Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/3/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v právnej veci žalobcu: L., a. s.,

P., B., IČO: X., zast. C. advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom P., X. B., IČO: X., proti

žalovanému: S. P. P., a. s., M., B., IČO: X., zast. Advokátskou kanceláriou E.-K., s. r. o., N.,

B., IČO: X., o určenie neplatnosti vypovedania zmluvy o dodávke plynu, vedenej na

Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti uzneseniu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. marca 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 17. marca 2011, č. k.: -690 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto na

ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 21. mája 2009, č. k.: -551

rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu

trov konania v sume 656,22 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v jeho

2

odvolaní. Podaním doručeným odvolaciemu súdu 23. júna 2010 zobral svoj návrh späť

v celom rozsahu a žiadal, aby odvolací súd späťvzatie návrhu pripustil, napadnutý rozsudok

Okresného súdu Bratislava II z 21. mája 2009, č. k.: -551 zrušil a konanie

zastavil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uznesením z 24. júna 2010, č. k.:

-647 späťvzatie návrhu nepripustil.

Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd späťvzatie

návrhu doručil krátkou cestou na pojednávaní dňa 24. júna 2010 žalovanému, ktorý písomne

do zápisnice uviedol, že so späťvzatím návrhu nesúhlasí.

Podľa ust. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol

súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne

o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak

späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Keďže v prejednávanej veci neboli splnené podmienky podľa ust. ,

pretože žalovaný so späťvzatím návrhu nesúhlasil, odvolací súd späťvzatie návrhu nepripustil.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením zo 17. marca 2011, č. k.: 2Obo 73/2010-

690 tak, že odvolanie žalobcu odmietol.

Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že

odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým účastník môže napadnúť rozhodnutie

súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylučuje. Tento opravný prostriedok sa považuje za

univerzálny procesný úkon, ktorým sa účastník môže brániť proti výsledku postupu a konania

prvostupňového súdu v riadnom opravnom konaní. Odvolaním sa môže napadnúť len

rozhodnutie súdu prvého stupňa. Súdom prvého stupňa podľa platného právneho stavu môže

byť okresný súd a krajský súd, ak je vecne príslušný na konanie v prvom stupni ( ).

Podľa ust. o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov

rozhodujú krajské súdy. O odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého

stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky ( ). V ustanovení

je pre procesnú oblasť zakotvená funkčná príslušnosť uvedeného stredného

a najvyššieho článku súdnej sústavy, a to príslušnosť na konanie o opravných prostriedkoch

3

proti rozhodnutiam, vyneseným v prvostupňovom konaní. Opravnými prostriedkami proti

rozhodnutiam vyneseným v prvostupňovom konaní sa v zmysle rozumejú riadne

opravné prostriedky-odvolania ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky, keďže o späťvzatí návrhu na začatie konania

v čase, kedy už prvostupňový súd rozhodol, správne rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ako

súd odvolací podľa ust. Rozhodnutie odvolacieho súdu z vyššie uvedených

dôvodov preto nemožno napadnúť odvolaním, nakoľko odvolanie proti napadnutému

uzneseniu nie je prípustné a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu pre

jeho neprípustnosť podľa ust. odmietol.

Proti tomuto uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podal dovolanie

žalobca, pričom prípustnosť dovolania vyvodzuje z ust.

Má zato, že prípustnosť odvolania v posudzovanej veci vyplýva zo zásady

dvojinštančnosti konania a tým, že odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu, odoprel mu

možnosť preskúmania rozhodnutia Krajského súdu, ktoré je v posudzovanom prípade

prvostupňovým rozhodnutím. Dovolateľ ďalej vyčíta napadnutému uzneseniu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky jeho nepreskúmateľnosť. Taktiež poukázal na skutočnosť, že dňa

24. júna 2010 malo byť Krajským súdom v Bratislave vykonané verejné vyhlásenie

rozhodnutia vo veci. V uvedený deň však vzhľadom na späťvzatie návrhu vykonané

žalobcom, súd pristúpil k otvoreniu pojednávania, na ktorom bo vypočutý žalovaný. Žalobca

sa predmetného pojednávania nezúčastnil, nakoľko nariadenie pojednávania mu nebolo

oznámené žiadnym spôsobom. Nesúhlas žalovaného so späťvzatím návrhu považuje

dovolateľ za irelevantné, keďže neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie a vedenie

pojednávania, čo má za následok irelevantnosť akýchkoľvek úkonov účastníkov vykonaných

na pojednávaní. Preto navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný sa písomne vyjadril k dovolaniu žalobcu a uviedol, že nesúhlasí s názorom

žalobcu. Odvolací súd (Krajský súd v Bratislave) postupoval správne - ,

keď po odročení pojednávania na deň 24. júna 2010 nepredvolal účastníkov konania, pretože

išlo iba o verejné vyhlásenie rozsudku. Tomu zodpovedá aj ustálená súdna prax s tým, že ak

súd odročí pojednávanie len na účely vyhlásenia rozsudku, zverejnenie tohto vyhlásenia, ktoré

4

musí byť vždy verejné, uverejní na internetovej stránke www.justice.gov.sk. Tak tomu bolo

aj v prejednávanej veci. Následne sa žalovaný podrobne zaoberal rozhodnutiami Ústavného

súdu Slovenskej republiky, na ktoré žalobca v dovolaní poukázal a má zato, že neobstojí

právny názor žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, pretože odvolací súd nezdôvodnil, z akých dôvodov sú rozhodnutia ÚS SR

predložené žalobcom na daný prípad nepoužiteľné, lebo sa dotýkajú iných procesných

okolností. Nie je povinnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aby vo svojom

rozhodnutí zdôvodňoval, akých iných procesných skutočností sa rozhodnutia ÚS SR týkajú,

ak je zrejmé, že nie sú použiteľné na daný prípad. Ďalej žalovaný poukázal na ust. § 157

ods. 2 , ktoré pre odôvodnenie požaduje stručnosť, jasnosť, výstižnosť

a presvedčivosť, nie teda obšírnosť a hypotetické úvahy, ktoré chýbajú žalobcovi

v odôvodnení napadnutého uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nota bene ešte

pri uznesení, na ktoré sa ustanovenia o rozsudku vzťahujú iba primerane(§ 167 ods. 2

). Právny úkon žalovaného nemožno považovať za irelevantný, pretože súd bol

povinný pred samotným rozhodnutím takýto súhlas si od žalovaného vyžiadať, čo aj urobil.

Žalovaný má zato, že späťvzatie návrhu bolo súdu riadne doručené žalobcom, čím tento

prejavil svoju vôľu. Nie je preto dôvod, aby k nesúhlasu so späťvzatím návrhu, ktoré urobil

žalovaný, sa mal vyjadrovať ešte žalobca. Vyjadrenie nesúhlasu so späťvzatím návrhu je

zákonné právo žalovaného, na čom nemôže žalobca nič meniť. Ostatné tvrdenia žalobcu sú

právne bezvýznamné v rozpore s ust. , ako aj

Preto žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), má náležitosti

v súlade s ust. § 241 ods. 1 a je odôvodnené tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným

v ( ), pristúpil dovolací súd ku skúmaniu, či v predmetnej

veci je dovolanie prípustné.

Podľa ust. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

5

Keďže dovolanie smeruje voči uzneseniu, dovolací súd prípustnosť dovolania skúmal

podľa ust. a

Podľa ust. a dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací súd

rozhodoval vo veciach postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/ ) na zaujatie stanoviska.

Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení,

že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolací súd konštatoval, že prípustnosť dovolania nie je daná podľa ust. § 239

ods. 1 a 2 , keďže napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je

takým uznesením, aké sú taxatívne vymenované vo vyššie citovanom ust. § 239 ods. 1 a 2

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

V citovanom ustanovení sú taxatívne vymenované vady konania, ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí

niektorou z vád uvedených v ust. prihliada dovolací súd nielen na námietku

dovolateľa, ale z úradnej povinnosti zisťuje jej existenciu bez zreteľa na to, či dovolateľ

existenciu vady tvrdil alebo netvrdil. Ak dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu

trpí takouto vadou, zruší toto rozhodnutie.

6

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a chránených záujmov. Musí však ísť

o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred

súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Dovolateľ, ktorý prípustnosť dovolania odvodzuje podľa ust. ,

má zato, že postupom odvolacieho súdu-Krajského súdu v Bratislave mu bolo znemožnené

realizovať procesné práva priznané mu tým, že na pojednávanie konané 24. júna 2010

nebol riadne predvolaný, následkom čoho nemohol zaujať stanovisko k nesúhlasu žalovaného

k späťvzatiu návrhu žalobcom.

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací

nariadil pojednávanie na deň 3. júna 2010 za účelom prejednania odvolania žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn.: , na ktoré boli účastníci

konania cestou ich právnych zástupcov riadne predvolaní (doručenky č. l. 612). Žalobca svoju

neprítomnosť ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania, čomu odvolací súd vyhovel.

Následne odvolací súd – Krajský súd v Bratislave oznámením na úradnej tabuli súdu

stanovil termín vyhlásenia rozsudku (24. júna 2010 o 9,15 hod. na č. d. 56). Takýto postup

odvolacieho súdu je v súlade s ust. Dovolaciemu súdu neušlo pozornosti,

že právny zástupca žalobcu o termíne vyhlásenia rozsudku vedel už 17. júna 2010, čo mu

bolo oznámené Krajským súdom v Bratislave a jeho tvrdenie, že nemal možnosť oboznámiť

sa ku skutočnostiam a tvrdeniam uvedenými na pojednávaní 3. júna 2010 neobstojí, keďže

toto pojednávanie bolo odročené na žiadosť žalobcu (č. l. 628 a č. l. 636) pre

práceneschopnosť právneho zástupcu žalobcu, čo je dôležitý dôvod pre odročenie

pojednávania v zmysle ust. Neakceptovanie tohto dôvodu na odročenie

pojednávania Krajským súdom v Bratislave by bolo odňatie možnosti konať pred súdom. Ak

teda bolo pojednávanie odročené podľa ust. (práceneschopnosť právneho

zástupcu žalobcu) je potrebné tvrdenie žalobcu o nemožnosti žalobcu pre krátkosť času sa

oboznámiť so skutočnosťami a tvrdeniami na pojednávaní 3. júna 2010 hodnotiť ako účelové

bez právneho základu.

Žalobca zaslal odvolaciemu súdu späťvzatie návrhu, ku ktorému sa na výzvu súdu

musel vyjadriť žalovaný ( ), bez jeho vyjadrenia by súd nemohol o tomto návrhu

7

rozhodnúť. So skutočnosťou, že žalobca vzal návrh späť sa však žalobca nemusel

oboznamovať-išlo o jeho prejav vôle a na vyjadrení žalovaného nemohol nič meniť.

Dovolací súd dospel k záveru, že námietka žalobcu, že mu postupom súdu bola

odňatá možnosť konať pred súdom neobstojí.

K porušeniu zásady dvojinštančnosti namietanej žalobcom dovolací súd zaujal

nasledovné stanovisko.

Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť rozhodnutia

súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon výslovne nevylučuje. Teda odvolaním možno napadnúť

ako rozsudok tak aj uznesenie súdu prvého stupňa, rozhodnutia odvolacieho súdu nemožno

napadnúť odvolaním.

Dovolací súd je názoru, že k porušeniu dvojinštančnosti v danej veci nedošlo, keďže

odvolací súd (Krajský súd v Bratislave) nerozhodol o inom predmete konania, než o ktorom

rozhodoval súd prvého stupňa, skutkové a právne predpoklady obidvoch uplatnených nárokov

sú aspoň čiastočne odlišné a nejde iba o odlišnú formuláciu žalobného návrhu. Taktiež treba

zdôrazniť skutočnosť, že rozhodnutím odvolacieho súdu (Krajského súdu v Bratislave)

nedošlo k reálnemu zásahu do práv dovolateľa. Tento v súlade so zákonom ( )

rozhodoval o procesnom úkone účastníka konania – žalobcu, ktorý má podstatný vplyv na

ďalšie súdne konanie (späťvzatie návrhu) a treba ho považovať za súčasť základného práva na

súdnu ochranu podľa . Keďže základom súdnej

ochrany je jej poskytnutie tomu právu, o ochranu ktorého účastník súdneho konania súd

požiadal, je jeho prirodzenou súčasťou aj oprávnenie účastníka súdneho konania rozhodnúť

o tom, že sa ochrany svojho práva (buď prostredníctvom prvostupňového či odvolacieho

konania) “zrieka“ na základe späťvzatia návrhu podľa alebo Na

ujmu uvedeného nie je ani to, že o späťvzatí návrhu rozhodne súd až potom, čo zistí

stanovisko druhého účastníka súdneho konania. Súčasťou základného práva podľa čl. 46

ods.1 je nielen oprávnenie domáhať sa zákonom stanoveným

postupom ochrany svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, ale aj rozhodovať o tom,

že tento spôsob ochrany svojho práva účastník súdneho konania už naďalej nepovažuje za

vhodný. ()

Zákonodarca v ustanovení až 4 stanovuje, proti ktorým

rozhodnutiam súdu prvého stupňa nie je odvolanie prípustné.

8

Podľa ust. platí, že o odvolaniach proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa

rozhoduje odvolací súd, ak nejde o rozhodnutia taxatívne uvedené v ust.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že proti rozhodnutiam odvolacích súdov odvolanie nie je

prípustné a to ani v prípade, ak odvolací súd rozhodol už v odvolacom konaní o prípustnosti

späťvzatia návrhu žalobcom.

Dovolací súd preto dospel k názoru, že dovolanie žalobcu podľa ust. § 237 písm. a) až

g) nie je prípustné a ani podľa písm. f) a to ani z dôvodu nedostatočného odôvodnenia

uznesenia odvolacieho súdu (Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), keďže toto má všetky

náležitosti vyžadované zákonom.

Dovolací súd preto skúmal, či uznesenie odvolacieho súdu – Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky nie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ).

K iným vadám je povinný dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak ich dovolateľ

neuplatnil, ako dovolací dôvod prípustnosti dovolania. Ak iné vady nemajú za následok

nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci, dovolací súd k nim neprihliadne.

Dovolací súd konštatoval, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky trpí

tzv. inou vadou a to omylom pri aplikácii práva, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky

použil správny právny predpis – ale nesprávne ho vyložil. Táto

nesprávnosť konkrétne spočíva v tom, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnej

veci nebol odvolacím súdom Krajskému súdu v Bratislave, keďže Krajský súd v Bratislave

bol odvolacím súdom ( ). Za tejto situácie tak Najvyšší súd Slovenskej

republiky mohol byť len súdom dovolacím- Preto, ak Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozhodoval o podaní žalobcu “odvolaní“ proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu (Krajského súdu v Bratislave) ako súd odvolací, rozhodoval ako funkčne nepríslušný súd

a rozhodoval o veci právoplatne rozhodnutej.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného preto uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 17. marca 2011 zrušil a vec

vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie ( )

s tým, že bude jeho úlohou posúdiť existenciu podmienok konania vzhľadom na právoplatné

uznesenie odvolacieho súdu (Krajského súdu v Bratislave) a následne rozhodnúť.

9

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.