Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/50/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 14. marca 2012 v súlade s

v trestnej veci obvineného Ľ. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2

písm. a/ Tr. zák. a iné, vedenej na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. ,

o dovolaní, ktoré podala ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky proti trestnému

rozkazu Okresného súdu v Humennom zo dňa 9. februára 2009, sp. zn. , podľa

, a , z dôvodov uvedených v

, takto

rozhodol:

Podľa právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu

v Humennom zo dňa 9. februára 2009, sp. zn. ,

bol porušený zákon

z dôvodu v znení účinnom do 31. augusta 2011, v ustanovení

§ 289 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v neprospech obvineného Ľ. L..

Podľa napadnutý trestný rozkaz okresného súdu sa z r u š u j e .

2

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa Okresnému súdu v Humennom sa p r i k a z u j e ,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Trestným rozkazom Okresného súdu v Humennom zo dňa 9. februára 2009, sp. zn.

, bol obvinený Ľ. L. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví

podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky

podľa § 289 ods. 1 písm. e/ (správne malo byť c/) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

po tom, čo požil alkoholické nápoje s nameraným množstvom 0,19 promile alkoholu

v krvi, dňa 20. septembra 2008 v čase o 01.50 hod. viedol osobné motorové vozidlo

zn. Volkswagen Passat 1,9 TDI Variant e. č. X. po štátnej ceste I/74 v smere z H. do obce B.,

kde po prejdení ľavotočivou zákrutou (km 4.70) neprispôsobil rýchlosť vozidla svojim

schopnostiam, stavu a povahe vozovky, s vozidlom dostal šmyk, zišiel mimo vozovku

po pravej strane v smere svojej jazdy do priekopy, viackrát sa s vozidlom cez strechu obrátil,

pričom sám utrpel zranenia, a to pomliaždením hrudníka, čelovej oblasti hlavy a ľavého

kolena s dobou liečenia pri nekomplikovanom priebehu do 14 dní, spolujazdec R. M. utrpel

sériovú zlomeninu 4. až 6. rebra vpravo a tržnú ranu temena hlavy s dobou liečenia 35 dní,

spolujazdec J. G. utrpel zlomeninu oboch kostí pravého predkolenia, zlomeninu panvy,

zlomeninu krčka ľavej stehennej kosti, zlomeninu nosových kostí a pomliaždenie hrudníka

s dobou liečenia najmenej 42 dní, čím tak ako vodič porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu

mu z jeho postavenia vodiča motorového vozidla v ustanovení § 3 ods. 2 písm. a/, § 15 ods. 1

v znení neskorších predpisov o premávke na pozemných

komunikáciách.

Za to mu okresný súd podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38

ods. 2, ods. 3 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák. bez zistenia

priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní

18 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu súd výkon uloženého trestu podmienečne

odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú domu v trvaní 30 mesiacov. Súčasne

3

okresný súd obvinenému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá všetkých druhov na 30 mesiacov.

Proti tomuto trestnému rozkazu podal obvinený Ľ. L. 15. apríla 2009 odpor

prostredníctvom ustanoveného obhajcu (č.l. 118), avšak tento odpor obvinený dňa 23. mája

2009 vzal späť (č.l. 155). Okresný súd v Humennom uznesením zo dňa 27. mája 2009, sp. zn.

, vzal podľa späťvzatie odporu obvineným na vedomie,

čím zároveň trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť.

Proti tomuto trestnému rozkazu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu

dovolanie z dôvodu uvedeného v v znení účinnom

do 31. augusta 2011, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa

22. septembra 2010, sp. zn. , podľa odmietol.

Na podnet obvineného podala ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky proti

trestnému rozkazu Okresného súdu v Humennom dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371

ods. 1 písm. i/ v znení účinnom do 31. augusta 2011, teda že rozhodnutie súdu

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Namietala právnu kvalifikáciu zisteného skutku, ktorý nie je podľa jej názoru

prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., keďže

nebolo v konaní preukázané, že by obvinený viedol motorové vozidlo v stave vylučujúcom

spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky. V prípade zistenia menšieho

množstva alkoholu v krvi vodiča treba preukázať, či jeho schopnosť viesť motorové vozidlo

bola skutočne znížená v rozsahu, ako to predpokladá ustanovenie § 289 Tr. zák. Poukázala

aj na nesprávne uvedenú nameranú jednotku množstva alkoholu u obvineného v krvi

v skutkovej vete, pričom zo spisu vyplýva, že správne tam malo byť 0,19 mg/l (č.l. 83),

namiesto 0,19 ‰.

Vzhľadom na uvedené ministerka spravodlivosti navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa vyslovil, že právoplatným trestným rozkazom

Okresného súdu v Humennom zo dňa 9. februára 2009, sp. zn. , bol porušený

zákon v ustanovení § 289 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v neprospech obvineného, podľa § 386

4

ods. 2 zrušil napadnutý trestný rozkaz okresného súdu ako aj rozhodnutia naň

obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad

a podľa prikázal Okresnému súdu v Humennom, aby vec v potrebnom

rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Okresný prokurátor vo svojom vyjadrení k dovolaniu ministerky spravodlivosti

Slovenskej republiky uviedol, že na naplnenie znakov trestného činu ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky bude stačiť také ovplyvnenie fyzických a psychických schopností návykovou

látkou, ktorá vylučuje spôsobilosť vykonávať zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorej

by mohlo dôjsť k zákonom predpokladanému ohrozeniu života alebo zdravia, prípadne

k spôsobeniu značnej škody. Z judikatúry vyplýva, že vedenie motorového vozidla

pod vplyvom návykovej látky treba pokladať za činnosť v zmysle § 289 Tr. zák.,

lebo možnosť ohrozenia chránených záujmov vyplýva už z povahy vozidla, ktoré svojou

hmotnosťou a motorickou silou môže spôsobiť závažné deštruktívne účinky. Vzhľadom

na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd v zmysle dovolanie ministerky

spravodlivosti Slovenskej republiky odmietol.

K dovolaniu ministerky zaslal vyjadrenie aj obvinený prostredníctvom svojho obhajcu,

v ktorom uviedol, že k tomuto dovolaniu dal podnet, ktorému ministerka v celom rozsahu

vyhovela, preto nepovažuje za potrebné sa k nemu vyjadrovať, plne s ním súhlasí.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) konštatoval, že dovolanie je prípustné

(, ), bolo podané oprávnenou osobou ( ,

s poukazom na ustanovenie ) a predpísaným spôsobom ( ,

s poukazom na ustanovenie ). Boli splnené podmienky dovolania

v zmysle , a Dovolací súd preto preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť výroku napadnutého uznesenia ako aj správnosť jemu predchádzajúceho

konania, a to na neverejnom zasadnutí o dovolaní konanom podľa Zistil,

že bol porušený zákon.

Ako prvé považoval Najvyšší súd za potrebné vyjadriť sa k podanému podnetu

obvineného, aby ministerka podala v jeho prospech dovolanie. Podľa v znení účinnom do 31. augusta 2011 právoplatné rozhodnutie súdu na podnet strany alebo na iný podnet napadne minister spravodlivosti z dôvodu uvedeného v V súvislosti s rozdielnym

5

výkladom tohto ustanovenia Najvyšším súdom bolo prijaté stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 33/2009. Z neho možno vyvodiť záver, že v prípade, ak bola strana

konania pasívna a nedomáhala sa nápravy nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia podaním

riadneho opravného prostriedku a nejde ani o prípad, kedy by právo podať riadny opravný

prostriedok využila druhá strana a bolo o ňom rozhodnuté v jej prospech, nemôže ani uplatniť

podnet voči ministrovi spravodlivosti, ako podmienku na podanie dovolania zo strany

ministra spravodlivosti. Nie je však vylúčené, aby takýto podnet voči ministrovi

spravodlivosti podala iná osoba. S touto alternatívou počítal aj obvinený,

keď prostredníctvom svojho obhajcu podal podnet dňa 22. apríla 2010 na Okresný súd

v Piešťanoch, aby tento podal podnet na podanie dovolania ministerke spravodlivosti proti

trestnému rozkazu Okresného súdu v Humennom z 9. februára 2009, pričom svoje konanie

zdôvodnil tým, že si je vedomý existencie vyššie zmieneného stanoviska a predpokladá,

že by preto bolo dovolanie ministerky spravodlivosti odmietnuté ako podané neoprávnenou

osobou. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na , v zmysle ktorého je úlohou

orgánov činných v trestnom konaní a súdu náležite zistiť trestné činy a ich páchateľov podľa

zákona spravodlivo potrestať. Tu by však požiadavka spravodlivosti iste chýbala, ak by sme

sa priklonili k takémuto výkladu ustanovenia a odmietli by sme

sa zaoberať podaným dovolaním ministerky spravodlivosti z dôvodu, že bolo podané

neoprávnenou osobou, pretože ako bude nižšie uvedené k porušeniu zákona zjavne došlo

a toto by malo pre obvineného nepríjemné následky, nakoľko sa v súčasnosti vedie proti

nemu stíhanie pre iný skutok a hrozí mu uloženie súhrnného trestu za použitia asperačnej

zásady, čo by bolo v rozpore s už naznačeným spravodlivým potrestaním.

Rovnako nie je prekážkou konania o podanom dovolaní ani skutočnosť, že obvinený

už v tejto istej veci podal dovolanie prostredníctvom svojho obhajcu a uplatnil rovnaký

dovolací dôvod ako ministerka, pričom toto bolo odmietnuté v zmysle

z dôvodu, že ho podala strana, ktorá nevyužila právo podať riadny opravný prostriedok.

Ako vyplýva z ustanovenia , ten koho dovolanie bolo zamietnuté, nemôže

v tej istej veci podať ďalšie dovolanie, čo však nie je tento prípad, lebo predchádzajúce

dovolanie bolo odmietnuté pre nesplnenie procesných podmienok. Dovolací súd môže

dovolanie zamietnuť v zmysle , ak zistí, že dôvody dovolania

nie sú preukázané, teda po jeho preskúmaní na verejnom zasadnutí, kdežto v prvom prípade

ho odmietol bez preskúmania po zistení procesných nedostatkov.

6

K samotnej podstate dovolania Najvyšší súd konštatoval nasledovné :

V zmysle § 289 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v znení platnom do 31. októbra 2011

kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky,

zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo

spôsobiť značnú škodu na majetku, pričom spôsobil čo aj z nedbanlivosti inému ublíženie

na zdraví alebo väčšiu škodu na cudzom majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden

rok.

Na naplnenie znakov tohto trestného činu bude stačiť také ovplyvnenie fyzických

a psychických schopností návykovou látkou, ktorá vylučuje spôsobilosť vykonávať

zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohlo dôjsť k zákonom predpokladanému

ohrozeniu života alebo zdravia, prípadne k spôsobeniu značnej škody na majetku. Uvedený

stav treba v každom konkrétnom prípade preukázať, pričom treba prihliadať najmä na to,

aké zamestnanie alebo činnosť páchateľ pod vplyvom návykovej látky vykonával.

Z medicínskeho hľadiska, akceptovaného aj trestnoprávnou praxou, je schopnosť

vodiča bezpečne viesť motorové vozidlo zásadným spôsobom ovplyvnená, ak hladina

alkoholu v jeho krvi dosiahne 0,4762 mg/l etanolu vo vzduchu (približne 1 ‰).

V konkrétnom prípade však postačí aj nižšia hladina alkoholu v krvi za predpokladu,

že schopnosť vodiča viesť motorové vozidlo aj pri tejto nižšej hladine alkoholu bola znížená

v tej miere, ako to vyžaduje toto ustanovenie.

Ako už správne poukázala vo svojom dovolaní aj ministerka, na naplnenie znakov

skutkovej podstaty tohto trestného činu nepostačuje len jednoduché zistenie meracími

prístrojmi na meranie hladiny alkoholu v krvi, že obvinený viedol motorové vozidlo

pod vplyvom alkoholu, pretože skutková podstata trestného činu ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky predpokladá, že sa páchateľ bude nachádzať v takom stave, ktorý vylučuje

spôsobilosť vykonávať takúto činnosť. Táto skutočnosť preto mala byť predmetom

dokazovania, či v danom prípade tomu tak bolo.

K tomu je potrebné ešte dodať, ako správne upozornila aj ministerka vo svojom

dovolaní, že v skutkovej vete trestného rozkazu sa nachádza nepresný údaj o množstve

nameraného alkoholu v krvi obvineného, pričom tento bol prebratý z obžaloby. Ako vyplýva

7

zo zápisu o dychovej skúške (č.l. 83), u obvineného bolo dychovou skúškou dňa

20. septembra 2008 o 3.07 hod zistené množstvo alkoholu v krvi 0,19 mg/l etanolu

vo vzduchu, čo po prepočítaní predstavuje 0,40 ‰ a nie hodnotu 0,19 ‰, ako sa tam uvádza.

Avšak ani táto hodnota nepostačuje na automatické konštatovanie, že došlo k naplneniu

znakov skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v zmysle

§ 289 Tr. zák. v znení účinnom do 31. októbra 2011.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd zistil, že rozhodnutie Okresného súdu

v Humennom zo dňa 9. februára 2009, sp. zn. , je založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku a týmto porušením zákona je daný dovolací dôvod

uvedený v ustanovení , a preto rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Úlohou Okresného súdu v Humennom bude opäť prerokovať a rozhodnúť

v predmetnej veci v kontexte s právnym názorom vysloveným dovolacím súdom, pričom

sa bude potrebné zamerať na dokázanie, či v danom prípade pri tom množstve alkoholu, ktorý

bol u obvineného zistený meraním bolo možné konštatovať, že jeho schopnosť viesť

motorové vozidlo bola skutočne znížená v rozsahu, ako to predpokladá ustanovenie § 289

Tr. zák.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. marca 2012

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová