Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžr/149/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka

a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej

veci navrhovateľov: 1/ I., bytom S., 2/ J., bytom M., 3/ H., bytom S., (navrhovatelia 1/ až 3/

ako právni nástupcovia po neb. J.), proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Banskej

Bystrici, Skuteckého č. 19, Banská Bystrica, za účasti: Slovenský pozemkový fond,

Regionálny odbor Banská Bystrica, Skuteckého č. 19, Banská Bystrica, o preskúmanie

zo dňa 27.7.2009, o odvolaní navrhovateľa 1/

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -34 zo dňa 28.5.2010,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č. k. -34 zo dňa 28.5.2010 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto

rozhodnutia potvrdil opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie č. 563/2009 zo dňa

27.7.2009, ktorým odporca podľa ustanovení o navrátení vlastníctva

k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodol o reštitučnom nároku oprávnenej osoby –

právneho predchodcu navrhovateľov 1/ až 3/. O trovách konania rozhodol krajský súd tak,

že navrhovateľom ich náhradu nepriznal.

Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

odporcu bolo dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené a odporca sa riadne vysporiadal

so všetkými dôkazmi a skutočnosťami. Zistenia odporcu ohľadne výmer a podielov považoval

za správne, keďže vychádzali z existujúcich a relevantných podkladov. Konštatoval,

že pre účely reštitúcie bolo možné použiť už iba tie zostávajúce časti pozemkov, ktoré ešte

ostali nevyužité na účely vyvlastnenia. Podľa krajského súdu bol takto naplnený reštitučný

titul podľa § 3 ods. 1 písm. l/ zákona v spojení s § 6 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zákona. Zároveň

dal za pravdu správnemu orgánu aj v tom, že nedošlo k naplneniu reštitučného titulu podľa

§ 3 ods. 1 písm. m/ zákona – vyvlastnenie bez náhrady, pretože z dokladov predložených

v konaní bolo jednoznačne preukázané, že právny predchodca navrhovateľov vrátil náhradu

poskytnutú za vyvlastnenie.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ 1/ odvolanie, ktorým namietal, že podľa jeho

názoru došlo k naplneniu reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1 písm. m/ zákona, keďže žiadna

náhrada nebola doručená a nemohla byť teda ani odmietnutá. Podľa jeho názoru platobné

poukazy, ktoré boli súčasťou listov MNV č. ÚP 4111/89-KA zo dňa 20.12.1989 a 16.5.1990

nie sú relevantným dôkazom odmietnutia prevzatia finančnej náhrady za vyvlastnené

pozemky. Žiadal preto priznanie náhrady za pozemky o rozlohe 296,28 m².

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa 1/ navrhol rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (,

v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,

ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja

ods. 2 a jednomyseľne ( ) dospel k záveru,

že odvolanie navrhovateľa 1/ nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 6. marca 2012

po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156

ods. 1 a 3 ).

Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis odporcu,

vyplýva, že J. (právny predchodca navrhovateľov 1/ - 3/, ktorý počas konania zomrel) si

podaním zo dňa 16.9.2004, doručeným odporcovi dňa 22.9.2004, uplatnil na Obvodnom

pozemkovom úrade v Banskej Bystrici nárok na navrátenie vlastníctva k vyvlastneným

nehnuteľnostiam podľa zákona a to k časti pozemku parc. č. X. o výmere 151m². Tvrdil, že

rozhodnutím súdu podľa mu bola vydaná nehnuteľnosť parc. č. X.až

X., no nehnuteľnosť s parc. č. X. bola vynechaná.

Odporca v preskúmavanom rozhodnutí, v ktorom vychádzal z názoru krajského súdu

vysloveného v rozsudku č. k. -40 (ktorým súd zrušil pôvodné rozhodnutie

odporcu o reštitučnom nároku č. 160/2007), vyslovil, že navrhovateľ splnil podmienky

uvedené v § 3 ods. 1 písm. l/ zákona, ale nemožno mu navrátiť vlastníctvo k pozemkom

v k.ú. S. (pôvodne R.), pkv. parcely č. X. a X., evidované v pzkn. zápisnici č. X. pozemkovej

knihy R. vo výmere 277m², záhrada, pretože ide o pozemky vo vlastníctve právnickej osoby,

ktorá nie je povinnou osobou a pretože tieto pozemky po prechode vlastníctva na štát prešli do

vlastníctva fyzickej osoby (§ 6 ods. 1 písm. a/ zákona). Za pozemky priznal oprávnenej osobe

náhradu v podiele 7/42.

Odporca v rozhodnutí konštatoval, že oprávnená osoba si uplatnila reštitučný nárok

na vrátenie pozemku v k.ú. S., parc. C KN č. X., oddelený GP č. 31559956-146/99, záhrada,

o výmere 151m², o ktorej tvrdila, že tvoril časť vyvlastnených PK parciel č. X. a X. a nebol

využitý na účel, na ktorý bol vyvlastnený a tiež k výmere 190m² tých istých vyvlastnených

parciel, o ktorých tvrdila, že za ne nebola vyplatená náhrada pri vyvlastnení. Ďalej

4

v rozhodnutí odporca uviedol, že vyvlastňovacím rozhodnutím bývalého MsNV v Banskej

Bystrici č. ÚP 4111//89 zo dňa 7.8.1989 prešli pozemky PK parcely č. X. a X., evidované

v pk zápisnici č. X. pozemkovej knihy R., na štát vo výmere 4 236m². Rozsudkom Okresného

súdu v Banskej Bystrici č. k. -62 vydaným podľa

o mimosúdnych rehabilitáciách boli vydané pozemky vo výmere 2 162m² (parc. C KN X.X.),

z dôvodu, že tieto pozemky neplnili účel vyvlastnenia; oprávnenej osobe boli vydané

v podiele 7/42. Podľa rozsudku zvyšné pozemky vo výmere 2 074m² (4 236 – 2 162m²) boli

sčasti v osobnom užívaní fyzických osôb a sčasti tvorili cestnú komunikáciu. Odporca mal

z predložených dokladov za preukázané, že J. odmietol prevziať vyvlastňovaciu náhradu za

svoj podiel 7/42, ktorá bola vrátená na depozitný účet bývalého MsNV. Preto odporca

konštatoval, že reštitučný titul – vyvlastnenie bez náhrady – ktorý si uplatnil v súvislosti

s reštitúciou pozemku o výmere 190m², nemožno uznať, nakoľko odmietnutie prevzatia

náhrady nemožno považovať za jej nevyplatenie. Ako reštitučný titul v prípade oprávnenej

osoby odporca uznal skutočnosť, že nehnuteľnosť bola vyvlastnená, stále existuje, no nikdy

neslúžila účelu vyvlastnenia. Zistil, že takýto reštitučný titul sa týka pozemkov o výmere

277m², teda nie len 151m², ako to žiadala oprávnená osoba (parc. C KN X. vo výmere 151m²,

parc. C KN X. vo výmere 91m² a časť parc. C KN X. o rozlohe 35m² vypočítanej správnym

orgánom).

Navrhovateľ napadol uvedené rozhodnutie opravným prostriedkom odôvodneným

tým, že žiadal vrátiť len 151m² parcely č. X., ktorá nebola dotknutá výstavbou, ostatné

pozemky v rozlohe 145,2m² žiadal zaplatiť. Poukázal na geometrický plán č. 289/65-201-920

z roku 1965, ktorý podľa neho rieši celú situáciu a nové merania považoval za zbytočné.

Podľa tohto mala vyvlastnená záhrada v spoluvlastníctve 7 519m², jemu patrí 1/7, teda

1 074m² a z tejto výmery vychádza aj celá jeho žiadosť. Ďalej uviedol, že rozhodnutím

okresného súdu bolo vrátených 2 162m² a zvyšných 2 074m² použilo mesto podľa svojej vôle,

pričom z tejto výmery mu má patriť 1/7, čo je 296,2m², z ktorých je 151m² vedených ako

parcela č. X. Nesúhlasil s názorom, že vrátenie náhrady sa nepovažuje za nevyplatenú

náhradu a tvrdil, že nikdy nedostal za vyvlastnené pozemky peniaze. Namietal aj postup

úradov a porušovanie predpisov pri vyvlastnení jeho pozemkov.

5

Podľa § 1 zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré

nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré

tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.

Podľa § 2 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže

uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej

území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára

1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení

§ 3 (ods. 1).

V zmysle § 3 ods. 1 zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku,

ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu,

ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená (l/) alebo

v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady (m/).

Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam

nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem

povinnej osoby (§ 4 ods. 1).

Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o nevyhovení

opravnému prostriedku navrhovateľa a potvrdení rozhodnutia odporcu č. 563/2009 zo dňa

27.7.2009, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach

odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa a z takto

vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia

odporcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa zaoberal

všetkými námietkami navrhovateľa a pokiaľ dospel k záveru, že preskúmavané správne

rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a dôvody opravného prostriedku neboli

relevantné, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý rozhodnutie odporcu potvrdil,

6

keď vzhľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav veci v správnom konaní považoval postup

odporcu ako aj jeho rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom, považovať za správne.

V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

rozhodnutia krajského súdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje vlastné

s poukazom na veta prvá v spojení s a . Odvolací

súd konštatuje, že dôvody odvolania právneho nástupcu pôvodného navrhovateľa sa

neodlišovali od dôvodov podaného opravného prostriedku na preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporcu, s ktorými dôvodmi sa súd prvého stupňa v plnom rozsahu vysporiadal

a jeho skutkové zistenia aj právne závery sú vecne správne.

Odvolací súd k jedinej odvolacej námietke navrhovateľa 1/, že bol naplnený aj

reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 písm. m/ zákona, keďže náhrada nikdy za vyvlastnené

pozemky vyplatená jeho otcovi nebola, poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia odporcu

i na jeho vyjadrenie na pojednávaní pred krajským súdom a v súvislosti s tým aj

na predložené dôkazy svedčiace o tom, že náhrada za pozemky vyplatená pôvodným

vlastníkom bola, avšak niektorí (medzi nimi aj neb. otec navrhovateľa 1/) odmietli náhradu

prevziať. Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemku podľa § 3 ods. 1, písm. m/ zákona

je splnenie dvoch zákonných podmienok a to, že žiadaný pozemok bol vyvlastnený v dobe

určenej reštitučným zákonom v § 2 ods. 1 (od 25.2.1948 do 1.1.1990) a za vyvlastnený

pozemok nebola poskytnutá náhrada tomu, komu bol pozemok vyvlastnený. Zo skutkových

zistení v danej veci vyplýva, že žiadané nehnuteľnosti (PK parcely č. X. a X. evidované v PK

zápisnici č. X. pozemkovej knihy R., vo výmere 4 236m²) boli vyvlastnené za náhradu na

základe vyvlastňovacieho rozhodnutia bývalého MsNV v Banskej Bystrici zo dňa 7.8.1989, č.

ÚP 4111/89, ktoré nadobudlo právoplatnosť po potvrdení rozhodnutím bývalého ONV č. ÚP

3608/89-Lz zo dňa 5.10.1989. Z listu MNV v Banskej Bystrici zo dňa 20.12.1989 vyplýva, že

finančné prostriedky v sume 11 031,55 Kčs určené ako náhrada za vyvlastnené pozemky pre

J. (okrem iných) majú byť preúčtované na depozitný účet a to z dôvodu odmietnutia náhrady

prevziať a z listu finančného odboru MNV v Banskej Bystrici zo dňa 16.5.1990 vyplýva, že aj

vyvlastňovacie náhrady určené (o i.) pre J. v sume 1 838,60 Kčs majú byť preúčtované

z dôvodu ich neprevzatia na depozitný účet MsNV. Súčasťou spisu je aj fotokópia pôvodného

7

platobného príkazu zo dňa 9.10.1989. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno

dospieť k inému záveru ako k tomu, že za uvedené pozemky bola oprávnenej osobe pri ich

vyvlastnení poskytnutá náhrada a teda nemožno konštatovať naplnenie reštitučného titulu

v zmysle § 3 ods. 1 písm. m/ zákona. Za nevyplatenie náhrady totiž nemožno považovať

situáciu, keď vlastník poskytnutú finančnú náhradu za pozemky odmietol prevziať alebo

neprevzal. Z týchto dôvodov nemohol odporca priznať oprávnenej osobe vlastnícke právo,

resp. právo na náhradu za prislúchajúci podiel vyvlastnených pozemkov vo výmere 296,28m²

tak, ako to žiadal navrhovateľ 1/ v odvolaní (teda 1/7, resp. 7/42, z pozemkov vo výmere

2 074m², ktoré neboli vrátené rozhodnutím okresného súdu). Reštitučný nárok bolo preto

možné priznať len k pozemkom vyvlastneným za náhradu, ktoré však nikdy neplnili účel, pre

ktorý boli vyvlastnené a tejto podmienke vyhovovali tie pozemky, ktoré odporca špecifikoval

(zistil ich aj ohliadkou na mieste samom) vo svojom rozhodnutí – celkovo vo výmere 277m².

Pôvodnému navrhovateľovi by teda prislúchal jeho podiel 7/42, keďže vyvlastnené pozemky

boli v spoluvlastníctve a oprávnenej osobe bola vyvlastnená 1/7 pozemku no zároveň

pôvodnému navrhovateľovi prislúchal aj jeho dedičský podiel 1/42.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu podľa ako vecne správny potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z v spojení

s a , keď navrhovateľovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, lebo nebol v tomto konaní úspešný. Navrhovateľky 2/ a 3/ odvolanie nepodali

a odporcovi zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 6. marca 2012

JUDr. Igor Belko, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová