Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9bc/386942.6a8050.pdf
PDF · 129.75 KB
No categories available
4Tdo/1/2012
N a j v y š š í s ú d 4 Tdo 1/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila
Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského
na neverejnom zasadnutí 13. marca 2012 v Bratislave v trestnej veci obvinenej Š. J.
pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.,
o dovolaní obvinenej podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. O. Š. proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave zo 7. októbra 2008, sp. zn. 3To 54/2008, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. sa dovolanie obvinenej Š. J. o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 15. mája 2008, sp. zn. 2T 33/2007, bola
obvinená Š. J. uznaná za vinnú z obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,
ods. 4 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
najmenej v období od 17. januára 2003 až do 4. júla 2006 v T. v sídle firmy Ing. J. Ď. -
S.S., ako živnostníčka a osoba poverená starostlivosťou o celkový ekonomický a hospodársky
chod uvedenej spoločnosti, v rámci ktorej bola poverená aj vykonávaním úhrad na firmu
prostredníctvom Internet bankingu a Homebankingu, za vyššie uvedené obdobie, hoci
spracovávala a odovzdávala podklady pre zákonné odvody a dane do príslušných inštitúcií,
ale i podklady k úhradám iným, so spoločnosťou Ing. J. Ď. - S. spolupracujúcim firmám,
v skutočnosti úhrady určené v prospech týchto inštitúcií a spoločností takto oprávneným
subjektom nepreviedla, ale následne na to finančné prostriedky z účtu spoločnosti Ing. J. Ď. -
S. č. X., vedenom v S., postupne každý mesiac v rôznych výškach prostredníctvom Internet
bankingu a Home bankingu prevádzala na účet č. X., vedený v T., evidovaný na jej manžela
P. J., na ktorý previedla celkovo sumu vo výške 2 365 663,40 Sk/ 78 525,63 € na účet č. X.,
vedený v Č., na meno obvinenej Š. J., na ktorý previedla celkovo sumu vo výške
5 239 018,60 Sk/ 173 903,55 € a na účet č. X., vedený vo V., na meno jej manžela P. J.,
na ktorý previedla celkovo sumu vo výške 2 167 683,10 Sk/ 71 953,89 €, pričom takto
prisvojené finančné prostriedky použila pre svoju potrebu, čím spoločnosti Ing. J. Ď. - S.
spôsobila škodu v celkovej výške 9 761 337,10 Sk/ 324 017,03 €.
Za to jej bol podľa § 213 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. e/
Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bola obvinená pre výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Zároveň jej bol podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložený i ochranný
dohľad na 2 (dva) roky.
Proti tomuto rozsudku podala obvinená Š. J. odvolanie. Krajský súd v Trnave
rozsudkom zo 7. októbra 2008, sp. zn. 3To 54/2008, jej odvolanie podľa § 319
Tr. por. zamietol ako nedôvodné, pričom na podklade odvolania podaného poškodeným
Ing. J. Ď. zároveň zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o náhrade škody a na základe
§ 322 ods. 3 Tr. por. uložil obvinenej podľa § 287 ods. 1 Tr. por. povinnosť nahradiť
poškodenej strane Ing. J. Ď. – S.S., Trnava škodu vo výške 9 761 337,10 Sk/ 324 017,03 €.
Obvinená Š. J. písomným podaním zo 7. októbra 2011 (doručeným súdu prvého
stupňa 11. októbra 2011), podala prostredníctvom splnomocnenej obhajkyne JUDr. O. Š.
proti uvedenému rozsudku krajského súdu dovolanie.
V dovolaní poukázala na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/,
písm. h/, písm. i/ Tr. por. a domáhala sa zrušenia rozsudku krajského súdu ako aj rozsudku
okresného súdu.
Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. videla
vo viacnásobnom porušení práva na obhajobu v prípravnom konaní, aj v konaní pred súdom.
Podľa dovolateľky bolo jej právo na obhajobu porušené najmä tým, že pri prvom výsluchu
pred vyšetrovateľom v procesnom postavení obvinenej nebol prítomný jej ustanovený obhajca
Mgr. J. B. a nemohla sa s ním poradiť, na preštudovanie vyšetrovacieho spisu jej bola
predložená iba jeho nekompletná kópia a nebol jej poskytnutý dostatočný časový priestor
na preštudovanie. Pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania dňa 19. marca 2007 nebol
prítomný jej obhajca, hoci na jeho prítomnosti trvala a vyšetrovateľ bezdôvodne zamietol
jej návrhy na doplnenie dokazovania. Právo na obhajobu bolo porušené i tým,
že hoci jej bolo obvinenie vznesené pre skutok, ktorým mala spôsobiť škodu vo výške
7 691 285,10 Sk/ 255 303,89 €, obžaloba bola podaná pre skutok, ktorým mala spôsobiť
škodu vo výške 10 060 557 Sk/ 333 949,31 €. Namietala, že nakoľko k rozšíreniu obžaloby
o ďalšiu škodu prišlo bez predchádzajúceho upovedomenia obvinenej, resp. jej obhajcu
a vymedzenie skutku v uznesení o vznesení obvinenia bolo odlišné od skutku kladenému
obvinenej za vinu v obžalobe, mala byť obžaloba pri jej predbežnom prejednaní odmietnutá
podľa § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por. V konaní pred súdom bolo právo na obhajobu
podľa dovolateľky porušené tým, že na hlavnom pojednávaní 13. mája 2008 potom,
čo požiadala prvostupňový súd o nazretie a oboznámenie sa s úplným súdnym spisom,
jej predsedníčka senátu oznámila, že so spisom má možnosť sa oboznámiť v infocentre súdu,
hoci musela vedieť, že nakoľko je väzobne stíhaná, nemá možnosť sa dostať do infocentra.
V ďalšej časti dovolania sa obvinená Š. J. podrobne zaoberala nedostatočne zisteným
skutkovým stavom. Konajúce súdy podľa nej pri zistení skutkového stavu vychádzali iba
z dôkazov svedčiacich v jej neprospech, vôbec sa nezaoberali dôkazmi svedčiacimi v jej
prospech, z ktorých vyplývalo, že za poškodeného Ing. J. Ď. uhrádzala v prospech tretích
osôb platby prevodom zo svojho účtu a aj v hotovosti. V dôsledku nevysporiadania
sa so všetkými skutkovými okolnosťami tak súdy nesprávne zistili výšku spôsobenej škody,
čo sa následne prejavilo v nesprávnom právnom posúdení skutku a v uložení trestu mimo
zákonom stanovenej trestnej sadzby, čím prišlo k naplneniu dovolacích dôvodov podľa § 371
ods. 1 písm. h/, písm. i/ Tr. por.
Prvostupňový súd v súlade s § 376 Tr. por. doručil dovolanie obvinenej na vyjadrenie
krajskej prokuratúre Trnava. Prokurátor krajskej prokuratúry v písomnom vyjadrení
zo 7. novembra 2011 uviedol, že právo obvinenej na obhajobu bolo v trestnom stíhaní
rešpektované a jeho uplatnenie jej bolo umožnené v celom rozsahu. Poukázal na skutočnosť,
že dovolanie obvinenej je založené výlučne na skutkových výhradách, pričom dovolací súd
nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení. Uviedol, že trest odňatia slobody
bol obvinenej uložený v rámci ustanovenej trestnej sadzby a s poukazom na absenciu
dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. h/, písm. i/ Tr. por. navrhol,
aby dovolací súd uznesením podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinenej odmietol.
Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému
rozsudku je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ a § 566 ods. 3 Tr. por.) a bolo podané
oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370
ods. 2 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 až § 373 Tr. por.,
ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por.
Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolateľkou
namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. h/, písm. i/ Tr. por.
v posudzovanom prípade naplnené neboli, a preto je ho potrebné odmietnuť na neverejnom
zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak
- bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu (písm. c/),
- bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený
taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (písm. h/),
- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku
alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť
a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).
Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa obvinenej naplnenie dovolacieho
dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., treba v prvom rade podotknúť,
že dôvodom pre podanie dovolania podľa písm. c/ § 371 ods. 1 Tr. por. je, že zásadným
spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Pod pojmom zásadné porušenie práva
na obhajobu mal zákonodarca na mysli, že v konaní boli najmä porušené ustanovenia
o povinnej obhajobe. Táto podmienka dovolania je spravidla splnená vtedy, ak obvinený
po určitú časť trestného konania nemal obhajcu, napriek tomu, že ho mal mať, ak orgány
činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase aj skutočne vykonávali úkony trestného
konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním
napadnuté.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisového materiálu zistil, že nie všetky
dovolacie námietky zakladajúce podľa obvinenej Š. J. naplnenie dovolacieho dôvodu podľa
§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sú pravdivé a tie, ktoré pravdivé sú, nedosahujú intenzitu
porušenia práva na obhajobu zásadným spôsobom tak, ako to predpokladá tento dovolací
dôvod.
Pokiaľ obvinená Š. J. namieta, že pri prvom výsluchu pred vyšetrovateľom
v procesnom postavení obvinenej nebol prítomný jej ustanovený obhajca Mgr. J. B., dovolací
súd poukazuje na zápisnicu o tomto výsluchu (č. l. 236-238 spisu), z ktorej vyplýva,
že obvinená po zákonnom poučení využila svoje právo uvedené v § 34 ods. 1 Tr. por.
a vyhlásila : „ ...teraz vypovedať nebudem a budem vo veci vypovedať po porade so svojím
advokátom.“, je teda zrejmé, že tento úkon trestného konania v posudzovanej veci nemohol
byť podkladom pre vydanie meritórneho rozhodnutia napadnutého dovolaním.
Ďalej treba uviesť, že pokiaľ dovolateľka namieta, že na preštudovanie vyšetrovacieho
spisu jej bola predložená iba jeho nekompletná kópia, nebol jej poskytnutý dostatočný časový
priestor na preštudovanie a jej obhajca pri tomto úkone nebol prítomný, z obsahu spisu
vyplynulo, že po prvý krát mala obvinená Š. J. možnosť oboznámiť sa s výsledkami
vyšetrovania 27. februára 2007, avšak z dôvodu neprítomnosti svojho obhajcu, ktorý
sa telefonicky ospravedlnil vyhlásila, že sa v neprítomnosti obhajcu s výsledkami
vyšetrovania oboznamovať nebude. Následne sa mal tento úkon uskutočniť 2. marca 2007,
no obhajca obvinenej sa znova ospravedlnil.
Dňa 6. marca 2007 sa v čase od 8.00 hod. do 14.40 hod. uskutočnilo oboznamovanie
s výsledkami vyšetrovania, už za prítomnosti obhajcu obvinenej Š. J., ktorý zároveň predložil
písomný návrh na doplnenie dokazovania. Na jeho podklade sa 8. marca 2007 uskutočnili
konfrontácie medzi obvinenou a svedkyňami J. G. a M. A., pričom v uvedený deň
vyšetrovateľ odovzdal obvinenej fotokópiu spisového materiálu a stanovil jej lehotu
na štúdium spisu do 19. marca 2007, kedy sa malo znova vykonať oboznamovanie
s výsledkami vyšetrovania. V uvedený deň sa obhajca obvinenej znova ospravedlnil z dôvodu
práceneschopnosti a nakoľko obvinená vyhlásila, že stihla preštudovať iba 229 strán spisu,
predložil jej vyšetrovateľ 20. marca 2007 znova procesný spis vo fotokópií a poskytol jej
lehotu na jeho preštudovanie do 23. marca 2007, pričom na tento deň zároveň stanovil termín
opätovného oboznamovania sa s výsledkami vyšetrovania, o čom obvinenú upovedomil
osobne a jej obhajcu telefaxom dňa 19. marca 2007. V stanovenom termíne sa obhajca
obvinenej na úkon nedostavil a svoju neprítomnosť ničím neospravedlnil, pričom obvinená
vyhlásila, že stihla doposiaľ preštudovať len 446 strán spisu a trvá na prítomnosti obhajcu.
Podľa § 213 ods. 4 Tr. por. ak sa obhajca alebo ním splnomocnený obhajca nedostaví
na nariadený úkon, policajt vykoná tento úkon aj bez jeho účasti okrem výsluchu obvineného,
ktorý trvá na prítomnosti obhajcu.
Dovolací súd konštatuje, že právo obvinenej Š. J. na obhajobu bolo vyššie uvedeným
procesným postupom vyšetrovateľa náležite rešpektované. Bol jej poskytnutý dostatočný
časový priestor (13 dní) na preštudovanie vyšetrovacieho spisu, ktorý mal v danej dobe cca.
1600 strán a posledné oboznamovanie sa s výsledkami vyšetrovania sa v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia mohlo uskutočniť i v neprítomnosti jej obhajcu, ktorý sa na nariadený
úkon (napriek riadnemu a včasnému upovedomeniu) bez ospravedlnenia nedostavil.
Skutočnosť, že orgány prípravného konania (a neskôr i okresný súd) neakceptovali všetky
návrhy obhajcu na vykonanie, resp. doplnenie dokazovania, nie je dôvodom pre podanie
dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania
pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní
o riadnom opravnom prostriedku. Najvyšší súd dospel k záveru, že Okresný súd Trnava
vykonal dokazovanie zákonným spôsobom v rozsahu postačujúcom na ustálenie skutkových
okolností vymedzených v obžalobnom návrhu, čo následne potvrdil aj Krajský súd v Trnave.
Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevykonanie
dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý
nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť pod dôvod dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (porušenia práva na obhajobu), resp. podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. (nesprávne právne posúdenie zisteného skutku), ale ide o skrytú formu
vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav)
v jeho prospech.
Rovnako neobstoja ani dovolacie námietky obvinenej Š. J. vyvodzujúce porušenie
práva na obhajobu zo skutočnosti, že hoci jej bolo obvinenie vznesené pre skutok, ktorým
mala spôsobiť škodu vo výške 7 691 285,10 Sk/ 255 303,89 €, obžaloba bola
bez predchádzajúceho upovedomenia obvinenej i obhajcu podaná pre odlišný skutok, ktorým
mala spôsobiť škodu vo výške 10 060 557 Sk/ 333 949,31 €.
Podľa § 234 ods. 2 Tr. por. obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý
sa vznieslo obvinenie. Ak prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin,
než ako ho posudzoval policajt, upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného, obhajcu
a poškodeného a zistí, či so zreteľom na zamýšľanú zmenu navrhujú doplniť vyšetrovanie
alebo skrátené vyšetrovanie. Ak prokurátor nepovažuje navrhované doplnenie za potrebné,
odmietne ho, urobí o tom záznam do spisu a vyrozumie osobu, ktorá návrh podala,
čím podľa obvinenej došlo k zachovaniu totožnosti skutku.
Nakoľko obvinenej Š. J. bolo uznesením vyšetrovateľa z 27. júla 2006 (č. l. 2 spisu)
vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4
písm. a/ Tr. zák. a prokurátor podal dňa 29. marca 2007 na obvinenú obžalobu pre ten istý
trestný čin, nebol daný dôvod postupovať podľa vyššie citovaného ustanovenia Trestného
poriadku, pretože nedošlo k zmene v právnej kvalifikácii skutku.
Skutočnosť, že v priebehu trestného konania dôjde na podklade vykonaného
dokazovania k zmene vo výške škody, ktorá bola trestným činom spôsobená má pre postup
podľa § 234 ods. 2 Tr. por. význam len v prípade, ak je s ohľadom na kvalifikačné kritéria
uvedené v § 125 Tr. zák. zároveň dôvodom na zmenu v právnej kvalifikácii skutku.
V posudzovanej veci však škoda vymedzená v uznesení o vznesení obvinenia, v obžalobe
i v rozsudku okresného súdu predstavuje škodu veľkého rozsahu v zmysle § 125 ods. 1
Tr. zák.
Dovolací súd zároveň dodáva, že na zachovanie totožnosti skutku nemajú vplyv
zmeny v okolnostiach, ktoré iba individualizujú žalovaný skutok z hľadiska času, miesta
spáchania, či výšky spôsobenej škody. Totožnosť skutku zachováva konanie páchateľa
a následok, ktorý bol týmto konaním spôsobený, pričom aj pri rozdielnom následku
(výške škody) postačí na zachovanie totožnosti skutku zhoda v konaní páchateľa a vice versa.
Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvinenej Š. J. vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že tento
dovolací dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.
Formuláciou uvedenou v tomto ustanovení zákon vyjadruje, že dovolanie založené
na dovolacom dôvode podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je určené k náprave právnych chýb
rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo
iných skutočností podľa noriem hmotného práva.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení
urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom
prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd.
Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí
súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže
posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy
bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti
skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy nemôže
zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Dovolateľka, ako to vyplýva z obsahu ňou podaného mimoriadneho opravného
prostriedku, vyjadruje nesúhlas s hodnotením dôkazov a poukazuje na nedostatočne zistený
skutkový stav (výšku spôsobenej škody), keď uvádza, že z finančných prostriedkov
prevedených na bankové účty jej manžela, resp. svoj bankový účet, následne za poškodeného
Ing. J. Ď. vykonávala platby v prospech iných osôb. Následkom toho bol podľa dovolateľky
jej skutok nesprávne právne posúdený, čo sa prejavilo i v uložení trestu mimo zákonom
ustanovenej trestnej sadzby uložení trestu nad rámec, z čoho vyvodila i existenciu
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.
V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné
pripomenúť, že pri trestnom čine sprenevery je trestný čin dokonaný už okamihom
prisvojenia si cudzej zverenej veci. Pokiaľ páchateľ neskôr časť z prisvojených si vecí vráti
poškodenému, nahrádza mu tým len škodu, ktorú svojím činom spôsobil, trestnosť činu tým
však nezaniká a preto pri posudzovaní, či sa jedná o trestný čin sprenevery v jeho základnej
skutkovej podstate, resp. v niektorej z kvalifikovaných skutkových podstát je rozhodujúca
hodnota zverenej veci v okamihu si jej prisvojenia.
V posudzovanej veci celková výška finančných prostriedkov, ktoré boli postupne
prevedené na bankový účet obvinenej Š. J. a účty jej manžela dosiahla sumu 9 761 337,10 Sk/
324 017,03 €, preto v súlade so stavom veci a zákonom rozhodol okresný súd, keď jej skutok
právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4
písm. a/ Tr. zák. a za tento čin jej uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov (v rámci
ustanovenej trestnej sadzby 10 až 15 rokov), čo v napadnutom rozsudku správne potvrdil
i krajský súd.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru,
že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1
písm. c/, písm. h/, písm. i/ Tr. por., a tak podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením dovolanie
obvinenej odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 13. marca 2012
JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Ing. Alžbeta Kóňová