N.Č.. Navrhol aby dovolací súd rozsudok odvolacieho a prvostupňového

súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu vyslovil názor, ţe dovolanie je nielen nedôvodné

ale hlavne neprípustné, a preto ho navrhol odmietnuť. V dovolaní zásadne absentuje náleţité

preukázanie jeho prípustnosti dôvodnosti a naplnenie obligatórnych formálnych náleţitostí.

Dovolateľ odvodzuje prípustnosť dovolania od vady konania upravenej v § 237

písm. f/ , teda, ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom. Zastáva názor, ţe ţalobca svoje procesné práva uplatňoval a realizoval

v priebehu celého konania, a to aj prostredníctvom nového listinného dôkazu uplatneného

aţ v odvolacom konaní pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým bolo odsúhlasenie vzájomného

zápočtu pohľadávok medzi ţalovaným a Ing. K.. Poukázal na skutočnosť, ţe podľa zápisnice

z pojednávania z 13. 07. 2011 došlo k čiastočnému späťvzatiu odvolania ţalovaným ešte pred

začatím pojednávania na odvolacom súde. Po otvorení pojednávania a podaní správy o stave

doterajšieho konania predsedníčkou senátu predstúpil právny zástupca ţalobcu,

ktorý predniesol svoje odvolanie a predloţil súdu ďalší dôkaz. Práve v tomto okamihu

ţalobca realizoval svoje procesné práva a mohol sa uţ prvýkrát vyjadriť aj ku čiastočnému

späťvzatiu odvolania ţalovaným, čo však neurobil a neurobil to ani v ďalších vystúpeniach

do skončenia pojednávania. Poukázal na ustanovenie § 207 ods. 2, 3 v zmysle ktorého

späťvzatie odvolania a následné zastavenie odvolacieho konania nie je obmedzené súhlasom

protistrany. Zdôraznil, ţe súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody svojho rozhodnutia,

preto rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľne neodôvodnené. Súd sa pri výklade

aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel

ich účel a význam. Ţalobca svoje procesné práva v konaní uplatňoval a realizoval a súd

mu v tom ţiadnym spôsobom nebránil a ani ho v procesných úkonoch neobmedzoval. Zastáva

názor, ţe súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne zhrnul relevantnú právnu

argumentáciu ţalobcu významnú pre jeho rozhodnutie a náleţite sa s ňou aj vysporiadal.

Odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné

6

otázky ţalobcu prezentované v jeho podaniach. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí

právo účastníka konania, aby sa súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov. Ţalobcovi v predmetnej veci nebola odňatá moţnosť konať pred

súdom, preto jeho dovolanie nie je prípustné. Navrhol dovolanie ţalobcu odmietnuť

a ţalovanému priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa

po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený

advokátom ( ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania v zmysle

najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné dovolanie podľa § 218 ods. 1

písm. c/ v spojení s veta prvá odmietnuť.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme upravujú ustanovenia § 238 ods. 1

aţ 3 , v zmysle ktorých platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozsudku, je prípustné,

ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci alebo rozsudok odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu.

Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí

nemá. V predmetnej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

v jeho zamietajúcej časti, pričom vo výroku rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania.

Z uvedeného nepochybne vyplýva, ţe dovolanie ţalobcu podľa aţ 3

nie je prípustné.

7

Dovolací súd v zmysle ustanovenia veta druhá , ktoré mu ukladá

povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v

( aj bez námietky účastníka) neobmedzil sa len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa

ale skúmal, či dovolanie nie je prípustné aj podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných

vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia.

Dovolateľ v dovolaní namietal vadu konania podľa , v zmysle

ktorého dovolanie je prípustné, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa je chybný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplaňovať procesné práva, ktoré mu zákon priznáva za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O významnú vadu z hľadiska uvedeného

ustanovenia ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Musí ísť o znemoţnenie

realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť

a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo

dovolací súd existenciu dovolacieho dôvodu v zmysle namietanej

dovolateľom nezistil. Vada konania v zmysle tvrdenia ţalobcu mala spočívať

v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle , v odňatí

moţnosti dovolateľovi vyjadriť sa k späťvzatiu odvolania ţalovaného a ku zmene skutkového

stavu v časti započítania pohľadávky.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

( ţalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( ţalovaný ), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

8

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť

len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe vecne správne rozhodnutie

súdu prvého stupňa potvrdil s tým, ţe skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého

rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody. Vychádzal pritom

z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Uviedol tieţ dôvod, pre ktorý na dôkaz

uplatnený ţalovaným v odvolacom konaní neprihliadol.

Citované ustanovenie dáva odvolaciemu súdu moţnosť,

aby v prípadoch, keď potvrdí vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa po všestrannom

posúdení jeho vecnej správnosti z hľadiska hmotnoprávneho aj procesnoprávneho,

skonštatoval len správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne ich doplnil

na zdôraznenie správnosti. Predpokladom vyuţitia uvedenej skrátenej formy odôvodnenia

v odvolacom konaní je presvedčivosť a zrozumiteľnosť odôvodnenia potvrdeného

rozhodnutia, na ktoré v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukazuje. Aj v prípade

potvrdenia rozhodnutia odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne významné

dôvody odvolania a nemôţe sa obmedziť len na konštatovanie správnosti napadnutého

rozhodnutia.

V predmetnej veci odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým zamietol

ţalobu v časti o zaplatenie 8 298,48 eur obsahuje všetky náleţitosti v zmysle citovaného

ustanovenia a je preskúmateľné. Z odôvodnenia je zrejmé ako súd

vec právne posúdil, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení.

9

Pokiaľ odvolací súd v napadnutom potvrdzujúcom rozhodnutí v súlade s § 219 ods. 2

poukázal na uvedené odôvodnenie neodňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom.

V súvislosti s námietkou ţalobcu, ţe nemal moţnosť vyjadriť sa k späťvzatiu

odvolania ţalovaného, čím mu mala byť v tejto časti odňatá moţnosť konať pred súdom

je potrebné zdôrazniť, ţe dovolanie ţalobcu smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým bola zamietnutá ţaloba v časti o zaplatenie sumy 8 298,48 eur s príslušenstvom,

nie proti výroku rozhodnutia, ktorým bolo odvolacie konanie v dôsledku späťvzatia odvolania

ţalovaným zastavené. Pre úplnosť je potrebné poznamenať, ţe súhlas ţalobcu so späťvzatím

odvolania ţalovaným pred začatím odvolacieho pojednávania v zmysle

nebol potrebný.

Ţalobca v dovolaní tvrdil, ţe sa nemohol vyjadriť k zmenenému skutkovému stavu

týkajúcemu sa započítania pohľadávky, čím mu taktieţ bola odňatá moţnosť konať pred

súdom. Je potrebné zdôrazniť, ţe nový dôkaz, na ktorý odvolací napokon neprihliadol,

označil a predloţil sám ţalobca v odvolacom konaní, preto jeho námietka, ţe sa k dôkazu

nemohol vyjadriť je neopodstatnená.

Odvolacie konanie nebolo zaťaţené ani vadou spočívajúcou v nesprávnom obsadení

súdu v zmysle , pretoţe odvolací súd prejednal a rozhodol vec v senáte

podľa Za vadu spočívajúcu v nesprávnom obsadení súdu nemoţno

povaţovať prípadnú nesprávnosť zloţenia senátu v zmysle rozvrhu práce príslušného súdu,

a preto dovolací súd pochybnosť dovolateľa týkajúcu sa zloţenia senátu odvolacieho súdu

neakceptoval.

Dovolací súd nezistil ani ţiadne iné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť

dovolania podľa ďalších ustanovení , dovolanie ţalobcu podľa

ods. 1 v spojení s veta prvá ako neprípustné odmietol.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p

v spojení s a veta prvá Ţalovaný bol v dovolacom

konaní úspešný preto mu patrí náhrada účelne vynaloţených trov dovolacieho konania,

ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom. Za účelné trovy povaţoval súd

10

odmenu advokátovi za jeden úkon právnej sluţby ( vyjadrenie k dovolaniu zo 04. 11. 2011 )

podľa vyhlášky č. v spojení s uvedenej

vyhlášky vo výške 237,34 eur, náhradu na miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,41 eur, čo spolu predstavuje sumu

244,75 eur. Advokát je platiteľom dane z pridanej hodnoty ( DPH ), preto mu patrí v zmysle

§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky odmena a náhrada hotových výdavkov zvýšená o 20 % DPH

( 48,95 eur ). Dovolací súd nepovaţoval za účelné trovy právneho zastúpenia pozostávajúce

z odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 28. 10. 2011. Zo spisu vyplýva, ţe právny

zástupca prevzal právne zastúpenie ţalovaného v predmetnej veci uţ v konaní pred súdom

prvého stupňa dňa 23. 09. 2009.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Alena Priecelová v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková