Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/27/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v právnej veci žalobcu:

JUDr. O. K., Z., B., správca konkurznej podstaty úpadcu SK-pen, spol. s. r. o., R., L.,

IČO:X., zast. Advokátskou kanceláriou K., K. a partneri, s. r. o., V., B., IČO: X., proti

žalovanému: T. S. S., a. s., K., B., IČO: X., zast. S. S., s. r. o., Z., B., IČO: X.,

o zaplatenie 1 182 879,07 eur s prísl., vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn.

, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 21. apríla 2011, č. k. -303, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa, uznesením zo 17. marca 2011, č. k.

-295 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- eur za

vznesenú námietku.

Proti tomuto uzneseniu podal podnet (odvolanie) žalobca a žiadal jeho zrušenie

z dôvodu, že uznesenie súdu prvého stupňa o poplatkovej povinnosti je nesprávne. Uviedol,

že v súlade s ust. o súdnych poplatkoch v znení

2

neskorších zmien a doplnkov, je od poplatku oslobodený správca podľa osobitného predpisu,

ktorým je o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Keďže žalobca v tomto konaní vystupuje ako správca konkurznej

podstaty, ktorý je od platenia súdneho poplatku oslobodený priamo zo zákona, žalobca žiadal,

aby Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa, svoje uznesenie zo 17. marca 2011,č. k.

-295 zrušil.

Súd prvého stupňa predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na

rozhodnutie, keďže odvolaniu žalobcu, resp. návrhu na zrušenie predmetného uznesenia

nemienil vyhovieť z dôvodu, že konkurz vedený na úpadcu SK-pen, spol. s. r. o. bol

vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave dňa 19. júla 1998 pod sp. zn.

podľa , ako aj s poukazom na stanovisko obchodnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2010 sp. zn. Obpj 1/2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením z 21. apríla 2011, č. k.

-303 uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo 17. marca 2011, č. k.

-295 potvrdil.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že zákonom ž.

s účinnosťou od 1. januára 2006 bol zmenený , okrem iného aj

v ustanovení § 4 ods. 2 písm. m/ tak, že od poplatku je oslobodený správca podľa osobitného

predpisu s odkazom na poznámku pod čiarou 3f, ktorá výslovne uvádza

Citované ustanovenie upravuje zákonné oslobodenie od platenia súdneho poplatku

(tzv. osobné oslobodenie) a vzťahuje sa na správcov konkurznej podstaty, ktorí boli do tejto

funkcie ustanovení podľa , čo možno vyvodiť z ust. zákona

č. , na ktorý poznámka pod čiarou odkazuje.

Ani z dôvodovej správy k návrhu , ktorým sa menil a doplnil

nevyplýva, že by sa oslobodenie od platenia súdnych poplatkov malo

vzťahovať aj na správcov ustanovených do funkcie podľa

Tomuto záveru napovedá tiež skutočnosť, že v inom písmene ust. § 4 ods. 2 zákona

č. v znení uvedenej novely,

Pretože žalobca bol do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovený v konkurze,

ktorý sa spravuje , nie je od súdnych poplatkov oslobodený.

3

Preto súd prvého stupňa rozhodol v súlade s právnym predpisom, keď žalobcovi uložil

poplatkovú povinnosť, ktorá mu vznikla vznesením námietky zaujatosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa,

ako vecne správne podľa ust. potvrdil.

Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie žalobca cestou svojho právneho zástupcu

a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zmenil tak, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.

295 zo 17. marca 2011 zrušuje, a to z týchto dôvodov:

Napadnuté uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení a preto dovolateľ

dovolanie podáva podľa ust.

Dovolateľ má zato, že novela účinná

od 1. januára 2006, v § 4 ods. 2 písm. m/ ustanovila zákonné osobné oslobodenie od

poplatkov pre správcu podľa osobitného predpisu, pričom v poznámke pod čiarou sa odkazuje

na o konkurze a reštrukturalizácii. Zákon pod čiarou iba upresnil, že

oslobodenie sa vzťahuje na správcov konkurznej podstaty, zákonodarca správne pod čiarou

uviedol ako odkazovaciu normu , pretože v čase nadobudnutia účinnosti

, ktorým bolo predmetné ustanovenie zákona o správnych poplatkoch

zmenené, bol už účinný (ktorým bol zrušený

o konkurze a vyrovnaní) a teda poznámka pod čiarou odkazovala na predpis platný a účinný

ku dňu prijatia novely. Dovolateľ má zato, že niet dôvodu, aby konkurzní veritelia

v konkurzných konaniach prebiehajúcich podľa mali výhodnejšie

právne postavenie ako konkurzní veritelia podľa Takýmto postupom

súdu by dochádzalo k porušovaniu ústavného práva na rovnosť účastníkov konania.

Dovolateľ zastáva názor, že nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov správcovi, ktorý

vedie konkurzné konanie na základe , poškodzuje konkurzných

veriteľov a stavia správcu do neplnoprávnej diskriminačnej pozície oproti správcovi

konkurznej podstaty, ktorý vedie konkurz na základe

Legislatívny zámer, pre ktorý zákonodarca priznal správcom konkurznej podstaty

osobné zákonné oslobodenie od poplatkovej povinnosti, vyplýva aj z ustanovenia § 39 zák. č.

o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote v súlade s ust.

a má náležitosti vyžadované podľa ust. , pričom dovolateľ odôvodnil

dovolanie podľa ust. , pristúpil ku skúmaniu, či v predmetnej

veci je daná prípustnosť dovolania.

Podľa ust. dovolaním, možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V ustanovení a sú vymenované dôvody naplnením ktorých je

daná prípustnosť dovolania a to, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska, odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu,ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Dovolací súd konštatoval, že v predmetnej veci nie je daná prípustnosť dovolania

v zmysle ust. a , keďže odvolací súd nezmenil uznesenie súdu prvého

stupňa a ani v potvrdzujúcom uznesení nevyslovil prípustnosť dovolania z dôvodu, že ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu. Uznesenie napadnuté

dovolaním nie je ani uznesením, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods.1 písm. c/) na zaujatie stanoviska

a nejde ani o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia a ani o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolací súd preto skúmal, či prípustnosť dovolania nie je daná podľa ust. § 237

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, a) ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv

5

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z vyššie citovaného ust. až g) vyplýva, že dovolaním možno

napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na povahu predmetu konania, ale

len vtedy, ak napadnuté rozhodnutie trpí niektorou vadou vymenovanou v písmene a) až g).

Vady taxatívne vymenované v ust. majú za následok tzv. zmätočnosť

rozhodnutia. Preto aj keď prípustnosť dovolania nie je daná podľa ust. a

(v danej veci), dovolací súd je povinný z úradnej povinnosti zisťovať, či uznesenie napadnuté

dovolaním netrpí niektorou z vád uvedených v ust. bez zreteľa na to, či

dovolateľ existenciu vady v dovolaní tvrdil alebo netvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj

konania, ktoré mu predchádzalo dospel k názoru, že napadnuté uznesenie netrpí vadami

uvedenými v ust. pod písm. a), b), c), d), e) a g)

Odňatie možnosti konať pred súdom ( ) je vada spôsobilá založiť

prípustnosť dovolania v prípade, že dovolací súd zistí, že k takejto vade došlo.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak mohol pred

súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Dovolateľ namietol, že dochádza k porušovaniu ústavného práva na rovnosť

účastníkov konania, keď správcovi konkurznej podstaty ustanoveného podľa zákona

č. sa nepriznáva oslobodenie od súdnych poplatkov podľa ust.

písm. m/ a správcovi konkurznej podstaty ustanoveného podľa

sa zákonné (osobné) oslobodenie podľa ust.

priznáva. Má zato, že došlo k nezákonnému diskriminačnému

rozlišovaniu správcov konkurznej podstaty.

6

Jedným zo základných princípov, ktorými sú súdne konania ovládané, je princíp

rovnosti účastníkov, ktorý vyjadruje skutočnosť, že účastníci konania (strany) musia stáť pred

súdom v rovnakom postavení, bez toho, aby bola jedna alebo druhá strana akokoľvek

procesne zvýhodnená. Na vykonanie tohto princípu sa ukladá súdu povinnosť, aby obidvom

stranám zabezpečil rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. Teda, aby každej procesnej strane

bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do

podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je protistrana.

Dovolací súd pri skúmaní, či nedošlo k porušeniu pricípu rovnosti účastníkov –

k nezákonnému diskriminačnému rozlišovaniu správcov konkurznej podstaty, dospel

k záveru, že k porušeniu princípu rovnosti účastníkov zo strany prvostupňového a ani

odvolacieho súdu nedošlo.

Pod princípom rovnosti strán (ako jedného prvku širšieho poňatia spravodlivého

procesu) resp. pojmom „rovnosť zbraní“, ktorý používa Európsky súd pre ľudské práva, treba

chápať také konanie súdu, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť

predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej

situácie, než v ktorej je protistrana (nap. nedoručenie odvolania žalobcu (žalovaného),

neumožnenie sa účastníka konania vyjadriť k podanému odvolaniu a pod.)

Prvostupňový a odvolací súd princíp rovnosti strán v napadnutých uzneseniach

neporušili, žalobca mal umožnené ich uplatnenie, rovnako mal možnosť realizovať svoje

právo na odvolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

Súdy rozhodovali na základe platnej normy – a to

ust. § 4 ods. 2 písm. m/. Zo strany súdov nešlo o svojvoľné (arbitrárne) rozhodovanie. V

zmysle ust. je oslobodený od súdnych

poplatkov správca podľa osobitného predpisu. Ako vyplýva z poznámky pod čiarou „ 3f“ pod

správcom sa rozumie správca v zmysle Ani z dôvodovej správe

k nemožno vyvodiť, že zákonodarca pod „správcom“ mal na mysli

správcu konkurznej podstaty ustanoveného podľa ako aj správcu

ustanoveného podľa O tom svedčí aj ust. zákona

o súdnych poplatkoch, ku ktorému poznámka pod čiarov „3g“ uvádza

Preto neobstojí tvrdenie dovolateľa, že v poznámke k § 4 ods. 2 písm. m/ zákona

o súdnych poplatkoch nemohol byť uvedený , keďže v čase

7

nadobudnutia účinnosti , bol už účinný , ktorým

bol zrušený a preto poznámka pod čiarov odkazovala na predpis platný

a účinný ku dňu prijatia novely.

Dovolací súd sa taktiež nestotožnil s námietkou dovolateľa o porušení princípu

rovnosti strán, že uzneseniami súdov prvého aj odvolacieho súdu o uložení poplatkovej

povinnosti žalobcovi - SKP, došlo k diskriminačnému rozlišovaniu správcov konkurznej

podstaty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je názoru, že oslobodením od súdneho poplatku

správcov konkurzných podstát ustanovených do ich funkcie podľa by

došlo práve k nezákonnému postupu. Správcovia konkurzných podstát ustanovovaní do

funkcií správcov konkurzných podstát podľa neboli oslobodení od

súdnych poplatkov, súdne poplatky platili a ak od roku 2006 by, ako sa domnieva dovolateľ,

ich nemali platiť, napriek tomu, že nedokončené konkurzné konania dokončujú podľa

zrušeného ( ), potom by vyvstala otázka, či

nie je povinnosťou týmto správcom vrátiť už zaplatené súdne poplatky, aby nedošlo

k porušeniu rovnosti strán - správcov konkurzných podstát ako i veriteľov v jednotlivých

konkurzných konaniach. účinný od 1. júla 2005 ponecháva v platnosti

aj správcov konkurzných podstát ustanovených do funkcií správcov podľa zákona

č.

Dovolací súd preto dospel k názoru, v predmetnej veci nedošlo k vade, tak ako to má

na mysli ust. t. j., že postupom súdu sa žalobcovi odňala možnosť

konať pred súdom, lebo nepriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov resp. uloženie

povinnosti zaplatiť súdny poplatok, za takúto vadu nemožno považovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu podľa ust. § 243b ods. 5

v spojení s ust. odmietol, keďže smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

8

V Bratislave 29.februára 2012

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.