Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/1/2012

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského

na neverejnom zasadnutí 13. marca 2012 v Bratislave v trestnej veci obvinenej Š. J.

pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák.,

o dovolaní obvinenej podanom prostredníctvom obhajkyne JUDr. O. Š. proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave zo 7. októbra 2008, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvinenej Š. J. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 15. mája 2008, sp. zn. , bola

obvinená Š. J. uznaná za vinnú z obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,

ods. 4 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

najmenej v období od 17. januára 2003 až do 4. júla 2006 v T. v sídle firmy Ing. J. Ď. -

S.S., ako živnostníčka a osoba poverená starostlivosťou o celkový ekonomický a hospodársky

chod uvedenej spoločnosti, v rámci ktorej bola poverená aj vykonávaním úhrad na firmu

prostredníctvom Internet bankingu a Homebankingu, za vyššie uvedené obdobie, hoci

spracovávala a odovzdávala podklady pre zákonné odvody a dane do príslušných inštitúcií,

ale i podklady k úhradám iným, so spoločnosťou Ing. J. Ď. - S. spolupracujúcim firmám,

v skutočnosti úhrady určené v prospech týchto inštitúcií a spoločností takto oprávneným

subjektom nepreviedla, ale následne na to finančné prostriedky z účtu spoločnosti Ing. J. Ď. -

S. č. X., vedenom v S., postupne každý mesiac v rôznych výškach prostredníctvom Internet

bankingu a Home bankingu prevádzala na účet č. X., vedený v T., evidovaný na jej manžela

P. J., na ktorý previedla celkovo sumu vo výške 2 365 663,40 Sk/ 78 525,63 € na účet č. X.,

vedený v Č., na meno obvinenej Š. J., na ktorý previedla celkovo sumu vo výške

5 239 018,60 Sk/ 173 903,55 € a na účet č. X., vedený vo V., na meno jej manžela P. J.,

2

na ktorý previedla celkovo sumu vo výške 2 167 683,10 Sk/ 71 953,89 €, pričom takto

prisvojené finančné prostriedky použila pre svoju potrebu, čím spoločnosti Ing. J. Ď. - S.

spôsobila škodu v celkovej výške 9 761 337,10 Sk/ 324 017,03 €.

Za to jej bol podľa § 213 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. e/

Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bola obvinená pre výkon uloženého trestu odňatia slobody

zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Zároveň jej bol podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. uložený i ochranný

dohľad na 2 (dva) roky.

Proti tomuto rozsudku podala obvinená Š. J. odvolanie. Krajský súd v Trnave

rozsudkom zo 7. októbra 2008, sp. zn. , jej odvolanie podľa § 319

zamietol ako nedôvodné, pričom na podklade odvolania podaného poškodeným

Ing. J. Ď. zároveň zrušil prvostupňový rozsudok vo výroku o náhrade škody a na základe

uložil obvinenej podľa povinnosť nahradiť

poškodenej strane Ing. J. Ď. – S.S., Trnava škodu vo výške 9 761 337,10 Sk/ 324 017,03 €.

Obvinená Š. J. písomným podaním zo 7. októbra 2011 (doručeným súdu prvého

stupňa 11. októbra 2011), podala prostredníctvom splnomocnenej obhajkyne JUDr. O. Š.

proti uvedenému rozsudku krajského súdu dovolanie.

V dovolaní poukázala na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/,

písm. h/, písm. i/ a domáhala sa zrušenia rozsudku krajského súdu ako aj rozsudku

okresného súdu.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa videla

vo viacnásobnom porušení práva na obhajobu v prípravnom konaní, aj v konaní pred súdom.

Podľa dovolateľky bolo jej právo na obhajobu porušené najmä tým, že pri prvom výsluchu

pred vyšetrovateľom v procesnom postavení obvinenej nebol prítomný jej ustanovený obhajca

Mgr. J. B. a nemohla sa s ním poradiť, na preštudovanie vyšetrovacieho spisu jej bola

predložená iba jeho nekompletná kópia a nebol jej poskytnutý dostatočný časový priestor

na preštudovanie. Pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania dňa 19. marca 2007 nebol

3

prítomný jej obhajca, hoci na jeho prítomnosti trvala a vyšetrovateľ bezdôvodne zamietol

jej návrhy na doplnenie dokazovania. Právo na obhajobu bolo porušené i tým,

že hoci jej bolo obvinenie vznesené pre skutok, ktorým mala spôsobiť škodu vo výške

7 691 285,10 Sk/ 255 303,89 €, obžaloba bola podaná pre skutok, ktorým mala spôsobiť

škodu vo výške 10 060 557 Sk/ 333 949,31 €. Namietala, že nakoľko k rozšíreniu obžaloby

o ďalšiu škodu prišlo bez predchádzajúceho upovedomenia obvinenej, resp. jej obhajcu

a vymedzenie skutku v uznesení o vznesení obvinenia bolo odlišné od skutku kladenému

obvinenej za vinu v obžalobe, mala byť obžaloba pri jej predbežnom prejednaní odmietnutá

podľa V konaní pred súdom bolo právo na obhajobu

podľa dovolateľky porušené tým, že na hlavnom pojednávaní 13. mája 2008 potom,

čo požiadala prvostupňový súd o nazretie a oboznámenie sa s úplným súdnym spisom,

jej predsedníčka senátu oznámila, že so spisom má možnosť sa oboznámiť v infocentre súdu,

hoci musela vedieť, že nakoľko je väzobne stíhaná, nemá možnosť sa dostať do infocentra.

V ďalšej časti dovolania sa obvinená Š. J. podrobne zaoberala nedostatočne zisteným

skutkovým stavom. Konajúce súdy podľa nej pri zistení skutkového stavu vychádzali iba

z dôkazov svedčiacich v jej neprospech, vôbec sa nezaoberali dôkazmi svedčiacimi v jej

prospech, z ktorých vyplývalo, že za poškodeného Ing. J. Ď. uhrádzala v prospech tretích

osôb platby prevodom zo svojho účtu a aj v hotovosti. V dôsledku nevysporiadania

sa so všetkými skutkovými okolnosťami tak súdy nesprávne zistili výšku spôsobenej škody,

čo sa následne prejavilo v nesprávnom právnom posúdení skutku a v uložení trestu mimo

zákonom stanovenej trestnej sadzby, čím prišlo k naplneniu dovolacích dôvodov podľa § 371

ods. 1 písm. h/, písm. i/

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvinenej na vyjadrenie

krajskej prokuratúre Trnava. Prokurátor krajskej prokuratúry v písomnom vyjadrení

zo 7. novembra 2011 uviedol, že právo obvinenej na obhajobu bolo v trestnom stíhaní

rešpektované a jeho uplatnenie jej bolo umožnené v celom rozsahu. Poukázal na skutočnosť,

že dovolanie obvinenej je založené výlučne na skutkových výhradách, pričom dovolací súd

nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení. Uviedol, že trest odňatia slobody

bol obvinenej uložený v rámci ustanovenej trestnej sadzby a s poukazom na absenciu

dovolacích dôvodov podľa , , navrhol,

aby dovolací súd uznesením podľa dovolanie obvinenej odmietol.

4

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie proti napadnutému

rozsudku je prípustné (, a ) a bolo podané

oprávnenou osobou ( ), v zákonom stanovenej lehote (

ods. 2 ). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v až ,

ako aj obsahové náležitosti uvedené v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že dovolateľkou

namietané dovolacie dôvody uvedené v , ,

v posudzovanom prípade naplnené neboli, a preto je ho potrebné odmietnuť na neverejnom

zasadnutí podľa

Podľa dovolanie možno podať, ak

- bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu (písm. c/),

- bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený

taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (písm. h/),

- rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku

alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť

a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/).

Pokiaľ ide o dovolacie námietky zakladajúce podľa obvinenej naplnenie dovolacieho

dôvodu uvedeného v , treba v prvom rade podotknúť,

že dôvodom pre podanie dovolania podľa písm. c/ je, že zásadným

spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Pod pojmom zásadné porušenie práva

na obhajobu mal zákonodarca na mysli, že v konaní boli najmä porušené ustanovenia

o povinnej obhajobe. Táto podmienka dovolania je spravidla splnená vtedy, ak obvinený

po určitú časť trestného konania nemal obhajcu, napriek tomu, že ho mal mať, ak orgány

činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase aj skutočne vykonávali úkony trestného

konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo dovolaním

napadnuté.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisového materiálu zistil, že nie všetky

dovolacie námietky zakladajúce podľa obvinenej Š. J. naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

sú pravdivé a tie, ktoré pravdivé sú, nedosahujú intenzitu

porušenia práva na obhajobu zásadným spôsobom tak, ako to predpokladá tento dovolací

dôvod.

Pokiaľ obvinená Š. J. namieta, že pri prvom výsluchu pred vyšetrovateľom

v procesnom postavení obvinenej nebol prítomný jej ustanovený obhajca Mgr. J. B., dovolací

súd poukazuje na zápisnicu o tomto výsluchu (č. l. 236-238 spisu), z ktorej vyplýva,

že obvinená po zákonnom poučení využila svoje právo uvedené v

a vyhlásila : „ ...teraz vypovedať nebudem a budem vo veci vypovedať po porade so svojím

advokátom.“, je teda zrejmé, že tento úkon trestného konania v posudzovanej veci nemohol

byť podkladom pre vydanie meritórneho rozhodnutia napadnutého dovolaním.

Ďalej treba uviesť, že pokiaľ dovolateľka namieta, že na preštudovanie vyšetrovacieho

spisu jej bola predložená iba jeho nekompletná kópia, nebol jej poskytnutý dostatočný časový

priestor na preštudovanie a jej obhajca pri tomto úkone nebol prítomný, z obsahu spisu

vyplynulo, že po prvý krát mala obvinená Š. J. možnosť oboznámiť sa s výsledkami

vyšetrovania 27. februára 2007, avšak z dôvodu neprítomnosti svojho obhajcu, ktorý

sa telefonicky ospravedlnil vyhlásila, že sa v neprítomnosti obhajcu s výsledkami

vyšetrovania oboznamovať nebude. Následne sa mal tento úkon uskutočniť 2. marca 2007,

no obhajca obvinenej sa znova ospravedlnil.

Dňa 6. marca 2007 sa v čase od 8.00 hod. do 14.40 hod. uskutočnilo oboznamovanie

s výsledkami vyšetrovania, už za prítomnosti obhajcu obvinenej Š. J., ktorý zároveň predložil

písomný návrh na doplnenie dokazovania. Na jeho podklade sa 8. marca 2007 uskutočnili

konfrontácie medzi obvinenou a svedkyňami J. G. a M. A., pričom v uvedený deň

vyšetrovateľ odovzdal obvinenej fotokópiu spisového materiálu a stanovil jej lehotu

na štúdium spisu do 19. marca 2007, kedy sa malo znova vykonať oboznamovanie

s výsledkami vyšetrovania. V uvedený deň sa obhajca obvinenej znova ospravedlnil z dôvodu

práceneschopnosti a nakoľko obvinená vyhlásila, že stihla preštudovať iba 229 strán spisu,

predložil jej vyšetrovateľ 20. marca 2007 znova procesný spis vo fotokópií a poskytol jej

lehotu na jeho preštudovanie do 23. marca 2007, pričom na tento deň zároveň stanovil termín

opätovného oboznamovania sa s výsledkami vyšetrovania, o čom obvinenú upovedomil

osobne a jej obhajcu telefaxom dňa 19. marca 2007. V stanovenom termíne sa obhajca

6

obvinenej na úkon nedostavil a svoju neprítomnosť ničím neospravedlnil, pričom obvinená

vyhlásila, že stihla doposiaľ preštudovať len 446 strán spisu a trvá na prítomnosti obhajcu.

Podľa ak sa obhajca alebo ním splnomocnený obhajca nedostaví

na nariadený úkon, policajt vykoná tento úkon aj bez jeho účasti okrem výsluchu obvineného,

ktorý trvá na prítomnosti obhajcu.

Dovolací súd konštatuje, že právo obvinenej Š. J. na obhajobu bolo vyššie uvedeným

procesným postupom vyšetrovateľa náležite rešpektované. Bol jej poskytnutý dostatočný

časový priestor (13 dní) na preštudovanie vyšetrovacieho spisu, ktorý mal v danej dobe cca.

1600 strán a posledné oboznamovanie sa s výsledkami vyšetrovania sa v zmysle citovaného

zákonného ustanovenia mohlo uskutočniť i v neprítomnosti jej obhajcu, ktorý sa na nariadený

úkon (napriek riadnemu a včasnému upovedomeniu) bez ospravedlnenia nedostavil.

Skutočnosť, že orgány prípravného konania (a neskôr i okresný súd) neakceptovali všetky

návrhy obhajcu na vykonanie, resp. doplnenie dokazovania, nie je dôvodom pre podanie

dovolania v zmysle ustanovenia

Vykonávanie dôkazov a ich hodnotenie sa v plnom rozsahu vykonáva v rámci konania

pred súdom, a to príslušnými procesnými súdmi ako v prvom stupni, tak aj v konaní

o riadnom opravnom prostriedku. Najvyšší súd dospel k záveru, že Okresný súd Trnava

vykonal dokazovanie zákonným spôsobom v rozsahu postačujúcom na ustálenie skutkových

okolností vymedzených v obžalobnom návrhu, čo následne potvrdil aj Krajský súd v Trnave.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevykonanie

dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý

nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť pod dôvod dovolania

podľa (porušenia práva na obhajobu), resp. podľa

písm. i/ (nesprávne právne posúdenie zisteného skutku), ale ide o skrytú formu

vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav)

v jeho prospech.

Rovnako neobstoja ani dovolacie námietky obvinenej Š. J. vyvodzujúce porušenie

práva na obhajobu zo skutočnosti, že hoci jej bolo obvinenie vznesené pre skutok, ktorým

mala spôsobiť škodu vo výške 7 691 285,10 Sk/ 255 303,89 €, obžaloba bola

7

bez predchádzajúceho upovedomenia obvinenej i obhajcu podaná pre odlišný skutok, ktorým

mala spôsobiť škodu vo výške 10 060 557 Sk/ 333 949,31 €.

Podľa obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý

sa vznieslo obvinenie. Ak prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin,

než ako ho posudzoval policajt, upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného, obhajcu

a poškodeného a zistí, či so zreteľom na zamýšľanú zmenu navrhujú doplniť vyšetrovanie

alebo skrátené vyšetrovanie. Ak prokurátor nepovažuje navrhované doplnenie za potrebné,

odmietne ho, urobí o tom záznam do spisu a vyrozumie osobu, ktorá návrh podala,

čím podľa obvinenej došlo k zachovaniu totožnosti skutku.

Nakoľko obvinenej Š. J. bolo uznesením vyšetrovateľa z 27. júla 2006 (č. l. 2 spisu)

vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4

písm. a/ Tr. zák. a prokurátor podal dňa 29. marca 2007 na obvinenú obžalobu pre ten istý

trestný čin, nebol daný dôvod postupovať podľa vyššie citovaného ustanovenia Trestného

poriadku, pretože nedošlo k zmene v právnej kvalifikácii skutku.

Skutočnosť, že v priebehu trestného konania dôjde na podklade vykonaného

dokazovania k zmene vo výške škody, ktorá bola trestným činom spôsobená má pre postup

podľa význam len v prípade, ak je s ohľadom na kvalifikačné kritéria

uvedené v § 125 Tr. zák. zároveň dôvodom na zmenu v právnej kvalifikácii skutku.

V posudzovanej veci však škoda vymedzená v uznesení o vznesení obvinenia, v obžalobe

i v rozsudku okresného súdu predstavuje škodu veľkého rozsahu v zmysle § 125 ods. 1

Tr. zák.

Dovolací súd zároveň dodáva, že na zachovanie totožnosti skutku nemajú vplyv

zmeny v okolnostiach, ktoré iba individualizujú žalovaný skutok z hľadiska času, miesta

spáchania, či výšky spôsobenej škody. Totožnosť skutku zachováva konanie páchateľa

a následok, ktorý bol týmto konaním spôsobený, pričom aj pri rozdielnom následku

(výške škody) postačí na zachovanie totožnosti skutku zhoda v konaní páchateľa a vice versa.

Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvinenej Š. J. vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu

podľa , Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že tento

dovolací dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

8

Formuláciou uvedenou v tomto ustanovení zákon vyjadruje, že dovolanie založené

na dovolacom dôvode podľa je určené k náprave právnych chýb

rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo

iných skutočností podľa noriem hmotného práva.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii skutkových zistení

urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom

prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, alebo korigovať len odvolací súd.

Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí

súdu druhého stupňa. Správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže

posudzovať, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy

bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Námietka nesprávnosti

skutkových zistení, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy nemôže

zakladať dovolací dôvod podľa

Dovolateľka, ako to vyplýva z obsahu ňou podaného mimoriadneho opravného

prostriedku, vyjadruje nesúhlas s hodnotením dôkazov a poukazuje na nedostatočne zistený

skutkový stav (výšku spôsobenej škody), keď uvádza, že z finančných prostriedkov

prevedených na bankové účty jej manžela, resp. svoj bankový účet, následne za poškodeného

Ing. J. Ď. vykonávala platby v prospech iných osôb. Následkom toho bol podľa dovolateľky

jej skutok nesprávne právne posúdený, čo sa prejavilo i v uložení trestu mimo zákonom

ustanovenej trestnej sadzby uložení trestu nad rámec, z čoho vyvodila i existenciu

dovolacieho dôvodu podľa

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné

pripomenúť, že pri trestnom čine sprenevery je trestný čin dokonaný už okamihom

prisvojenia si cudzej zverenej veci. Pokiaľ páchateľ neskôr časť z prisvojených si vecí vráti

poškodenému, nahrádza mu tým len škodu, ktorú svojím činom spôsobil, trestnosť činu tým

však nezaniká a preto pri posudzovaní, či sa jedná o trestný čin sprenevery v jeho základnej

skutkovej podstate, resp. v niektorej z kvalifikovaných skutkových podstát je rozhodujúca

hodnota zverenej veci v okamihu si jej prisvojenia.

V posudzovanej veci celková výška finančných prostriedkov, ktoré boli postupne

prevedené na bankový účet obvinenej Š. J. a účty jej manžela dosiahla sumu 9 761 337,10 Sk/

324 017,03 €, preto v súlade so stavom veci a zákonom rozhodol okresný súd, keď jej skutok

9

právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4

písm. a/ Tr. zák. a za tento čin jej uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov (v rámci

ustanovenej trestnej sadzby 10 až 15 rokov), čo v napadnutom rozsudku správne potvrdil

i krajský súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dospel k záveru,

že je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1

písm. c/, písm. h/, písm. i/ , a tak podľa uznesením dovolanie

obvinenej odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 13. marca 2012

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Ing. Alžbeta Kóňová