Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/8/2012

N a j v y š š í s ú d 6 Tost 8/2012

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka

na neverejnom zasadnutí konanom 14. marca 2012 v Bratislave v trestnej veci

proti obžalovanému R. A. a spol., pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9

ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej Tr. zák.) k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/,

ods. 5 Tr. zák., o sťažnosti obžalovaného R. A. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre,

sp. zn. , z 26. januára 2012, takto

rozhodol:

Podľa účinného do 1. januára 2006 (ďalej )

sťažnosť obžalovaného R. A. s a z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením Krajského súdu v Nitre z 26. januára 2012, sp. zn. , bolo

podľa rozhodnuté o nevylúčení predsedníčky senátu JUDr. Ľ. K.

z vykonávania úkonov v danej trestnej veci.

Uvedenému uzneseniu predchádzalo podanie obžalovaného R. A. z 2. januára 2012,

ktorým podal námietku zaujatosti voči predsedníčke senátu z dôvodu, že v ten istý deň podal

na ňu trestné oznámenie.

Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal obžalovaný A. včas

sťažnosť, v dôvodoch ktorej namietol procesný postup predsedníčky senátu, ktorá ho mala

nechať predviesť na hlavné pojednávanie, taktiež namietal tú skutočnosť, že o ním vznesenej

námietke nerozhodoval nadriadený súd, ale senát krajského súdu.

2 6 Tost 8/2012

Dňa 8. marca 2012 predložil príslušný spisový materiál Krajský súd v Nitre

tunajšiemu súdu na rozhodnutie o vyššie uvedenej sťažnosti obžalovaného.

Najvyšší súd po zistení, že sú splnené všetky formálne podmienky predpokladané

na podanie sťažnosti – sťažnosť podala oprávnená osoba,

proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná a podanie bolo uskutočnené včas;

podľa rozhodujúc v súlade s ustanovením §, c ods. 1

účinného od 1. januára 2006 preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,

ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že krajský súd v danom prípade postupoval

správne a v súlade so zákonom.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca (ďalej len prísediaci), prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať

pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých

sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer

k inému orgánu činnému v trestnom konaní.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím s účinnosťou

od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 ,

podľa ktorého - „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu

ustanoví zákon“.

S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,

ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie

nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho

3 6 Tost 8/2012

najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov

a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,

keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.

V zmysle súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť

najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom,

ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby.

Naproti tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným

v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom

alebo nepriateľskom.

Pokiaľ ide potom o posudzovaný návrh, tak z jeho obsahu je zrejmé,

že tento obžalovaný odôvodnil v podstate len námietkami smerujúcimi k procesnému

postupu súdu, ktoré však nepatria medzi dôvody vzniku pochybnosti o nezaujatosti

tohto – ktorého orgánu taxatívne uvedené v ust. , a preto pre ne ani nemôže

byť takýto orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. To však ale neznamená,

že tieto nebudú musieť byť predmetom preskúmania v rámci odvolacieho konania.

Okrem uvedených výhrad dotýkajúcich sa spôsobu rozhodovania dotknutého

krajského súdu pritom obžalovaný R. A. neuviedol vo svojej námietke a následnej sťažnosti

žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie

z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci,

pričom tieto nie sú ani obsahom predloženého spisového materiálu. Samotné podanie

trestného oznámenia na sudkyňu ani samotná predsedníčka senátu nepovažuje za okolnosť,

ktorá by mala viesť k jej zaujatosti.

Ide o pomerne rozšírenú prax obvinených a obžalovaných, ktorí podaním

neodôvodnených trestných oznámení a následnou námietkou zaujatosti sa snažia jednak

o spôsobovanie prieťahov v konaní, jednak o výmenu zákonného sudcu.

4 6 Tost 8/2012

Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel

k takému záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na vyslovenie

vylúčenia sudcu, nakoľko nie je daný žiadny dôvod predpokladaný týmto zákonným

ustanovením, v dôsledku ktorého by mohlo byť ohrozené nestranné a zákonné prejednanie

uvedenej trestnej veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

nepovažoval sťažnosť obžalovaného R. A. za dôvodnú, a preto ju podľa § 148 ods. 1 písm. c/

zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 14. marca 2012

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová