Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/5/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: N.V.,

s. r. o., so sídlom D.O., IČO: X., zastúpeného

JUDr. B.M., advokát, spol. s r. o., so sídlom X.N.,

IČO: X., v konaní o návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením

obmedzeným do obchodného registra, oddiel: Sro, vložka: 15699/L, o dovolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu Žilina z 29. novembra 2011, č. k. 14 Cob

196/2011-292, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu Žilina

z 29. novembra 2011, č. k. -292 v spojení s uznesením Okresného súdu

Žilina z 20. júla 2011, č. k. -283 z r u š u j e a vec sa v r a c i a Okresnému

súdu Žilina na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Žilina uznesením z 20. júla 2011, č. k. -283 dovolacie

konanie zastavil.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ podal dovolanie z 22. júna 2011

proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, sp. zn. z 27. apríla 2011.

Výzvou z 23. júna 2011 vyzval súd navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku

za podanie dovolania vo výške 132 eur podľa položky č. 17 bod 5 písm. c/ Sadzobníka

súdnych poplatkov v spojení s , v lehote 10 dní odo dňa

doručenia výzvy a náležite ho poučil o následkoch nezaplatenia poplatku celkom.

Navrhovateľ na výzvu súdu správne vyrubený súdny poplatok, splatný s podaním

dovolania, v určenej lehote nezaplatil a 18. júla 2011 doručil súdu vyjadrenie, v ktorom

uviedol, že súd pri vyrubení súdneho poplatku za podané dovolanie pochybil, pretože správne

použitú právnu normu nesprávne vyložil s tým, že nerozhodol v súlade s poznámkami k nej

(poznámka pod bodom 5.), kedy ak je odvolanie podané proti rozhodnutiu o zamietnutí

námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu nepodlieha, teda poplatok je vo finančnom

vyjadrení 0 Eur, dvojnásobok za podané dovolanie v súlade s § 6 ods. 2 zákona o súdnych

poplatkoch by predstavoval zasa len 0 Eur.

Podľa v znení neskorších predpisov, ak je sadzba

poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa

rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie

sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa v znení neskorších predpisov, ak nebol

zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový

súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich

dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie

zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania

predtým, ako nariadi pojednávanie, tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania,

vydania platobného rozkazu alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia

ako dva mesiace; túto lehotu môže predseda súdu z dôležitých dôvodov predĺžiť.

Podľa položky 17 prílohy , v znení neskorších predpisov poplatok

vo veciach obchodného registra z návrhu na zápis zmeny alebo na doplnenie akéhokoľvek

počtu údajov týkajúcich sa jednej zapísanej osoby, s výnimkou zmeny alebo doplnenia údajov

v názve obce, v poštovom smerovacom čísle, v názve ulice alebo iného verejného

priestranstva, prípadne s tým súvisiacej zmeny orientačného čísla alebo súpisného čísla,

ak nedochádza k zmene jej sídla, miesta podnikania alebo bydliska, je 66 Eur. Podľa

poznámky č. 5 k tejto položke, námietka proti odmietnutiu vykonania zápisu, odvolanie proti

uzneseniu, ktorým súd rozhodol o zamietnutí námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu

a odvolanie v konaní vo veciach obchodného registra podľa § 200a Občianskeho súdneho

poriadku poplatku nepodliehajú.

K podaniu navrhovateľa súd uviedol, že poznámka č. 5 k položke č. 17 Sadzobníka

súdnych poplatkov má charakter výnimky, ktorá upravuje okruh prípadov, ktoré poplatkovej

povinnosti nepodliehajú. Medzi výnimkami je uvedená aj námietka proti odmietnutiu

vykonania zápisu, nie však dovolanie v rovnakej veci. Pravidlo, ktoré má charakter výnimky,

je potrebné vykladať reštriktívne a nie extenzívne rozširovať okruh jeho pôsobnosti

na prípady explicitne upravené s výnimkou zo všeobecného pravidla. Navyše vzťah štát

- poplatník je vzťah verejnoprávneho charakteru, kde rozlišovanie pôsobnosti výnimky

ustanovenej právnym predpisom by narážalo na potrebu rešpektovania ústavného princípu

legality. Súd mal preto názor, že v danom prípade podanie dovolania podlieha poplatkovej

povinnosti, nakoľko je potrebné aplikovať všeobecné pravidlo uvedené v § 6 ods. 2 zákona

o súdnych poplatkoch a nie je tu priestor na aplikáciu výnimky uvedenej v poznámke č. 5

k položke 17 Sadzobníka súdnych poplatkov.

Okresný súd Žilina, vedený vyššie uvedenými úvahami, preto s poukazom

na nezaplatenie súdneho poplatku v lehote stanovenej výzvou súdu dovolacie konanie

zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ.

Navrhol, aby odvolací súd podľa z dôvodov podľa a

odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu podľa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie prvostupňového súdu nie je

správne, a to z dôvodov v zmysle ustanovenia § 3, § 6, § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ a § 221

ods. 1 písm. h/ , ďalej v zmysle ustanovenia a a

o súdnych poplatkoch a Položky 17 písm. c/ Sadzobníka súdnych

poplatkov, ktoré navrhovateľ citoval.

Navrhovateľ ďalej v odvolaní uviedol, že námietka proti odmietnutiu vykonania

zápisu, odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o zamietnutí námietky proti

odmietnutiu vykonania zápisu a odvolanie v konaní vo veciach obchodného registra podľa

poplatku nepodliehajú.

Navrhovateľ je toho názoru, že súd pri vyrubení súdneho poplatku za podané

dovolanie pochybil, pretože správne použitú právnu normu nesprávne vyložil.

Podľa navrhovateľa, ak je súčasťou sadzobníka pri jednotlivých položkách

aj poznámka, ktorá upravuje inak zásady platenia poplatkov vyjadrené v položke, je to súčasť

právnej normy a súd pri vyrubovaní poplatkov je povinný ju zohľadňovať.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že vo vyjadrení z 18. júla 2011 k výzve súdu na zaplatenie

súdneho poplatku nejde o extenzívny výklad právnej normy, ale o jej zrozumiteľné

a racionálne (logické) zdôvodnenie, pretože ak zákonodarca v právnej norme vyjadril,

že nemá záujem na spoplatňovaní konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam

vo veciach zápisov do OR (v zákone uvedené poplatky za konanie o námietkach proti

odmietnutiu zápisu a odvolaniach proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o zamietnutí

námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu), potom logicky je možné vyvodiť, že ak ide

(primárne) o opravný prostriedok proti rozhodnutiu vydanému v nespoplatnenom konaní

(odvolacie konanie), niet dôvodu, aby bolo spoplatnené konanie o podanom dovolaní proti

nemu.

Navrhovateľ poukázal na základné princípy vyjadrené v ,

a to a 3, , 2, 3 a 4, a 4 .

Vzhľadom na posúdenie navrhovateľom podaného vyjadrenia a právny názor

prvostupňového súdu dal navrhovateľ do pozornosti obsah nálezov Ústavného súdu SR, ktorý

práve vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré sú v primárnom rozpore so základnými právami

garantovanými SR a potom aj základnou zásadou účelu konania pred súdmi,

vyjadrenou v ust. , za ktoré rozhodnutie považuje navrhovateľ aj rozhodnutie

prvostupňového súdu týmto odvolaním napadnutého, a to nález Ústavného súdu SR, sp. zn.

, podľa ktorého:

„Ústavný súd SR už v rámci svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou

súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem

na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy

uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup,

v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé

uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne

zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení

právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však

nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca

sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to

zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka

ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov

( ). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať

svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej

argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho

predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie), alebo v prípade rozporu tohto znenia

so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybností,

možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým)

výkladom. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle totiž

neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu

aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie nepredstavuje

iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.“

a ďalej nález , podľa ktorého:

„Súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť

v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo

požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov ( ). V takýchto prípadoch sa musí

zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť

na racionálnej argumentácii.“

Potom s prihliadnutím na odôvodnenie odvolaním napadnutého prvostupňového

rozhodnutia navrhovateľ tvrdí, že rozhodnutie vzhľadom na svoj obsah považuje za nesprávne

a nezákonné.

Krajský súd v Žiline uznesením z 29. novembra 2011, č. k. -292,

napadnuté uznesenie Okresného súdu Žilina, č. k. -283 z 20. júla 2011 potvrdil

a proti tomuto uzneseniu pripustil dovolanie.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia

sa krajský súd oboznámil s celým obsahom spisu. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací

uznesením, sp. zn. z 27. apríla 2011 rozhodol tak, že uznesenie Okresného

súdu Žilina, č. k. -258 z 18. januára 2011 potvrdil a pripustil dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu podľa s odôvodnením, že ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Týmto rozhodnutím sa riešila otázka

posudzovania náležitostí návrhu na zápis zmeny hodnoty vkladu spoločníka a hodnoty

základného imania po prvotnej premene menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty

základného imania, vo väzbe na právnu úpravu v ust. § 109 ods. 2 druhá veta Obchodného

zákonníka, s konštatovaním, že predmetné zákonné ustanovenie má kogentný charakter

a nemožno postupovať odchylne, v rozpore s ustanovením § 109 ods. 2 druhá veta

pri návrhu na zápis zmeny zapisovaných údajov a vyjadriť výšku

vkladu desatinným, t. j. nie celým číslom.

Odvolací súd ďalej citoval a , ,

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej už len „

Zb.“), položku č. 17 písm. c/ a poznámky č. 5 k položke č. 17 písm. c/ prílohy

Zb.

Nosným odvolacím dôvodom bola námietka nesprávneho právneho posúdenia

a následne nesprávneho postupu a rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorý zastavil konanie

o mimoriadnom opravnom prostriedku - dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku

za podané dovolanie, za stavu, keď konanie o riadnom opravnom prostriedku

- odvolaní bolo zo zákona vyňaté zo spoplatnenia, a teda nespoplatneným malo byť podľa

navrhovateľa aj dovolacie konanie.

Odvolací súd primárne uviedol, že sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím okresného

súdu o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie

( ), vyhodnotil ho ako vecne správne a v celom rozsahu odkázal

na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu ( ).

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu krajský

súd uviedol, že sa stotožňuje so záverom okresného súdu, v zmysle ktorého pravidlo, ktoré

má charakter výnimky, je potrebné vykladať reštriktívne a nie extenzívne rozširovať okruh

jeho pôsobnosti na prípady explicitne neupravené výnimkou zo všeobecného pravidla

a s konštatovaním, že vzťah štát - poplatník je vzťah verejnoprávneho charakteru,

kde rozširovanie pôsobnosti výnimky ustanovenej právnym predpisom by narážalo na potrebu

rešpektovania ústavného princípu legality.

K odvolacím dôvodom navrhovateľa uviedol, že poznámka č. 5 k položke č. 17

má charakter výnimky, ktorá taxatívne upravuje okruh prípadov, ktoré poplatkovej povinnosti

nepodliehajú. Medzi výnimkami sú uvedené aj námietka proti odmietnutiu vykonania zápisu,

odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o zamietnutí námietky proti odmietnutiu

vykonania zápisu a odvolanie v konaní vo veciach obchodného registra podľa § 200a

. V uvedenej právnej úprave však absentuje výnimka

z poplatkovej povinnosti, keď predmetom poplatkovej povinnosti je podané dovolanie proti

rozhodnutiu uvedenému v poznámke č. 5 k položke č. 17 písm. c/. Krajský súd sa stotožnil

so závermi súdu prvého stupňa, že podanie dovolania v tomto prípade podlieha poplatkovej

povinnosti, nakoľko je potrebné aplikovať všeobecné pravidlo uvedené v § 6 ods. 2 zákona

o súdnych poplatkoch a nie je tu priestor na aplikáciu extenzívneho výkladu výnimky

uvedenej v poznámke č. 5 k položke č. 17 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov

i na dovolacie konanie.

Vo väzbe na navrhovateľom v odvolaní citovaný Nález Ústavného súdu SR, sp. zn.

, krajský súd konštatoval, že preskúmaním napadnutého uznesenia okresného

súdu v odvolacom konaní nebol zistený postup, ktorý vykazoval znaky arbitrárnosti

a interpretácia právnej normy prvostupňovým súdom bola založená na racionálnej

argumentácii v prípade ním prijatých záverov, ktoré dostatočným, zrozumiteľným a jasným

spôsobom zdôvodnil. Okresný súd postupoval v súlade so záverom uvedeným v citovanom

Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď vychádzal najprv z doslovného znenia,

v ktorom navrhovateľom uvedená argumentácia (právne úprava výnimky spoplatnenia

dovolacieho konania) absentuje. Odchýliť sa možno v prípade, keď to zo závažných dôvodov

vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu

zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov ( ). Ani jedna

z týchto podmienok však v danom prípade daná nebola. Ústavný súd SR ďalej konštatoval,

že v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu

(umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie), alebo v prípade rozporu tohto znenia

so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti,

možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým)

výkladom. Pokiaľ v položke č. 17 písm. c/ absentuje výnimka z poplatkovej povinnosti, keď

predmetom poplatkovej povinnosti je podané dovolanie proti rozhodnutiu uvedenému

v poznámke č. 5 k položke č. 17 písm. c/, tak podľa názoru odvolacieho súdu v danom

prípade takúto situáciu nie je možné preklenúť ani poukazom na navrhovateľom citovaný

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý pri výklade aplikovanej právnej normy

prezumuje nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu,

resp. rozpor tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, ale nie absenciu

výslovnej právnej úpravy. Vzhľadom na konštatovanú absenciu právnej úpravy (výnimku

zo spoplatnenia podaného dovolania), v takomto prípade nie je možné aplikovať výklad

e ratione legis, ale ani doslovný gramatický (jazykový) výklad.

Navrhovateľ v odvolaní dôvodil aj Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky

, v zmysle ktorého viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2

ods. 2 SR neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného

gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení, ale ust. SR

nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Podľa

názoru krajského súdu presne špecifikuje konania vedené pred súdom

a rozširuje konanie, kde predmetom poplatkového úkonu je odvolanie a konanie,

kde predmetom poplatkového úkonu je dovolanie, ktoré je spoplatňované dvojnásobkom

súdneho poplatku v zmysle Pokiaľ v poznámke č. 5 k položke

č. 17 absentuje uvedenie dovolania a pri viazaní štátnych orgánov v zmysle čl. 2 ods. 2

SR nielen textom, ale aj zmyslom a účelom zákona, bolo súladné i s odvolateľom

poukazovanou úpravou v Ústave SR postupovať v zmysle

Odvolací súd zdôraznil, že z ust. , tretia veta expressis verbis

vyplýva, že výška poplatku za dovolanie (dvojnásobok) sa odvodzuje od poplatku

ustanoveného v sadzobníku a týmto poplatkom je potrebné rozumieť konanie na jednom

stupni, a to primárne základné, prvostupňové konanie, ktoré je spoplatnené v prípade položky

č. 17 vo veciach obchodného registra bod 5. písm. c/ z návrhu na zápis zmeny zapísaných

údajov poplatkom 66 eur. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva,

že poplatok za dovolanie a jeho výška (dvojnásobok) sa má (primárne) odvodzovať

od poplatku za odvolanie. Dvojnásobok poplatku ustanoveného v sadzobníku v danom

prípade je suma (2 x 66 eur = 132 eur), ktorú okresný súd správne vyrubil navrhovateľovi

za podanie dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, sp. zn.

z 27. apríla 2011. Ak navrhovateľ predmetný súdny poplatok za dovolanie nezaplatil

a ak spoplatnenie takého dovolania vo veci rozhodovania o návrhu na zmenu zapísaných

údajov do obchodného registra nebolo vyňaté v rámci výnimky v poznámkach k položke

č. 17, osobitne v poznámke č. 5, tak okresný súd rozhodol vecne správne o zastavení

dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie podľa § 10

ods. 1

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté uznesenie v zmysle

ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd súčasne podľa ust. proti svojmu

potvrdzujúcemu rozhodnutiu pripustil dovolanie, keďže mal za to, že ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu. Okresným súdom a následne, z titulu vyvolaného

odvolacieho konania, krajským súdom vyslovený právny názor k výkladu ust. § 6 ods. 2,

poznámky č. 5 k položke 17 vo vzťahu k poplatníkovi nebol doteraz

riešený a judikovaný Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom dovolacím. Právny

názor vyslovený v tomto uznesení odvolacieho súdu môže mať tiež dopad na viaceré prípady

konaní o podaných mimoriadnych opravných prostriedkoch - dovolaniach proti rozhodnutiam

uvedeným v poznámke č. 5 k položke 17 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov,

zastavených pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie.

Význam rozhodnutia po právnej stránke a jeho zásadnosť je podporená i tým,

že v prípade ukladania poplatkovej povinnosti účastníkom konania ide nepochybne o zásah

do ich majetkovej sféry i v rovine ústavne zaručeného práva vlastniť majetok, v zmysle čl. 20

ods. 1, 4 .

S odkazom k registrovému konaniu, ktoré prebiehalo len vo vzťahu k navrhovateľovi,

nebolo rozhodované o trovách odvolacieho konania v rovine ich náhrady.

Navrhovateľ podal v zákonnej lehote dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu.

Žiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v zmysle § 241 ods. 2

písm. c/ a v celom rozsahu zrušil a tiež navrhol, aby dovolací súd zrušil

aj uznesenie prvostupňového súdu, sp. zn. z 20. júla 2011 a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v dovolaní uviedol, že práve tým, že vo veciach obchodného registra

sa nejedná o kontradiktórny proces účastníkov konania, ako je tento upravený v tretej časti

, ale o postup súdu podľa špeciálnej právnej normy -

o obchodnom registri, zákonodarca vyníma spoplatňovanie opravných prostriedkov

v poznámke č. 5 k položke č. 17 písm. c/ . Dôsledky tejto

úpravy a zámeru zákonodarcu sú porovnateľné (predvídateľné) so stavom, kedy v civilných

konaniach pred súdom sa neplatia poplatky za odvolacie konanie vedené proti rozhodnutiam

vydaným nie vo veci samej, napr. zastavenie konania, kedy vo vzťahu k rozhodnutiam

vydaným v takýchto konaniach sa neplatí ani poplatok za prípadné dovolacie konanie. Podľa

názoru navrhovateľa je takéto rozhodnutie zrovnateľné s rozhodnutím vydaným v konaní

pred registrovým súdom o odmietnutí vykonať zápis. Z toho je zrejmé, že konania vedené

o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam registrového súdu majú povahu

len preskúmania správnosti postupu (procesu) registrového súdu vo vzťahu dodržania

formálnych náležitostí podaného návrhu a pripojených príloh k nemu (

Z. z.), a preto nie je zákonný dôvod platiť súdny poplatok za dovolacie konanie o takomto

rozhodnutí.

Nesprávnosť rozhodnutia vidí aj v tom, že odvolací súd správne použité právne normy

na prejednávanú vec nesprávne vyložil.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom navrhovateľ žiadal dovolací súd, aby podanému

dovolaniu a v ňom uvedenému dovolaciemu návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, v ktorom

odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok v rozsahu podľa bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak po a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, po c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

V zmysle dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Vzhľadom na odvolacím súdom vyslovený právny názor, ktorý nebol doteraz riešený

a judikovaný Najvyšším súdom Slovenskej republiky a môže mať tiež dopad na viaceré

prípady konaní o podaných mimoriadnych opravných prostriedkoch - dovolaniach a taktiež

môže byť zásahom do majetkovej sféry účastníkov konania - ústavne zaručeného práva

vlastniť majetok v zmysle , bol dovolateľ oprávnený

jeho rozhodnutie napadnúť len z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,

a to právne len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú odvolací súd dovolanie pripustil.

Dovolanie je v danej veci prípustné podľa a podľa

ods. 2 písm. c/

Odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie z dôvodu vyslovenia

právneho názoru k výkladu ustanovenia § 6 ods. 2, poznámky č. 5 k položke 17

vo vzťahu k poplatníkovi, s dopadom na viaceré prípady konaní

o mimoriadnych opravných prostriedkoch - dovolaniach proti rozhodnutiam uvedeným

v poznámke č. 5 k položke 17 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, zastavených

pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie a pre význam rozhodnutia po právnej stránke

a jeho zásadnosť v prípade ukladania poplatkovej povinnosti účastníkom konania

ide nepochybne o zásah do ich majetkovej sféry i v rovine ústavne zaručeného práva vlastniť

majetok.

Odvolací súd sám uvedenú otázku vyriešil tak, že k odvolacím dôvodom navrhovateľa

uviedol, že poznámka č. 5 k položke 17 má charakter výnimky, ktorá taxatívne upravuje

okruh prípadov, ktoré poplatkovej povinnosti nepodliehajú, avšak v uvedenej právnej úprave

absentuje výnimka z poplatkovej povinnosti, keď predmetom poplatkovej povinnosti

je podané dovolanie proti rozhodnutiu uvedenému v poznámke č. 5 k položke 17 písm. c/.

Dovolanie v tomto prípade podlieha poplatkovej povinnosti, nakoľko je potrebné aplikovať

všeobecné pravidlo uvedené v a nie je tu priestor na aplikáciu

extenzívneho výkladu výnimky uvedenej v poznámke č. 5 k položke 17 písm. c/ Sadzobníka

súdnych poplatkov i na dovolacie konanie.

Podľa ustanovenia o súdnych poplatkoch, ak je

sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok

podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní. Poplatok za dovolanie sa vyberá

vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa Položky 17 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov („ďalej už len Sadzobníka

súdnych poplatkov“), z návrhu na zápis zmeny alebo na doplnenie akéhokoľvek počtu údajov

týkajúcich sa jednej zapísanej osoby, s výnimkou zmeny alebo doplnenia údajov v názve

obce, v poštovom smerovacom čísle, v názve ulice alebo iného verejného priestranstva,

prípadne s tým súvisiacej zmeny orientačného čísla, alebo súpisného čísla, ak nedochádza

k zmene jej sídla, miesta podnikania alebo bydliska a Poznámky č. 5 k Položke 17 písm. c/

Sadzobníka súdnych poplatkov, námietka proti odmietnutiu vykonania zápisu, odvolanie proti

uzneseniu, ktorým súd rozhodol o zamietnutí námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu

a odvolanie v konaní vo veciach obchodného registra podľa § 200a Občianskeho súdneho

poriadku poplatku nepodliehajú.

Je potrebné uviesť, že pri riešení dovolacej otázky Najvyšší súd má na zreteli,

že pri svojej rozhodovacej činnosti interpretuje právne predpisy z hľadiska ich účelu a zmyslu

a pri riešení konkrétnych prípadov nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí byť

akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti.

Výkladom (interpretáciou) práva rozumieme zisťovanie a objasňovanie zmyslu

a obsahu právnych noriem za účelom ich pochopenia a správneho a jednotného praktického

používania. Pochopenie určitého právneho textu predpokladá pochopenie jeho jednotlivých

častí, teda pochopenie jednotlivých slov, či viet. Na druhej strane však význam týchto častí

závisí od kontextu, v ktorom sa nachádzajú. Možno ich teda správne pochopiť

len pochopením celého textu.

Metódy výkladu sú spôsoby myšlienkového postupu, pomocou ktorých sa objasňuje

obsah a význam interpretovaného textu, predovšetkým právnych noriem. V právnej teórii

sa postupne vyšpecifikovali ako všeobecne uznávané najmä tieto metódy výkladu: jazykový

výklad, logický výklad, systematický výklad, historický výklad, teologický výklad.

V danej veci pri využití gramatického a systematického výkladu ustanovenia § 6

ods. 2 o súdnych poplatkoch v nadväznosti k Poznámke č. 5 k Položke

17 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov sa dovolací súd nestotožnil so záverom odvolacieho

súdu, že poznámka č. 5 k položke 17 má charakter výnimky, ktorá taxatívne upravuje okruh

prípadov, ktoré poplatkovej povinnosti nepodliehajú. V uvedenej právnej úprave absentuje

výnimka z poplatkovej povinnosti, keď predmetom poplatkovej povinnosti je podané

dovolanie proti rozhodnutiu uvedenému v poznámke č. 5 k položke 17 písm. c/. Dovolací súd

je toho názoru, že použitím gramatického a systematického výkladu ustanovenia § 6 ods. 2

o súdnych poplatkoch v nadväznosti k Poznámke č. 5 k Položke 17

písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov o súdnych poplatkoch

a poplatku za výpis z registra trestov, ak námietka proti odmietnutiu vykonania zápisu

a odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o zamietnutí námietky proti odmietnutiu

vykonania zápisu poplatku nepodlieha, potom sadzba súdneho poplatku je 0 eur. Podľa

ustanovenia , posledná veta dvojnásobok poplatku za dovolanie

je potrebné vypočítať zo sadzby súdneho poplatku na súde prvého stupňa a na súde druhého

stupňa.

Aj logickým výkladom, pri ktorom sa zmysel právnej normy zisťuje pomocou

pravidiel formálnej logiky, ak vychádzame z logickej zásady, že v zmysle ustanovenia § 6

ods. 2 o súdnych poplatkoch, ak odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd

rozhodol o zamietnutí námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu poplatku nepodlieha,

súdny poplatok je vo výške 0 eur, poplatok za dovolanie, ktorý sa vyberá vo výške

dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku súdnych poplatkov (2 x 0 eur = 0 eur) bude

vo výške 0 eur.

So zreteľom na uvedené dovolací súd je toho názoru, že rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a dovolanie žalobcu bolo dôvodné

( ). Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. marca 2012

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová