Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3b9/384710.4e55a8.pdf
PDF · 250.73 KB
No categories available
1ObdoV/19/2011
Najvyšší súd 1 ObdoV/19/2011 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S. P. v A., so sídlom: G.,
X. B., IČO: X., zast. advokátkou JUDr. A. T., so sídlom: J., X. B. proti ţalovanému: S. s. r.
o., so sídlom: P., X. B., IČO: X., zast. advokátom: JUDr. P. Č., so sídlom: P., X. B.,
o zaplatenie 213 156,14 eur s príslušenstvom, o vstup vedľajšieho účastníka do konania na
strane ţalovaného, vedenej na Okresnom súde B. IV pod sp. zn. 11Cb/70/2004, na dovolanie
S. pre K. T., so sídlom: K., X. B., IČO: X.X., zast. advokátom: JUDr. I. H., so sídlom: V., X.
K., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2009, č. k. 6 Obo
109/2009-963, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu č. k.
6Obo 109/2009-963 zo 16. decembra 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením z 13. októbra 2009, č. k. 3Cob 281/2008-944
nepripustil vstup S. pre K. T., so sídlom: K., B., IČO: X.X., ako vedľajšieho účastníka popri
žalovanom. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že S. pre K. T. (ďalej tiež ako
„asociácia“) písomným podaním z 26. júna 2009 požiadala o vstup do konania ako
vedľajší účastník na strane žalovaného. Uviedla, že asociácia je dobrovoľnou záujmovou
organizáciou združujúcou prevádzkovateľov káblovej retransmisie na území Slovenskej
republiky a jedným z jej členov je žalovaný, pričom výsledok súdneho sporu
v predmetnej veci môže mať značný dopad pre väčšinu jej členov. Krajský súd poukázal
na nesúhlas žalobcu so vstupom asociácie do konania tvrdiac, že asociácia nemá
preukázateľný právny záujem na výsledku sporu, pretože len združuje
prevádzkovateľov retransmisie, ale ona sama nie je používateľom predmetu ochrany,
ktorý zastupuje žalobca. Preto z jej právneho postavenia nevznikajú nijaké práva ani
povinnosti voči žalovanému a ani nemôže byť dotknutá výsledkom súdneho konania. V
ďalšom podaní z 25. septembra 2009 asociácia poukázala na to, že jedným z jej cieľov je
ochrana a presadzovanie práv svojich členov, ktorí za právne služby, ktoré asociácia
v záujme svojich členov v prípade potreby objednáva, platia príspevok. V tejto súvislosti
vyslovila názor, že pokiaľ by spor dopadol pre žalovaného negatívne, tento by uvažoval
o vystúpení z asociácie. Krajský súd pri rozhodovaní o návrhu asociácie vychádzal z
ustanovení § 93 ods. 1, ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.)
a uviedol, ţe podmienkou vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka je jej
právny záujem na víťazstve toho účastníka, ku ktorému pristupuje. Právny záujem má taká
osoba, ktorej právne postavenie bude priaznivo či nepriaznivo ovplyvnené. Vychádzajúc
z hmotného práva a S. pre K. T. uvádzaných skutočností, dospel odvolací súd k záveru, ţe
výsledok predmetného sporu nie je spôsobilý priamo ovplyvniť právne postavenie asociácie,
keď aj samotná asociácia uvádza, ţe výsledok sporu bude mať dopad na jej členov. Krajský
súd zdôraznil, ţe právny záujem asociácie nemoţno stotoţňovať s jej záujmom ako
organizácie usilujúcej sa o ochranu a presadzovanie práv jej členov.
Na odvolanie S. pre K. T., Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací,
uznesením zo 16. decembra 2009, č. k. 6Obo 109/2009-963, odvolanie asociácie podľa § 218
ods. 1 písm. b), písm. c) O. s. p., odmietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe
Krajský súd v Bratislave o návrhu na vstup asociácie ako vedľajšieho účastníka do konania na
strane ţalovaného, rozhodoval ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) s tým, ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu je rozhodnutím, ktoré nespadá pod ust. § 202 ods. 3 O. s. p., teda nejde
o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Konštatoval, ţe ust. § 93 O. s. p. nie
je uvedené v ust. § 216 ods. 1 O. s. p., z čoho vyplýva, ţe Občiansky súdny poriadok
umoţňuje, aby aj odvolací súd rozhodoval o pripustení, resp. nepripustení vedľajšieho
účastníka na strane ţalobcu alebo ţalovaného (t. j. § 93 O. s. p. pre odvolacie konanie moţno
pouţiť). V súvislosti s ust. § 201 O. s. p., v zmysle ktorého účastník môţe napadnúť
rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje, najvyšší súd
zdôraznil, ţe predmetom odvolania nie je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ale súdu
odvolacieho, z dôvodu ktorého proti takémuto rozhodnutiu odvolanie v zmysle § 201 O. s. p.
prípustné nie je. Odvolací súd vyslovil názor, ţe v predmetnom prípade by do úvahy
prichádzal postup podľa ust. § 236 a nasl. O. s. p., t. j. podanie dovolania, keďţe podľa
citovaného ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho
súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Vedľajší účastník môţe v rozsahu legitimácie účastníka podať
dovolanie, a to buď popri účastníkovi, ktorého podporuje alebo sám. Odvolací súd súčasne
zdôraznil, ţe pokiaľ účastník odmietne vysloviť súhlas s opravným prostriedkom podaným
len vedľajším účastníkom, treba mať za to, ţe tento opravný prostriedok bol podaný
nelegitimovaným subjektom. V ďalšom odvolací súd poukázal na „odvolanie“ podané JUDr.
I. H., advokátom so sídlom: V., X. K. z 26. októbra 2009, v ktorom sa označil ako právny
zástupca S. pre K. T., pričom odvolanie podal v mene klienta, t. j. S. pre K. T. a nie za S. pre
K. T., B.. Z uvedeného dôvodu jeho odvolanie povaţoval odvolací súd za odvolanie, ktoré
bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b) O. s. p.).
Dodal, ţe S. pre K. T. návrh na pripustenie jej vstupu do konania na strane ţalovaného,
nepodala.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 4. februára 2010.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala S. pre K. T. (ďalej tieţ ako „dovolateľ“),
v zákonom stanovenej lehote dovolanie. Podanie dovolania odôvodnila dovolacím dôvodom
podľa § 241 ods. 2 písm. b) O. s. p. (konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a § 241 ods. 2 písm. c) O. s. p. (rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci). Dovolateľ namietol závery odvolacieho súdu, ktoré
podľa jeho názoru vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia a interpretácie
hmotnoprávnych a procesnoprávnych ustanovení týkajúcich sa inštitútu zastúpenia a konania
v mene zastúpeného, čím bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom podľa
§ 237 písm. f) O. s. p.. K časti napadnutého uznesenia, v ktorej odvolací súd odmietol
odvolanie asociácie ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1
písm. b) O. s. p.), dovolateľ uviedol, ţe pokiaľ sa v úvode jeho odvolania (č. l. 945) uvádza,
ţe mu ako právnemu zástupcovi S. pre K. T. bolo doručené uznesenie Krajského súdu
v Bratislave ide o chybu v písaní, čo je zjavné z celkových okolností prejednávaného prípadu.
Dovolateľ namietol, ţe pokiaľ zo strany najvyššieho súdu boli pochybnosti, za koho právny
zástupca odvolanie podáva, mal ho súd vyzvať na doplnenie nesprávneho, neúplného alebo
nezrozumiteľného podania postupom podľa § 43 O. s. p. Odvolaciemu súdu vytkol, ţe jeho
postup je striktne formálny, čím mu odňal moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f)
O. s. p. a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 241 ods. 2 písm. b) O. s. p.). Dovolateľ ďalej poukázal na ust. § 25 O. s. p. a § 22
Občianskeho zákonníka a v súvislosti s právnymi výrazmi „konať za iného“ a „konať v mene
(niekoho)“ uviedol, ţe právne formulácie „v mene zastúpeného“ a „za zastúpeného“ sa
navzájom nevylučujú, ale prvá upresňuje právne účinky konania za iného. Zdôraznil, ţe
advokátovi bolo dňa 22. júna 2009 udelené plnomocenstvo na celé konanie s tým, ţe je
oprávnený na všetky procesné úkony, ktoré môţe robiť účastník, vrátane tých procesných
úkonov, na ktoré ho účastník výslovne nesplnomocnil. Súčasne aj v odmietnutom právnom
úkone - odvolaní - bolo uvedené, ţe advokát „je právny zástupca vedľajšieho účastníka“ a ţe
„koná v jeho mene“. K ďalšej časti napadnutého uznesenia, ktorým odvolací súd odmietol
odvolanie S. pre K. T. ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie
nie je prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c) O. s. p.), dôvodiac, ţe predmetom odvolania nie je
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ale súdu odvolacieho, dovolateľ uviedol, ţe podľa jeho
názoru Krajský súd v Bratislave o vstupe asociácie do konania ako vedľajšieho účastníka na
strane ţalovaného rozhodoval v pozícii prvostupňového súdu, keďţe súd o uvedenom návrhu
rozhodoval prvýkrát. Má za to, ţe výklad odvolacieho súdu je porušením princípu
dvojinštančnosti konania a je v rozpore s čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, pretoţe ide
o porušenie princípov právneho štátu. Odmietnutím odvolania asociácie z dôvodu, ţe proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave nie je moţné podať odvolanie, je preto podľa názoru
dovolateľa odňatím moţnosti účastníka konať pred súdom podľa § 237 písm. f) O. s. p. Na
základe uvedených dôvodov dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako prílohu k dovolaniu dovolateľ
pripojil súhlas ţalovaného s podaním dovolania (č. l. 972).
Ţalobca ani ţalovaný sa k dovolaniu S. pre K. T. nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení,
ţe dovolanie podal vedľajší účastník na strane ţalovaného ako legitimovaný subjekt, včas
(§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1, veta druhá O. s. p.),
bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr skúmal, či dovolanie
smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme je
prípustné, ak je ním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie
súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a) O. s. p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239
ods. 1 písm. b), veta prvá O. s. p.). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe
ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a) O. s. p.),
ďalej ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b) O. s. p.), alebo ak ide o uznesenie o uznaní
(neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)
na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c) O. s. p.).
V prejednávanej veci je vedľajším účastníkom napadnuté uznesenie odvolacieho súdu
o odmietnutí odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie
uvedených uznesení, preto jeho dovolanie podľa § 239 O. s. p., prípustné nie je.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239
O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p.. Uvedené
zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a) aţ g) tohto ustanovenia. Ak je
totiţ konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a) aţ g) O. s. p., moţno
dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239
O. s. p. vylúčené.
Vady vymenované v písm. a) aţ g) § 237 O. s. p., majú za následok tzv. zmätočnosť
rozhodnutia.
Z obsahu dovolania vyplýva, ţe vedľajší účastník nenamieta vady konania v zmysle
§ 237 písm. a) aţ e) a písm. g) O. s. p. a existencia uvedených vád v dovolacom konania ani
nevyšla najavo.
Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 237 písm. f) O. s. p.,
preto sa súd zameral na uvedenú procesnú vadu. Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť
dovolania podľa § 237 písm. f) O. s. p., je taký vadný procesný postup súdu v občianskom
súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi (vedľajšiemu účastníkovi) odňala moţnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi
(vedľajšiemu účastníkovi) konania moţnosť pred súdom konať a zakladajúci prípustnosť
dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba povaţovať aj odmietnutie včas podaného
odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. b), c) O. s. p., ak odmietnutie nemá opodstatnenie
a pre takéto rozhodnutie nie sú dané zákonné dôvody. Po preskúmaní veci dovolací súd
dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu uvedenú procesnú vadu vykazuje.
Dovolací súd sa v prvom rade sústredil na preskúmanie námietky dovolateľa
spočívajúcej v tvrdení, ţe odvolací súd odmietol jeho odvolanie argumentujúc, ţe odvolanie
bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený (§ 218 ods. 1 písm. b) O. s. p.).
Zo splnomocnenia zaloţeného na č. l. 831 spisu vyplýva, ţe advokáta JUDr. I. H., so
sídlom Advokátskej kancelárie v K. na ul. V., X. K., splnomocnila organizácia: S. pre K. T.
a to tak, aby zastupoval asociáciu ako vedľajšieho účastníka v súdnom konaní medzi
ţalobcom a ţalovaným, najmä aby robil návrhy, zúčastňoval sa všetkých jednaní, podával
písomné a ústne vyjadrenia, prijímal rozhodnutia a iné písomnosti zo súdu a iných úradov,
podával opravné prostriedky a vzdával sa ich a vôbec robil všetko, čo bude vyţadovať
uplatnenie nárokov asociácie, vyplývajúcich z platných právnych predpisov Slovenskej
republiky.
Menovaný advokát v zmysle tohto splnomocnenia podal na Krajský súd v Bratislave
písomné podanie označené ako „Pristúpenie vedľajšieho účastníka do konania a vyjadrenie
k podanej ţalobe“ z 26. júna 2009 (krajskému súdu doručené 23. júla 2009 na č. l. 821 aţ
830), v ktorom na strane 2 uviedol, ţe „Ako právny zástupca S. pre K. T., so sídlom na ul. K.,
B., IČO: X. (ďalej len SAKT) zasielam súdu rozhodnutie o pristúpení SAKT ako vedľajšieho
účastníka do konania ... na strane ţalovaného a vyjadrenie k podanej ţalobe“. Z uvedeného
vyplýva, ţe právny zástupca vedľajšieho účastníka v ďalšom texte podania mieni menovanú
asociáciu označovať skratkou „SAKT“.
Je nepopierateľným faktom, ţe JUDr. I. H. v podaní označenom ako „Odvolanie voči
uzneseniu“ (č. l. 945), v úvode uviedol, ţe „Dňa 19.10.2009 mi ako právnemu zástupcovi S.
pre K. T. bolo doručené uznesenie Krajského súdu v B., ktorým Krajský súd v B. nepripustil
S. pre K. T., B., K., IČO: X.X. do konania ...“. Menovanú asociáciu pre potreby ďalšieho
uvádzania v texte opäť označil skratkou „SAKT“.
Z kontextu všetkých doterajších podaní vedľajšieho účastníka v konaní treba mať
za to, ţe pokiaľ sa JUDr. I. H. v úvode odvolania voči uzneseniu Krajského súdu v B.
z 13. októbra 2009, č. k. 3Cob 281/2008-944 označil za právneho zástupcu S. pre K. T., ide
o chybu v písaní, ktorú nemoţno pripísať na ujmu samotného vedľajšieho účastníka. V celom
ďalšom texte odvolania sa uvádza skratka „SAKT“.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, ţe ak v preskúmavanej veci
odvolací súd včas podané odvolanie vedľajšieho účastníka na strane ţalovaných odmietol
podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p., ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je
oprávnený, odňal tým vedľajšiemu účastníkovi moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f)
O. s. p.). Na margo tohto záveru dovolací súd uvádza skutočnosť vyplývajúcu zo Štatistického
registra organizácií Štatistického úradu Slovenskej republiky, obsahujúceho registračné údaje
o ekonomických subjektoch – právnických osobách a fyzických osobách – podnikateľoch
(do ktorého je zapísaná aj S. pre K. T.), a to, ţe asociácia s názvom „S. pre K. T.“ neexistuje.
V ďalšej časti sa dovolací súd zaoberal námietkou dovolateľa spočívajúcou v odňatí
moţnosti konať pred súdom tvrdiac, ţe odvolací súd porušil zásadu dvojinštančnosti konania,
keď rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o nepripustení vstupu S. pre K. T. ako
vedľajšieho účastníka popri ţalovanom, vyhodnotil ako rozhodnutie odvolacieho súdu, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 201 O. s. p., účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie aj
vedľajší účastník.
I keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania,
moţno z neho vyvodiť, ţe procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a účastníkov konania,
ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci
zo základných ustanovení O. s. p. (prvá hlava prvej časti O. s. p.). Na strane súdu
k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti
ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. Takouto vlastnosťou je nepochybne aj funkčná
príslušnosť, úprava ktorej dáva odpoveď na otázku, ktorý súd je príslušný a rozhodovať o veci
v inštančnom postupe. Chýbajúca funkčná príslušnosť na prejednanie určitej veci prestavuje
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Podľa § 10 ods. 1 O. s. p., krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O. s. p., o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Vyplývajúc z citovaného ustanovenia, Najvyšší súd Slovenskej republiky je príslušný
rozhodovať o odvolaniach vtedy, ako odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako
súdu prvého stupňa, z čoho vyplýva, ţe spôsobilým predmetom odvolacieho koania sú len
rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave. o nepripustení vstupu S. pre K. T. ako
vedľajšieho účastníka popri ţalovanom, vydané v priebehu odvolacieho konania, nie je
rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale jedná sa o rozhodnutie odvolacieho
súdu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Vedľajší účastník napadol predmetné uznesenie krajského súdu odvolaním, avšak
funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto
opravnom prostriedku nie je daná z dôvodu, ţe napadnuté rozhodnutie nebolo vydané
krajským súdom ako súdom prvého stupňa, ale ako súdom odvolacím.
Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má
predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania
príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú
pritom zachované.
Z dôvodu, ţe na prejednanie odvolania podaného vedľajším účastníkom proti
uzneseniu odvolacieho súdu nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, a preto
v súlade s vyššie citovaným ust. § 104 ods. 1 O. s. p., bolo potrebné konanie o opravnom
prostriedku vedľajšieho účastníka zastaviť.
K námietke vedľajšieho účastníka spočívajúcej v tvrdení o porušení zásady
dvojinštančnosti konania, povaţuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť skutočnosť, ţe tým, ţe
o návrhu na vstup S. pre K. T. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného,
rozhodol Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý vstup asociácie do konania
nepripustil, ocitol sa vedľajší účastník v postavení, kedy nemôţe poţiadať o preskúmanie
tohto rozhodnutia v rámci riadneho inštančného procesu, t. j. podaním odvolania. Na strane
druhej však treba tieţ zdôrazniť, ţe takýto postup odvolacieho súdu je v súlade so zákonom,
pretoţe vstup vedľajšieho účastníka do konania je moţný kedykoľvek od okamţiku začatia
konania aţ do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, keďţe rozhodnutie odvolacieho súdu je
zaťaţené takými vadami, ktoré majú za následok odňatie moţnosti vedľajšieho účastníka
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O. s. p., dovolací súd podľa § 243b ods. 2 veta
prvá O. s. p., § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou O. s. p., dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho
súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá O. s. p.), sa odvolací súd vysporiada s vytknutými vadami
v intenciách dovolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne a súčasne rozhodne aj o trovách
odvolacieho konania.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, 29. februára 2012
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.