Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/239/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. E. K., bývajúceho v B.,

zastúpeného Mgr. Zuzanou Zajíčkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Dostojevského

rad 17, proti ţalovanému Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky,

Bratislava, Námestie Ľudovíta Štúra 1, o určenie neplatnosti skončenia pracovného

pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. júla 2010 sp. zn.

takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. júla 2010 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 30. júla 2010 sp. zn.

odmietol odvolanie ţalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „súd prvého stupňa“) z 27. júna 2008 č.k. -96 a o trovách odvolacieho

konania rozhodol tak, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Odvolanie odmietol

podľa (ďalej len

„“) majúc za to, ţe ţalobca podal odvolanie oneskorene. Vychádzal z toho, ţe v zmysle

ustanovenia v znení do 14. októbra 2008 bolo treba mať za to, ţe rozsudok

súdu prvého stupňa bol zástupkyni ţalobcu doručený uplynutím tretieho dňa od uloţenia

zásielky na pošte, t.j. dňa 18. augusta 2008. Lehota na podanie odvolania tak začala plynúť

19. augusta 2008 a márne uplynula 2. septembra 2008, pretoţe ţalobca podal odvolanie

na pošte aţ 3. septembra 2008, teda oneskorene. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací

súd tieţ uviedol: „Pretoţe v danej veci nebol zistený opak a právna zástupkyňa navrhovateľa

v tomto smere ani netvrdila a neponúkla ţiaden dôkaz, má odvolací súd za to, ţe táto sa ako

adresát uvedenej poštovej zásielky, obsahujúcej napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zdrţiavala na adrese doručovania – D.. Prípadná námietka tejto skutočnosti nemôţe byť ani

dôvodom dovolania, keď nebola tvrdená v odvolaní, pretoţe pri skúmaní náleţitostí doručenia

v zmysle správnosť a úplnosť skutkových záverov súdu prvého stupňa

alebo odvolacieho súdu nemoţno posudzovať na základe námietok účastníka uplatnených aţ

v odvolacom konaní (CH.BCKč.RNsC333/2001).“

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol napadnuté

rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie dôvodiac, ţe postupom

a rozhodnutím odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia Tvrdí, ţe odvolanie podal včas, v zákonnej pätnásťdňovej

lehote počítanej od skutočného prevzatia rozsudku súdu prvého stupňa. V danej veci totiţ

nemohla platiť fikcia doručenia v zmysle ustanovenia (zrejme v znení

do 14. októbra 2008; poznámka dovolacieho súdu), pretoţe jeho zástupkyňa, ktorej sa

rozsudok súdu prvého stupňa podľa doručoval, sa v mieste doručenia

v rozhodnú dobu nezdrţovala. Aţ do 23. septembra 2008 bola totiţ na materskej dovolenke.

Tieţ uviedol, ţe z údajov na obálke obsahujúcej doručovaný rozsudok súdu prvého stupňa,

nebolo zrejmé, ţe ide o zásielku určenú advokátovi.

Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu poukázal na tú skutočnosť, ţe

ţalobca, ani jeho zástupkyňa, neinformovali súd ani poštový úrad o tom, ţe zástupkyňa

ţalobcu sa v čase doručovania nezdrţovala v mieste doručenia. Tieţ uviedol, ţe nakoľko

právna zástupkyňa ţalobcu prevzala rozsudok prvostupňového súdu dňa 21. augusta 2008,

t. j. v priebehu materskej dovolenky trvajúcej do 23. septembra 2008, je zrejmé, ţe sa

zdrţiavala v svojej kancelárii aj pred ukončením materskej dovolenky. Tieţ poukázal

na ustanovenie zákona o advokácii podľa ktorého, ak advokát vykonáva advokáciu

samostatne a vo vykonávaní advokácie mu bráni akákoľvek prekáţka, je povinný urobiť

potrebné opatrenia na ochranu práv alebo záujmov klienta, resp. ustanoviť po vzájomnej

dohode iného advokáta ako svojho zástupcu; takisto má povinnosť zabezpečiť v mieste svojho

sídla moţnosť doručovania zásielok v súlade s právnymi predpismi o doručovaní. Z týchto

dôvodov sa ţalovaný stotoţnil so záverom odvolacieho súdu o fikcii doručenia rozsudku

prvostupňového súdu ţalobcovi dňom 18. augusta 2008.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), po tom, ako prostredníctvom súdu prvého stupňa vykonal šetrenie

na odstránenie sporných okolností doručovania rozsudku súdu prvého stupňa, dospel

k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je dôvodné.

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom.

Podľa , druhá veta dovolací súd na vady konania podľa

písm. a/ aţ g/ prihliada vţdy, teda aj vtedy, ak v neboli dovolaní uplatnené vôbec alebo

boli uplatnené z iného dôvodu.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia treba

rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho

procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť

pred súdom konať (a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba

povaţovať aj odmietnutie odvolania podľa v prípade, ţe

podmienky pre také rozhodnutie neboli splnené, pretoţe odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu sú

postihnuté vadou podľa spočívajúcou v nesprávnom odmietnutí

odvolania ţalobcu. Odvolací súd totiţ odmietol odvolanie ţalobcu, hoci pre také rozhodnutie

neboli splnené podmienky. Nie je totiţ správny jeho záver, ţe odvolanie bolo zjavne podané

oneskorene.

Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú

funkciu. Súd totiţ môţe konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, ţe účastníci

dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu

v konaní, pouţitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších

úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť

doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného

skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie

vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných

podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych

opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy

účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom

tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov

upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou

vadou sú spojené závaţné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia

alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôţe rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.

Doručovanie písomností určených advokátovi upravuje ustanovenie

v znení do 14. októbra 2008 (teraz ), podľa ktorého takéto písomnosti sa

môţu doručovať tieţ advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta

pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.

neupravuje ďalší postup v prípade, ţe pri doručovaní

písomností určených advokátovi nebol advokát, prípadne advokátsky koncipient alebo iný

pracovník pracovne činný u advokáta a poverený prijímaním zásielok, zastihnutý, resp. ţe

advokát takých pracovníkov nemá. Nedostatok takej zákonnej úpravy je potrebné preklenúť

pouţitím analogického pouţitia ustanovenia , resp. , podľa toho, či ide

o tzv. obyčajné doručovanie alebo doručenie písomností určených do vlastných rúk adresáta

(na doručovanie advokátovi nemoţno aplikovať ustanovenie – pozri napr.

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2008 sp.zn. ).

Podľa v znení do 14. októbra 2008, ak nebol adresát písomnosti,

ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje,

doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znovu v deň

a hodinu uvedenú v oznámení; ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloţí

doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom

upovedomí; ak si adresát zásielku do troch dní od uloţenia nevyzdvihne, povaţuje sa

posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uloţení nedozvedel.

Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení ("... povaţuje sa

posledný deň lehoty za deň doručenia ...") je nutné súčasné splnenie týchto podmienok:

a/ moţnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená (viď napr. ),

b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţoval,

c/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil o tom, kedy príde

písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), d/ druhý pokus o doručenie zostal

taktieţ bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uloţení

písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f/ adresát si zásielku do 3 dní od upovedomenia

nevyzdvihol.

Právna fikcia doručenia, pouţitá okrem iného aj v citovanom ustanovení § 47 ods. 2

v znení do 14. októbra 2008, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom

výnimočným. Aby fikcia doručenia mohla svoj účel (dosiahnutie právnej istoty) splniť, musí

rešpektovať všetky náleţitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náleţitosti

splnené, nie je súd oprávnený naplnenie fikcie doručovania konštatovať (porovnaj čl. 2 ods. 2

Listiny základných práv a slobôd uvedený ústavným , podľa ktorého

štátnu moc moţno uplatňovať iba v prípadoch a v medziach ustanovených zákonom, a to

spôsobom ktorý ustanoví zákon).

Z doručenky pripojenej k č.l. 103 spisu nie je moţné vyvodiť záver o vzniku fikcie

doručenia v zmysle ustanovenia v znení do 14. októbra 2008, ako to

nesprávne urobil odvolací súd. Na predmetnej doručenke v rubrike pre poznámky pošty

(označenej „Nedoposielať“) v bode 1. („Neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované

doručenie dňa ...“) je síce vyznačený dátum 14. august 2008, v bode 2. („Opakované

doručenie“) dátum 15. august 2008 a v bode 3. („Deň uloţenia zásielky“) dátum 15. augusta

2008, napriek tomu z doručenky, a ani z ostatného obsahu spisu, nemoţno vyvodiť, ţe by

doručovateľ pri doručovaní zásielky obsahujúcej rozsudok súdu prvého stupňa striktne

zachoval postup podľa ustanovenia

Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia

späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup

pri doručení, vrátane údajov vyţadovaných ustanovením , osvedčuje

pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu

osvedčuje súdu vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak. (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 1992 sp. zn. ). Tento dôsledok

však môţe nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka

neobsahuje údaj, ţe sa adresát v mieste doručenia zdrţoval, nie je osvedčené, či táto

podmienka náhradného doručenia bola splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu

vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka,

ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného

tvrdenia, ţe sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdrţoval z dôvodu, ţe účastník

konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu

o účinnom náhradnom doručení bude moţný len vtedy, ak bude zistené, ţe adresát sa v mieste

doručenia v čase doručovania zdrţoval.

V preskúmavanej veci okolnosť, ţe zástupkyňa ţalobcu sa v mieste doručenia

zdrţovala, doručenka nepotvrdzuje (neosvedčuje), pretoţe ţiaden takýto údaj na nej uvedený

nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdrţuje“).

Berúc do úvahy vyššie uvedené závery, podľa dovolacieho súdu nenáleţite vyznieva

poznámka odvolacieho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia v znení: „Pretoţe v danej veci

nebol zistený opak a právna zástupkyňa navrhovateľa v tomto smere ani netvrdila

a neponúkla ţiaden dôkaz, má odvolací súd za to, ţe táto sa ako adresát uvedenej poštovej

zásielky, obsahujúcej napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zdrţiavala na adrese

doručovania – D. Prípadná námietka tejto skutočnosti nemôţe byť ani dôvodom dovolania,

keď nebola tvrdená v odvolaní, pretoţe pri skúmaní náleţitostí doručenia v zmysle § 47 ods. 2

správnosť a úplnosť skutkových záverov súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu

nemoţno posudzovať na základe námietok účastníka uplatnených aţ v odvolacom konaní

(CH.BCKč.RNsC333/2001).“

Keďţe ţalobca v dovolacom konaní zákonné doručenie prvostupňového rozhodnutia

namietal, bolo povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie tejto okolnosti. Vychádzajúc

z uvedeného dovolací súd prostredníctvom súdu prvého stupňa vykonal šetrenie v záujme

odstránenia sporností v okolnostiach doručovania rozsudku súdu prvého stupňa zástupkyni

ţalobcu. Výsluchom zástupkyne ţalobcu, svedkov Ing. K. Z., Dr. D. P. a V. S. nebolo

preukázané, ţe sa zástupkyňa ţalobcu (ktorá porodila dňa 23. apríla 2008 a bola na materskej

dovolenke aţ do 23. septembra 2008) v čase doručovania rozsudku súdu prvého stupňa

v mieste doručenia zdrţiavala.

Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte, pre záver o nesplnení

podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok

konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. V prípade, ak všeobecný súd

nemá záver o nedodrţaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného

prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, ţe

opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (tak napr. a ).

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého

stupňa nebol doručený správne podľa predpisov upravujúcich tento úkon, ktorá vada má

priamo za následok nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závaţné

procesnoprávne účinky. Preto ak odvolací súd odvolanie ţalobcu odmietol ako oneskorene

podané, odňal mu právo, aby na základe jeho včas podaného odvolania bol ním napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaný odvolacím súdom (porovnaj R 23/1994).

Ţalobca teda dôvodne v dovolaní vytýka, ţe konanie a z neho pochádzajúce

rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu podľa

So zreteľom na vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 písm. f/

, dovolanie ţalobcu je prípustné a zároveň je tieţ dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. marca 2012

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová