Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
748/383883.6ec937.pdf
PDF · 148.66 KB
No categories available
5To/14/2011
N a j v y š š í s ú d 5 To 14/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
proti obžalovanému JUDr. I. Š. pre trestný čin prijímania úplatku
a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného do 31. 12. 2005,
prerokoval na verejnom zasadnutí konanom 8. marca 2012 v Bratislave odvolanie prokurátora
Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku
Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracoviska v Banskej Bystrici,
z 9. septembra 2011 sp. zn. BB-4 T 35/2007 a rozhodol
t a k t o:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu
v Pezinku, pracovisku v Banskej Bystrici, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 9. septembra 2011
sp. zn. BB-4 T 35/2007 bol obžalovaný I. Š. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený spod
obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej
výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005, spočívajúci
v tom, že
dňa 21.08.2002 v budove Okresného súdu Bratislava V na Prokofievovej ulici
č. 10-12 ako sudca tohto súdu požiadal Doc. JUDr. J. K., CSc., nar. X..X., o sumu 100.000,-
Sk (3319,39 €) v súvislosti so zlepšením vyhliadok jeho syna A. K., nar. X., v trestnom
konaní vedenom proti nemu na tomto súde
pod sp. zn. 3T 207/02 s tým, že požadoval uvedenú sumu doručiť do X..08.2002. Keď dňa
X..08.2002 Doc. JUDr. J. K., CSc. oznámil obvinenému I. Š.
pri osobnom rokovaní v budove Okresného súdu Bratislava V, že má k dispozícii len čiastku
vo výške 40.000,- Sk (1327,76 €) a je schopný si zapožičať ešte sumu 30.000,- Sk (995,82 €)
do termínu 30.08.2002, obvinený požadoval doručenie sumy 70.000,- Sk (2323,57 €) do dňa
28.08.2002 do 14.00 hod. Dňa 28.08.2002 o 13.30 hod. Doc. JUDr. J. K., CSc.
podľa požiadavky obvineného odovzdal mu požadovanú sumu 70.000,- Sk (2323,57 €)
v kancelárii č. 313 budovy Okresného súdu Bratislava V.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie prokurátor Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a v jeho odôvodnení
uviedol, že záver prvostupňového súdu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Prokurátor sa už nedotýkal tej časti skutkovej vety obžaloby, podľa ktorej mal
obžalovaný prevziať úplatok, ale upriamil pozornosť na to, že skutočnosť, že obžalovaný
I. Š. žiadal úplatok je jednoznačne preukázaná výpoveďou svedka
prof. J. K., CSc., na podklade ktorej bolo i začaté trestné stíhanie, ďalej výpoveďou svedkyne
Dr. Z. K. z prípravného konania (č. l. 227 a 1870) i na hlavnom pojednávaní, ktorá
usvedčovala obžalovaného, ako jej naznačoval, že je treba dať úplatok a prostredníctvom
neho viacerým zúčastneným na konaní a bola aj svedkom telefonického rozhovoru jej
manžela prof. J. K., CSc. s obžalovaným I. Š., ktorému rozprával, koľko má peňazí a koľko
nemá, pričom manžel jej povedal, že obžalovaný I. Š. od neho žiada úplatok za vylepšenie
rozhodnutia v prospech ich syna.
Prokurátor taktiež poukázal na výpoveď svedka D. J. z prípravného konania (č. l. 244
trestného spisu) i na hlavnom pojednávaní, ktorý vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že
prof. J. K., CSc. mu povedal, že obžalovaný I. Š.
od neho žiadal úplatok.
Okrem toho prokurátor v odvolaní uviedol, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil
dôkaz, ktorý je zadokumentovaný na č. l. 153a trestného spisu a to lístoček o rozmeroch
10 x 10 cm, ktorý podľa grafologicko-diagnostickej expertízy a písmo-znaleckého posudku
písal obžalovaný a jeho obsah v kontexte celého dokazovania vytvára priamy dôkaz
o neštandardnom postupe obžalovaného v trestnej veci syna svedka prof. J. K., CSc. a je
podporným dôkazom žiadania úplatku obžalovaným.
Napokon prokurátor vyčítal súdu prvého stupňa, že prehliadol skutočnosť,
že obžalovaný I. Š. sa pred sudcom pre prípravné konanie pri rozhodovaní o väzbe a pred
rozhodnutím o sťažnosti priznal ku skutku a uviedol obsah tejto výpovede obvineného i jeho
písomného vyjadrenia sa doručeného krajskému súdu a poznamenal, že obvinený
proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť nepodal.
Následné popieranie spáchania skutku obžalovaným a jeho tvrdenie, že rozhovor
medzi ním a svedkom prof. J. K., CSc. si nahral, ale nahrávku mu údajne nezákonne vzali
policajti, považuje prokurátor za vymyslenú obhajobu obžalovaného. Existencia mikrokazety
a vlastnej nahrávky obžalovaným je jeho konštrukcia po prepustení
zo zadržania, čo potvrdzuje skutočnosť, že sa ku skutku priznalo a sťažnosť proti uzneseniu
o vznesení obvinenia nepodal a na hlavnom pojednávaní na otázku prečo o existencii
nepovedal pred súdom, neodpovedal jednoznačne, ale uviedol, že on to povedať aj chcel.
Podľa odvolateľa, keďže v osobe obžalovaného ide o bývalého prokurátora a trestného sudcu
poznajúceho trestné právo, je nenáležité sa domnievať, že by sa bál uviesť dôkaz, ktorým
by preukazoval svoju nevinu, bezúhonnosť a teda snahu o jeho podplatenie. Ak by taká
nahrávka existovala, bol by túto skutočnosť uviedol pred sudcom rozhodujúcim o jeho väzbe
a tiež pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Ak by tieto skutočnosti bol uviedol,
i rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky by bolo zrejme iné.
Prokurátor dával do pozornosti súdu i skutočnosť, že obžalovaný odmietal vo veci
vypovedať a následne podľa vykonaného dokazovania upravoval svoju obhajobu. Výpoveď
obžalovaného považuje za zavádzajúcu v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti,
keď ako ústavný činiteľ hrubým spôsobom zneužil svoje spoločenské postavenie a žiadal
od prof. J. K., CSc., aby mu dal úplatok za účelom uloženia miernejšieho trestu
jeho synovi.
Uznesenie o začatí trestného stíhania, ako aj uznesenie o vznesení obvinenia považuje
prokurátor za zákonné. Zákonnosti uvedených uznesení nasvedčujú i následné rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Napokon prokurátor v odvolaní poznamenal, že súd nevyhodnotil dôkazy vykonané
i na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach a to výpovede svedkov
JUDr. K. T., rod. U., JUDr. K. R. a JUDr. J. K.,
ktoré podporujú obžalobu. Súd tak nerešpektoval základnú zásadu trestného konania uvedenú
v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. o spôsobe hodnotenia dôkazov, lebo pri jej rešpektovaní
by musel rozhodnúť tak, že sa žalovaný skutok stal, že je trestným činom a že ho spáchal
obžalovaný I. Š. a následne by bol mal vyniesť odsudzujúci rozsudok.
Preto prokurátor v odvolaní navrhol, aby odvolací súd poľa § 321 ods. 1 písm. b/
Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1, s poukazom na odsek 4 písm. a/
Tr. por. vrátil vec prvostupňovému Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný JUDr. I. Š.
Uviedol v ňom, že celú vec proti nemu zinscenoval vtedajší generálny prokurátor
M. H.
Poukázal na trestnú vec, v ktorej sa viedlo trestné stíhanie a bolo aj vznesené
obvinenie proti J. K. za trestný čin zasahovania do nezávislosti súdu,
podľa ktorého JUDr. J. K. mal navádzať na spáchanie trestného činu
JUDr. P. Š., brata obžalovaného, aby neoprávnene ovplyvňoval zákonného sudcu JUDr. I. Š.
a toto uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené nie preto,
že sa skutok nestal, ale preto že konanie P. Š. nedospelo ani do štádia pokusu, z čoho
obžalovaný I. Š. vyvodzuje, že zostal nedotknutý úmysel J. K. ovplyvňovať jeho ako sudcu
v trestnej veci vedenej proti synovi J. K..
Pokiaľ prokurátor v odvolaní uvádzal, že ho mal usvedčovať svedok
JUDr. D. J., nezodpovedá to skutočnosti, lebo menovaný svedok vo výpovedi v prípravnom
konaní na č.l. 244 nepovedal k veci nič, s tým, že je viazaný mlčanlivosťou a pokiaľ ide
o výpoveď tohto svedka na hlavnom pojednávaní, obžalovaný upriamil pozornosť na tú časť,
že svedok J. K. sa mal na svedka JUDr. D. J. obrátiť s tým, či by sa mohol so sudcom Š.
rozprávať a napriek tomu, že mu svedok J. povedal, že by to nebolo vhodné, svedok K. predsa
len prostredníctvom svedkyne R. do jeho kancelárie prišiel 26. augusta 2002, keď mu ho do
kancelárie vtisla svedkyňa R. pod zámienkou, že prišiel odovzdať nejaký doklad.
Obžalovaný namietal, že pokiaľ prokurátor v odvolaní uvádza, že skutočnosť,
že obžalovaný Š. žiadal úplatok bola preukázaná výpoveďou svedka J. K.,
na podklade ktorej bolo i začaté trestné stíhanie, tým zároveň prokurátor priznal, že konajúca
vyšetrovateľka zápisnicu o výsluchu svedka – poškodeného J. K. spísala, v rozpore
s Trestným poriadkom, pred vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania.
Poukázal, aj v zmysle predchádzajúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
na dôležitosť zistenia času, kedy bolo vo veci začaté trestné stíhanie, aby bolo možné posúdiť,
ktoré dôkazy sú použiteľné, a na to, že práve z toho dôvodu obhajoba žiadala,
aby bol prokurátor vyzvaný súdom, ešte pred výsluchom vyšetrovateľky
JUDr. K. T., rod. U., na predloženie písomnosti policajného orgánu, vyšetrovateľa, ktorú po
úkone kriminálnej polície v budove Okresného súdu Bratislava V spísal so svedkom J. K.,
ešte pred spísaním uznesenia o začatí trestného stíhania a že ak dozorujúci prokurátor takú
písomnosť nepredloží, aby bol vyzvaný k späťvzatiu obžaloby, lebo vzhľadom na
predchádzajúce uznesenie najvyššieho súdu, od existencie
alebo neexistencie predmetnej písomnosti závisí, či súd prvého stupňa bude v dokazovaní
pokračovať alebo či trestné stíhanie zastaví, pričom podľa jeho názoru v zmysle zásady
„in dubio pro reo“ postačí aj nepredloženie tejto písomnosti. Vzhľadom na to, že prokurátor
na hlavnom pojednávaní uviedol, že všetky dôkazy, ktoré mali k dispozícii už predložili,
stal sa podľa obžalovaného výsluch svedkyne T. bezpredmetným a napokon
aj tak na všetky otázky svedkyňa odpovedala, že sa nepamätá.
Obžalovaný namietal, že pokiaľ prokurátor v odvolaní argumentoval zápisnicou
o výsluchu svedka – poškodeného J. K., že na nezákonnosť tohto úkonu
už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí poukázal prvostupňový súd, že je to z dôvodu
neprítomnosti obhajcu pri výsluchu tohto svedka.
Tvrdenie prokurátora, že po vrátení veci neboli vykonané žiadne dôkazy,
ktoré by zmenili dôkaznú situáciu, aká bola pred vrátením veci odvolacím súdom súdu prvého
stupňa, považuje obžalovaný za zavádzajúce. Z doplneného dokazovania, i z úkonov
ním navrhovaných, ktoré neboli napokon urobené a ani sám na nich naďalej netrval vyvodil
obžalovaný opak toho čo prokurátor. Týka sa to nevypočutia svedka S. D., sudcu Okresného
súdu Bratislava I, k zisteniu dôvodov vydania rozhodnutia o pribratí znalcov
na vyšetrenie duševného stavu obvineného Š. a aj vyžiadania spisu Okresného súdu Bratislava
I, sp. zn. 3 Nt 1146/02 k tejto veci. Tieto dôkazy by podľa obžalovaného potvrdzovali účelový
charakter nezákonných uznesení o pribratí znalcov, ale vzhľadom
na ďalšie dôkazy týkajúce sa overenia, či bola justičnej stráži na Okresnom súde
Bratislava V v kritickom čase uložená povinnosť zapisovať osoby vstupujúce do budovy súdu
a overenia okolností odovzdania potvrdenia o prevode osobného motorového vozidla
svedkom J. K. na Okresnom súde Bratislava V, nepovažovala obhajoba
za potrebné bezpodmienečne zotrvávať na uvedených dôkazoch.
Obžalovaný nepovažuje za vierohodné, že by Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky nedisponovala dôkazmi, ktoré po vznesení obvinenia získala kriminálna polícia,
čo sa týka výpisov z telefonických hovorov a ktoré boli zničené v roku 2007 špeciálnou
zložkou polície. Obžalovaný vyslovil pochybnosť, že by boli zničené bez toho, aby neboli
vyhotovené kópie z nich pre dohľadový zväzok dozorujúceho prokurátora S.
Poukazoval na dôkaz výsluchom svedka J., veliteľa justičnej stráže, ktorý potvrdzoval,
že 21. augusta 2002 svedka J. K. do budovy súdu nepustil
a za absurdné považuje vysvetlenie, že by svedok J. nehovoril pravdu preto, že mal porušiť
svoje povinnosti nezapísaním svedka J. K. do evidencie osôb vstupujúcich do budovy súdu,
keďže podľa správy z 12. augusta 2011 z Okresného súdu Bratislava V,
nie sú na súde podklady o tom, či a v akej dobe bola uložená povinnosť justičnej stráži
zapisovať osoby prichádzajúce za sudcami do budovy súdu.
Upriamoval pozornosť na výpoveď svedkyne J. T., ktorá tiež vypovedala v jeho
prospech, ale jej výpoveď samosudca nevyhodnotil.
Za zavádzajúce a klamlivé považuje obžalovaný výpovede svedka J. K. v tom, že mal
odovzdať potvrdenie o predaji motorového vozidla do podateľne Okresného súdu Bratislava
V, avšak do spisového materiálu vo veci jeho syna A. K. nebolo založené, no obhajca
obžalovaného A. K. v jeho veci na hlavnom pojednávaní takéto potvrdenie mal a predkladal
ho na nahliadnutie súdu.
Ďalej obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že pokiaľ tento
argumentoval ako dôkazom proti nemu lístočkom z č. l. 153a trestného spisu, tento dôkaz
je pochybný, keďže bol prepisovaný a bol podľa neho vykonštruovaný vyšetrovateľom
proti nemu.
K tvrdeniu prokurátora v odvolaní, že prvostupňový súd prehliadol, že sa obžalovaný
pri rozhodovaní o väzbe ku skutku priznal, obžalovaný uviedol, že na túto otázku
už prvostupňový súd, ako aj odvolací sud vyslovili svoj názor v predchádzajúcich
rozhodnutiach, že nešlo o slobodné a dobrovoľné priznanie sa k trestnému činu s vylúčením
akéhokoľvek nátlaku, pričom obžalovaný znovu poukázal na vykonštruované trestné
oznámenia svedkov Š. a E.
Napokon obžalovaný vo vzťahu k odvolacím argumentom prokurátora namietal
i konštatovanie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že z vykonaného dokazovania vyplýva,
že by malo ísť o tvrdenie proti tvrdeniu, teda jeho a svedka J. K., keď na strane
jeho obhajoby stoja výpovede svedkov J., T., Š., H. a písomné dôkazy a na strane obžaloby je
len výpoveď svedka J. K., ktorý je z motívu ovplyvňovať súdny proces týkajúci sa jeho syna
usvedčovaný výpoveďami svedkov P., Š. a aj rozhodnutiami prokuratúry.
Obžalovaný preto navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie
prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod na zamietnutie odvolania
podľa § 316 ods. 1 Tr. por., ani dôvod na postup podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
a tak podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné, lebo napadnuté
rozhodnutie vykazuje nedostatky svedčiace o tom, že sa prvostupňový súd nevysporiadal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Námietky obžalovaného v jeho vyjadrení vo vzťahu k odvolaniu prokurátora
sú hodnotiacimi úsudkami obžalovaného zamerané k niektorým úkonom a dôkazom,
ale nie sú takého charakteru, že by v nadväznosti na obsah spisového materiálu, vykonané
úkony a dôkazy mohli viesť k zamietnutiu odvolania prokurátora, ako sa toho obžalovaný
domáhal.
Prvostupňový súd sa podrobne zaoberal otázkou zákonnosti uznesenia o začatí
trestného stíhania a odvodene od toho aj vznesenia obvinenia v predmetnej veci a uviedol,
že sa nemôže zaoberať zákonnosťou úkonov postupov a rozhodnutí tvoriacich podklad
procesných rozhodnutí a uznesenie o začatí trestného stíhania je uznesením procesnej povahy.
Podstata problému spočíva nie v tom, že by mal prvostupňový súd z formálneho
hľadiska preskúmavať uznesenie o začatí trestného stíhania alebo vznesení obvinenia
a podľa výsledku o nich rozhodovať a už vonkoncom nie tak, ako sa domáhal obžalovaný,
že by pre zistené chyby v trestnom konaní malo byť trestné stíhanie zastavané.
Nepochybné však práve na základe ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. sa súd nielen mohol,
ale aj mal zaoberať otázkou, ktoré úkony a v rámci nich zadokumentované dôkazy vykonané
ešte pred začatím trestného stíhania boli v neskoršie začatom trestnom stíhaní použiteľné
ako zákonný dôkaz. V rámci hlavného pojednávania tieto hodnotiace úsudky sa musia
prejaviť v tom, prečo je niektorý dôkaz nepoužiteľný, resp. aj skupina dôkazov, pretože dôkaz
získaný v rozpore so zákonom prenáša svoju nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť
aj na ďalší dôkaz, ktorý vychádza z obsahu nezákonne získaného dôkazu.
Táto otázka použiteľnosti dôkazov vo vzťahu k tej časti obvinenia a obžaloby,
podľa ktorej mal obžalovaný prijať úplatok dňa 28. augusta 2002 už bola vyriešená a uvedená
čiastočne v predchádzajúcom prvostupňovom rozhodnutí, pokiaľ išlo o otázku zvukového
záznamu a podrobnejšie v predchádzajúcom uznesení najvyššieho súdu aj k ďalším dôkazom
na to nadväzujúcim.
Z dokazovania nevyplýva presný čas začatia trestného stíhania, ani nie tak,
ako uvádza v druhom rozhodnutí prvostupňový súd. Vzhľadom na to, čo bolo
i v predchádzajúcom rozhodnutí najvyššieho súdu uvedené vo vzťahu k dôkazom smerujúcim
k preukázaniu toho, či obžalovaný prevezme úplatok, že neboli súladné so zákonom,
a teda pri preukazovaní uvedenej skutkovej okolnosti, sa mal z toho vyvodiť dôsledok,
ako keby neexistovali, bolo povinnosťou prvostupňového súdu, v intenciách
predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu, zaoberať sa práve tou časťou
skutku obžaloby, podľa ktorej mal obžalovaný JUDr. I. Š. žiadať
Doc. JUDr. J. K., CSc. o poskytnutie úplatku v súvislosti so zlepšením vyhliadok jeho syna A.
K. v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V, v ktorom bol predsedom
senátu JUDr. I. Š.
Z tohto pohľadu, ktorý napokon sám naznačuje v napadnutom rozsudku,
sa mal prvostupňový súd zaoberať otázkou, či aj vo vzťahu k tomu oznámenému trestnému
činu, teda tomu, že Doc. JUDr. J. K., CSc. bol v dobe od 21. augusta
a pred 28. augustom 2002 požiadaný JUDr. I. Š. o poskytnutie úplatku, boli ešte pred začatím
trestného stíhania vykonané nejaké také úkony a z nich vyplývajúce dôkazy, ktoré by sa
neskôr po začatí trestného stíhania a v súdnom konaní mali použiť ako dôkaz, ktoré by však
neboli súladné so zákonom. Ak také neboli, a prvostupňový súd
ich ani nenaznačuje, potom dôsledne sa bolo treba zaoberať tými dôkazmi,
ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k uvedenej časti skutkového deja.
K ďalšej časti skutku týkajúcej sa prevzatia úplatku treba uviesť, že v tom smere
už aj prokurátor fakticky modifikoval svoj obžalobný návrh, keď v záverečnej reči
na Špecializovanom trestnom súde dňa 6. septembra 2011 žiadal vypustiť túto časť skutkovej
vety a navrhol uznať obžalovaného za vinného iba v tej časti skutkovej vety, podľa ktorej
obžalovaný žiadal úplatok.
10 5 To 14/2011
Je evidentné, že v zmysle § 158 ods. 1 a § 160 ods. 1 Tr. por. (zák. č. 141/1961 Zb.
v jeho znení účinnom v čase, keď sa mal žalovaný skutok stať) mohol vyšetrovateľ uznesenie
o začatí trestného stíhania o skutku, o ktorom urobil oznámenie Doc. JUDr. J. K., CSc. dňa
28. augusta 2002, v časti týkajúcej sa žiadania úplatku sudcom Okresného súdu
Bratislava V, v dňoch predchádzajúcich 28. augustu 2002, urobiť aj len na základe trestného
oznámenia a zápisnice o podanom vysvetlení, ktoré podal Doc. JUDr. J. K., CSc.
dňa 28. augusta 2002 v čase od 11.40 hod. do 12.15 hod., čo sa aj konštatuje v uznesení
o začatí trestného stíhania, na základe akého úkonu to bolo urobené. Preto bolo úlohou
prvostupňového súdu zaoberať sa otázkou, či aj vo vzťahu k tejto časti skutku,
ktorý bol potom predmetom obžaloby, boli pred začatím trestného stíhania vykonané
také úkony a dôkazy, ktoré by sa mali neskôr použiť v začatom trestnom stíhaní a v konaní
pred súdom, ale použiteľné by pre ich nezákonnosť neboli a z toho mal vyvodiť patričné
dôsledky, to znamená pri hodnotení dôkazov na ne neprihliadať a podľa výsledkov
dokazovania rozhodnúť.
Zatiaľ možno uzavrieť, že tie dôkazy, na ktoré prvostupňový súd nemal prihliadať,
sa týkajú tých skutkových okolností, ktoré tvorili základ právnej vety obžaloby spočívajúcej
v tom, že obžalovaný v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu prijal úplatok,
čo v skutkovej vete obžaloby je vyjadrené tým, že dňa 28. augusta 2002 o 13.30 hod.
Doc. JUDr. J. K., CSc. podľa požiadavky obvineného odovzdal mu požadovanú sumu
70.000,- Sk (2323,57 Eur) v kancelárii č. 313 budovy Okresného súdu Bratislava V.
V tejto časti, ako už bolo uvedené, prokurátor v podstate modifikoval svoj obžalobný návrh.
Čo sa však týka predchádzajúcej časti žalovaného skutku, že obžalovaný mal žiadať
úplatok, je rozhodnutie prvostupňového súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby,
spočívajúce v tom, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
nepresvedčivé a chybné preto, že sa prvostupňový súd náležite nevyrovnal so všetkými
relevantnými dôkazmi, ani ich všetky nevyhodnotil tak, ako predpokladá ustanovenie
§ 2 ods. 12 Tr. por. a z jeho odôvodnenia nevyplýva, že by ho urobil po starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu.
Špecializovaný trestný súd v podstate iba zhrnul výpovede svedkov z jednotlivých dní,
kedy boli vypočutí v priebehu konania a uviedol obsah toho ktorého dôkazu, čo ktorý svedok
11 5 To 14/2011
kedy vypovedal, ale urobil tak bez toho, aby náležite vyhodnotil, čo z ktorého dôkazu možno
v nadväznosti na iné dôkazy a zistené okolnosti prípadu vyvodiť.
Predovšetkým prvostupňový súd neprebral a neurobil súhrn, ktoré dôkazy vykonané
vo veci sú použiteľné k časti skutku o žiadaní úplatku obžalovaným.
Nepostačuje iba uvedenie obsahu dôkazu bez toho, aby súd i jednotlivo vyhodnotil,
čo relevantné ku skutku, resp. k iným dôkazom týkajúcim sa naznačenej časti skutku,
z dôkazu vyvodzuje. Neuviedol, či ten ktorý dôkaz považuje za taký, ktorý podporuje priamy
usvedčujúci dôkaz, výpoveď svedka Doc. JUDr. J. K., CSc. alebo naopak za dôkaz
podporujúci obhajobu obžalovaného, ak ho možno považovať za vierohodný.
K obsahu obhajobných tvrdení a námietok obžalovaného prvostupňový súd nezaujal
stanovisko, či ich považuje za vierohodné a presvedčivé a nevyhodnotil, či z nich skutočne
vyplýva taký záver, aký im prisudzuje obžalovaný.
Je potrebné zdôrazniť, že nezodpovedá obsahu spisového materiálu a vykonaným
dôkazom konštatovanie prvostupňového súdu (str. 53 odôvodnenia napadnutého rozsudku),
že proti sebe stoja len dva priame dôkazy a to tvrdenie svedka Doc. JUDr. J. K., CSc. proti
tvrdeniu obžalovaného JUDr. I. Š. a že žiadne, ani nepriame, dôkazy o tom, že by obžalovaný
od menovaného svedka žiadal úplatok produkované neboli.
V uvedenom smere ostala absolútne nevyhodnotená výpoveď svedkyne
JUDr. Z. K.. Rovnako náležite nevyhodnotená ostala aj výpoveď svedka
JUDr. D. J., nie však tá z prípravného konania, ktorú uvádza prokurátor v odvolaní, ale jeho
výpoveď učinená pod prísahou na hlavnom pojednávaní 6. októbra 2008. Podobne i výpoveď
svedkyne JUDr. K. R. a v nadväznosti na ňu výpoveď svedkyne JUDr. J. T. Náležite nebol
vyhodnotený ani obsah listinného dôkazu na č. l. 153a trestného spisu, ktorý v súlade so
znaleckými posudkami považuje súd za doklad vyhotovený obžalovaným, predovšetkým čo
z tohto dôkazu možno vyvodiť v nadväznosti na zistený kontakt obžalovaného so svedkom
Doc. JUDr. J. K., CSc. a vyhodnotení, kto bol iniciátorom tohto stretnutia, čo ale nebolo
prvostupňovým súdom náležite urobené.
12 5 To 14/2011
Hoci prvostupňový súd vykonal podrobné dokazovanie k naznačenej významnej
skutkovej otázke, na ktorej strane bola prvotná iniciatíva vyúsťujúca do vzájomného stretnutia
obžalovaného a svedka Doc. JUDr. J. K., CSc., neodrazilo sa to v syntetizujúcej časti
odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Prvostupňový súd opomenul vyhodnotiť, že prvou osobou, s ktorou sa mal obžalovaný
kontaktovať v predmetnej záležitosti, bola svedkyňa JUDr. Z. K.. Táto svedkyňa popisovala
okolnosti prípadu vzťahujúce sa práve na tú časť skutku, podľa ktorej malo dôjsť k žiadaniu
úplatku a ako sa celá záležitosť vyvíjala.
Možno sa stotožniť s tým, že výpoveď svedkyne JUDr. Z. K. z prípravného konania zo
4. septembra 2002 je nepoužiteľná z dôvodov uvádzaných prvostupňovým súdom, že po
vznesení obvinenia JUDr. I. Š. bola svedkyňa vypočutá bez prítomnosti obhajcu. Táto jej
výpoveď je však nepoužiteľná len z toho pohľadu, že zápisnicu o jej výsluchu zo 4. septembra
2002 (č. l. 227 až 235 trestného spisu) nemožno na hlavnom pojednávaní prečítať ako dôkaz.
Existuje však ďalšia výpoveď menovanej svedkyne v prípravnom konaní z 11. júla 2007 (č. l.
1850 až 1854 trestného spisu) urobená za prítomnosti obhajcu obžalovaného, pri ktorej
nemožno konštatovať, že by sa v celom rozsahu svedkyňa iba odvolávala na predchádzajúcu
výpoveď zo 4. septembra 2002 pre uplynutie dlhšieho času a nemožnosť pamätať si
podrobnosti. Svedkyňa rozhodne uviedla čo si isto pamätá a vypovedala pritom o podstatnej
okolnosti prípadu, kto bol iniciátorom jej stretnutia s obžalovaným na Okresnom súde
Bratislava V a k čomu to vyúsťovalo.
Čo je však podstatné, na hlavnom pojednávaní bola táto svedkyňa vypočutá
pod prísahou. Svedkyňa vypovedala, že obžalovaný JUDr. I. Š. jej naznačoval,
ako by sa ich synovi dalo pomôcť, ale že bez úplatku sa to nedá a výslovne uviedla,
že obžalovaný určite jej naznačil, že by bolo vhodné niečo dať prostredníctvom neho
viacerým zúčastneným na konaní a nepriamo jej povedal, že keď dajú peniaze, lepšie
sa rozhodne v prospech ich syna. Obžalovaný jej dal ústnu inštrukciu, aby jej manžel prišiel
za ním čo najskôr s potvrdením o predaji motorového vozidla, ktoré predtým mali
vo vlastníctve, aby ich syn nebol spájaný s ďalším trestným činom, pri ktorom malo byť
toto vozidlo použité. Preto aj manžela za obžalovaným poslala. Svedkyňa vypovedala
13 5 To 14/2011
aj o ďalších významných okolnostiach prípadu a prvostupňový súd to bude musieť podrobne
prebrať a vyhodnotiť.
Obžalovaný sa na túto výpoveď menovanej svedkyne urobenej pod prísahou
na hlavnom pojednávaní vyjadril tak, že jej výpoveď už zo 4. septembra 2002
bola zmanipulovaná policajnými orgánmi, a preto aj všetky jej ďalšie výpovede sú rovnaké.
Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal vyjadreniami obžalovaného k obsahu
tejto výpovede svedkyne JUDr. Z. K. na hlavnom pojednávaní. Ak obžalovaný na hlavnom
pojednávaní uvádzal, že výpoveď tejto svedkyne mala byť zmanipulovaná,
mal sa prvostupňový súd vyrovnať s týmto tvrdením obžalovaného, či je vierohodné
a ako mala byť jej výpoveď v priebehu celého konania zmanipulovaná, keď oproti výpovedi
zo 4. septembra 2002 ju vypočúval 11. júla 2007 iný vyšetrovateľ a na hlavnom pojednávaní
3. septembra 2008 bola vypočutá pod prísahou a jej výsluch vykonával, okrem prokurátora
a samosudcu, aj obžalovaný JUDr. I. Š. a jeho obhajca.
Nevyhodnotená, a len v polohe jej konštatovania, ostala aj výpoveď svedka
JUDr. D. J. urobená pod prísahou na hlavnom pojednávaní 6. októbra 2008,
ako nepriamy dôkaz vo vzťahu k tomu, čo mu o stretnutí s obžalovaným
JUDr. I. Š. uviedol svedok Doc. JUDr. J. K., CSc.
Samosudca prvostupňového súdu nedostatočne vyhodnotil aj tú časť výpovede
svedkyne JUDr. K. R., že určite nepriviedla svedka
Doc. JUDr. J. K., CSc. za obžalovaným JUDr. I. Š.
dňa 26. augusta 2002. Jej výpoveď v tomto smere je rozhodná a k stretnutiu malo dôjsť skôr.
Súd sa mal zaoberať tým, či výpoveď svedkyne JUDr. J. T. to vylučuje.
Keďže samosudca neuveril tvrdeniu obžalovaného, že sa stretol so svedkom
Doc. JUDr. J. K., CSc. dňa 26. augusta 2002, v ktorý deň
ho podľa obžalovaného mala priviesť za ním svedkyňa JUDr. K. R.,
potom mal súd zaujať aj postoj k obhajobnému tvrdeniu obžalovaného, že z tohto dňa
mal nahratý rozhovor s menovaným svedkom. Mal sa tak vyrovnať s otázkou vierohodnosti
obhajobných tvrdení obžalovaného, najmä pokiaľ podľa obžalovaného to bolo jeho jediné
stretnutie s menovaným svedkom pred 28. augustom 2002, mal ho posielať preč, ale vzápätí
14 5 To 14/2011
po zistení vzájomnej známosti tohto svedka s bratom obžalovaného išiel s ním do inej
miestnosti, kde si rozhovor s ním mal nahrať, no o tejto okolnosti nehovoril nič dlhú dobu
od začiatku trestného stíhania.
Bude preto úlohou prvostupňového súdu v novom konaní vyrovnať sa so všetkými
použiteľnými dôkazmi tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.
a po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo i v súhrne s ostatnými, po starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu ustáliť, či sa skutok v rozsahu, ako na obžalobnom návrhu zotrval
prokurátor, stal alebo nie, či je trestným činom a podľa toho potom vo veci rozhodnúť.
Treba poznamenať, že trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody
podľa § 160a ods. 1 Tr. zák., účinného v čase keď sa mal žalovaný skutok stať, v jeho
základnom znaku žiadania úplatku je naplnený už tým, ak bol daný podnet na poskytnutie
úplatku a nemusí ísť o výslovnú žiadosť, no postačuje aj len prejav, z ktorého by bolo
nepochybné, že taká osoba na strane žiadateľa navádza situáciu, aby bol úplatok poskytnutý.
Vzhľadom na uvedené rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako sa uvádza
vo výroku tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 8. marca 2012
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová