Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5f5/384408.4dbaf0.pdf
PDF · 170.14 KB
No categories available
1ObdoV/27/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1ObdoV/27/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v právnej veci žalobcu:
JUDr. O. K., Z., B., správca konkurznej podstaty úpadcu SK-pen, spol. s. r. o., R., L.,
IČO:X., zast. Advokátskou kanceláriou K., K. a partneri, s. r. o., V., B., IČO: X., proti
žalovanému: T. S. S., a. s., K., B., IČO: X., zast. S. S., s. r. o., Z., B., IČO: X.,
o zaplatenie 1 182 879,07 eur s prísl., vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn.
1Cob/254/2010, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 21. apríla 2011, č. k. 2Obo 31/2011-303, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa, uznesením zo 17. marca 2011, č. k.
1Cob/254/2010-295 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- eur za
vznesenú námietku.
Proti tomuto uzneseniu podal podnet (odvolanie) žalobca a žiadal jeho zrušenie
z dôvodu, že uznesenie súdu prvého stupňa o poplatkovej povinnosti je nesprávne. Uviedol,
že v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení
neskorších zmien a doplnkov, je od poplatku oslobodený správca podľa osobitného predpisu,
ktorým je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Keďže žalobca v tomto konaní vystupuje ako správca konkurznej
podstaty, ktorý je od platenia súdneho poplatku oslobodený priamo zo zákona, žalobca žiadal,
aby Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa, svoje uznesenie zo 17. marca 2011,č. k.
1Cob/254/2010-295 zrušil.
Súd prvého stupňa predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na
rozhodnutie, keďže odvolaniu žalobcu, resp. návrhu na zrušenie predmetného uznesenia
nemienil vyhovieť z dôvodu, že konkurz vedený na úpadcu SK-pen, spol. s. r. o. bol
vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave dňa 19. júla 1998 pod sp. zn. 4K 130/1998
podľa zákona č. 328/1991 Zb., ako aj s poukazom na stanovisko obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2010 sp. zn. Obpj 1/2010.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením z 21. apríla 2011, č. k.
2Obo 31/2011-303 uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 17. marca 2011, č. k.
1Cob/254/2010-295 potvrdil.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že zákonom ž. 62/2005 Z. z.
s účinnosťou od 1. januára 2006 bol zmenený zákon č. 71/1992 Zb., okrem iného aj
v ustanovení § 4 ods. 2 písm. m/ tak, že od poplatku je oslobodený správca podľa osobitného
predpisu s odkazom na poznámku pod čiarou 3f, ktorá výslovne uvádza zákon č. 7/2005 Z. z.
Citované ustanovenie upravuje zákonné oslobodenie od platenia súdneho poplatku
(tzv. osobné oslobodenie) a vzťahuje sa na správcov konkurznej podstaty, ktorí boli do tejto
funkcie ustanovení podľa zákona č. 7/2005 Z. z., čo možno vyvodiť z ust. § 206 ods. 1 zákona
č. 7/2005 Z. z., na ktorý poznámka pod čiarou odkazuje.
Ani z dôvodovej správy k návrhu zákona č. 621/2005 Z. z., ktorým sa menil a doplnil
zákon č. 71/1992 Zb. nevyplýva, že by sa oslobodenie od platenia súdnych poplatkov malo
vzťahovať aj na správcov ustanovených do funkcie podľa zákona č. 328/1991 Zb.
Tomuto záveru napovedá tiež skutočnosť, že v inom písmene ust. § 4 ods. 2 zákona
č. 71/1992 Zb. v znení uvedenej novely, zákonodarca odkazuje na zákon č. 328/1991 Zb.
Pretože žalobca bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený v konkurze,
ktorý sa spravuje zákonom č. 328/1991 Zb., nie je od súdnych poplatkov oslobodený.
Preto súd prvého stupňa rozhodol v súlade s právnym predpisom, keď žalobcovi uložil
poplatkovú povinnosť, ktorá mu vznikla vznesením námietky zaujatosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa,
ako vecne správne podľa ust. § 219 O. s. p. potvrdil.
Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie žalobca cestou svojho právneho zástupcu
a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zmenil tak, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 1Cob 254/2010-
295 zo 17. marca 2011 zrušuje, a to z týchto dôvodov:
Napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení a preto dovolateľ
dovolanie podáva podľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.
Dovolateľ má zato, že novela zákona o súdnych poplatkoch č. 621/2005 Z. z. účinná
od 1. januára 2006, v § 4 ods. 2 písm. m/ ustanovila zákonné osobné oslobodenie od
poplatkov pre správcu podľa osobitného predpisu, pričom v poznámke pod čiarou sa odkazuje
na zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Zákon pod čiarou iba upresnil, že
oslobodenie sa vzťahuje na správcov konkurznej podstaty, zákonodarca správne pod čiarou
uviedol ako odkazovaciu normu zák. č. 7/2005 Z. z., pretože v čase nadobudnutia účinnosti
zákona č. 621/2005 Z. z., ktorým bolo predmetné ustanovenie zákona o správnych poplatkoch
zmenené, bol už účinný zákon č. 7/2005 Z. z. (ktorým bol zrušený zák. č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní) a teda poznámka pod čiarou odkazovala na predpis platný a účinný
ku dňu prijatia novely. Dovolateľ má zato, že niet dôvodu, aby konkurzní veritelia
v konkurzných konaniach prebiehajúcich podľa zákona č. 7/2005 Z. z. mali výhodnejšie
právne postavenie ako konkurzní veritelia podľa zákona č. 328/1991 Zb. Takýmto postupom
súdu by dochádzalo k porušovaniu ústavného práva na rovnosť účastníkov konania.
Dovolateľ zastáva názor, že nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov správcovi, ktorý
vedie konkurzné konanie na základe zákona č. 328/1991 Zb., poškodzuje konkurzných
veriteľov a stavia správcu do neplnoprávnej diskriminačnej pozície oproti správcovi
konkurznej podstaty, ktorý vedie konkurz na základe zákona č. 7/2005 Z. z.
Legislatívny zámer, pre ktorý zákonodarca priznal správcom konkurznej podstaty
osobné zákonné oslobodenie od poplatkovej povinnosti, vyplýva aj z ustanovenia § 39 zák. č.
8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote v súlade s ust. § 240 ods. 1 O. s. p.
a má náležitosti vyžadované podľa ust. § 241 ods. 1 O. s. p., pričom dovolateľ odôvodnil
dovolanie podľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pristúpil ku skúmaniu, či v predmetnej
veci je daná prípustnosť dovolania.
Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním, možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. sú vymenované dôvody naplnením ktorých je
daná prípustnosť dovolania a to, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska, odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu,ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Dovolací súd konštatoval, že v predmetnej veci nie je daná prípustnosť dovolania
v zmysle ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., keďže odvolací súd nezmenil uznesenie súdu prvého
stupňa a ani v potvrdzujúcom uznesení nevyslovil prípustnosť dovolania z dôvodu, že ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu. Uznesenie napadnuté
dovolaním nie je ani uznesením, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods.1 písm. c/) na zaujatie stanoviska
a nejde ani o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia a ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolací súd preto skúmal, či prípustnosť dovolania nie je daná podľa ust. § 237
Podľa ust. § 237 O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, a) ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Z vyššie citovaného ust. § 237 písm. a) až g) O. s. p. vyplýva, že dovolaním možno
napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na povahu predmetu konania, ale
len vtedy, ak napadnuté rozhodnutie trpí niektorou vadou vymenovanou v písmene a) až g).
Vady taxatívne vymenované v ust. § 237 O. s. p. majú za následok tzv. zmätočnosť
rozhodnutia. Preto aj keď prípustnosť dovolania nie je daná podľa ust. § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.
(v danej veci), dovolací súd je povinný z úradnej povinnosti zisťovať, či uznesenie napadnuté
dovolaním netrpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p. bez zreteľa na to, či
dovolateľ existenciu vady v dovolaní tvrdil alebo netvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj
konania, ktoré mu predchádzalo dospel k názoru, že napadnuté uznesenie netrpí vadami
uvedenými v ust. § 237 pod písm. a), b), c), d), e) a g) O. s. p.
Odňatie možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) je vada spôsobilá založiť
prípustnosť dovolania v prípade, že dovolací súd zistí, že k takejto vade došlo.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí
však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak mohol pred
súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.
Dovolateľ namietol, že dochádza k porušovaniu ústavného práva na rovnosť
účastníkov konania, keď správcovi konkurznej podstaty ustanoveného podľa zákona
č. 328/1991 Zb. sa nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust. § 4 ods. 2
písm. m/ zákona o súdnych poplatkoch a správcovi konkurznej podstaty ustanoveného podľa
zákona č. 7/2005 Z. z. sa zákonné (osobné) oslobodenie podľa ust. § 4 ods. 2 písm. m/
zákona o súdnych poplatkoch priznáva. Má zato, že došlo k nezákonnému diskriminačnému
rozlišovaniu správcov konkurznej podstaty.
Jedným zo základných princípov, ktorými sú súdne konania ovládané, je princíp
rovnosti účastníkov, ktorý vyjadruje skutočnosť, že účastníci konania (strany) musia stáť pred
súdom v rovnakom postavení, bez toho, aby bola jedna alebo druhá strana akokoľvek
procesne zvýhodnená. Na vykonanie tohto princípu sa ukladá súdu povinnosť, aby obidvom
stranám zabezpečil rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. Teda, aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do
podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je protistrana.
Dovolací súd pri skúmaní, či nedošlo k porušeniu pricípu rovnosti účastníkov –
k nezákonnému diskriminačnému rozlišovaniu správcov konkurznej podstaty, dospel
k záveru, že k porušeniu princípu rovnosti účastníkov zo strany prvostupňového a ani
odvolacieho súdu nedošlo.
Pod princípom rovnosti strán (ako jedného prvku širšieho poňatia spravodlivého
procesu) resp. pojmom „rovnosť zbraní“, ktorý používa Európsky súd pre ľudské práva, treba
chápať také konanie súdu, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť
predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej
situácie, než v ktorej je protistrana (nap. nedoručenie odvolania žalobcu (žalovaného),
neumožnenie sa účastníka konania vyjadriť k podanému odvolaniu a pod.)
Prvostupňový a odvolací súd princíp rovnosti strán v napadnutých uzneseniach
neporušili, žalobca mal umožnené ich uplatnenie, rovnako mal možnosť realizovať svoje
právo na odvolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.
Súdy rozhodovali na základe platnej normy – zákona o súdnych poplatkoch a to
ust. § 4 ods. 2 písm. m/. Zo strany súdov nešlo o svojvoľné (arbitrárne) rozhodovanie. V
zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o súdnych poplatkoch je oslobodený od súdnych
poplatkov správca podľa osobitného predpisu. Ako vyplýva z poznámky pod čiarou „ 3f“ pod
správcom sa rozumie správca v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. Ani z dôvodovej správe
k zákonu č. 621/2005 Z. z. nemožno vyvodiť, že zákonodarca pod „správcom“ mal na mysli
správcu konkurznej podstaty ustanoveného podľa zákona č. 328/1991 Zb. ako aj správcu
ustanoveného podľa zákona č. 7/2005 Z. z. O tom svedčí aj ust. § 4 ods. 2 písm. o/ zákona
o súdnych poplatkoch, ku ktorému poznámka pod čiarov „3g“ uvádza zákon č. 328/1991 Zb.
Preto neobstojí tvrdenie dovolateľa, že v poznámke k § 4 ods. 2 písm. m/ zákona
o súdnych poplatkoch nemohol byť uvedený zákon č. 328/1991 Zb., keďže v čase
nadobudnutia účinnosti zákona č. 621/2005 Z. z., bol už účinný zákon č. 7/2005 Z. z., ktorým
bol zrušený zákon č. 328/1991 Zb. a preto poznámka pod čiarov odkazovala na predpis platný
a účinný ku dňu prijatia novely.
Dovolací súd sa taktiež nestotožnil s námietkou dovolateľa o porušení princípu
rovnosti strán, že uzneseniami súdov prvého aj odvolacieho súdu o uložení poplatkovej
povinnosti žalobcovi - SKP, došlo k diskriminačnému rozlišovaniu správcov konkurznej
podstaty.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je názoru, že oslobodením od súdneho poplatku
správcov konkurzných podstát ustanovených do ich funkcie podľa zákona č. 328/1991 Zb. by
došlo práve k nezákonnému postupu. Správcovia konkurzných podstát ustanovovaní do
funkcií správcov konkurzných podstát podľa zákona č. 328/1991 Zb. neboli oslobodení od
súdnych poplatkov, súdne poplatky platili a ak od roku 2006 by, ako sa domnieva dovolateľ,
ich nemali platiť, napriek tomu, že nedokončené konkurzné konania dokončujú podľa
zrušeného zákona č. 328/1991 Zb. (§ 206 zák. č. 7/2005 Z. z.), potom by vyvstala otázka, či
nie je povinnosťou týmto správcom vrátiť už zaplatené súdne poplatky, aby nedošlo
k porušeniu rovnosti strán - správcov konkurzných podstát ako i veriteľov v jednotlivých
konkurzných konaniach. Zákon č. 7/2005 Z. z. účinný od 1. júla 2005 ponecháva v platnosti
aj správcov konkurzných podstát ustanovených do funkcií správcov podľa zákona
č. 328/1991 Zb.
Dovolací súd preto dospel k názoru, v predmetnej veci nedošlo k vade, tak ako to má
na mysli ust. § 237 písm. f/ O. s. p. t. j., že postupom súdu sa žalobcovi odňala možnosť
konať pred súdom, lebo nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov resp. uloženie
povinnosti zaplatiť súdny poplatok, za takúto vadu nemožno považovať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu podľa ust. § 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1písm. c/ O. s. p. odmietol, keďže smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29.februára 2012
JUDr. Darina Ličková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.