Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/12/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ JUDr. P. L., K., G. 3/

Ing. F. V., P., P., proti žalovanej: JUDr. D. S., správkyni konkurznej podstaty úpadcu Z.,

S., S., s. r. o., P., P., P. a vedľajší účastník D. C. L.., S., O. T. C., F. F., F., V., M., S.,

zastúpeného AK V. & P., s. r. o., S., B., o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, vedenej na

Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 8. apríla

2010, č. k. -306 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. januára

2011, č. k. -339, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. januára 2011, č. k.

-339 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 8. apríla 2010, č. k.

-306 sa z r u š u j ú a vec sa v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 8. apríla 2010, č. k. -306 vyhovel žalobe

a vylúčil z konkurznej podstaty úpadcu Z., S., S., s. r. o., P.:

1/ pozemky zapísané na LV č. X. v k. ú. P. vo vlastníctve žalobcu v 1/ rade JUDr. P. L.

a to: pozemok....parcela číslo X......o výmere 540 m2....zastavané plochy a nádvoria,

pozemok....parcela číslo X......o výmere 289 m2....záhrady,

2

pozemok....parcela číslo X......o výmere 7180 m2....ovocné sady,

pozemok....parcela číslo X......o výmere 76 m2........záhrady,

pozemok....parcela číslo X......o výmere 199 m2......záhrady,

pozemok....parcela číslo X.0....o výmere 543 m2......záhrady a peňažnú

sumu 69 085,04 eur ( 2 081.256 Sk), pripadajúcu žalobcovi z peňažnej sumy 152 213,50 eur

(4 585 584 Sk), zloženej do úschovy Okresného súdu Prešov uznesením zo 6. decembra 2000,

sp. zn. Ncd 503/2000, od zložiteľa S., I. K..

2/ pozemky zapísané na LV č. X. v k. ú. P. vo vlastníctve Ing. F. V., P., P. a to:

pozemok....parcela číslo X.5.....o výmere 280 m2........záhrady,

pozemok....parcela číslo X............o výmere 1325 m2......orná pôda,

pozemok....parcela číslo X.............o výmere 1523 m2.....orná pôda,

pozemok....parcela číslo X..........o výmere 747 m2.......orná pôda,

pozemok....parcela číslo X...........o výmere 312 m2.......orná pôda,

pozemok....parcela číslo X...........o výmere 4113 m2.....zastavaná plocha,

pozemok....parcela číslo X...........o výmere 1971 m2....zastavaná plocha,

pozemok....parcela číslo X............o výmere 189 m2.......zastavaná plocha,

pozemok....parcela číslo X............o výmere 129 m2.......zastavaná plocha,

pozemok....parcela číslo X.............o výmere 252 m2.......zastavaná plocha,

pozemok....parcela číslo X.............o výmere 68 m2.........zastavaná plocha.

Peňažnú sumu 24 489 eur (737 780 Sk), pripadajúcu žalobcovi 3/ z peňažnej sumy

161 275,44 eur (4 858 584,- Sk), zloženej do úschovy Okresného súdu Prešov uznesením zo

6. decembra 2000, sp.zn. Ncd 503/00 od zložiteľa S.- I. K..

3

3/ Budovy, stavby, zariadenia evidované v účtovnej evidencii úpadcu: -prípojka plynu, studňa

vŕtaná, spevnená plocha – PA, oplotenie TRAPEZ, prístrešok, sociálne zariadenie, oceľový

plechový prístrešok, kvetinový skleník, kvetinový hangár, kvetinový hangár, skleník, sociálna

budova, bytovka. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku 10 914,99 eur žalobcovi 1/ a o vrátení súdneho

poplatku 9 958,17 eur žalobcovi 3/.

Rozhodol tak s odôvodnením, že oznámenie Okresného úradu Prešov o začatí

vyvlastňovacieho konania, z 29. novembra 1999 poukazuje na to, že žalobcovia 1/ a 3/ sú

vlastníkmi parciel s označením druhom pozemku a výmerou, ktoré sú špecifikované v žalobe.

Na preukázanie tejto skutočnosti súd v konaní vykonal dôkaz výpisom LV č. X.

z 23. februára 2010 a LV č. X. z 23. februára 2001, z ktorých jednoznačne vyplýva, že

žalobcovia 1/ a 3/ sú vlastníkmi nehnuteľností uvedených v žalobe pod č. 1/ a 3/. Túto

skutočnosť nespochybnila ani správkyňa konkurznej podstaty, ani nepredložila súdu žiadny

dôkaz o tom, že k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudol úpadca akékoľvek práva. Ďalej

z obsahu oznámenia o dražbe zo 6. januára 1992 súd zistil, že prevádzková jednotka v dražbe,

sa skladá z pozemkov v cene 2 267 000 Kčs, strojov a zariadení v cene 1 855 000 Kčs, stavieb

v cene 10 082 000 Kčs, predmetov postupnej spotreby v cene 304 000 Kčs a zásob v cene

1 040 151 Kčs. Podľa zostavy, vytlačenej z počítača Z. P. zo 6. februára 1992, ktorá tvorila

prílohu privatizačnej karty, bol uvedený projekt odovzdaný vydražiteľom zástupcami Z. P.

a privatizačnej komisii, predmetný majetok je vo vlastníctve žalobcov. Z obsahu potvrdenia

o zaplatení kúpnej ceny vydraženej prevádzkovej jednotky z 13. marca 1992 vyplýva, že

žalobca 1/ zaplatil kúpnu cenu za prevádzkovú jednotku 14 508 000 Sk. Správkyňa

konkurznej podstaty nepredložila súdu žiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnila

dôkazy, vlastnícke právo žalobcu 1/ k veciam uvedeným v bode 4 žaloby. Čestné vyhlásenie

z 15. januára 2004 podpísané žalobcom 3/, zoznam investičného majetku, ako aj samotná

konkurzná prihláška, takýmito dôkazmi nie sú. V priebehu konania došlo k vyvlastneniu časti

pozemkov, v tej dobe ešte v spoluvlastníctve žalobcov 1/ až 3/ rozhodnutím Okresného úradu

Prešov 19. januára 2000 a rozhodnutím z 11. júla 2001. Na ústnom rokovaní 20. decembra

1999 o vyvlastňovacom konaní pre výstavbu dialničného privádzača, bolo zo strany žalobcov

oznámené, že ak dôjde k vyvlastneniu, žiadajú zložiť peniaze ako náhradu za vyvlastnenie

4

nehnuteľností, do depozitu Okresného súdu Prešov z dôvodu, že nie je skončené konanie

o rozdelenie spoluvlastníctva medzi žalobcami 1/, 2/ a 3/. Na žalobcu 1/ pripadla peňažná

suma 69 085,04 eur a žalobcu 3/ suma 24 489 eur. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.

Na základe odvolania žalovanej vec prejednal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako

súd odvolací a rozhodol rozsudkom z 26. januára 2011, č. k. -339 tak, že

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovaným nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa plne stotožnil nielen s výrokom napadnutého

rozhodnutia, ale aj s jeho odôvodnením. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia uviedol, že pokiaľ ide o námietku, že súd prvého stupňa sa mal zaoberať otázkou

zabezpečenia splnenia úpadcovej úverovej zmluvy z 27. apríla 1992, záložnou zmluvou

z 27. apríla 1992 v znení dodatku č. 1 z 25. apríla 1994, uviedol, že táto námietka nie je

dôvodná. Jej opodstatnenosť žalovaná opiera o svoju mienku, že žalobcovia podpísali

záložnú zmluvu aj ako fyzické osoby, nielen ako zástupcovia podnikateľa, pričom správnosť

tejto svojej mienky vyvodzuje zo skutočnosti, že v záhlaví zmluvy sa uvádzajú všetky traja

a traja ju aj podpísali, zatiaľ čo podľa zápisu v OR mohol každý konateľ konať samostatne.

Záložnú zmluvu (č. l. 59) uzavrela VÚB, pobočka v P. a podnikateľ Z., S., S., s. r. o., P. s jej

zástupcami JUDr. P. L., M. J. a Ing. F. V.. Pod pečiatkou podnikateľa na konci zmluvy sú

podpisy týchto troch osôb s označením „pečiatka a podpisy podnikateľa“. Z týchto údajov

v záložnej zmluve nijako nemožno vyvodzovať, že podpisujúci konali aj ako fyzické osoby.

Ani námietka žalovanej, týkajúca sa nehnuteľností uvedených v bode 4 žaloby, nie je

opodstatnená. V dohode z 28. marca 1993 JUDr. P. L., Ing. F. V. a PhDr. M. J. sa dohodli,

že svoj majetok, ktorý nadobudli vydražením, zveria do bezplatného užívania spoločnosti po

jej založení. Skutočnosť, že úpadca z týchto nehnuteľností platia dane, nič na ich vlastníctve

nemení. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdil.

Na podnet vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, spoločnosti D. C. L., ako osoby

dotknutej rozhodnutím súdu, podal v zákonom stanovenej lehote mimoriadne dovolanie

5

generálny prokurátor Slovenskej republiky. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v spojení

s rozsudkom odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dovolateľ uviedol, že súdy v danom prípade správne ustálili vlastnícky vzťah

žalobcov k vylučovaným veciam, avšak nesprávne právne posúdili, či samotný tento fakt

(vlastníctvo) zakladá ich právo na vylúčenie veci z konkurznej podstaty.

Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach. z 12. novembra 2003, č. k.

-15, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Z., S., S., s. r. o., P. a na

skutočnosť, že správkyňa konkurznej podstaty JUDr. D. S. zaradila do súpisu konkurznej

podstaty majetok, ktorý je predmetom sporu. Zaradenie uvedeného majetku do súpisu

konkurznej podstaty správkyňa odôvodnila tým, že ide o majetok, ktorý dlžník v zmysle § 6

ods. 2, posledná veta, v platnom znení (ďalej

len ZKV) zabezpečil svoj záväzok na základe záložnej zmluvy č. 1/92 z 27. apríla 1992,

uzavretej medzi V. Ú. B., pobočkou P. a podnikateľom Z., S., S., s. r. o., P., podpísanou

všetkými troma konateľmi a súčasne vlastníkmi pozemkov na zabezpečenie poskytnutého

úveru podľa úverovej zmluvy č. 1/92. Podľa záverečných ustanovení tejto zmluvy, bod 5

ods.1 zmluvy bola uzavretá na dobu určitú, t.j. do 10. januára 1999. Dňa 25. februára 1994 bol

uzavretý dodatok č. 1 k záložnej zmluve z 27. apríla 1992, č. 1/92, ktorým sa zmenila časť V.

záložnej zmluvy tak, že záložná zmluva sa uzavrela na dobu trvania záväzku voči záložnému

veriteľovi.

Podľa dovolateľa pre právne posúdenie veci konajúcimi súdmi nebolo sporné, že

majetok, ktorý v zmysle § 19 ods. 2 ZKV žiadali žalobcovia vylúčiť zo súpisu konkurznej

podstaty, bol ich vlastníctvom. Súdy však nevzali do úvahy, resp. sa nijakým spôsobom

nezaoberali žalovanou namietanou právnou skutočnosťou, že majetok, ktorý žalobcovia

žiadajú vylúčiť z konkurznej podstaty, bol v nadväznosti na ust. § 6 ods. 2 ZKV majetkom,

ktorým dlžník – Z., S., S., spoločnosť s ručením obmedzeným, P. (úpadca) zabezpečil svoj

záväzok a to záložnou zmluvou č. 1/92 z 27. apríla 1992 v znení dodatku č. 1. K otázke

platnosti uvedenej záložnej zmluvy zajal jednoznačné stanovisko Najvyšší súd Slovenskej

republiky v rozsudku z 9. decembra 2009, č. k. -271. Najvyšší súd Slovenskej

republiky zaujal jednoznačné stanovisko, že otázka platnosti záložnej zmluvy bola predmetom

6

konania na Krajskom súde v Košiciach, sp. zn. , konajúce súdy ju považovali za

platnú. Vzhľadom na to, že záložná zmluva v znení dodatku č. 1 z 25. februára 1994 bolo

potrebné považovať za platnú a dlžník evidentne nebol vlastníkom založených nehnuteľností,

oba konajúce súdy sa mali vysporiadať s tvrdením žalovanej a vedľajšieho účastníka konania,

že správkyňa konkurznej podstaty v zmysle § 6 ods. 2 ZKV majetok zaradila do súpisu

konkurznej podstaty, lebo týmto majetkom si dlžník v čase vyhlásenia konkurzu zabezpečil

svoj záväzok . Ďalej uviedol, že ani jeden z konajúcich súdov v odôvodnení svojho

rozhodnutia k tejto namietanej skutočnosti nezaujal stanovisko a absentujú v nich závery

o tom, z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzali, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

riadili, preto ich rozhodnutia sú v tomto smere nepresvedčivé a nepreskúmateľné (§ 157 ods.

2 a 3 v spojení s ).

Dovolateľ je toho názoru, že vzhľadom na obsah vykonaného dokazovania súdy vec

nesprávne právne posúdili. Ustanovenie § 6 ods. 2, posledná veta ZKV sa v súvislosti

s formuláciou „majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok“ týka aj majetku vo

vlastníctve iných subjektov, ako je dlžník. Záväzok úpadcu môže byť zabezpečený majetkom,

ktorý patrí úpadcovi a majetkom tretích osôb. To znamená, že konkurzu podlieha aj majetok,

ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky. V posudzovanom prípade bol záväzok dlžníka -úpadcu

zabezpečený záložným právom, ktorým sám dlžník zabezpečil svoj záväzok prostredníctvom

v nej špecifikovaných nehnuteľností žalobcov tak, ako to predpokladá ust. § 6 ods. 2 ZKV.

Záložnú zmluvu podpísal dlžník v zastúpení žalobcov – vlastníkov nehnuteľností.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že majetok tvoriaci vydraženú prevádzkovú

jednotku Z., S., S., spoločnosť s ručením obmedzeným, P., predstavuje majetok, ktorým bol

v čase vyhlásenia konkurzu zabezpečené splnenie záväzku úpadcu a to konkrétne záväzku

z úverovej zmluvy č. 1/92 z 27. apríla 1992, ktorý zabezpečuje záložná zmluva z toho istého

dňa, preto podľa názoru generálneho prokurátora, konkurzná správkyňa postupovala v súlade

s § 6 ods. 2 ZKV, keď tento majetok zaradila do súpisu konkurznej podstaty. V nadväznosti

na uvedené skutočnosti potom vlastníctvo žalobcov v prejednávanom prípade nie je

skutočnosťou, ktorá by mala za následok vylúčenie nehnuteľností zo súpisu konkurznej

podstaty. Preto súdy podľa názoru dovolateľa, vec nesprávne právne posúdili, keď dôvod

7

vylúčenia veci z konkurznej podstaty odôvodnili výlučne existenciou vlastníckeho práva

žalobcov k sporným nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam.

K mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora sa v súlade s § 243i ods. 1

vyjadrili žalobca 1/ a 3/, žalovaná a vedľajší účastník na strane žalovanej.

Žalovaná vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhla vyhovieť mimoriadnemu

dovolaniu a zrušiť ním napadnuté rozhodnutia súdov. Považuje námietky generálneho

prokurátora v mimoriadnom dovolaní za správne. Zdôraznila, že súdy opomenuli brať zreteľ

na existenciu záložnej zmluvy z 27. apríla 1992, č. 1/92, v znení dodatku č.1 z 25. februára

1994, prostredníctvom ktorej bol zabezpečený záväzok úpadcu z úverovej zmluvy č. 1/92,

a že práve z titulu existencie záložného práva viaznuceho v čase vyhlásenia konkurzu na tento

majetok, ktorý predstavoval zabezpečovací prostriedok na splnenie záväzku úpadcu voči

oddelenému veriteľovi, ktorým bola v čase vyhlásenia konkurzu V. Ú. B., a. s., B.,

s pohľadávkou prihlásenou do konkurzu v sume 33 043 198,210 Sk. Pre posúdenie veci súdmi

nižších stupňov malo byť kľúčovou otázkou, či ide o majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj

záväzok. Poukázala na obsah ňou podaného odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa.

Ďalej poukázala na čiastočný rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 17. marca 2005, č. k.

-306, ktorým súd rozhodol o návrhu žalobcu 2/ v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2006, sp. zn. . V uvedených rozhodnutiach

súdy považovali predmetnú záložnú zmluvu za platnú. Podľa právnej úpravy záložného

práva, platnej pred 01. 01. 1993 v zmluve o zriadení záložného práva sa musí určiť predmet

záložného práva a pohľadávka, ktorú zabezpečuje. Vec sa musí označiť tak, aby jej založenie

bolo každému zjavné / /. Podľa ust. k účinnosti záložnej

zmluvy, ktorou sa zakladá nehnuteľnosť, je potrebná registrácia štátnym notárstvom a podľa

ust. a d ods. 1 záložnú zmluvu môže uzavrieť aj osoba odlišná od

vlastníka zálohu, za súhlasu vlastníka.

Na vznik záložného práva sa teda vyžadovalo, aby záložca bol vlastníkom zálohu,

alebo aby so založením veci vyslovil súhlas jej vlastník. To, že žalobcovia 1/ až 3/ sa

podpísali pod záložnú zmluvu, vystupovali pri uzavretí záložnej zmluvy ako konatelia

spoločnosti a zároveň ako spoluvlastníci nehnuteľností, čo preukazuje aj čl. V. bod 7 úverovej

8

zmluvy, ktorým sa zaviazali zvýšiť základný kapitál spoločnosti, ktorý bol v sume 120 000 Sk

o hodnotu zakúpeného majetku z poskytnutého úveru, čo mali preukázať novým výpisom

z obchodného registra. Teda mali previesť nehnuteľnosti a ostatný majetok vydraženej

prevádzkovej jednotky Z. na obchodnú spoločnosť Z., S., S., spol. s. r. o., P.. Vyplýva to aj zo

samotnej žiadosti o poskytnutie úveru, ktorú podpísali všetci traja žalobcovia 13. apríla 1992.

Záložná zmluva bola registrovaná na štátnom notárstve, žiadosť o registráciu podali všetci

traja spoluvlastníci a bez súhlasu vlastníkov založených nehnuteľností by nemohla záložná

zmluva nadobudnúť podľa právne účinky. Úver bol vyčerpaný takým

spôsobom, že sa z neho zaplatila podlžnosť z úverovej zmluvy JUDr. L., ktorý mu VÚB

poskytla na vyplatenie vydraženej prevádzkovej jednotky Z. ako fyzickej osobe a členovi

združenia Z., S., S., ktorého účastníkmi boli aj Ing. V. a PhDr. J..

Žalobca 1/ vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu. Nie je mu zrejmé, ako mohla

dotknutá osoba – spoločnosť D. C. L., podať podnet zo 16. mája 2009 v predmetnej veci, keď

Krajský súd v Košiciach rozhodol až 8. apríla 2010 a Najvyšší súd Slovenskej republiky

potvrdil jeho rozhodnutie rozsudkom 26. januára 2011. Napadnuté rozhodnutia súdov oboch

stupňov považuje za vecne správne a navrhol mimoriadne dovolanie ako irelevantné

odmietnuť.

Žalobca 3/ vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že spoločnosť Z., S., S.,

spol. s. r. o., P. nebola nikdy vlastníkom predmetných nehnuteľností a navrhol mimoriadne

dovolanie generálneho prokurátora odmietnuť.

Vedľajší účastník na strane žalovanej, spoločnosť D. C. L. sa vo vyjadrení

k mimoriadnemu dovolaniu plne stotožňuje s mimoriadnym dovolaním a s tým, že

rozhodnutím súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu bol porušený zákon. Súhlasí s tým, že

žalobcovia v konaní preukázali existenciu svojho vlastníckeho práva k veciam, ktoré žiadajú

vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu nesúhlasí s tým, že táto skutočnosť môže byť sama

o sebe dôvodom na vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty. Pretože predmetné

nehnuteľnosti sú predmetom záložnej zmluvy, ktorú uzavrel na strane záložcu úpadca a na

základe ktorej k predmetným nehnuteľnostiam vzniklo záložné právo. Nehnuteľnosti sú teda

majetkom, ktorým dlžník/úpadca zabezpečil svoj záväzok, a preto sú súčasťou konkurznej

9

podstaty. Navrhol, aby rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu

bol zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací / / zistil, že

mimoriadne dovolanie bolo podané včas na podnet vedľajšieho účastníka na strane žalovanej,

so súhlasom žalovanej a že pre jeho podanie boli splnené zákonné podmienky podľa § 243e

ods. 1 , pretože právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon a vyžaduje to

ochranu práv a právom chránených záujmov právnických osôb a túto ochranu nie je možné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. S poukazom na to, že v predmetnej veci sú splnené

zákonné podmienky pre podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa

ustanovenia , a , dovolací súd preskúmal

právoplatné rozhodnutia súdov oboch stupňov, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, bez

nariadenia dovolacieho pojednávania / / v rozsahu uplatnených dovolacích

dôvodov podľa v spojení s a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie je v predmetnej veci prípustné a dôvodné.

Dovolací súd pri preskúmaní zistil, že závery generálneho prokurátora sú správne, že

rozhodnutiami odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa bol porušený zákon nedôsledným

riadením sa príslušnými ustanoveniami zákona o konkurze a .

Žalobcovia 1/ a 3/ sa v konaní domáhajú vylúčenia hnuteľných a nehnuteľných vecí zo

súpisu konkurznej podstaty úpadcu Z., S., S., spol. s. r. o., P. z dôvodu, že k týmto veciam

majú vlastnícky vzťah, čo zakladá ich právo na vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu.

V konaní súdy oboch stupňov správne ustálili vlastnícky vzťah žalobcov k vylučovaným

veciam. Opomenuli sa však zaoberať námietkami žalovanej, že predmetné hnuteľné

a nehnuteľné veci boli zaradené do súpisu konkurznej podstaty z titulu záložného práva,

viaznuceho na týchto veciach v čase vyhlásenia konkurzu, keďže dlžník /t. č. úpadca/

zabezpečil týmto majetkom svoj záväzok z úverovej zmluvy, uzavretej so V. Ú. B., pobočkou

P..

Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, že pre právne posúdenie veci súdom prvého

stupňa a odvolacím súdom bolo potrebné zaoberať sa námietkou žalovanej a zistiť, či sa jedná

o majetok, ktorým dlžník /úpadca/ zabezpečil svoj záväzok.

10

Podľa ust. v znení

neskorších predpisov /ďalej len ZKV/ konkurznú podstatu tvoria veci, byty a nebytové

priestory, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu

a majetok, ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil

svoj majetok.

Podľa ust. v znení platnom do 01. 01. 1993, t.j.

v čase uzavretia predmetnej záložnej zmluvy /ďalej len /, záložné právo slúži na

zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného

nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci, záložné

právo sa vzťahuje na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú

oddelené.

Záložné právo vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo

zo zákona. Na účinnosť záložnej zmluvy, ktorou sa zakladá nehnuteľnosť, je potrebná jej

registrácia štátnym notárstvom /, /.

Citované ustanovenie § 6 ods. 2 ZKV vymedzuje konkurznú podstatu tak, že okrem

veci druhovo vymedzených do konkurznej podstaty patrí aj majetok, ktorým dlžník

zabezpečil svoj záväzok. Konkurz sa týmto ustanovením týka aj veci vo vlastníctve tretej

osoby.

Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že na zabezpečenie dlhu 14 508 000 Sk

z úverovej zmluvy dlžník Z., S., S., spol. s. r. o., P., t.č. úpadca /ďalej len úpadca/ uzavrel

27. apríla 1992 s veriteľom V. Ú. B., pobočkou P. /ďalej záložný veriteľ/ záložnú zmluvu č. 1,

ktorou zriadil záložné právo na hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré sú predmetom tohto sporu.

Záložná zmluva bola podľa čl. V. zmluvy uzavretá na dobu určitú do 10. januára 1999. Za

úpadcu konali ako konatelia všetci traja žalobcovia, ktorí bez výhrad záložnú zmluvu

podpísali. Následne k záložnej zmluve č. 1 z 27. apríla 1992 bol 25. februára 1994 podpísaný

dodatok č. 1, ktorým sa zmenil čl. V. zmluvy tak, že zmluva sa uzavrela na dobu trvania

záväzku voči záložnému veriteľovi.

Uvedené skutočnosti naznačujú, že záložná zmluva bola uzavretá so súhlasom

vlastníkov pozemkov /žalobcov/, ktorí vystupovali nielen ako konatelia úpadcu, ale aj ako

11

fyzické osoby, lebo ich postavenie konateľa úpadcu a vlastníka predmetnej veci nie je možné

oddeliť, keďže je nepochybné a z vykonaného dokazovania nevyplýva opak, že konali

v záujme úpadcu a v záujme seba ako vlastníka veci, a preto záložná zmluva by mala byť

uzavretá platne a na dobu neurčitú.

Ak žalovaná vychádzala z týchto skutočností, postupovala v zmysle ustanovenia § 6

ods. 2 ZKV a hnuteľné a nehnuteľné veci zapísala do súpisu konkurznej podstaty úpadcu

v súlade so zákonom.

Keďže ani súd prvého stupňa a ani odvolací súd k vyššie uvedenej skutočnosti

nezaujali žiadne stanovisko, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre

nezrozumiteľnosť. Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, že aj hodnotenie uvedenej námietky

žalovanej sa musí prejaviť v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch stupňov spôsobom

zakotveným v a ak tento dôvod v odôvodní absentuje, rozhodnutie má iné

vady, čo je dovolacím dôvodom podľa

Na základe uvedených skutočností dovolací súd podľa § 243b ods. 2, § 243b ods. 3,

v spojení s mimoriadnym dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, v ktorom je súd prvého stupňa viazaný právnym

názorom dovolacieho súdu / /, sa súd prvého stupňa vysporiada

s vytknutými skutočnosťami dovolacím súdom a opätovne vo veci rozhodne a svoje

rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením V novom

rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania / v spojení s /.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. februára 2012

12

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.