Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
88a/383103.750d62.pdf
PDF · 132.71 KB
No categories available
1Sžr/149/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1Sžr/149/2011
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka
a z členov JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej
veci navrhovateľov: 1/ I., bytom S., 2/ J., bytom M., 3/ H., bytom S., (navrhovatelia 1/ až 3/
ako právni nástupcovia po neb. J.), proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Banskej
Bystrici, Skuteckého č. 19, Banská Bystrica, za účasti: Slovenský pozemkový fond,
Regionálny odbor Banská Bystrica, Skuteckého č. 19, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 563/2009 zo dňa 27.7.2009, o odvolaní navrhovateľa 1/
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25Sp/95/2009-34 zo dňa 28.5.2010,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
č. k. 25Sp/95/2009-34 zo dňa 28.5.2010 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
2
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto
rozhodnutia potvrdil opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie č. 563/2009 zo dňa
27.7.2009, ktorým odporca podľa ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva
k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rozhodol o reštitučnom nároku oprávnenej osoby –
právneho predchodcu navrhovateľov 1/ až 3/. O trovách konania rozhodol krajský súd tak,
že navrhovateľom ich náhradu nepriznal.
Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
odporcu bolo dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené a odporca sa riadne vysporiadal
so všetkými dôkazmi a skutočnosťami. Zistenia odporcu ohľadne výmer a podielov považoval
za správne, keďže vychádzali z existujúcich a relevantných podkladov. Konštatoval,
že pre účely reštitúcie bolo možné použiť už iba tie zostávajúce časti pozemkov, ktoré ešte
ostali nevyužité na účely vyvlastnenia. Podľa krajského súdu bol takto naplnený reštitučný
titul podľa § 3 ods. 1 písm. l/ zákona v spojení s § 6 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zákona. Zároveň
dal za pravdu správnemu orgánu aj v tom, že nedošlo k naplneniu reštitučného titulu podľa
§ 3 ods. 1 písm. m/ zákona – vyvlastnenie bez náhrady, pretože z dokladov predložených
v konaní bolo jednoznačne preukázané, že právny predchodca navrhovateľov vrátil náhradu
poskytnutú za vyvlastnenie.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ 1/ odvolanie, ktorým namietal, že podľa jeho
názoru došlo k naplneniu reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1 písm. m/ zákona, keďže žiadna
náhrada nebola doručená a nemohla byť teda ani odmietnutá. Podľa jeho názoru platobné
poukazy, ktoré boli súčasťou listov MNV č. ÚP 4111/89-KA zo dňa 20.12.1989 a 16.5.1990
nie sú relevantným dôkazom odmietnutia prevzatia finančnej náhrady za vyvlastnené
pozemky. Žiadal preto priznanie náhrady za pozemky o rozlohe 296,28 m².
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa 1/ navrhol rozsudok
krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
3
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1, § 250l ods. 2 OSP
v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja
ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa 1/ nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 6. marca 2012
po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156
ods. 1 a 3 OSP).
Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis odporcu,
vyplýva, že J. (právny predchodca navrhovateľov 1/ - 3/, ktorý počas konania zomrel) si
podaním zo dňa 16.9.2004, doručeným odporcovi dňa 22.9.2004, uplatnil na Obvodnom
pozemkovom úrade v Banskej Bystrici nárok na navrátenie vlastníctva k vyvlastneným
nehnuteľnostiam podľa zákona a to k časti pozemku parc. č. X. o výmere 151m². Tvrdil, že
rozhodnutím súdu podľa zákona č. 87/1991 Zb. mu bola vydaná nehnuteľnosť parc. č. X.až
X., no nehnuteľnosť s parc. č. X. bola vynechaná.
Odporca v preskúmavanom rozhodnutí, v ktorom vychádzal z názoru krajského súdu
vysloveného v rozsudku č. k. 25Sp/7/2007-40 (ktorým súd zrušil pôvodné rozhodnutie
odporcu o reštitučnom nároku č. 160/2007), vyslovil, že navrhovateľ splnil podmienky
uvedené v § 3 ods. 1 písm. l/ zákona, ale nemožno mu navrátiť vlastníctvo k pozemkom
v k.ú. S. (pôvodne R.), pkv. parcely č. X. a X., evidované v pzkn. zápisnici č. X. pozemkovej
knihy R. vo výmere 277m², záhrada, pretože ide o pozemky vo vlastníctve právnickej osoby,
ktorá nie je povinnou osobou a pretože tieto pozemky po prechode vlastníctva na štát prešli do
vlastníctva fyzickej osoby (§ 6 ods. 1 písm. a/ zákona). Za pozemky priznal oprávnenej osobe
náhradu v podiele 7/42.
Odporca v rozhodnutí konštatoval, že oprávnená osoba si uplatnila reštitučný nárok
na vrátenie pozemku v k.ú. S., parc. C KN č. X., oddelený GP č. 31559956-146/99, záhrada,
o výmere 151m², o ktorej tvrdila, že tvoril časť vyvlastnených PK parciel č. X. a X. a nebol
využitý na účel, na ktorý bol vyvlastnený a tiež k výmere 190m² tých istých vyvlastnených
parciel, o ktorých tvrdila, že za ne nebola vyplatená náhrada pri vyvlastnení. Ďalej
4
v rozhodnutí odporca uviedol, že vyvlastňovacím rozhodnutím bývalého MsNV v Banskej
Bystrici č. ÚP 4111//89 zo dňa 7.8.1989 prešli pozemky PK parcely č. X. a X., evidované
v pk zápisnici č. X. pozemkovej knihy R., na štát vo výmere 4 236m². Rozsudkom Okresného
súdu v Banskej Bystrici č. k. 14C/74/1992-62 vydaným podľa zákona č. 87/1991 Zb.
o mimosúdnych rehabilitáciách boli vydané pozemky vo výmere 2 162m² (parc. C KN X.X.),
z dôvodu, že tieto pozemky neplnili účel vyvlastnenia; oprávnenej osobe boli vydané
v podiele 7/42. Podľa rozsudku zvyšné pozemky vo výmere 2 074m² (4 236 – 2 162m²) boli
sčasti v osobnom užívaní fyzických osôb a sčasti tvorili cestnú komunikáciu. Odporca mal
z predložených dokladov za preukázané, že J. odmietol prevziať vyvlastňovaciu náhradu za
svoj podiel 7/42, ktorá bola vrátená na depozitný účet bývalého MsNV. Preto odporca
konštatoval, že reštitučný titul – vyvlastnenie bez náhrady – ktorý si uplatnil v súvislosti
s reštitúciou pozemku o výmere 190m², nemožno uznať, nakoľko odmietnutie prevzatia
náhrady nemožno považovať za jej nevyplatenie. Ako reštitučný titul v prípade oprávnenej
osoby odporca uznal skutočnosť, že nehnuteľnosť bola vyvlastnená, stále existuje, no nikdy
neslúžila účelu vyvlastnenia. Zistil, že takýto reštitučný titul sa týka pozemkov o výmere
277m², teda nie len 151m², ako to žiadala oprávnená osoba (parc. C KN X. vo výmere 151m²,
parc. C KN X. vo výmere 91m² a časť parc. C KN X. o rozlohe 35m² vypočítanej správnym
orgánom).
Navrhovateľ napadol uvedené rozhodnutie opravným prostriedkom odôvodneným
tým, že žiadal vrátiť len 151m² parcely č. X., ktorá nebola dotknutá výstavbou, ostatné
pozemky v rozlohe 145,2m² žiadal zaplatiť. Poukázal na geometrický plán č. 289/65-201-920
z roku 1965, ktorý podľa neho rieši celú situáciu a nové merania považoval za zbytočné.
Podľa tohto mala vyvlastnená záhrada v spoluvlastníctve 7 519m², jemu patrí 1/7, teda
1 074m² a z tejto výmery vychádza aj celá jeho žiadosť. Ďalej uviedol, že rozhodnutím
okresného súdu bolo vrátených 2 162m² a zvyšných 2 074m² použilo mesto podľa svojej vôle,
pričom z tejto výmery mu má patriť 1/7, čo je 296,2m², z ktorých je 151m² vedených ako
parcela č. X. Nesúhlasil s názorom, že vrátenie náhrady sa nepovažuje za nevyplatenú
náhradu a tvrdil, že nikdy nedostal za vyvlastnené pozemky peniaze. Namietal aj postup
úradov a porušovanie predpisov pri vyvlastnení jeho pozemkov.
5
Podľa § 1 zákona tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré
nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré
tvoria a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, b) lesný pôdny fond.
Podľa § 2 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže
uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej
území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára
1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení
§ 3 (ods. 1).
V zmysle § 3 ods. 1 zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku,
ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia za náhradu,
ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená (l/) alebo
v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady (m/).
Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam
nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem
povinnej osoby (§ 4 ods. 1).
Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu o nevyhovení
opravnému prostriedku navrhovateľa a potvrdení rozhodnutia odporcu č. 563/2009 zo dňa
27.7.2009, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach
odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa a z takto
vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
odporcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa zaoberal
všetkými námietkami navrhovateľa a pokiaľ dospel k záveru, že preskúmavané správne
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a dôvody opravného prostriedku neboli
relevantné, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý rozhodnutie odporcu potvrdil,
6
keď vzhľadom na spoľahlivo zistený skutkový stav veci v správnom konaní považoval postup
odporcu ako aj jeho rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom, považovať za správne.
V postupe krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
rozhodnutia krajského súdu a dôvody v ňom uvedené si osvojuje ako svoje vlastné
s poukazom na § 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 250l ods. 2 a § 219 ods. 2 OSP. Odvolací
súd konštatuje, že dôvody odvolania právneho nástupcu pôvodného navrhovateľa sa
neodlišovali od dôvodov podaného opravného prostriedku na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporcu, s ktorými dôvodmi sa súd prvého stupňa v plnom rozsahu vysporiadal
a jeho skutkové zistenia aj právne závery sú vecne správne.
Odvolací súd k jedinej odvolacej námietke navrhovateľa 1/, že bol naplnený aj
reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 písm. m/ zákona, keďže náhrada nikdy za vyvlastnené
pozemky vyplatená jeho otcovi nebola, poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia odporcu
i na jeho vyjadrenie na pojednávaní pred krajským súdom a v súvislosti s tým aj
na predložené dôkazy svedčiace o tom, že náhrada za pozemky vyplatená pôvodným
vlastníkom bola, avšak niektorí (medzi nimi aj neb. otec navrhovateľa 1/) odmietli náhradu
prevziať. Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemku podľa § 3 ods. 1, písm. m/ zákona
je splnenie dvoch zákonných podmienok a to, že žiadaný pozemok bol vyvlastnený v dobe
určenej reštitučným zákonom v § 2 ods. 1 (od 25.2.1948 do 1.1.1990) a za vyvlastnený
pozemok nebola poskytnutá náhrada tomu, komu bol pozemok vyvlastnený. Zo skutkových
zistení v danej veci vyplýva, že žiadané nehnuteľnosti (PK parcely č. X. a X. evidované v PK
zápisnici č. X. pozemkovej knihy R., vo výmere 4 236m²) boli vyvlastnené za náhradu na
základe vyvlastňovacieho rozhodnutia bývalého MsNV v Banskej Bystrici zo dňa 7.8.1989, č.
ÚP 4111/89, ktoré nadobudlo právoplatnosť po potvrdení rozhodnutím bývalého ONV č. ÚP
3608/89-Lz zo dňa 5.10.1989. Z listu MNV v Banskej Bystrici zo dňa 20.12.1989 vyplýva, že
finančné prostriedky v sume 11 031,55 Kčs určené ako náhrada za vyvlastnené pozemky pre
J. (okrem iných) majú byť preúčtované na depozitný účet a to z dôvodu odmietnutia náhrady
prevziať a z listu finančného odboru MNV v Banskej Bystrici zo dňa 16.5.1990 vyplýva, že aj
vyvlastňovacie náhrady určené (o i.) pre J. v sume 1 838,60 Kčs majú byť preúčtované
z dôvodu ich neprevzatia na depozitný účet MsNV. Súčasťou spisu je aj fotokópia pôvodného
7
platobného príkazu zo dňa 9.10.1989. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno
dospieť k inému záveru ako k tomu, že za uvedené pozemky bola oprávnenej osobe pri ich
vyvlastnení poskytnutá náhrada a teda nemožno konštatovať naplnenie reštitučného titulu
v zmysle § 3 ods. 1 písm. m/ zákona. Za nevyplatenie náhrady totiž nemožno považovať
situáciu, keď vlastník poskytnutú finančnú náhradu za pozemky odmietol prevziať alebo
neprevzal. Z týchto dôvodov nemohol odporca priznať oprávnenej osobe vlastnícke právo,
resp. právo na náhradu za prislúchajúci podiel vyvlastnených pozemkov vo výmere 296,28m²
tak, ako to žiadal navrhovateľ 1/ v odvolaní (teda 1/7, resp. 7/42, z pozemkov vo výmere
2 074m², ktoré neboli vrátené rozhodnutím okresného súdu). Reštitučný nárok bolo preto
možné priznať len k pozemkom vyvlastneným za náhradu, ktoré však nikdy neplnili účel, pre
ktorý boli vyvlastnené a tejto podmienke vyhovovali tie pozemky, ktoré odporca špecifikoval
(zistil ich aj ohliadkou na mieste samom) vo svojom rozhodnutí – celkovo vo výmere 277m².
Pôvodnému navrhovateľovi by teda prislúchal jeho podiel 7/42, keďže vyvlastnené pozemky
boli v spoluvlastníctve a oprávnenej osobe bola vyvlastnená 1/7 pozemku no zároveň
pôvodnému navrhovateľovi prislúchal aj jeho dedičský podiel 1/42.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
krajského súdu podľa § 219 OSP ako vecne správny potvrdil.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z § 224 ods. 1 OSP v spojení
s § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 OSP, keď navrhovateľovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, lebo nebol v tomto konaní úspešný. Navrhovateľky 2/ a 3/ odvolanie nepodali
a odporcovi zákon priznanie náhrady trov konania neumožňuje.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 6. marca 2012
JUDr. Igor Belko, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová