Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/19/2011

Najvyšší súd 1 ObdoV/19/2011 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S. P. v A., so sídlom: G.,

X. B., IČO: X., zast. advokátkou JUDr. A. T., so sídlom: J., X. B. proti ţalovanému: S. s. r.

o., so sídlom: P., X. B., IČO: X., zast. advokátom: JUDr. P. Č., so sídlom: P., X. B.,

o zaplatenie 213 156,14 eur s príslušenstvom, o vstup vedľajšieho účastníka do konania na

strane ţalovaného, vedenej na Okresnom súde B. IV pod sp. zn. , na dovolanie

S. pre K. T., so sídlom: K., X. B., IČO: X.X., zast. advokátom: JUDr. I. H., so sídlom: V., X.

K., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2009, č. k. 6 Obo

109/2009-963, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu č. k.

-963 zo 16. decembra 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením z 13. októbra 2009, č. k. -944

nepripustil vstup S. pre K. T., so sídlom: K., B., IČO: X.X., ako vedľajšieho účastníka popri

žalovanom. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že S. pre K. T. (ďalej tiež ako

„asociácia“) písomným podaním z 26. júna 2009 požiadala o vstup do konania ako

vedľajší účastník na strane žalovaného. Uviedla, že asociácia je dobrovoľnou záujmovou

organizáciou združujúcou prevádzkovateľov káblovej retransmisie na území Slovenskej

2

republiky a jedným z jej členov je žalovaný, pričom výsledok súdneho sporu

v predmetnej veci môže mať značný dopad pre väčšinu jej členov. Krajský súd poukázal

na nesúhlas žalobcu so vstupom asociácie do konania tvrdiac, že asociácia nemá

preukázateľný právny záujem na výsledku sporu, pretože len združuje

prevádzkovateľov retransmisie, ale ona sama nie je používateľom predmetu ochrany,

ktorý zastupuje žalobca. Preto z jej právneho postavenia nevznikajú nijaké práva ani

povinnosti voči žalovanému a ani nemôže byť dotknutá výsledkom súdneho konania. V

ďalšom podaní z 25. septembra 2009 asociácia poukázala na to, že jedným z jej cieľov je

ochrana a presadzovanie práv svojich členov, ktorí za právne služby, ktoré asociácia

v záujme svojich členov v prípade potreby objednáva, platia príspevok. V tejto súvislosti

vyslovila názor, že pokiaľ by spor dopadol pre žalovaného negatívne, tento by uvažoval

o vystúpení z asociácie. Krajský súd pri rozhodovaní o návrhu asociácie vychádzal z

ustanovení , veta druhá (ďalej len )

a uviedol, ţe podmienkou vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka je jej

právny záujem na víťazstve toho účastníka, ku ktorému pristupuje. Právny záujem má taká

osoba, ktorej právne postavenie bude priaznivo či nepriaznivo ovplyvnené. Vychádzajúc

z hmotného práva a S. pre K. T. uvádzaných skutočností, dospel odvolací súd k záveru, ţe

výsledok predmetného sporu nie je spôsobilý priamo ovplyvniť právne postavenie asociácie,

keď aj samotná asociácia uvádza, ţe výsledok sporu bude mať dopad na jej členov. Krajský

súd zdôraznil, ţe právny záujem asociácie nemoţno stotoţňovať s jej záujmom ako

organizácie usilujúcej sa o ochranu a presadzovanie práv jej členov.

Na odvolanie S. pre K. T., Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací,

uznesením zo 16. decembra 2009, č. k. -963, odvolanie asociácie podľa § 218

ods. 1 písm. b), písm. c) , odmietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe

Krajský súd v Bratislave o návrhu na vstup asociácie ako vedľajšieho účastníka do konania na

strane ţalovaného, rozhodoval ako súd odvolací ( ) s tým, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je rozhodnutím, ktoré nespadá pod ust. , teda nejde

o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Konštatoval, ţe ust. nie

je uvedené v ust. , z čoho vyplýva, ţe

umoţňuje, aby aj odvolací súd rozhodoval o pripustení, resp. nepripustení vedľajšieho

účastníka na strane ţalobcu alebo ţalovaného (t. j. pre odvolacie konanie moţno

pouţiť). V súvislosti s ust. , v zmysle ktorého účastník môţe napadnúť

rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje, najvyšší súd

3

zdôraznil, ţe predmetom odvolania nie je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ale súdu

odvolacieho, z dôvodu ktorého proti takémuto rozhodnutiu odvolanie v zmysle

prípustné nie je. Odvolací súd vyslovil názor, ţe v predmetnom prípade by do úvahy

prichádzal postup podľa ust. a nasl. , t. j. podanie dovolania, keďţe podľa

citovaného ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho

súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Vedľajší účastník môţe v rozsahu legitimácie účastníka podať

dovolanie, a to buď popri účastníkovi, ktorého podporuje alebo sám. Odvolací súd súčasne

zdôraznil, ţe pokiaľ účastník odmietne vysloviť súhlas s opravným prostriedkom podaným

len vedľajším účastníkom, treba mať za to, ţe tento opravný prostriedok bol podaný

nelegitimovaným subjektom. V ďalšom odvolací súd poukázal na „odvolanie“ podané JUDr.

I. H., advokátom so sídlom: V., X. K. z 26. októbra 2009, v ktorom sa označil ako právny

zástupca S. pre K. T., pričom odvolanie podal v mene klienta, t. j. S. pre K. T. a nie za S. pre

K. T., B.. Z uvedeného dôvodu jeho odvolanie povaţoval odvolací súd za odvolanie, ktoré

bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený ( ).

Dodal, ţe S. pre K. T. návrh na pripustenie jej vstupu do konania na strane ţalovaného,

nepodala.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 4. februára 2010.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala S. pre K. T. (ďalej tieţ ako „dovolateľ“),

v zákonom stanovenej lehote dovolanie. Podanie dovolania odôvodnila dovolacím dôvodom

podľa (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a (rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci). Dovolateľ namietol závery odvolacieho súdu, ktoré

podľa jeho názoru vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia a interpretácie

hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení týkajúcich sa inštitútu zastúpenia a konania

v mene zastúpeného, čím bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom podľa

. K časti napadnutého uznesenia, v ktorej odvolací súd odmietol

odvolanie asociácie ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1

písm. b) ), dovolateľ uviedol, ţe pokiaľ sa v úvode jeho odvolania (č. l. 945) uvádza,

ţe mu ako právnemu zástupcovi S. pre K. T. bolo doručené uznesenie Krajského súdu

v Bratislave ide o chybu v písaní, čo je zjavné z celkových okolností prejednávaného prípadu.

Dovolateľ namietol, ţe pokiaľ zo strany najvyššieho súdu boli pochybnosti, za koho právny

zástupca odvolanie podáva, mal ho súd vyzvať na doplnenie nesprávneho, neúplného alebo

4

nezrozumiteľného podania postupom podľa Odvolaciemu súdu vytkol, ţe jeho

postup je striktne formálny, čím mu odňal moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f)

a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci ( ). Dovolateľ ďalej poukázal na ust. a

a v súvislosti s právnymi výrazmi „konať za iného“ a „konať v mene

(niekoho)“ uviedol, ţe právne formulácie „v mene zastúpeného“ a „za zastúpeného“ sa

navzájom nevylučujú, ale prvá upresňuje právne účinky konania za iného. Zdôraznil, ţe

advokátovi bolo dňa 22. júna 2009 udelené plnomocenstvo na celé konanie s tým, ţe je

oprávnený na všetky procesné úkony, ktoré môţe robiť účastník, vrátane tých procesných

úkonov, na ktoré ho účastník výslovne nesplnomocnil. Súčasne aj v odmietnutom právnom

úkone - odvolaní - bolo uvedené, ţe advokát „je právny zástupca vedľajšieho účastníka“ a ţe

„koná v jeho mene“. K ďalšej časti napadnutého uznesenia, ktorým odvolací súd odmietol

odvolanie S. pre K. T. ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie

nie je prípustné ( ), dôvodiac, ţe predmetom odvolania nie je

rozhodnutie súdu prvého stupňa, ale súdu odvolacieho, dovolateľ uviedol, ţe podľa jeho

názoru Krajský súd v Bratislave o vstupe asociácie do konania ako vedľajšieho účastníka na

strane ţalovaného rozhodoval v pozícii prvostupňového súdu, keďţe súd o uvedenom návrhu

rozhodoval prvýkrát. Má za to, ţe výklad odvolacieho súdu je porušením princípu

dvojinštančnosti konania a je v rozpore s , pretoţe ide

o porušenie princípov právneho štátu. Odmietnutím odvolania asociácie z dôvodu, ţe proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave nie je moţné podať odvolanie, je preto podľa názoru

dovolateľa odňatím moţnosti účastníka konať pred súdom podľa Na

základe uvedených dôvodov dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako prílohu k dovolaniu dovolateľ

pripojil súhlas ţalovaného s podaním dovolania (č. l. 972).

Ţalobca ani ţalovaný sa k dovolaniu S. pre K. T. nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal vedľajší účastník na strane ţalovaného ako legitimovaný subjekt, včas

( ), ktorý je zastúpený advokátom (, veta druhá ),

bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) najskôr skúmal, či dovolanie

smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný.

5

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je

prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie

súdu prvého stupňa ( ), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b), veta prvá ). Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ),

ďalej ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia ( ), alebo ak ide o uznesenie o uznaní

(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)

na území Slovenskej republiky ( ).

V prejednávanej veci je vedľajším účastníkom napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

o odmietnutí odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie

uvedených uznesení, preto jeho dovolanie podľa , prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239

, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa . Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu

(rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a) aţ g) tohto ustanovenia. Ak je

totiţ konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g) , moţno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239

vylúčené.

6

Vady vymenované v písm. a) aţ g) , majú za následok tzv. zmätočnosť

rozhodnutia.

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe vedľajší účastník nenamieta vady konania v zmysle

aţ e) a a existencia uvedených vád v dovolacom konania ani

nevyšla najavo.

Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia ,

preto sa súd zameral na uvedenú procesnú vadu. Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť

dovolania podľa , je taký vadný procesný postup súdu v občianskom

súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi (vedľajšiemu účastníkovi) odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi

(vedľajšiemu účastníkovi) konania moţnosť pred súdom konať a zakladajúci prípustnosť

dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba povaţovať aj odmietnutie včas podaného

odvolania podľa , , ak odmietnutie nemá opodstatnenie

a pre takéto rozhodnutie nie sú dané zákonné dôvody. Po preskúmaní veci dovolací súd

dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu uvedenú procesnú vadu vykazuje.

Dovolací súd sa v prvom rade sústredil na preskúmanie námietky dovolateľa

spočívajúcej v tvrdení, ţe odvolací súd odmietol jeho odvolanie argumentujúc, ţe odvolanie

bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený ( ).

Zo splnomocnenia zaloţeného na č. l. 831 spisu vyplýva, ţe advokáta JUDr. I. H., so

sídlom Advokátskej kancelárie v K. na ul. V., X. K., splnomocnila organizácia: S. pre K. T.

a to tak, aby zastupoval asociáciu ako vedľajšieho účastníka v súdnom konaní medzi

ţalobcom a ţalovaným, najmä aby robil návrhy, zúčastňoval sa všetkých jednaní, podával

písomné a ústne vyjadrenia, prijímal rozhodnutia a iné písomnosti zo súdu a iných úradov,

podával opravné prostriedky a vzdával sa ich a vôbec robil všetko, čo bude vyţadovať

uplatnenie nárokov asociácie, vyplývajúcich z platných právnych predpisov Slovenskej

republiky.

Menovaný advokát v zmysle tohto splnomocnenia podal na Krajský súd v Bratislave

písomné podanie označené ako „Pristúpenie vedľajšieho účastníka do konania a vyjadrenie

k podanej ţalobe“ z 26. júna 2009 (krajskému súdu doručené 23. júla 2009 na č. l. 821 aţ

7

830), v ktorom na strane 2 uviedol, ţe „Ako právny zástupca S. pre K. T., so sídlom na ul. K.,

B., IČO: X. (ďalej len SAKT) zasielam súdu rozhodnutie o pristúpení SAKT ako vedľajšieho

účastníka do konania ... na strane ţalovaného a vyjadrenie k podanej ţalobe“. Z uvedeného

vyplýva, ţe právny zástupca vedľajšieho účastníka v ďalšom texte podania mieni menovanú

asociáciu označovať skratkou „SAKT“.

Je nepopierateľným faktom, ţe JUDr. I. H. v podaní označenom ako „Odvolanie voči

uzneseniu“ (č. l. 945), v úvode uviedol, ţe „Dňa 19.10.2009 mi ako právnemu zástupcovi S.

pre K. T. bolo doručené uznesenie Krajského súdu v B., ktorým Krajský súd v B. nepripustil

S. pre K. T., B., K., IČO: X.X. do konania ...“. Menovanú asociáciu pre potreby ďalšieho

uvádzania v texte opäť označil skratkou „SAKT“.

Z kontextu všetkých doterajších podaní vedľajšieho účastníka v konaní treba mať

za to, ţe pokiaľ sa JUDr. I. H. v úvode odvolania voči uzneseniu Krajského súdu v B.

z 13. októbra 2009, č. k. -944 označil za právneho zástupcu S. pre K. T., ide

o chybu v písaní, ktorú nemoţno pripísať na ujmu samotného vedľajšieho účastníka. V celom

ďalšom texte odvolania sa uvádza skratka „SAKT“.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, ţe ak v preskúmavanej veci

odvolací súd včas podané odvolanie vedľajšieho účastníka na strane ţalovaných odmietol

podľa , ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je

oprávnený, odňal tým vedľajšiemu účastníkovi moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f)

). Na margo tohto záveru dovolací súd uvádza skutočnosť vyplývajúcu zo Štatistického

registra organizácií Štatistického úradu Slovenskej republiky, obsahujúceho registračné údaje

o ekonomických subjektoch – právnických osobách a fyzických osobách – podnikateľoch

(do ktorého je zapísaná aj S. pre K. T.), a to, ţe asociácia s názvom „S. pre K. T.“ neexistuje.

V ďalšej časti sa dovolací súd zaoberal námietkou dovolateľa spočívajúcou v odňatí

moţnosti konať pred súdom tvrdiac, ţe odvolací súd porušil zásadu dvojinštančnosti konania,

keď rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o nepripustení vstupu S. pre K. T. ako

vedľajšieho účastníka popri ţalovanom, vyhodnotil ako rozhodnutie odvolacieho súdu, proti

ktorému odvolanie nie je prípustné.

Podľa , účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

8

vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie aj

vedľajší účastník.

I keď výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,

moţno z neho vyvodiť, ţe procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,

ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci

zo základných ustanovení (prvá hlava prvej časti ). Na strane súdu

k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti

ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je nepochybne aj funkčná

príslušnosť, úprava ktorej dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je príslušný a rozhodovať o veci

v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci prestavuje

neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Podľa , krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa , o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Vyplývajúc z citovaného ustanovenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky je príslušný

rozhodovať o odvolaniach vtedy, ako odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako

súdu prvého stupňa, z čoho vyplýva, ţe spôsobilým predmetom odvolacieho koania sú len

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave. o nepripustení vstupu S. pre K. T. ako

vedľajšieho účastníka popri ţalovanom, vydané v priebehu odvolacieho konania, nie je

rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale jedná sa o rozhodnutie odvolacieho

súdu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Vedľajší účastník napadol predmetné uznesenie krajského súdu odvolaním, avšak

funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto

opravnom prostriedku nie je daná z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie nebolo vydané

krajským súdom ako súdom prvého stupňa, ale ako súdom odvolacím.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).

9

Podľa , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má

predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania

príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú

pritom zachované.

Z dôvodu, ţe na prejednanie odvolania podaného vedľajším účastníkom proti

uzneseniu odvolacieho súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, a preto

v súlade s vyššie citovaným ust. , bolo potrebné konanie o opravnom

prostriedku vedľajšieho účastníka zastaviť.

K námietke vedľajšieho účastníka spočívajúcej v tvrdení o porušení zásady

dvojinštančnosti konania, povaţuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť skutočnosť, ţe tým, ţe

o návrhu na vstup S. pre K. T. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného,

rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý vstup asociácie do konania

nepripustil, ocitol sa vedľajší účastník v postavení, kedy nemôţe poţiadať o preskúmanie

tohto rozhodnutia v rámci riadneho inštančného procesu, t. j. podaním odvolania. Na strane

druhej však treba tieţ zdôrazniť, ţe takýto postup odvolacieho súdu je v súlade so zákonom,

pretoţe vstup vedľajšieho účastníka do konania je moţný kedykoľvek od okamţiku začatia

konania aţ do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, keďţe rozhodnutie odvolacieho súdu je

zaťaţené takými vadami, ktoré majú za následok odňatie moţnosti vedľajšieho účastníka

konať pred súdom v zmysle , dovolací súd podľa veta

prvá , veta za bodkočiarkou , dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho

súdu ( veta druhá ), sa odvolací súd vysporiada s vytknutými vadami

v intenciách dovolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne a súčasne rozhodne aj o trovách

odvolacieho konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

10

V Bratislave, 29. februára 2012

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.