Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 17 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (26)635/383194.7aa809.pdf
PDF · 137.23 KB
No categories available
6Cdo/239/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 239/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. E. K., bývajúceho v B.,
zastúpeného Mgr. Zuzanou Zajíčkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Dostojevského
rad 17, proti ţalovanému Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky,
Bratislava, Námestie Ľudovíta Štúra 1, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12 C 16/2007,
o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. júla 2010 sp. zn.
8 Co 153/2009 takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. júla 2010 sp. zn. 8 Co 153/2009
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 30. júla 2010 sp. zn.
8 Co 153/2009 odmietol odvolanie ţalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I (ďalej
len „súd prvého stupňa“) z 27. júna 2008 č.k. 12 C 16/2007-96 a o trovách odvolacieho
konania rozhodol tak, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Odvolanie odmietol
podľa § 218 ods. 1 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
„O.s.p.“) majúc za to, ţe ţalobca podal odvolanie oneskorene. Vychádzal z toho, ţe v zmysle
ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. v znení do 14. októbra 2008 bolo treba mať za to, ţe rozsudok
súdu prvého stupňa bol zástupkyni ţalobcu doručený uplynutím tretieho dňa od uloţenia
zásielky na pošte, t.j. dňa 18. augusta 2008. Lehota na podanie odvolania tak začala plynúť
19. augusta 2008 a márne uplynula 2. septembra 2008, pretoţe ţalobca podal odvolanie
na pošte aţ 3. septembra 2008, teda oneskorene. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací
súd tieţ uviedol: „Pretoţe v danej veci nebol zistený opak a právna zástupkyňa navrhovateľa
v tomto smere ani netvrdila a neponúkla ţiaden dôkaz, má odvolací súd za to, ţe táto sa ako
adresát uvedenej poštovej zásielky, obsahujúcej napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zdrţiavala na adrese doručovania – D.. Prípadná námietka tejto skutočnosti nemôţe byť ani
dôvodom dovolania, keď nebola tvrdená v odvolaní, pretoţe pri skúmaní náleţitostí doručenia
v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. správnosť a úplnosť skutkových záverov súdu prvého stupňa
alebo odvolacieho súdu nemoţno posudzovať na základe námietok účastníka uplatnených aţ
v odvolacom konaní (CH.BCKč.RNsC333/2001).“
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie dôvodiac, ţe postupom
a rozhodnutím odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Tvrdí, ţe odvolanie podal včas, v zákonnej pätnásťdňovej
lehote počítanej od skutočného prevzatia rozsudku súdu prvého stupňa. V danej veci totiţ
nemohla platiť fikcia doručenia v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. (zrejme v znení
do 14. októbra 2008; poznámka dovolacieho súdu), pretoţe jeho zástupkyňa, ktorej sa
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 49 ods. 1 O.s.p. doručoval, sa v mieste doručenia
v rozhodnú dobu nezdrţovala. Aţ do 23. septembra 2008 bola totiţ na materskej dovolenke.
Tieţ uviedol, ţe z údajov na obálke obsahujúcej doručovaný rozsudok súdu prvého stupňa,
nebolo zrejmé, ţe ide o zásielku určenú advokátovi.
Ţalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu poukázal na tú skutočnosť, ţe
ţalobca, ani jeho zástupkyňa, neinformovali súd ani poštový úrad o tom, ţe zástupkyňa
ţalobcu sa v čase doručovania nezdrţovala v mieste doručenia. Tieţ uviedol, ţe nakoľko
právna zástupkyňa ţalobcu prevzala rozsudok prvostupňového súdu dňa 21. augusta 2008,
t. j. v priebehu materskej dovolenky trvajúcej do 23. septembra 2008, je zrejmé, ţe sa
zdrţiavala v svojej kancelárii aj pred ukončením materskej dovolenky. Tieţ poukázal
na ustanovenie zákona o advokácii podľa ktorého, ak advokát vykonáva advokáciu
samostatne a vo vykonávaní advokácie mu bráni akákoľvek prekáţka, je povinný urobiť
potrebné opatrenia na ochranu práv alebo záujmov klienta, resp. ustanoviť po vzájomnej
dohode iného advokáta ako svojho zástupcu; takisto má povinnosť zabezpečiť v mieste svojho
sídla moţnosť doručovania zásielok v súlade s právnymi predpismi o doručovaní. Z týchto
dôvodov sa ţalovaný stotoţnil so záverom odvolacieho súdu o fikcii doručenia rozsudku
prvostupňového súdu ţalobcovi dňom 18. augusta 2008.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), po tom, ako prostredníctvom súdu prvého stupňa vykonal šetrenie
na odstránenie sporných okolností doručovania rozsudku súdu prvého stupňa, dospel
k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je dôvodné.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom.
Podľa § 242 ods. 1, druhá veta O.s.p. dovolací súd na vady konania podľa § 237
písm. a/ aţ g/ O.s.p. prihliada vţdy, teda aj vtedy, ak v neboli dovolaní uplatnené vôbec alebo
boli uplatnené z iného dôvodu.
Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle predmetného ustanovenia treba
rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho
procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť
pred súdom konať (a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia) treba
povaţovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, ţe
podmienky pre také rozhodnutie neboli splnené, pretoţe odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote.
Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu sú
postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. spočívajúcou v nesprávnom odmietnutí
odvolania ţalobcu. Odvolací súd totiţ odmietol odvolanie ţalobcu, hoci pre také rozhodnutie
neboli splnené podmienky. Nie je totiţ správny jeho záver, ţe odvolanie bolo zjavne podané
oneskorene.
Právna úprava doručovania v občianskom súdnom konaní plní veľmi významnú
funkciu. Súd totiţ môţe konať a rozhodovať len vtedy, ak má riadne preukázané, ţe účastníci
dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu
v konaní, pouţitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších
úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote. Obzvlášť
doručovanie súdnych rozhodnutí vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného
skončenia veci, prípadne i vykonateľnosti súdneho rozhodnutia (ak je rozhodnutie
vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť). Doručovanie ovplyvňuje skúmanie procesných
podmienok základného konania, odvolacieho konania, ako aj konania o mimoriadnych
opravných prostriedkoch. Právna úprava doručovania preto plne rešpektuje záujmy
účastníkov konania a nevyhnutnosť ich úplného a účinného informovania prostredníctvom
tohto procesnoprávneho úkonu. Ak nebola písomnosť doručená správne, podľa predpisov
upravujúcich tento úkon, má to priamo za následok vadnosť, nezákonnosť doručenia, s ktorou
vadou sú spojené závaţné procesnoprávne účinky; ak došlo k vadnému doručeniu rozhodnutia
alebo ho súd vôbec opomenul doručiť, nemôţe rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.
Doručovanie písomností určených advokátovi upravuje ustanovenie § 48 ods. 4 O.s.p.
v znení do 14. októbra 2008 (teraz § 48 ods. 5 O.s.p.), podľa ktorého takéto písomnosti sa
môţu doručovať tieţ advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta
pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok.
Občiansky súdny poriadok neupravuje ďalší postup v prípade, ţe pri doručovaní
písomností určených advokátovi nebol advokát, prípadne advokátsky koncipient alebo iný
pracovník pracovne činný u advokáta a poverený prijímaním zásielok, zastihnutý, resp. ţe
advokát takých pracovníkov nemá. Nedostatok takej zákonnej úpravy je potrebné preklenúť
pouţitím analogického pouţitia ustanovenia § 46 O.s.p., resp. § 47 O.s.p., podľa toho, či ide
o tzv. obyčajné doručovanie alebo doručenie písomností určených do vlastných rúk adresáta
(na doručovanie advokátovi nemoţno aplikovať ustanovenie § 48 ods. 2 O.s.p. – pozri napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2008 sp.zn. 1 Cdo 88/2007).
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. v znení do 14. októbra 2008, ak nebol adresát písomnosti,
ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţuje,
doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, ţe mu zásielku príde doručiť znovu v deň
a hodinu uvedenú v oznámení; ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloţí
doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom
upovedomí; ak si adresát zásielku do troch dní od uloţenia nevyzdvihne, povaţuje sa
posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uloţení nedozvedel.
Pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v citovanom ustanovení ("... povaţuje sa
posledný deň lehoty za deň doručenia ...") je nutné súčasné splnenie týchto podmienok:
a/ moţnosť náhradného doručenia nie je zákonom vylúčená (viď napr. § 114 ods. 4 O.s.p.),
b/ adresát písomnosti nebol pri doručovaní zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdrţoval,
c/ doručovateľ nezastihnutého adresáta vhodným spôsobom upovedomil o tom, kedy príde
písomnosť doručiť znova (s uvedením dňa a hodiny), d/ druhý pokus o doručenie zostal
taktieţ bezvýsledný, e/ adresát písomnosti bol vhodným spôsobom upovedomený o uloţení
písomnosti na pošte alebo orgáne obce, f/ adresát si zásielku do 3 dní od upovedomenia
nevyzdvihol.
Právna fikcia doručenia, pouţitá okrem iného aj v citovanom ustanovení § 47 ods. 2
O.s.p. v znení do 14. októbra 2008, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom
výnimočným. Aby fikcia doručenia mohla svoj účel (dosiahnutie právnej istoty) splniť, musí
rešpektovať všetky náleţitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náleţitosti
splnené, nie je súd oprávnený naplnenie fikcie doručovania konštatovať (porovnaj čl. 2 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd uvedený ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., podľa ktorého
štátnu moc moţno uplatňovať iba v prípadoch a v medziach ustanovených zákonom, a to
spôsobom ktorý ustanoví zákon).
Z doručenky pripojenej k č.l. 103 spisu nie je moţné vyvodiť záver o vzniku fikcie
doručenia v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. v znení do 14. októbra 2008, ako to
nesprávne urobil odvolací súd. Na predmetnej doručenke v rubrike pre poznámky pošty
(označenej „Nedoposielať“) v bode 1. („Neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované
doručenie dňa ...“) je síce vyznačený dátum 14. august 2008, v bode 2. („Opakované
doručenie“) dátum 15. august 2008 a v bode 3. („Deň uloţenia zásielky“) dátum 15. augusta
2008, napriek tomu z doručenky, a ani z ostatného obsahu spisu, nemoţno vyvodiť, ţe by
doručovateľ pri doručovaní zásielky obsahujúcej rozsudok súdu prvého stupňa striktne
zachoval postup podľa ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p.
Miesto, deň a spôsob doručenia zásielky sa preukazuje doručenkou, ktorú pošta vracia
späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup
pri doručení, vrátane údajov vyţadovaných ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p., osvedčuje
pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Doručenka vrátená súdu
osvedčuje súdu vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je preukázaný opak. (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 1992 sp. zn. 1 Cdo 37/92). Tento dôsledok
však môţe nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka
neobsahuje údaj, ţe sa adresát v mieste doručenia zdrţoval, nie je osvedčené, či táto
podmienka náhradného doručenia bola splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu
vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka,
ktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného
tvrdenia, ţe sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdrţoval z dôvodu, ţe účastník
konania nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu
o účinnom náhradnom doručení bude moţný len vtedy, ak bude zistené, ţe adresát sa v mieste
doručenia v čase doručovania zdrţoval.
V preskúmavanej veci okolnosť, ţe zástupkyňa ţalobcu sa v mieste doručenia
zdrţovala, doručenka nepotvrdzuje (neosvedčuje), pretoţe ţiaden takýto údaj na nej uvedený
nie je (doručenka neobsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdrţuje“).
Berúc do úvahy vyššie uvedené závery, podľa dovolacieho súdu nenáleţite vyznieva
poznámka odvolacieho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia v znení: „Pretoţe v danej veci
nebol zistený opak a právna zástupkyňa navrhovateľa v tomto smere ani netvrdila
a neponúkla ţiaden dôkaz, má odvolací súd za to, ţe táto sa ako adresát uvedenej poštovej
zásielky, obsahujúcej napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zdrţiavala na adrese
doručovania – D. Prípadná námietka tejto skutočnosti nemôţe byť ani dôvodom dovolania,
keď nebola tvrdená v odvolaní, pretoţe pri skúmaní náleţitostí doručenia v zmysle § 47 ods. 2
O.s.p. správnosť a úplnosť skutkových záverov súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu
nemoţno posudzovať na základe námietok účastníka uplatnených aţ v odvolacom konaní
(CH.BCKč.RNsC333/2001).“
Keďţe ţalobca v dovolacom konaní zákonné doručenie prvostupňového rozhodnutia
namietal, bolo povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie tejto okolnosti. Vychádzajúc
z uvedeného dovolací súd prostredníctvom súdu prvého stupňa vykonal šetrenie v záujme
odstránenia sporností v okolnostiach doručovania rozsudku súdu prvého stupňa zástupkyni
ţalobcu. Výsluchom zástupkyne ţalobcu, svedkov Ing. K. Z., Dr. D. P. a V. S. nebolo
preukázané, ţe sa zástupkyňa ţalobcu (ktorá porodila dňa 23. apríla 2008 a bola na materskej
dovolenke aţ do 23. septembra 2008) v čase doručovania rozsudku súdu prvého stupňa
v mieste doručenia zdrţiavala.
Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte, pre záver o nesplnení
podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok
konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. V prípade, ak všeobecný súd
nemá záver o nedodrţaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného
prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, ţe
opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (tak napr. III. ÚS 331/04 a III. ÚS 249/08).
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok súdu prvého
stupňa nebol doručený správne podľa predpisov upravujúcich tento úkon, ktorá vada má
priamo za následok nezákonnosť doručenia, s ktorou vadou sú spojené závaţné
procesnoprávne účinky. Preto ak odvolací súd odvolanie ţalobcu odmietol ako oneskorene
podané, odňal mu právo, aby na základe jeho včas podaného odvolania bol ním napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaný odvolacím súdom (porovnaj R 23/1994).
Ţalobca teda dôvodne v dovolaní vytýka, ţe konanie a z neho pochádzajúce
rozhodnutie odvolacieho súdu má vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
So zreteľom na vadu, ktorá napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 písm. f/
O.s.p., dovolanie ţalobcu je prípustné a zároveň je tieţ dôvodné. Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. marca 2012
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová